Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. júl 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26C/233/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108227135
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3108227135.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci žalobcov 1a/ P. M., štátnej

občianky SR, bytom C., S. XXX/XX, 1b/ R. J., štátnej občianky SR, bytom C., N. XX, 1c/ T. M., štátneho
občana SR, bytom C. - Y., V. XX a 2/ V.. F. M., štátneho občana SR, bytom C., X. XXXX/XX, všetci
právne zastúpení JUDr. Jánom Kanabom st., advokátom so sídlom Trenčín, J. Zemana 3141/101, proti
žalovaným 1/ J.. V. B., štátnej občianke SR, bytom C., J. D. XXXX/X a 2/ F. B., štátnej občianke SR,
bytomC.,J.D.XXXX/X,obajaprávnezastúpeníJUDr.JánomLegerským,advokátomsosídlomTrenčín,
Nám. sv. Anny 15/25, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a o vzájomnej žalobe o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Vzájomná žaloba sa zamieta.

Žalovanej 2/ sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100 %.

Žalobcom sa nepriznáva náhrada trov konania

Žalovanému 1/ sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zast. pl.
a nádv., rodinný dom súpis. č. XXXX, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zast. pl. a nádv., parc. č.
XXXX/XX o výmere XXX m2 - záhrady, vedené v LV č. XXXX, k.ú. C., patria do dedičstva po neb. V. M.,
rod. K., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX. Uviedli, že ich právna predchodkyňa V. M. vlastnila a
žila v rodinnom dome súp. č. XXXX v C. na ul. J. D. XXXX/X, pričom predmetný dom a prísl., postavili ich
rodičia, a to v 70. rokoch, pričom v tomto rodinnom dome s rodičmi bývali všetci traja súrodenci, pokiaľ

sa neoženili a neosamostatnili. Žalovaní boli v tom čase už manželia, takže zostali v tomto rodinnom
dome bývať s rodičmi, aj po odchode dvoch mladších súrodencov. Keďže rodinný dom súp. č. XXXX a
parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zast. pl. a nádv., parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - záhrady,
vedené v LV č. XXXX, k. ú. C., patril do BSM ich rodičov, po smrti ich otca XX.XX.XXXX, jeho podiel
prešiel na ich matku V. M., pretože bolo dohodnuté, že ten zo synov, ktorý bude mať záujem v tomto
dome po ich smrti bývať, vyplatí ustupujúcich zákonných dedičov a preto aj podiel neb. otca prešiel na
ich matku a táto sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených v LV č. XXXX. Keďže matka

bola diabetička a od r. 2004 v dôsledku cukrovky stratila zrak, bola prakticky nevidiaca a odkázaná na
pomoc príbuzných, ktorí sa o ňu aj starali. Je logické, že najväčšia starostlivosť bola na žalovaných,
keďže títo s ňou bývali v jednom dome, avšak oni sa taktiež starali, a po smrti brata F., túto starostlivosť
prevzala jeho manželka a ich švagriná Z. M.. Takto spoločne matke varili a nosili stravu, pravidelneju navštevovali, navštevovali s ňou lekárov, pričom nikdy matka nenaznačila, ani sa nezmienila, že by
chcela dom a príslušenstvom previesť na niekoho zo súrodencov, či už kúpou alebo darom. Sústavne
tvrdila, že po jej smrti zostane dom tomu, kto vyplatí ostatných zákonných dedičov, teda ostatné deti

alebo sa reálne zdedí každému 1/3-ina. V. M. zomrela XX.XX.XXXX vo veku 83 rokov, pričom mala
cukrovku, v dôsledku tejto choroby od roku 2004 nevidela, bola dezorientovaná, strácala orientáciu,
nebola orientovaná v mieste a v čase, trpela poruchami vnímania, bola dementná a v dôsledku
organického psychosyndrómu bola liečená psychiatrom. Po smrti matky sa dozvedeli, že matka mala
darovať nehnuteľnosť a to najprv ?-icu nehnuteľností Darovacou zmluvou z 23.02.2007 žalovanému 1/,

pričom vklad bol na katastri nehnuteľností povolený pod V XXX/XX. Na základe tejto darovacej zmluvy
sa takto ?-ičným spoluvlastníkom, spolu s matkou, stal žalovaný 1/ Po 5-tich mesiacoch mala matka opäť
darovať Darovacou zmluvou z 06.07.2007 svoj ?-ičný podiel na nehnuteľnostiach žalovanej 2/, vedené
pod V XXXX/XX, čím sa takto žalovaná 2/ stala podielovou spoluvlastníčkou so žalovaným 1/, každý v ?
-ici, a to na parc. č. XXXX/XX o výmere XXX. m2 - zast. pl. a nádvoria, spolu s rodinným domom súp. č.
XXXX, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zast. pl. a nádvoria. a parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2

- záhrady, vedené v LV č. XXXX, k. ú. C.. Dôkazom, že matka nebola schopná samostatne rozmýšľať a
chápať zmysel právneho úkonu, ktorý podpisovala, svedčí aj skutočnosť, že obe darovacie zmluvy bol
overovať notár V.. V. F., sused matky a žalovaných. Tento s najväčšou pravdepodobnosťou prišiel matke
overiť jej podpisy k nej domov, pretože u prvej zmluvy bol overený podpis v piatok a u druhej zmluvy
bol overený v nedeľu, pričom matka ani nevedela, čo podpisuje a komu. Pri jednej z návštev im matka

uviedla, že jej žalovaný dával niečo podpísať, ale že sa to týkalo nejakého opatrovania alebo príspevku
zaopatrovanie.Keďžebolaslepáanevidela,nemohlasizmluvyprečítaťapokiaľniektobudetvrdiť,žejej
boli prečítané, tak takýto úkon nie je platný, pretože obsah darovacích zmlúv, nechápala. Matka by nikdy
nedarovala nehnuteľnosti len jednému synovi a navyše neveste, s ktorou nevychádzala. Je evidentné,
že obidve darovacie zmluvy sú neplatné, s poukazom na § 37 OZ, vzhľadom na zdravotný stav matky a

starej matky, pretože právne úkony neboli urobené slobodne, určite a vážne, nakoľko nebola schopná,
s poukazom na zdravotný stav, jednak chápať, čo je obsahom darovacích zmlúv, jednak bola slepá a
nevidela a nemohla si darovacie zmluvy ani prečítať. Domáhali sa v rámci prejudiciálnej otázky určenia,
že obidve darovacie zmluvy a to z 23.02.2007 pod V XXX/XX i zo 06.07.2007 pod V XXXX/XX, ktorými
mala matka darovať svoje nehnuteľnosti žalovaným, každému ?-icu, vedené pod V XXX/XX a V XXXX/

XX, sú neplatné. Dňa 25.11.2008 prebehlo u notárky Q.. D. K. dedičské konanie po neb. V. M., kde
notárka prejednala nesporný majetok, a to 6 ks cenných papierov A., a.s. a D., a.s., v menovitej hodnote
6.000,- Sk, pretože nehnuteľnosti, o ktoré sa jedná, sú vlastnícky písané na žalovaných.

2. Žalobca 1/ uviedol, že v čase, keď sa začal stavať predmetný rodinný dom, mal 15 rokov. V tom

čase bol zamestnaný v obchode, okrem toho sa podieľal fyzickou prácou na stavbe domu, nie sú teda
pravdivé tvrdenia žalovaných, že chodil do školy a fyzicky sa nepodieľal na stavbe domu. Peniaze, ktoré
v obchode zarobil, dával rodičom, títo mu časť z nich vydeľovali na jeho potreby a ostatné investovali do
stavby domu. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalovaných o tom, že F. bol na vojne, F. bol doma a fyzicky
aj finančne sa podieľal na stavbe domu. Dom bol napísaný na dvoch stavebníkov len z dôvodu, aby

rodičia dostali od štátu dve nenávratné pôžičky po 50.000,- Kčs. Žalovaný 1/ bol fyzicky menej zdatný,
tento sa podieľal len na drobných prácach, ako natieranie plotu, nepodieľal sa na stavbe domu. Žalovaný
1/ vrátil dom rodičom z dôvodu, že si to želal nebohý otec, lebo ich chcel spravodlivo podeliť, nechcel,
aby dom bol len niektorého z nich. Nevedel, aké finančné prostriedky investovali žalovaní do výstavby
domu, keď žalovaná 2/ bola v tom čase asi desať rokov pri deťoch a žalovaný 1/ zarábal asi 1.500 až

1.800,- Kčs. Uviedol, že o matku sa on aj nebohý F. riadne starali, nosili jej jedlo, vozieval ju na lekárske
vyšetrenia, kontroly, vozil ju aj do T. na operácie, do A.. Žalovaná 2/ chodila len pre lieky. Nikde nenašiel
záznamy o operáciách matky v T., nevedel, čo sa s nimi stalo a pritom matka v T. absolvovala asi štyri
operácie. Zdravotnú dokumentáciu matky zobrali z dôvodu, aby z nej nezmizli dôležité údaje, nakoľko
dovtedy bola dokumentácia u žalovaných a títo ju vrátili až po smrti matky. Nemal vedomosť o tom, že by

matkachcelanehnuteľnosťpreviesťlennajednéhoznich,tátoichchcelaspravodlivorozdeliť.Zdôvodu,
že sa o matku zaujímal, vedel, že jej zdravotný stav v posledných rokoch pred smrťou nebol dobrý, vôbec
nevidela a po psychickej stránke vôbec na tom nebola dobre, bola dementná, dokázala si spomenúť len
na veci, ktoré sa udiali pred desiatimi rokmi, to čo bolo pred pol hodinou, si nevedela spomenúť. Stále si
myslela, že ju niekde presťahovali, že nie je doma. Takýto stav bola asi tri až štyri roky pred jej smrťou.

