Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010210
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štift
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1616010210.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Štifta a členov senátu JUDr.
Denisy Mészárosovej a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovanej W. Y. a spol., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn.
1T/82/2016 zo dňa 18. 09. 2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných W. Y., nar. XX.XX.XXXX a X. Y., XX.XX.XXXX, z a m
i e t a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/82/2017 zo dňa 18. 09. 2017
boli obžalovaná W. Y. a obžalovaný X. Y. uznaní za vinných z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

„napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojich detí S. Y., nar. XX.XX.XXXX, V.
Y., nar. XX.XX.XXXX a K. Y., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom G. B., L. V. č. XX, vyplývajúcej im z
ustanovenia § 62 zákona o rodine, deklarovanej im vo vzťahu k dcére S. rozsudkom Okresného súdu
Malacky sp. zn. 8P/250/2010 zo 07.06.2011, právoplatným dňa 26.08.2011 a vo vzťahu k dcéram V. a K.
rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 8P/35/2014 z 18.11.2014, právoplatným dňa 20.12.2014,

ktorými boli zaviazaní prispievať na výživu svojich dcér každý samostatne výživným vo výške 30 %
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona v danom čase
mesačne k rukám starých rodičov B. Q., nar. XX.XX.XXXX a W. Q., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom
G. B., L. V. č. XX, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou týchto rozhodnutí, resp.
v zmysle predbežnej otázky podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona v danom čase mesačne k rukám

DetskéhodomovavI.naO.ulici,kdebolidňa24.11.2016umiestnenéV.aK.Y.nazákladeneodkladného
opatrenia - uznesenia Okresného súdu Malacky z 28.10.2016, sp. zn. 8P/312/2016, si túto povinnosť
obvinená W. Y. neplní vo vzťahu k dcére S. od 03.05.2013 a vo vzťahu k dcéram V. a K. od 23.01.2014
až doposiaľ a obvinený X. Y. si túto povinnosť neplní vo vzťahu k dcére S. od 11.07.2013 a vo vzťahu
k dcéram V. a K. od 23.01.2014 až doposiaľ, s výnimkou obdobia od 05.11.2013 do 05.11.2014, kedy
bol obvinený X. Y. vo výkone trestu odňatia slobody a vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k oprávneným

deťom nahlásil, v dôsledku čoho po doposiaľ uhradených súm vznikol na výživnom dlh obvinenej
W. Y. najmenej vo výške 3.616,99 eur a obvinenému X. Y. najmenej vo výške 1.195,53 eur, pričom
v rozhodujúcom období bola obvinená W. Y. od 19.02.2014 do 21.07.2014 vedená ako uchádzač o
zamestnanie, pričom z evidencie bola vyradená pre nespoluprácu, nepoberala dôchodkovú dávku ani
dávku v nezamestnanosti, peniaze na živobytie si zabezpečovala prevažne krátkodobou brigádnickou
činnosťou, obvinený X. Y. nebol evidovaný ako uchádzač o prácu, nepoberal dávky v hmotnej núdzi

ani iné štátne sociálne dávky, nepoberal dôchodkovú dávku ani dávku v nezamestnanosti, vo februári
2015 poberal nemocenskú dávku v dostatočnej výške, peniaze na živobytie si zabezpečoval prevažnekrátkodobou brigádnickou činnosťou alebo v pracovnom pomere, pričom od 02.11.2015 je evidovaný
akoosobavykonávajúcapodnikateľskúčinnosťnazákladeživnostenskéhooprávnenia,naviactakobaja
obvinení konali aj napriek tomu, že boli trestným rozkazom Okresného súdu Malacky spisovej značky

3T/49/2013 zo dňa 18.04.2013, právoplatným vo vzťahu k obvinenej W. Y. dňa 11.05.2013 a obvinenému
X. Y. dňa 01.08.2013, odsúdení pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3
písmeno b) Trestného zákona, obvinená W. Y. na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou
dobou v trvaní 3 roky a obvinený X. Y. na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením na jeho
výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal 05.11.2014, pričom trestný rozkaz bol

obvinenej W. Y. doručený dňa 02.05.2013 a obvinenému X. Y. dňa 10.07.2013."