Zdôrazniť, že rodičia nikdy nespomínali, že by chceli dať dom na jedného z nich, naopak, chceli ho
rozdeliť medzi všetkých troch, toto bolo želaním aj otca aj matky. Uviedol, že posledných zhruba 5 rokov
pred smrťou matky, vždy museli byť niekto pri preberaní dôchodku, nakoľko matka nevidela, museli jej
priložiť ruku na papier, ktorý mala podpísať, ani vtedy nevedela, čo podpisuje.3. Žalobca 2/ sa nevedel vyjadriť k financovaniu ani k výstavbe predmetného rodinného domu. Od svojho
otca vedel, že na stavbe sa podieľali všetci 3 súrodenci aj keď niektorý z nich, napr. len natieraním plotu.

Z rozprávania starých rodičov bolo jednoznačné, že títo nemali v úmysle dom previesť len na niektorého
zo súrodencov. Chceli, aby každý z nich mal 1/3, aby boli spravodlivo podelení. Vedel, že zdravotný stav
babky nebol dobrý, tento bol zhoršený asi posledných 5 rokov pred jej smrťou. Babka vôbec nevidela,
nevedela sa orientovať v čase ani v priestore, bola smutná, hovorila z cesty, javila sa ako starecky
dementná. Myslel si, že v súvislosti s darovacími zmluvami, na základe ktorých mala babka previesť

predmetný dom na žalovaných, títo babku uviedli do omylu. Babka vôbec nevedela, čo podpisuje. Počas
posledných 5 rokov pred smrťou babky za ňou chodieval niekoľkokrát do mesiaca.

4. Žalovaný 1/ uviedol, že ich rodina žila v rodinnom dome na ulici Y. XX v C.. Potom ako sa rozhodlo o
výstavbe v uvedenej lokalite bolo rozhodnuté o tom, že dom bude asanovaný a za jeho asanáciu dostali
jeho rodičia trojizbový byt na ulici A. a garsónku na ulici B.. Taktiež dostali finančné vyrovnanie a bol im

pridelený stavebný pozemok na ulici vtedy R.. Do garsónky sa nasťahovala jeho babka, čiže mamina
matka, ktorá bývala na Y. ulici s nimi v rodinnom dome. Do trojizbového bytu sa nasťahovali jeho rodičia,
on a súrodenci. Keďže im bol pridelený stavebný pozemok, rozhodli sa s rodičmi, že postavia na ňom
rodinný dvojdom s tým, že v ňom zostanú bývať rodičia a súrodenci a v druhej časti bude zabezpečené
bývanie pre neho, nakoľko v tom čase mal vážnu známosť so svojou manželkou, ktorá je žalovanou

2/. Preukázanie uvedeného úmyslu je zrejmé zo stavebného povolenia, z kolaudačného rozhodnutia
a aj z rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania, pričom z týchto listín je zrejmé, že ako
stavebníci vystupoval jeho otec a on. Na dostavanie domu si zobral bezúročnú pôžičku vo výške 50.000,-
Kčs, pričom poskytnutie uvedenej pôžičky bolo limitované tým, že mali dom skolaudovať do 2 rokov.
Dom skolaudovali v uvedenej lehote, preto im bola odpustená časť z pôžičky vo výške 35.000,-Kčs.

Okrem uvedenej pôžičky všetky peniaze, ktoré s manželkou zarobili investovali do výstavby rodinného
domu. Okrem finančných prostriedkov sa osobne podieľal aj so žalovanou 2/ na výstavbe uvedeného
domu. Po kolaudácii v roku 1973 sa nasťahovali a začali dom užívať, pričom so žalovanou 2/ užívali
jeden byt aj s bratom W. a rodičia s bratom F. druhý byt. Brat F. v predmetnom byte býval krátko, nakoľko
sa oženil a presťahoval sa do bytu na ul. B., ktorý bol vymenený za garsónku na ul. B.. V uvedenom

byte býval brat F. s manželkou a jeho babkou. W. býval v dome krátko, pretože odišiel na vojnu. Keď sa
vrátil z vojny, oženil sa a nasťahoval sa do prideleného štátneho bytu na ul. M.. Na základe uvedeného
sa cítil aj bol vlastníkom polovice rodinného domu a toto bol aj úmysel jeho rodičov. V roku 1977 sa im
narodilo druhé dieťa, syn V., ktorý mal od narodenia zdravotné problémy. Na odporučenie lekárov sa mu
snažili vybaviť pobyt pri mori. Podarilo sa mu vybaviť víza do Q., asi v r. 1979 a v roku 1980 víza do X..

Keďže otec bol v strane, bál sa, či nemá úmysel aj s rodinou emigrovať do zahraničia a preto chcel, aby
na neho nejakým spôsobom prepísal jeho polovicu domu. Nemal úmysel emigrovať, ale na naliehanie
otca pristúpil na jeho návrh a v roku 1981 s ním uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod
jeho polovice nehnuteľnosti. K takémuto úkonu pristúpil aj z toho dôvodu, že takýto úkon považoval
za účelový a fiktívny. Otec ho uistil, že uvedené je len formálnym úkonom, všetko zostane tak, ako sa

dohodli na začiatku. Otec nemal v úmysle nikdy spochybniť jeho vlastníctvo k časti nehnuteľnosti. O
nehnuteľnosť mal strach aj z dôvodu, že brat F. bol spolupracovníkom M., bál sa aby neboli problémy. Na
fiktívnosť zmluvy poukázal aj z toho dôvodu, že nikdy mu nebola vyplatená žiadna suma. Že mu peniaze
neboli nikdy vyplatené je zrejmé aj z toho, že žalovaná 2/ musela v čase uzatvorenie kúpnej zmluvy
nastúpiť do zamestnania, pretože nemali dostatok finančných prostriedkov. Keby mu bola kúpna cena

vyplatená, mohla žalovaná 2/ zostať doma a starať sa o syna. Jeho otec, keď už bol starší, mal strach,
aby neskončil v domove dôchodcov, preto rozprával o tom, že jeho polovicu získa ten z nich, kto sa o
neho riadne postará. Otec svoju polovicu na neho nepreviedol, hoci sa so žalovanou 2/ o neho riadne
staralizdôvodu,žesachceluistiť,žesaonehoriadnepostarajú.Otecnanehosvojupolovicuneprepísal
aj z dôvodu, že nebol moc starý, nemal potrebu takéto veci riešiť, vždy ho však ubezpečoval, že všetko

dádoporiadku,abysanebál.Otecvšaknáhlezomrel,pretoužnestiholnanehopreviesťtujehopôvodnú
polovicu. V dedičskom konaní po otcovi sa ako dedičia dohodli, že celú nehnuteľnosť zdedí jeho matka
predovšetkýmzdôvodu,žetátousporiadazmenuvzťahov,ktorévzniklivdôsledkuuzatvoreniafiktívnych
zmlúv. Niekedy na začiatku roku 2007 prišla matka za ním s tým, že chce dať vzťahy s nehnuteľnosťou
do poriadku a chce mu vrátiť to, čo mu od začiatku patrilo. Z uvedeného dôvodu požiadali Mgr. F. o

to, aby matku navštívil, pričom ona mu vysvetlila, čo chce urobiť a na základe požiadavky matky notár
vyhotovil darovaciu zmluvu, ktorú následne matka pred ním riadne podpísala. Poukázal na to, že matka
netrpela žiadnou chorobou, príp. poruchou, pre ktorú by nebola schopná rozoznať následky svojho
konania. Uzatvorenie darovacej zmluvy urobila dobrovoľne, slobodne, nikto ju k tomu nenútil. Nesúhlasils tvrdeniami žalobcov, že matka bola takmer slepá, že nevidela, čo podpisuje. Riadne bola oboznámená
s obsahom zmluvy, vedela, čo podpisuje, hoci bola na pravé oko slepá, na ľavé oko videla asi na 50%.
Nejednalo sa o žiadny podvod. Pri podpisovaní darovacej zmluvy zo dňa 23.02.2007 boli prítomní on,

žalovaná 2/, notár a matka. Zmluvu nahlas prečítal notár. Keďže matka potrebovala, čím ďalej tým väčšiu
opateru, uzatvorením darovacej zmluvy zo dňa 06.07.2007 si vlastne zabezpečila takúto opateru zo
strany žalovanej 2/, pretože darovaciu zmluvu uzatvorila za splnenia určitých podmienok. Polovicu domu
prepísala na žalovanú 2/ aj z dôvodu, že žalovaná 2/ mohla zostať pracovať, ale kvôli starostlivosti o jeho
matku, odišla do dôchodku. Darovacia zmluva bola taktiež prejavom poďakovania za doterajšiu opateru

zo strany žalovanej 2/. Žalovaná 2/ sa o jeho matku riadne postarala, teda splnila všetky podmienky.
Uviedol, že na výstavbu domu boli brané dve nenávratné pôžičky, každá vo výške 50.000,- Kčs, pričom
jednu si zobral on a jednu si zobral otec. Okrem pôžičky do domu aj so žalovanou 2/ investovali takmer
všetky peniaze, ktoré zarobili. Nevedel vyčísliť, o koľko peňazí sa jednalo. Z nenávratnej pôžičky do
domu investoval 50.000,- Kčs a 35.000,- Kčs mu bolo odpustené. Hlavné položky pri výstavbe domu
zabezpečoval jeho otec, on sa podieľal predovšetkým svojou prácou na výstavbe predmetného domu

a so žalovanou 2/ zabezpečili takmer všetky dokončovacie práce a len on a žalovaná 2/ realizovali
výstavbu plotu, rekultivačné práce, výsadbu stromov. Otec sa na výstavbe domu nepodieľal fyzicky, ale
finančne. Želaním matky bolo, aby jeho súrodenci neboli pri uzatváraní darovacích zmlúv z februára a
júla 2007 z dôvodu, aby medzi nimi nedošlo k prípadným nezhodám. Možno bola trochu nahnevaná na
brata F., ktorý ju chcel dať v minulosti do domova dôchodcov. Keďže F. a W. mali spoločné zámery, tak

nechcela, aby bol prítomný pri uzatváraní aj W.. Zdravotná dokumentácia po smrti matky bola doma, o
čom so žalovanou 2/ vedeli a čestne ju vrátili MUDr. A..

5. Žalovaná 2/ uviedla, že so svokrou žila asi 35 rokov. Bola to múdra, inteligentná žena. Mali spolu
veľmi dobré vzťahy. Uzatvorenie predmetných darovacích zmlúv bolo teda prejavom jej slobodnej vôle.

Zmenu správania svokry si všimla v roku 2001 potom, čo jej syn F. zostal nezamestnaný. Tento za ňou
chodieval veľmi často, nevedela, o čom sa rozprávali, ale svokra bola po jeho návštevách nervózna a z
jej rozprávania zistila, že F. chcel predať dom. Za týmto účelom pozval do domu aj nejakých záujemcov.
Toto všetko jej svokra povedala. Povedala jej, že záujemcovia o kúpu sa nedostali do hornej časti domu,
ktorú oni obývali, ktorá bola zamknutá. F. bol nezamestnaný po dobu asi 5 rokov. Z uvedeného je zrejmé,

že mal finančné problémy a snažil sa nejakým spôsobom zabezpečiť si nejaké finančné prostriedky.
Svokra dávala celý dôchodok F.. Vie to z dôvodu, že všetky účty za svokru platila, pretože táto jej
povedala, že nemá peniaze. Svokra peniaze nemala kde minúť. Raz sa jej stalo, že od F. pýtala peniaze
na zaplatenie faktúry za vodu, tento ju odbil a povedal, že on vodu nemíňa. Viac ho v takejto veci
neoslovovala. Uviedla, že raz keď išla za svokrou, bol u nej F., obidvaja sedeli na švédskej lavici, na

ktorej bola položená pištoľ. Odvtedy sa F. bála, pretože nevedela, čo od neho môže čakať. Strach mala
aj z dôvodu, že mala známu, ktorej brat bol nezamestnaný, navštevoval často matku, ktorú zastrelil
a potom zastrelil aj seba. Bolo to v čase, keď bol F. nezamestnaný a navštevoval mamu ozbrojený.
F. za ňou chodieval v čase, keď bola schopná sama sa o seba starať a ostatnú starostlivosť jej mohli
zabezpečovať oni. Keď sa zdravotný stav svokry zhoršil, F. hoci to aj sľúbil o svokru sa nestaral. Párkrát

sa aj stalo, že svokra nemala obed. Pôvodne obed nosila svokre aj, ale keď im skrátili obedňajšiu
prestávkuna?hodinu,nestíhalato,pretovybavilaslečnuzkatolíckejcharity,ktorázabezpečovalaobedy
pre svokru. Keďže svokra mala cukrovku, musela si každý deň pichať inzulín ráno a večer. Pichanie
inzulínu zabezpečovala vždy ona a vždy aj svokru skontrolovala, či sa riadne najedla. Problém nastal
vtedy, keď obvodná lekárka nariadila pichanie inzulínu svokre aj cez obed. Kvôli tomu, že svokre nemal

kto cez obed pichať inzulín a aj kvôli tomu, že ju o to svokra požiadala, odišla do dôchodku, hoci mohla
zostať pracovať. So svokrou mala veľmi dobrý vzťah. V jej prítomnosti bola vždy kľudná, mala ju rada a
preto zostala doma zabezpečila starostlivosť o ňu. Svokra sa veľmi bála toho, aby ju nedali do domova
dôchodcov tak, ako to plánovali F. a W.. Víkendy, vianočné sviatky a každodenné večere svokra trávila
v ich spoločnosti, pretože sa v nej dobre cítila a nemali žiadne problémy medzi sebou. Poukázala na

to, že raz boli na dovolenke, bolo to niekedy v roku 2005, chceli si oddýchnuť a potrebovali pre svokru
zabezpečiť starostlivosť. F. ani W. neboli ochotní o svokru sa postarať, museli zavolať dcéru z A., ktorá
si musela zobrať dovolenku na 10 dní a o svokru sa postarať. Keď mal žalovaný 2/ 60-ku, dostal do
daru 14-dňový zájazd, prosili švagra W. a švagrinú V., ktorá bola F. ženou, aby sa o svokru postarali, títo
neboli ochotní a preto pre babku museli vybaviť 14 dní v penzióne. Po návrate zo zájazdu ju hneď zobrali

domov. K uzatvoreniu darovacej zmluvy zo dňa 06.07.2007 uviedla, že svokra ma veľmi prehovárala,
aby odišla do dôchodku a naďalej vykonávala starostlivosť o ňu. Prosila ju, aby ju nikdy nedala do
domova dôchodcov. Povedala jej, čo všetko odo nej požaduje a vzhľadom k tomu, že bola spokojná
s jej starostlivosťou, uzatvorila dňa 06.07.2007 predmetnú darovaciu zmluvu. Svokre všetko splnilaa zabezpečovala jej každodennú hygienu, zdravotnú starostlivosť, pichanie inzulínu, chodila s ňou k
lekárovi, robila jej manikúru, pedikúru, robila je kaderníčku, varila jej. Uzatvorenie predmetnej darovacej
zmluvy bol teda úmysel svokry ako vďaka za jej starostlivosť a opateru. Keď jej svokra povedala o

svojom úmysle previesť polovicu nehnuteľnosti na ňu, požiadala ju, aby to vybavila. Preto zašla za
V.. F., ktorý je notárom a povedala mu, aby zašiel za svokrou a porozprával sa s ňou. Notár navštívil
svokru, táto mu porozprávala, čo chce urobiť, aký má úmysel, notár jej vysvetlil, čo treba urobiť. Kvôli
požiadavke svokry vyhotovil darovaciu zmluvu a opätovne navštívil svokru. Svokre darovaciu zmluvu
riadne prečítal, opýtal sa jej, či chápe obsahu tejto listiny, načo svokra povedala, že áno, že to je jej

želanie, aby ju doopatrovala. Potom svokra vlastnoručne darovaciu zmluvu pred notárom podpísala.
Pri podpise darovacej zmluvy boli prítomní ona, jej manžel, svokra a notár F.. Svokra napriek tomu, že
vyžadovala určitú opateru, bola riadne pri vedomí a chápala zmysel toho, čo robila, teda aj uzatvorenie
darovacej zmluvy. V čase, keď sa začala starať o svokru už mala dôchodkový vek, ale do dôchodku
nemusela ísť, jej zamestnávateľ mal záujem, aby pracovala ďalej. Niekedy v roku 2008 pre Vianocami
navštívila MUDr. A., ktorá bola obvodnou lekárkou nebohej svokry, chcela nahliadnuť do zdravotnej

dokumentácie, pretože na ňu žalobcovia podali žalobu. Lekárka jej povedala, že niekto zobral celú
zdravotnú dokumentáciu. Nevedela jej povedať, kto ju zobral.

6. Vzájomnou žalobou zo dňa 01.10.2012 sa žalovaný 1/ domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá
medzi ním ako predávajúcim a kupujúcimi M. M. a V. M., rod. K., predmetom ktorej bol prevod

spoluvlastníckeho podielu ? na nehnuteľnostiach vtedy zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú.
C. ako parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha, rodinný dom vo výmere XXX m2 a ktorá bola registrovaná
býv. Štátnym notárstvom v Trenčíne dňa 29.6.1981 pod č. RI XXX/XX, je neplatná. Vzhľadom na
doterajšie výsledky dokazovania, a to najmä znaleckého dokazovania, ktorého závery zatiaľ podporujú
tvrdenia žalobcov z opatrnosti podal predmetnú vzájomnú žalobu. Dôvodom absolútnej neplatnosti tohto

právneho úkonu, ktorej sa možno dovolať bez časového obmedzenia, je jednak skutočnosť, že táto
kúpna zmluva nebola uzavretá vážne, ale išlo o typický simulovaný právny úkon, ktorého účelom bolo
zabezpečiť ochranu rodinného majetku na jednej jeho strane rodičov a na druhej strane žalovaných,
ktorí už v tom čase boli manželmi (od XX.X.XXXX) a jednak skutočnosť, že táto kúpna zmluva nebola
s najväčšou pravdepodobnosťou vôbec vlastnoručne podpísaná M. M.. Jeho rodičia bývali spoločne so

všetkými tromi deťmi, teda žalobcom 1), s ním a tiež právnym predchodcom žalobcu 2) F. M. spoločne
v rodinnom dome na ul. Y. v C., kde s nimi bývala ešte aj S. K., ktorá bola matkou V. M.. V súvislosti
s realizáciou výstavby panelových bytov na ul. Y. v C. koncom 60-tych rokov došlo ku zbúraniu tohto
rodinného domu, ktorého vlastníkmi boli jeho rodičia a v rámci poskytnutia náhrady bol poskytnutý
jednak stavebný pozemok na terajšej ul. Q. D. v C. a tiež dva náhradné byty, a to všetko v roku 1970.