Za uvedený prečin bol obžalovanej W. Y. podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák.
uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov pre výkon ktorého bola podľa § 48 ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému X. Y.
bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 37 písm. m/ a § 38 ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia

slobody vo výmere 28 mesiacov pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Uvedený rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko obaja obžalovaní podali proti
nemu odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice súdu o hlavnom pojednávaní, ktoré bližšie

písomne odôvodnil len obžalovaný X. Y. písomným podaním zo dňa 25. 01. 2018 v ktorom uviedol, že
týždeň po hlavnom pojednávaní (konanom dňa 18. 09. 2017) uhradil dlžné výživné oprávnenej osobe
B. Q. vo výške 1.600,- Eur.

Okresná prokuratúra Malacky sa k písomnému odvolaniu obžalovaného v lehote danej jej súdom

nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave vykonal podľa § 293 ods. 5 Tr. por. verejné zasadnutie v neprítomnosti
obžalovaného X. Y. a zároveň podľa § 294 ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti oprávnenej osoby P. domova
I.. R. X. Y. bol v upovedomení poučený o možnosti vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti,

pričom si upovedomenie neprevzal a k doručeniu upovedomenia došlo spôsobom uvedeným v § 66
ods. 3 Tr. por.

Odvolací súd podľa § 326 ods. 5 Tr. por. doplnil na verejnom zasadnutí dokazovanie, a to prečítaním
listinných dôkazov: žiadosť B. Q. zo dňa 08. 10. 2018 z ktorej vyplýva, že má v opatere dcéru

obžalovaných S. Y. a obžalovaní jej doplatili nejaké peniaze, nakúpili svojej dcére S. a začali sa snažiť
pričom sa dohodli, že jej budú finančne prispievať každý mesiac a splácať dlžné výživné. Pokiaľ sa týka
odpisov registra trestov oboch obžalovaných zo dňa 21. 11. 2018 tieto sú bez zmeny v porovnaní s
oboznámenými okresným súdom.

Oprávnená osoba B. Q. na verejnom zasadnutí krajského súdu využila svoje právo a odmietla k veci
vypovedať z dôvodu, že je matkou obžalovanej W. Y.. Dodala, že trvá na tom, čo písomne uviedla 08.
10. 2018 a zopakovala, že sa s obžalovanými dohodla na splácaní dlžného výživného. Doposiaľ však
ešte nebolo nič uhradené, keďže peniaze majú obžalovanej prísť až teraz. Doplnila, že za 11 rokov jej
už výživné nikto nevráti a čo sa týka darčekov, tak obžalovaná ich kúpila jej vnučke ku sviatkom. Od

obžalovaného X. Y. nedostala nič, žiadne peniaze, čo písal v odvolaní a ani jej vnučka nedostala od
neho darčeky.

Obžalovaná W. Y. na verejnom zasadnutí krajského súdu sa pridržala toho, čo uviedla jej matka, teda
oprávnená osoba B. Q. a chce výživné splácať. Čo sa týka trestu, vyjadrila nesúhlas s tým, aby jej bol

uložený nepodmienečnýtrestodňatiaslobody.Budesasnažiťsplácaťdlžnévýživné,avšakmomentálne
nepracuje a čo kúpila darčeky dcére k sviatku, tak s tým jej pomohol priateľ. Uzatvorila, že, keď kúpila
niečo S. k sviatku , tak takisto k sviatkom kúpila niečo aj ostatným trom deťom, ktoré sú v detskom
domove.