Vtedy došlo medzi ním a jeho rodičmi k dohode o spoločnej výstavbe rodinného domu s dvoma bytmi
na takto poskytnutom stavebnom pozemku na terajšej ul. Q. D. v C., pričom podstatou tejto dohody
bolo to, že im bude predmetný stavebný pozemok spoločne pridelený a na tomto spoločnou stavebnou
činnosťou zhotovia rodinný dom s dvoma bytmi, ktorý bude po dokončení tvoriť predmet ich podielového
spoluvlastníctva tak, že jeho spoluvlastníkmi budú na jednej strane v podiele ? spoločne M. M. a V. M. a

na druhej strane on v podiele ?. Existencia takejto dohody je preukázaná jednak rozhodnutím býv. ONV
- finančný odbor v Trenčíne č. H.. XXXX/XX-práv. zo dňa 13.8.1970 o pridelení pozemku do osobného
užívania, z ktorého vyplýva, že stavebný pozemok parc. č. XXXX/XX vo výmere XXX m2 nachádzajúci
sa v k. ú. C. bol pridelený M. M. a manželke V., rod. K. ako jemu na ich žiadosť zo dňa 23.3.1970 za
účelom výstavby rodinného domku s dvoma bytmi, jednak rozhodnutím býv. MsNV v Trenčíne č. M..

XXXX/XXXX-Ka/XX-XXX zo dňa 12.11.1970 o povolení novostavby rodinného domu pozostávajúcej z
dvoch samostatných trojizbových bytov s príslušenstvom na pozemku parc. č. XXXX/XX v k. .ú. C., podľa
ktorého stavebníkmi tejto novostavby boli M. M. s manželkou a on a jednak rozhodnutím býv. MsNV v
Trenčíne č. M.. XXXX/XXXX-Ka/XX zo dňa 16.10.1973 o povolení užívať novostavbu rodinného domu s
dvoma bytmi postavenú na parc. č. XXXX/XX v k. ú. C., podľa ktorého bolo vydané povolanie na užívanie

stavby stavebníkom M. M. s manželkou a jemu. V priebehu výstavby tohto rodinného domu uzavrel so
žalovanou 2/ manželstvo, a to ešte pred dokončením jeho výstavby. Pokiaľ ide o dva náhradné byty, tak
do jedného z nich (menšieho) išla bývať S. K. a do druhého z nich (väčšieho) išli bývať ostatní pôvodní
obyvateliadomunaul.Y.vC.,pričomtakýtostavtrvalaždoskončeniastavbyrodinnéhodomunaterajšej
ul. Q. D. v C.. Výstavba tohto nového rodinného domu bola financovaná spoločne ním a jeho rodičmi, a to

od začiatku výstavby až do dokončenia. Za účelom získania peňažných prostriedkov si na túto výstavbu
zabezpečil jednak poskytnutie bezúročnej nenávratnej pôžičky na výstavbu rodinného domu, ktorá mu
bola poskytnutá na základe zmluvy uzavretej s býv. ONV - finančný odbor v Trenčíne zo dňa 5.7.1973
vo výške 35.000,- Kčs a jednak poskytnutie stavebnej pôžičky od býv. Slovenskej štátnej sporiteľne vTrenčíne vo výške 25.000,- Kčs (podľa nákupného oprávnenia č. XXXX/XX.XXX zo dňa 26.10.1972).
Okrem toho svoje dovtedajšie úspory a celý svoj príjem z práce použil na financovanie tejto výstavby
a dokonca za účelom, aby sa mohol osobnou prácou podieľať na výstavbe, zmenil aj zamestnanie. Po

dokončení rodinného domu v tomto najskôr začali bývať on s manželkou v hornom byte a následne sem
prišli bývať aj jeho rodičia spoločne s žalobcom 1), ktorí bývali v dolnom byte. Takýto stav trval len krátku
dobu, pretože žalobca 1) sa po niekoľkých mesiacoch oženil a odišiel bývať so svojou manželkou do
ich bytu, kde bývajú doposiaľ. Po krátku dobu býval v rodinnom dome právny predchodca žalobcu 2) F.
M. po jeho návrate zo základnej vojenskej služby, ktorý sa tak isto po uzavretí manželstva presťahoval

do bytu s jeho manželkou, kde býval až do svojej smrti, pričom išlo o byt, ktorý S. K. získala výmenou
za ten byt, ktorý bol poskytnutý ako jeden z dvoch bytov v rámci náhrady za rodinný dom na ul. Y. v
C.. Od tej doby v rodinnom dome bývali len jeho rodičia, a to až do ich smrti (v dolnom byte) a on so
svojou rodinou (v hornom byte). Niekedy v roku 1976 sa stalo, že jeho rodičia zistili, že ich známym, ktorí
emigrovali do K. prepadol v prospech štátu ich majetok a vtedy jeho otec začal postupne stále viac a viac
naliehať na neho, ktorý po narodení syna z dôvodu jeho zdravotných problémov s týmto vycestovával

do zahraničia, aby svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach radšej prepísal na rodičov, z dôvodu
aby sa nestalo, že by v prípade emigrácie žalovaného 1) s jeho rodinou prišli o dom. Jeho otec pritom
vždy hovoril, že pôjde len o fiktívny prevod vykonaný z opatrnosti, aby sa predišlo takémuto možnému
následkuprepadnutiatohtomajetkuvprospechštátu.Vrámcitakéhotopostupubolanajskôrvyhotovená
kúpna zmluva zo dňa 18.5.1976, podľa ktorej mal odpredať svojim rodičom spoluvlastnícky podiel 1/3 na

predmetných nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 98.665,77 Kčs, ktorá mala byť po započítaní alikvotnej
časti z jestvujúcej pohľadávky býv. Slovenskej štátnej sporiteľne v Trenčíne v pôvodnej sume 50.000,-
Kčs vyplatená pri registrácii tejto kúpnej zmluvy, k čomu potom nikdy nedošlo. Následne bola vyhotovená
darovacia zmluva zo dňa 22.6.1976, podľa ktorej mal darovať svojim rodičom spoluvlastnícky podiel
1/3 na predmetných nehnuteľnostiach. Vyhotovenie oboch týchto zmlúv zabezpečoval jeho otec a tieto

zmluvy boli aj podpísané, avšak nikdy nenadobudli právne účinky. Následne bola vyhotovená ďalšia
kúpna zmluva zo dňa 25.7.1980, podľa ktorej mal odpredať svojim rodičom spoluvlastnícky podiel 1/3 na
predmetných nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 147.159,- Kčs a táto mu mala byť v hotovosti vyplatená
pri registrácii kúpnej zmluvy, k čomu potom tiež nikdy nedošlo a ani táto kúpna zmluva nenadobudla
právne účinky. Napokon bola vyhotovená kúpna zmluva zo dňa 3.6.1981, podľa ktorej ako predávajúci

odpredal svojim rodičom ako kupujúcim spoluvlastnícky podiel ? na predmetných nehnuteľnostiach za
kúpnu cenu 124.452,- Kčs, ktorá mala byť podľa tejto kúpnej zmluvy vyplatená v hotovosti pri registrácii
kúpnej zmluvy a zároveň mala byť vyplatená náhrada 3.990,- Kčs za vyporiadanie pozemku, ku ktorému
mali účastníci tejto kúpnej zmluvy právo spoločného osobného užívania (v zmluve nesprávne uvedené v
osobnom vlastníctve). Táto kúpna zmluva bola aj registrovaná býv. Štátnym notárstvom v Trenčíne dňa

29.6.1981 pod č. RI XXX/XX a teda nadobudla právne účinky. Nikdy k zaplateniu kúpnej ceny 124.452,-
Kčs ani náhrady za vyporiadanie práva spoločného osobného užívania pozemku 3.990,- Kčs nedošlo
a žiadna peňažná suma na základe tejto kúpnej zmluvy mu nikdy zaplatená nebola. Zaplatenie takejto
peňažnej sumy nikdy nepožadoval a nevymáhal, pretože túto kúpnu zmluvu od začiatku považoval
za zmluvu uzavretú len "naoko" z toho dôvodu, aby sa naplnilo prianie jeho otca, aby nebol ich

rodinný majetok jeho prípadnou emigráciou s rodinou do zahraničia ohrozený. Naďalej sa považoval za
spoluvlastníka predmetných nehnuteľností v podiele ? z dôvodu, že rodinný dom bol postavený takým
spôsobom, ako je v predošlej časti tohto vzájomného návrhu uvedené a pozemok bol nadobudnutý
do spoločného osobného užívania. Následne vzhľadom na dlhodobo trvajúci užívací stav predmetných
nehnuteľností, kedy so svojou rodinou nerušene býval v rodinnom dome spoločne s rodičmi, neprikladal

danej kúpnej zmluve zo dňa 3.6.1981 žiaden význam a na túto prakticky aj zabudol. Až v súvislosti s
návrhom V., ku ktorému došlo po smrti M. M., aby sa právne vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam
usporiadali, si uvedomil, že zápis právnych vzťahov k týmto nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností
nezodpovedá skutočnému právnemu stavu (práve v dôsledku kúpnej zmluvy z roku 1981) a v záujme
nápravy tohto stavu došlo k uzavretiu darovacej zmluvy medzi V. M. a ním, ktorou bol predmetný

spoluvlastnícky podiel ? fakticky jemu patriaci od začiatku, tomuto len formálne vrátený. Pokiaľ ide
o dôvod darovania ďalšieho spoluvlastníckeho podielu ? zo strany V. M. v prospech žalovanej 2)
tento vyplýva z predchádzajúcich písomných podaní a vyjadrení žalovaných v tejto veci. Z uvedených
skutočností je zrejmé, že kúpna zmluva zo dňa 3.6.1981, hoci nadobudla právne účinky jej registráciou
na býv. Štátnom notárstve v Trenčíne podľa vtedy platných právnych predpisov, je od začiatku absolútne

neplatným právnym úkonom z dôvodu, že táto nebola zo strany jej účastníkov uzavretá vážne, ale
išlo len o simulovaný právny úkon, ktorého účelom bolo zabezpečiť ochranu majetku pred možnými
sankciami v súvislosti s nedovoleným opustením štátu podľa vtedy platných predpisov a stalo sa tak
výslovne na naliehanie jeho otca. Zároveň je tu však ďalšia podstatná skutočnosť, pre ktorú nemôžebyť táto kúpna zmluva platným právnym úkonom a touto skutočnosťou je to, že podpis M. M. na tejto
kúpnej zmluve nie je podľa neho jeho vlastnoručným podpisom. K tomuto záveru ho vedie porovnanie
podpisu M. M. na tejto kúpnej zmluve zo dňa 3.6.1981 s jeho podpismi na kúpnej zmluve zo dňa