ProkurátorkaKrajskejprokuratúryBratislavanaverejnomzasadnutíkrajskéhosúduuviedla,žerozsudok
prvostupňového súdu považuje za zákonný vo výroku o vine aj vo výroku o treste, a preto navrhla
odvolania obidvoch obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné.Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaných
podľa § 316 ods. 1 Tr. por., ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaných odvolaní preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť

všetkých napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovanej W.
Y. a odvolanie obžalovaného X. Y. nie sú dôvodné.

Treba hneď úvodom uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu,
je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v
ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci,

pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetný skutok stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku, že ho spáchali obžalovaní a že z ich konaní nastal tam uvedený následok.

Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o
vine a treste s tým, že vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne pričom v dôvodoch rozsudku

riadne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania v naznačenom smere. Z odôvodnenia je
zrejmé ako sa vyrovnal s obžalobou ako aj s obhajobou obžalovaných, a tiež akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
a uložených trestov čo do ich druhu a výmery tak, ako to predpokladá § 168 Tr. por. S dôvodmi rozsudku

súdu prvého stupňa sa Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, v celom rozsahu stotožňuje a na tieto
aj v podrobnostiach poukazuje.
Okresný súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k správnemu záveru,
že obžalovaní W. a X. Y. majú vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom, okrem iných, aj
voči S. Y., nar. XX. XX. XXXX, V. Y., nar. XX. XX. XXXX a K. Y., nar. XX. XX. XXXX, ktorá im vyplýva

z § 62 zákona o rodine, deklarovanej im vo vzťahu k dcére S. rozsudkom Okresného súdu Malacky
zo 07. 06. 2011, sp. zn. 8P/250/2010, právoplatným dňa 26. 08. 2011 a vo vzťahu k dcéram V. a K.
rozsudkom Okresného súdu Malacky z 18. 11. 2014, sp. zn. 8P/35/2014, právoplatným dňa 20. 12.
2014, ktorými boli obžalovaní zaviazaní prispievať na výživu svojich dcér každý samostatne výživným
vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, pričom obžalovaná W. Y.

si túto povinnosť neplní vo vzťahu k dcére S. od 03. 05. 2013 a vo vzťahu k dcéram V. a K. od 23. 01.
2014 až doposiaľ a obžalovaný X. Y. si túto povinnosť neplní vo vzťahu k dcére S. od 11. 07. 2013 a vo
vzťahu k dcéram V. a K. od 23. 01. 2014 ( s výnimkou obdobia od 05. 11. 2013 do 05. 11. 2014, kedy bol
obvinený X. Y. vo výkone trestu odňatia slobody a vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k oprávneným deťom
nahlásil) v dôsledku čoho po doposiaľ uhradených súm vznikol na výživnom dlh do podania obžaloby

obžalovanej W. Y. najmenej vo výške 2.495,- eur a obžalovanému X. Y. najmenej vo výške 1.573,54 eur.
Všetky tieto okolnosti neboli v konaní pred okresným súdom ničím a nikým spochybnené. Rovnako je
nepochybné, že obžalovaní boli v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdení pre trestný
čin zanedbania povinnej výživy - trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 18. 04. 2013, sp. zn.
3T/49/2013, právoplatným vo vzťahu k W. Y. dňa 11. 05. 2013 a vo vzťahu k X. Y. dňa 01. 08.2013.

Sporným nebolo ani to, že maloleté V. a K. Y. boli dňom 24. 11. 2016 dočasne zverené do starostlivosti
Detského domova, O. ul. č. XX, I.. Obžalovaní napokon nerozporovali ani trvanie vyživovacej povinnosti
po podaní obžaloby až do vyhlásenia rozsudku okresného súdu, pričom výšku výživného aj za toto
následnéobdobieprvostupňovýsúdsprávneprevzalzvyššieuvedenýchcivilnýchrozsudkovOkresného
súdu Malacky.