18.5.1976, na darovacej zmluve zo dňa 22.6.1976 a tiež na kúpnej zmluve zo dňa 25.7.1980, ktoré
vykazujú diametrálne odlišnosti už v základných znakoch podpisu, a to platí aj vo vzťahu k ďalším
dostupným listinám z uvedeného obdobia, na ktorých sa nachádzajú vlastnoručné podpisy M.. Keďže
v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 3.6.1981 ide o právny úkon s predpísanou písomnou formou, tak táto
skutočnosť zakladá ďalší samostatný dôvod absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Vzhľadom

na to, že zo skutočností uvedených v predchádzajúcej časti tohto vzájomnej žaloby vyplýva, že kúpna
zmluva zo dňa 3.6.1981, ktorá bola registrovaná býv. Štátnym notárstvom v Trenčíne dňa 29.6.1981
pod č. R I XXX/XX je absolútne neplatným právnym úkonom, a to jednak pre jej rozpor s ustanovením
§ 37 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom v čase jej vzniku z dôvodu, že táto nebola uzavretá vážne a
bola len simulovaným právnym úkonom a jednak pre jej rozpor s ustanoveniami § 40 ods. 1 v spojení
s § 46 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom v čase jej vzniku, z dôvodu, že táto nebola vlastnoručne

podpísaná M. M., má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tohto právneho úkonu v zmysle §
80 písm. c) O.s.p, pretože bez takéhoto určovacieho rozhodnutia súdu nie je možné právne následky
vyvolané touto kúpnou zmluvou odstrániť a napraviť. Zároveň v prípade určenia neplatnosti tejto kúpnej
zmluvy je zrejmé, že určovací návrh žalobcov vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam by bol aj z tohto
samostatného ďalšieho dôvodu v rozsahu spoluvlastníckeho podielu ? jemu patriaceho neopodstatnený

a jeho zápis za spoluvlastníka predmetných nehnuteľností v tomto podiele v katastri nehnuteľností by
bol právne opodstatnený. Práve vzhľadom na to, že je v súčasnosti (aj keď iným právnym titulom)
zapísaný v katastri nehnuteľností ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností, nie je možné
domáhať sa týmto vzájomným návrhom určenia jeho vlastníckeho práva v tomto rozsahu k predmetným
nehnuteľnostiam, ale len určenia neplatnosti právneho úkonu - uvedenej kúpnej zmluvy.

7. Dňa XX.XX.XXXX zomrel žalobca 1/. Z osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi žalobcovi 1/ notárky
Q.. F. P. sp. zn. 12D/1004/2015, Dnot 135/2015 je zrejmé, že dedičmi po poručiteľovi sú P. B., R. J..
rod. B., T. B..

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením osvedčenie o
dedičstve po V. B., lekárskych správ V. B., výpisov z KN, darovacie zmluvy, písomných vyjadrení
žalovaných, rozhodnutia pridelení pozemku do osobného užívania, výpisov z evidencie nehnuteľností,
rozhodnutia o povolení stavby, stavebného povolenia, rozhodnutia o povolení užívať budovu, potvrdenia
o pôžičke, dotazníkov a čestných vyhlásení, kúpnych zmlúv, darovacích zmlúv, víza spis KÚ Trenčíne

V XXX/XX a V XXXX/XX, lekárske správy, osvedčení o dedičstve, znaleckých posudkov, príjmových
pokladničných pokladov, potvrdenia o pôžičke, zmluvy o poskytnutí pôžičky, potvrdení o finančnom
doplnení domácností, vkladnej knižky, oznámenia pošty, potvrdenia nemocnice, zápisnice o výsluchu
svedkov,vyjadrenížalobcov,odbornéhovyjadrenie,úmrtnéholistžalobcu1/ azistilnasledovnýskutkový
stav veci:

9. Z osvedčenia o dedičstve notárky D. K., pod sp. zn. 17D/813/2009 (7D not 163/2008) zo dňa
25.11.2008 po V. B., rod. K., zomr. XX.XX.XXXX je zrejmé, že predmetom dedičstva boli 2ks akcií A., a.
s. v menovitej hodnote 2.000,- Sk a 4 ks akcií D., a. s., v menovitej hodnote 4.000,- Sk.

10. Z LV č. XXXX, k. ú. C. je zrejmé, že rodinný dom súp. č. XXXX, na parcele XXXX/XX a parcely č.
XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXX/XX - záhrady o výmere XXX m2 sú v podielovom spoluvlastníctve
žalovaných, o veľkosti podielu každého z nich v ?- ici, a to na základe darovacej zmluvy V XXX/XX v
prospech žalovaného 1/ a darovacej zmluvy V XXXX/XX v prospech žalovanej 2/.

11. Okresný národný výbor Trenčín dňa 13.08.1970 pridelil do osobného užívania M. B. a manželke V.,
rod. K., ako aj žalovanému 1/ na ich žiadosť stavebný pozemok , nachodiaci sa v k. ú. C., parcelu č.
XXXX/XX vo výmere XXX m2 za účelom výstavby rodinného domku s dvoma bytmi.

12. Mestský národný výbor v Trenčíne dňa 12.11.1970 povolil žiadateľom B. M. a žalovanému 1/
v obci C., k. ú. C. na pozemku parc. č. XXXX/XX, ul. Nepomenovaná novostavbu rodinného domu
pozostávajúceho z dvoch samostatných trojizbových bytov s prísl.. Stavba bola povolená odboromvýstavby a vodného hospodárstva MsNV v Trenčíne výmerom č. M..XXXX/XXXX-Ka/XX-XXX zo dňa
12.11.1970 B. M. a žalovanému 1/.

13. Miestny národný výbor dňa 16.10.1973 povolil užívať B. M. a V., budovu - novostavbu rod. domu
o dvoch bytoch v obci C., ulica R. č. XXX na parcele č. XXXX/XX vystavanú na základe povolenia
vydaného Mestským národným výborom v Trenčíne, odborom výstavby dňa 12.11.1970 pod značkou
M..XXXX/XXXX-Ka/XX.

14. Dňa 25.11.1970 bola žalovanému 1/ poskytnutá bezúročná nenávratná pôžička na výstavbu
rodinného domu vo výške 35.000,- Kčs.

15. Dňa 18.05.1976 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a M. B. a jeho
manželkou V. ako kupujúcimi, ktorou predávajúci odpredával kupujúcim 1/3 -inu nehnuteľnosti, ktorá sa
nachádza v k. ú. C. a zapísaná je na v liste vlastníctva č. XXXX pod parc. č. XXXX/XX (rodinný dom

s garážou a záhradou). Kúpna cena predaného podielu 1/3 rodinného domku, garáže a záhrady činí
Kčs 98.665,77.

16. Dňa 22.06.1976 uzatvorili žalovaný 1/ ako darujúci a M. B. a jeho manželka V. B. ako obdarovaní
darovaciu zmluvu, na základe ktorej darujúci daroval obdarovaným 1/3 nehnuteľností, ktoré sa nachodia

v k. ú. C. a zapísané sú v liste vlastníctva pod parc. č. XXXX/XX (rodinný dom s garážou a záhradou).

17. Dňa 25.07.1980 uzatvorili kúpnu zmluvu predávajúci - žalovaný 1/ a kupujúci M. B. a jeho manželka
V. B., ktorou predávajúci odpredával kupujúcim 1/3 nehnuteľnosti, ktoré sa nachodia v k. ú. C. a písané
sú v liste vlastníctva č. XXXX pod parc. č. XXXX/XX ako zastavaná plocha (rodinný dom s garážou a

záhradou. Kúpna cena odpredávaného podielu jednej tretiny nehnuteľností činí 147.159,- Kčs.

18. Dňa 03.06.1981 uzatvorili kúpnu zmluvu predávajúci - žalovaný 1/ a kupujúci M. B. a jeho manželka
V. B.. Predávajúci odpredal kupujúcim ? nehnuteľnosti, ktoré sa nachodia v k. ú. C. zapísané sú v LV
č. XXXX pod parc. č. XXXX/XX ako zastavaná plocha (rodinný dom vo výmere XXX). Kúpna cena

odpredávaného podielu ? -ice nehnuteľnosti rodinného domu, garáže činí 124.452,- Kčs. Kupujúci
uhradili predávajúcemu aj sumu 3.990,- Kčs ako úhradu za vyporiadanie užívania pozemku v osobnom
vlastníctve.

19. Darovacou zmluvou zo dňa 23.02.2007 previedla darkyňa V. B. do vlastníctva obdarovaného -

žalovaného 1/ ? - icu nehnuteľností evidované v k. ú. C., LV č. XXXX, parcely registra C, parcela č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 (z čoho výmera, ktorá je predmetom darovacej
zmluvy predstavuje XXX m2) a rodinný dom súp. č. XXXX, na parcele XXXX/XX, a to vrátane ? - ice
všetkých súčastí veci a príslušenstva veci. Vklad bol povolený dňa 28.05.2007 pod V XXX/XX.

20. Darovacou zmluvou zo dňa 06.07.2007 previedla darkyňa V. B. do vlastníctva obdarovanej -
žalovanej 2/ ? - icu nehnuteľností evidované v k. ú. C., LV č. XXXX, parcely registra C parcely č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 (z čoho výmera, ktorá je predmetom darovacej
zmluvy predstavuje XX m2), parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 (z čoho
výmera, ktorá je predmetom darovacej zmluvy predstavuje XXX,X m2), parcelu č. XXXX/XX - záhrady o

výmereXXXm2(zčohovýmera,ktorájepredmetomdarovacejzmluvypredstavujeXXX,Xm2)arodinný
dom súp. č. XXXX, na parcele XXXX/XX, a to vrátane ? - ice všetkých súčastí veci a príslušenstva veci.
Vklad povolený dňa 11.09.2007 pod V XXXX/XX.

21. Dňa 10.10.2005 uzatvorili darovaciu zmluvu darkyňa V. B. a obdarovaný V.. F. B., predmetom ktorej

boli nehnuteľnosti v k. ú. A., a to parcela č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parcela č.
XXXX trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, zapísané na LV č. XXX a parcela č. XXXX - orná pôda
o výmere XXXXX m2, zapísaná na LV č. XXX.

22. Svedok V.. Q. B., E.. sa nevedel vyjadriť k zdravotnému stavu V. M.. Vzhľadom na odstup času a

množstvu pacientov, ktoré ošetril, si nepamätal na zdravotný stav V. M..

XX. MUDr. Q. T. uviedla, že účastníkov konania pozná, so žalobcom 1/ má priateľský vzťah, nepozná
žalovaného 1/. Nebohá pani M. bola jej pacientka. Chodila ku nej od roku 2003, takže ju sledovala.Pacientka trpela celkovou arteriosklerózou, mala prekonaný srdcový infarkt. V dôsledku uvedených
chorôb sa jej pacientka javila ako dementná. Verbálny kontakt s pacientkou bol ťažký, pacientka si
nepamätala. Prečítala záznam z kontroly zo dňa 17.06.2005, z ktorého je zrejmé, že privedená na

vyšetrenie v sprievode syna, prakticky nevidiaca, prejavy organopsychósy. Z posledného záznam zo dňa
19.06.2007 pacientky u nej je zrejmé, že pacientka posledné roky trpela organickým psychosyndrómom
typu demencie. Uvedenú skutočnosť teda potvrdila aj geriatrická lekárka. Nevedela sa vyjadriť, že
pacientka nebola schopná rozpoznať následky svojho konania, bola dementná, ľahko ovplyvniteľná.
Myslela si, že nebola schopná chápať dôsledky svojho konania. Uvedené skutočnosti sú len jej

domnienkou. Prvýkrát bola u nej pacientka dňa 11.06.2003, potom dňa 22.03.2004, 23.12.2004,
17.06.2005, 22.06.2005 a 19.06.2007. Nie je psychiater, je len internistka, má dostatok poznatkov, aby
vedela posúdiť, že pacientka bola dementná. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či sa pacientka vedela časovo
a priestorovo orientovať. Keď prišla ku nej, vedela, kto je a na čo tam je. Nebola schopná na vyšetrenie
sama prísť. Myslela si, že by bola poblúdila, potrebovala doprovod. Žalobca 1/ pacientku ku nej vozil a
vybavoval pre ňu termíny vyšetrení a žalovaná 2/ chodila pravidelne pre pacientku predpisovať lieky.

24. Svedkyňa Z. M., manželka nebohého F. M., ktorý bol bratom žalobcu 1/ a žalovaného 1/, matka
žalobcu 2/ a švagriná žalovanej 2/ uviedla ,že o veci vie aj z dôvodu, že žalobca 2/ jej dal prečítať
zápisnicu z minulého pojednávania. Uviedla, že sa každé 3 týždne starala o nebohú svokru. Nosila a
pripravila jej raňajky, desiaty, olovranty a večere. O svokru sa staral aj žalobca 1/. Vedela sa vyjadriť k jej

zdravotnému stavu aj keď nie je lekárka. Svokra nevidela, orientovala sa tak, že sa pridržiavala okolitých
predmetov, aby nespadla. Jej zrak bol zhoršený asi tak posledných 5 rokov pred jej smrťou. Zdôraznila,
že nie je lekárka, ale z toho čo videla, usúdila, že svokra už úplne nevidela. Uviedla, že svokra bola
podľa jej názoru dementná, nevedela sa orientovať v priestore. Keď ju viackrát našla zamknutú v dolnom
byte, plakala, búchala na radiátor, povedala jej, že ju zamkli a nevie, kde je. Pred smrťou jej manžela

sa musela predovšetkým starať o neho, preto za svokrou bola počas 3 mesiacov asi len dvakrát. To
bolo presne v období od 10.02.do 10.05.2006. Vtedy sa o ňu nestarala ani jej chorý manžel. Po smrti
manžela jej žalovaná 2/ povedala, že za svokrou ísť nemusí, ale naďalej za ňou chodila a starala sa
o ňu. O svokru sa starala riadne až pokiaľ nešla žalovaná 2/ na dôchodok. Chodila tam nepravidelne,
pretože žalovaní si to neželali. Vedela sa taktiež vyjadriť k tomu, že sa nemal kto o svokru postarať

počas dovolenky žalovaných. Toto je však zavádzajúca informácia, pretože žalovaní im nepovedali, že
idú na dovolenku, nevedeli teda, že je treba sa o svokru postarať. Žalovaní vtedy svokru dali do nejakého
ústavu na 2 týždne. Uviedla, že posledné 2 roky pred smrťou svokry sa jej zdravotný stav veľmi zhoršil,
svokra chradla. So svokrou sa nedalo o vážnych veciach rozprávať, dalo sa s ňou rozprávať len ako
s dieťaťom. Svokra počas svojho života hovorila, že predmetný dom bude rozdelený na 3 časti. Nikdy

nehovorila len o tom, že by mal mať dom len jeden zo súrodencov. Aj nebohý svokor počas svojho života
hovorieval V. a F., aby šetrili peniaze, aby mohli vyplatiť najmladšieho W. z dôvodu, aby všetci mali rovný
diel. O tom, že svokra darovala dom sa dozvedela od žalobcu 1/ asi tak 3 týždne po smrti svokry. Na
stavbe domu sa podieľali všetci 3 súrodenci. Pôvodne bol spodný byt napísaný na svokrovcov a vrchný
na žalovaných z dôvodu, aby svokrovci získali 2 nenávratné pôžičky. Tieto by nedostali, keby bol dom

celý na nich, resp. na jedného stavebníka. Potom svokor zaplatil luxusnú dovolenku žalovanému 1/ a
tento následne na svokrovcov previedol polovicu domu. Keď mala rannú, chodila za svokrou po 12:00
hod.. Bola tam aj 2 hodiny. Keď mala poobednú zmenu, za svokrou chodila okolo 9:00 -10:00 hod. a
bývala tam max. do 10:45 hod. Cez víkendy nosila svorke jedlo raz za 3 týždne. Od svokry dostala
zlatý prsteň dňa 15.05.2006, dvoje zlaté náušnice niekedy v roku 2004-2005. Vedela o tom, že svokra

darovala žalobcovi 2/ pozemky v k. ú. A.. Zápis týchto pozemkov do KN bol vykonaný niekedy v roku
2006. Pozemky mu darovala ako prejav vďaky za to, že ona a aj jej manžel doopatrovali jej matku. O
prevode pozemkov vedel aj žalobca 1/.