Možno teda zhrnúť, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo spoľahlivo
preukázané, že obžalovaní naplnili znaky objektívnej stránky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ a písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ a písm. j/ Tr. zák.,
pretože si neplnili riadne svoju vyživovaciu povinnosť, čin spáchali závažnejším spôsobom konania - po

dlhší čas (neplnenie vyživovacej povinnosti od mája 2013 do augusta 2017 vrátane, jednoznačne treba
posudzovať ako po dlhší čas), a na viacerých osobách (ich nezaopatrené neplnoleté deti - S. Y., nar.
XX. XX. XXXX, V. Y., nar. XX. XX. XXXX a K. Y., nar. XX. XX. XXXX), a to aj napriek tomu, že už boli vminulosti (v posledných dvadsiatich štyroch mesiacoch) právoplatne odsúdení pre spáchanie trestného
činu zanedbania povinnej výživy (ako i z výkonu trestu odňatia slobody obžalovaný X. Y. prepustený).
Prvostupňový súd správne kvalifikoval zavinenie oboch obžalovaných vo vzťahu k spôsobenému

následku kvalifikovať ako priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. Odvolací súd len zopakuje, že
obžalovaní vedeli, že majú vyživovaciu povinnosť na svoje maloleté deti, vedeli, že oprávnenej osobe
(svedkyni B. Q. i detskému domovu podľa vyššie uvedeného), nehradia výživné a taktiež vedeli, že
im nič nebránilo legálnou cestou zaobstarať si prostriedky, z ktorých by bolo možné reálne poskytovať
mesačné úhrady výživného v súdom stanovenej výške (obžalovaná Y.), resp. ak potrebné prostriedky

už k dispozícii mali, potrebné výživné aj uhradiť oprávneným subjektom (obžalovaný Y.). Obžalovaní W.
i X. Y. teda nehradili výživné nie preto, že ho hradiť nemohli, ale preto, že ho hradiť nechceli.

Pokiaľ sa týka druhu uložených trestov a ich výmer okresný súd u obžalovanej W. Y. nezistil žiadnu
poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť a u obžalovaného X. Y. okresný súd nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť, naopak, zistil jednu priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný už bol v minulosti

za trestný čin odsúdený, preto v jeho prípade správne došlo k úprave trestnej sadzby tým spôsobom,
že vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností došlo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu
tretinu, pričom takto upravená sadzba je napokon 2 roky a 4 mesiace až 5 rokov. Správne okresný súd
zistil i to, že obaja obžalovaní W. Y. i X. Y. spáchali stíhaný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia za iný ich trestný čin (zhodne vo vzťahu k odsúdeniu Okresného súdu Malacky pod sp. zn.

3T/49/2013). Vzhľadom na tieto okolnosti nemohol súd prvého stupňa uložiť žiadnemu z obžalovaných
podmienečný trest odňatia slobody (§ 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 Tr. zák.) a do úvahy zjavne neprichádzalo
ani uloženie alternatívneho trestu, napríklad trestu peňažného.

Uložené druhy trestov a ich výmery sú teda podľa odvolacieho súdu súladné s ustanovením § 34 Tr.

zák. a spĺňajú všetky kritériá uvedené v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov.

Napokon správne rozhodol súd prvého stupňa, keď obžalovanú W. Y. zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže táto nebola v posledných 10 rokoch pred
spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin a obžalovaného X. Y. do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže tento bol v posledných
10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (v trestnej
veci Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/176/2009 trest odňatia slobody vykonal dňa 23. 08. 2012).

S poukazom na vyčerpávajúce odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj vzhľadom na

správny faktický a právny rozbor prerokúvaného prípadu okresným súdom, odvolací súd uzatvára, že
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto
je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery
súdu prvého stupňa tak, ako už bolo spomenuté vyššie. Z rozhodnutia okresného súdu možno podľa
názoru krajského súdu zrozumiteľne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností vyvodiť prečo a z akých

dôvodov bolo rozhodnuté o vine a uložených trestoch.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.