25. Zo znaleckého posudku psychiatra V.. V. H. č. X/XXXX je zrejmé , že znalec sa nemôže vyjadriť

tak, že zosnulá nebola spôsobilá na právne úkony v čase od r. 2004 až do svojej smrti v r. 2008.
Trpela organickým psychosyndrómom na podklade cievnych zmien mozgu. Nejednalo sa u zosnulej
o demenciu, ktorá by bola dlhodobá. Organický psychosyndróm je duševná porucha, v prípade tejto
konkrétnej duševnej poruchy (podkladom sú cievne zmeny v mozgu), klinický obraz a teda dopad na
psychické funkcie u zosnulej, bol daný stavom fyzických ochorení - predovšetkým srdca a metabolickej

poruchy (cukrovka). To vysvetľuje aj to, že sa v záznamoch vyskytujú prechodné dezorientácie a
zhoršenie porúch pamäti, resp. aj "bludy" a poruchy nálady. Nešlo podľa neho a jemu predložených
podkladov o konštantnú (v dokumentácii nie však psychiatrom) demenciu, teda tak hlboké porušenie
psychických funkcií, ktoré trvalo narušovali osobné a sociálne fungovanie zosnulej do takej miery,aby musel uviesť, že nebola spôsobilá na právne úkony. Organický psychosyndróm je predštádium
demencie, prejavy nedostatočnosti psychických funkcií v rámci tejto duševnej poruchy nie sú tak hlboké
a kontinuálne trvajúce ako tomu je v prípade demencie cievneho typu. Neboli u zosnulej zistené

stavy zmätenosti, v jednom prípade sa jednalo o takýto nepokoj (hospitalizácia na geriatrii), ale tento
stav bol sprevádzaný náhlou zmenou fyzických parametrov, ktoré sa za hospitalizácie upravili. Pre
konštatovanie demencie neznámej alebo zmiešanej genézy (vyskytuje sa v dokumentácii) nenašiel u
zosnulej podklady. Ťažšie sa mu ustáľuje tvrdenie, že v období od augusta 2005 do augusta 2007
spôsobilosť na právne úkony u zosnulej bola, či mohla byť čiastočne obmedzená práve s poukazom

na uvedené. Psychický stav zosnulej mohol však výraznejšie kolísať až v závere roka 2008, kedy sa
jej fyzická stav zhoršoval natoľko, že viedol k jej úmrtiu. Čo sa týka poruchy zraku u zosnulej, zosnulá
mala výrazné problémy s videním, bola konštatovaná praktická slepota, no oftalmologické vyšetrenie
reflektovalo stav svojou liečbou a operačnými zákrokmi. Visus bol konštatovaný z 28.10.2005 ako
"svetlocit" a očné pozadie sa nedalo diferencovať. Toto samozrejme znalec vníma ako hendikep u
zosnulej. Podstatné je to, že u zosnulej nenašiel podklady pre to, že by zosnulá bola v rozhodnom

čase v takej (a hlavne trvalej) zmene - poruche jej psychických funkcií, ktorá by jej trvalo zabraňovala
vyhodnocovať okolitú realitu.

26.SvedokV..V.F.,uviedol,žežalobcovnepozná.Osobnepoznážalovaných,sútojehosusedia,bývajú
v tej istej štvrti. Vedel, čo je predmetom konania, sú to spory o majetok medzi účastníkmi. Pamätal si, že

asipre2-3rokmihooslovilažalovaná2/.Požiadalahoospísaniedarovacejzmluvyaoovereniepodpisu.
Darkyňa majetok prepisovala z dôvodu, že bola stará. Na požiadanie žalovanej 2/ vyhotovil darovaciu
zmluvu. Žalovaná 2/ ho upozornila že darkyňa je imobilná, preto sa nemôže dostaviť na notársky úrad,
požiadala ho, aby overenie podpisu vykonal u nej doma. Prišiel za nebohou domov, darkyňa vedela,
čo podpisuje, vedela o čo ide, sama mu to povedala, že vie, čo podpisuje. Nepamätal si, či zmluvu

prečítal. Myslel si, že darkyňa zmluvu nečítala. Darkyňa sama vlastnoručne zmluvu podpísala. Nemal
pochybnosti o zdravotnom stave darkyne, nezdala sa mu, že by bola orientovaná, ale zo svojej praxe
vedel, že ľudia v takomto veku sú ľahko ovplyvniteľní a je ich možné dostať tam, kde chce. Vedela ako
sa volala, vedela dátum narodenia, vedela o čo sa jedná. Pre nebohú V. M. robil dve darovacie zmluvy.
Medzi ich vyhotovením bol odstup 1 alebo 2 roky. Pamätal si, že prvú zmluvu podpísala pani M. pri

stole, druhú na posteli. S tým, čo má byť predmetom zmluvy, ho oboznámila žalovaná 2/ a v tom zmysle
vypracoval aj darovacie zmluvy. Obsah zmluvy nekonzultoval s darkyňou pred vyhotovením zmluvy. Za
darkyňou bol len pri overovaní podpisu. Za uvedené zmluvy zaplatila žalovaná 2/. Darkyňa nehovorila,
prečo daruje nehnuteľnosť len jednému z detí, hoci vedel, že žalovaný 1/ má súrodencov. Myslel si, že
bola medzi nimi nejaká dohoda, pretože sa žalovaní o nebohú p. M. starali. Nebohá darkyňa mu pri

podpise zmluvy hovorila, že vie, o čo ide, že ide o darovanie domu. Pamätal si, že pri prvej zmluve túto
musel prepracovať. Pôvodne vypracoval zmluvu tak, že sa prevádza celý dom, pritom sa prevádzala
len jedna polovica. Pri podpise oboch darovacích zmlúv boli prítomní len darkyňa, žalovaní a on. Iná
osoba tam prítomná nebola. Na to, že prvá darovacia zmluva je zlá a nemala sa týkať celého domu
ho upozornila žalovaná 2/, keď si ju prečítala. Trval tom, že obsah darovacej zmluvy nekonzultoval s

darkyňou, žalovaná 2/ mu povedala, čo má byť predmetom a obsahom tejto zmluvy.

27. Svedkyňa V. K., uviedla, že žalobca 1/ je jej synovec, žalobca 2/ je syn jej nebohého synovca,
žalovaný 1/ je tiež jej synovcom a žalovaná 2/ je jeho manželka. Naposledy bola za nebohou V.
XX.XX.XXXX, pretože vtedy mala narodeniny. Pravidelne sa stretávali pri príležitosti narodením, menín,

taktiež sa zastavovali u nebohej V., keď išli na cintorín nebohému švagrovi, jej mužovi. Pri poslednej
návšteve sa nebohá V. chovala normálne, normálne sa rozprávali. Čudovala sa, že mala takú dobrú
pamäť v jej veku. Mala problém len s očami. Na jedno oko nevidela, na druhé videla menej. Toto jej
povedala sama. Hovorila jej, že všetko by bolo dobré, keby videla na obe oči. Nevedela sa vyjadriť k
majetkovým ani k vlastníckym vzťahom medzi účastníkmi konania ani k vlastníckym vzťahom, čo sa

týkali nebohej V.. Trvala na tom, že nebohá V. bola normálna. Ešte sa čudovala ako je na tom zdravotne
dobre okrem oka. O to, aby išla svedčiť na súd, ju požiadal žalovaný 1/. Bližšie sa o tom nerozprávali,
konkrétne sa nebavili, určite ju neinštruoval, čo má povedať. Povedal jej, že má ísť svedčiť ohľadom
dedičstva, ako sa s V. stretávali. Nebohá V. jej nikdy nehovorila, ako chce naložiť so svojím domom,
príp. iným vlastníctvom. Trvala na tom, že nebohá V. bola na tom zdravotne dobre, pretože posledného

polroka pred jej smrťou boli v telefonickom kontakte. Nebohá V. si dokázala vytočiť jej telefónne číslo
na mobile a tak jej volávala. Bola na pohrebe synovca F.. Vtedy sa stretla aj s nebohou V., vtedy sa jej
zdala, že bola normálna po zdravotnej stránke. Nič podozrivé na nej nevidela.28. Svedok V.. J. K., uviedol, že je bratranec žalobcu 1/ a žalovaného 1/, žalobca 2/ je synom jeho
nebohého bratranca. Vedel, čo je predmetom konania, pretože ho žalovaný 1/ požiadal, aby išiel svedčiť.
Bližšie sa o veci nerozprávali, ani mu nehovoril, čo konkrétne má vo veci uvádzať. Uviedol, že so

žalovanými aj s nebohou V. M. sa stretával, naposledy to bolo niekedy v zime pred jej smrťou. Nebohá p.
M. ich spoznala, bola orientovaná, riadne komunikovala, mala problémy len so zrakom. Povedala mu, že
na jedno oko trochu vidí. O vlastníckych podieloch a prípadne o ich vyporiadaní sa s nebohou V. nebavili.
Žalovaní boli osobne za ním, povedali mu, že prebieha súdne konanie ohľadne darovania domu a chceli,
aby sa k veci pravdivo vyjadril. Bližšie to s ním nerozoberali, len mu povedali, že darovacie zmluvy boli

spochybnené kvôli zdravotnému stavu V. M.. Trval na tom, čo uviedol a čo vnímal na poslednej návšteve.
Zrak nebohej V. neskúmal. Uviedol to čo, mu ohľadne zraku hovorila neb. V. M.. S nebohou V. na stretnutí
sa bavili o ňom, o vnukovi, nebavili sa o minulosti, bavili sa o súčasnosti. Trval na tom, že nebohá riadne
komunikovala, nebola dezorientovaná. N. V. M. navštevovali 6-7 krát do roka. V roku 2007 boli za ňou v
lete a aj v decembri 2007, príp. v januári 2008. Presne si to už nepamätal. Oproti návšteve v lete sa mu
zdalo, že sa zdravotný stav nebohej nezlepšoval, išlo to dolu kopcom. Netrval na tom, že uviedol, že to

išlo s ňou dole kopcom, ale môže povedať to, že jej zdravotný stav sa od leta nezlepšil.

29. Ing. A. K., uviedla, že žalobca 1/, žalovaný 1/ sú bratrancami jej manžela, žalobca 2/ je synom
nebohého bratranca jej manžela, žalovaná 2/ je manželkou bratranca jej manžela. Od žalovaných
vedela, že predmetom konania je neuznanie darovacej zmluvy ohľadne domu. Žalovaní jej povedali,

že na súde sa jej budú pýtať, či boli s nebohou V. M. v kontakte. Určite sa nerozprávali o tom, čo má
vypovedať. Nepamätala sa, kedy bola s nebohou p. M. naposledy, bolo to asi trištvrte roka pred jej
smrťou. V prípade poslednej návštevy sa jednalo o meniny nebohej. Boli tam spolu s manželom. Vedela
o tom, že nebohá mala cukrovku a kvôli tomu sa jej zhoršil zrak. Videla len na jedno oko, určite nebola
slepá. Vedela sa orientovať v priestore, riadne ju videla. Dokonca ich sama aj pohostila. Rozprávali

sa o rodinných záležitostiach, pýtala sa na jej prácu, na jej mamu, pretože vedela, že mala zdravotné
problémy, komunikácia s ňou bola riadna. Určite nebola dezorientovaná. O majetkových a vlastníckych
vzťahoch medzi účastníkmi a neb. V. sa nikdy nebavili. Pri jej poslednej návšteve bola zo žalovaných
doma len žalovaná 2/. Či bol doma aj žalovaný 1/, to uviesť nevedela. Vchodové dvere im prišla otvoriť
nebohá V.. Jej svokra navštevovala nebohú častejšie v doprovode jej manžela, ktorý ju vozil. Ona chodila

len príležitostne, príp. keď išli na cintorín. Nebohá V. pred ňou nečítala noviny ani nepozerala televízor.
Nebavili sa o tom, či môže nebohá čítať. Nebohá V. bola časovo a v mieste orientovaná.

30. Svedkyňa D. A., suseda žalovaných, uviedla, že žalobcu 1/ poznala ako syna jej nebohých susedov
M.. Žalobcu 2/ osobne nepoznala, poznala ho len z videnia. Videla ho len na pohrebe jeho otca.

Nepamätala si ho z návštev u jeho starých rodičov. O predmetnom spore vedia skoro všetci na ulici.
Žalovaní ju navrhli ako svedkyňu zrejme z dôvodu, že býva na ulici priamo oproti nim. M. pozná od roku
1971, keď naraz začali stavať domy. Nevedela sa bližšie vyjadriť k vlastníckym vzťahom účastníkov.
Vždymaladojem,žedom,vktorombývajúžalovaní,jevichvlastníctveanebohírodičiasnimilenbývajú.
Vedela o tom, že nebohá V. M. mala veľmi dobrý vzťah so svojou nevestou, vždy ju volala len F.. Za

nebohou V. M. chodila aj ostatná rodina, pri príležitosti sviatkov, aspoň jej to tak pripadalo, ale prevažná
starostlivosť bola na žalovaných. Synovia W. a F. chodili často. Ona a nebohá V. chodievali každú
sobotu nakupovať. Naposledy sa s ňou rozprávala asi 2-3 mesiace pre jej smrťou, presne to nevedela.
Rozprávali sa tak, že nebohá stávala v okne a ona prišla ku nej. Keď ju pozdravila, riadne pozdravila
a oslovila ju menom. Mala pocit že riadne vidí, aj keď sa na ulici hovorilo, že je slepá. Čudovala sa,

ako bola nebohá na tom dobre napriek ostatným postihnutiam. Komunikovala riadne, nikdy nehovorila
z cesty. Trvala na tom, že nebohá V. asi 2-3 mesiace pred jej smrťou stála pri okne a komunikovala s
ňou. Mala dojem, že vlastníci domu sú žalovaní aj z dôvodu, že nebohá jej nehovorila opak. Nebavili
sa o ich majetku. Videla žalobcu 1/ ako vozieval nebohú k lekárovi a z toho, čo videla usudila, že sa
staral dobre. Jeho manželka nebohú nenavštevovala, čomu sa aj čudovala, pretože je zdravotná sestra.

Nebohú V. navštevovala aj mama žalobcu 2/, avšak nepravidelne. Vedela o tom, že počas 2 týždňov
jej nosila obedy.

31. Svedkyňa V.. J. M., si pamätala, že pacientka prišla do jej ambulancie dňa 14.04.2005 v sprievode
dvoch synov. Synovia pacientku doviezli, pretože predchádzajúci deň prežila intenzívnejší stresový

zážitok. Synovia uvádzali, že matka mala včera nejaký stav, akoby stratila orientáciu, musel zasiahnuť a
usmerniťjusused,malanejakévidiny,videlasedačkyvzáhradeapod..Občasunejpozorovalizhoršenie
orientácie, ale nie tak výraznú. Taktiež postupne v priebehu 2-3 rokov si u nej všimli zhoršovanie
pamäti. Nepamätala si presne, o akú stresovú situáciu sa konkrétne jednalo. V zázname, je ešteuvedené, že pred 3 týždňami jej niekto zomrel, z tohto dôvodu mohlo u nej dôjsť k takémuto správaniu.
Pri vyšetrení pacientka bola pokojná, kontakt s ňou bol primeraný, miestne bola orientovaná, časovo
nebola orientovaná. Nálada aj správanie primerané. Novopamäť bola narušená, stará pamäť zachovalá,

vychádzajúc z informácií synov a zo správania pacientky nadobudla dojem, že u pacientky bola porucha
pamäti, blúdne produkcia, vidiny, mala dojem, že ju chce niekto o niečo obrať, videla rôzne veci na
kope. Na základe uvedeného pacientke predpísala lieky a kontrolu stanovila o mesiac, v prípade
potreby aj skôr, o čom boli príbuzný riadne poučený. Napriek uvedenému pacientka k nej viac neprišla,
dňa 03.11.2005 prišla jej príbuzná s tým, že ju informovala o jej zdravotnom stave a na základe

takýchto informácií sa postupovalo v ďalšej liečbe predpísaním ďalších liekov. Ani ďalších kontrol sa
pacientka nezúčastnila, chodila na ďalšie konzultácie už len jej príbuzná, tieto konzultácie sa uskutočnili
dňa 15.06.2007, 14.08.2007, 04.10.2007, 15.02.2008, .03.2008, 03.04.2008, kedy sa len predpísali
lieky. U pacientky bol stanovená organický psychosyndróm pravdepodobne na podklade vaskulárnej
sklerózy s poruchami myslenia, blúdnym presvedčením a vidinami. V prípade, že by pacientka bola
ordináciu navštevovala, mohla by bližšie špecifikovať, o aký organický psychosyndróm sa jedná.

Uviedla, že psychosyndróm je psychické ochorenie, ktoré má rôzne štádia a môže aj nemusí vyústiť do
demencie. Progresiu tohto ochorenia je možné pravidelným užívaním liekov obmedziť. Pri prvom sedení
z predchádzajúcich diagnóz a z informácií príbuzných u pacientky stanovila diagnózu psychosyndróm
s poruchami pamäti a bludnou produkciou. Na úvod predpísala pacientke štandardné dávky liekov na
stabilizáciustavuatietosanezvyšovali,pretože,podľainformáciipríbuznej,nedošlokžiadnejpodstatnej

zmene v zdravotnom stave pacientky. Samotná pacientka pri prvom vyšetrení sama povedala, že má
slabý zrak. Uvedená skutočnosť je zrejmá aj z vyjadrenia príbuznej zo dňa 03.11.2005 pri psychiatrickej
konzultácii, keď príbuzná uviedla, že pacientka jednak nevidí. Potom uviedla, že pacientka sa po chvíli
zorientuje. Pacientku na vyšetrenie doviezli žalobca 1/ a žalovaný 1/. Prvé vyšetrenie dňa 14.04.2005
je určite zaznamenaná aj v zdravotnej dokumentácii pacientky, ktorá sa nachádzala u obvodného

lekára, pretože pacientka prišla s dokumentáciou, iné predchádzajúce diagnózy čerpala z týchto údajov.
Ostatné konzultácie nemusia byť v dokumentácii zaznamenané, ak konzultant prišiel bez zdravotnej
dokumentácie. Určite žiadala, aby príbuzní zabezpečili prítomnosť pacientky pri vyšetreniach. Častokrát
však príbuzní pacientov uvádzajú, že pacient je imobilný, nechce prísť, odmieta ísť na psychiatriu, preto
v liečení pokračuje aj bez prítomnosti pacienta. Verila informáciám referentky, pretože tieto boli v jej

záujme a aj v záujem pacientky. Informácie referentky (žalovanej 2/) hodnotí ako vierohodné, navzájom
si neodporovali, sama sebe by škodila, keby uvádzala skresľujúce alebo nepravdivé informácie. Nikto iný
okrem žalovanej 2/ sa neinformoval o zdravotnom stave pacientky a ani nikto iný neavizoval zhoršenie
zdravotného stavu pacientky.

32. Svedok V.. Q. Z. uviedol, že osobne pozná žalobcu 1/, syna nebohej V. M., žalobcu 2/ nepozná,
žalovaných pozná, pretože sú to jeho susedia. Nebohá V. M. bola jeho suseda. Nebohú si pamätal ako
osobu čipernú na svoj vek. Počul, že nebohá mala problémy s orientáciou, bola dezorientovaná. Nebol
však svedkom takejto udalosti. Informácie o tom mal len z počutia. Išlo len o jeden prípad. Nepamätal
si, kedy bol s nebohou naposledy v kontakte. N. V. M. bola milá a bezprostredná osoba, ktorá bola

trošku uzavretá a nerozprávala a o tom, či má nejaké problémy. To čo vnímal ohľadne vzťahu nebohej
a žalovaných sa mu javilo ako bezproblémové spolužitie, bez konfliktov.

33. Svedok W. Z. uviedol, že žalobcov nepozná. Osobne pozná žalovaných, ktorí sú susedmi jeho
starých rodičov. Žalobcu 1/ pozná len z videnia. S nebohou V. M. bol v osobnom kontakte len jedenkrát,

bolo to asi pred piatimi rokmi. Bol v záhrade na rebríku a počul nejaké zvuky, ktoré sa mu javili ako
volanie o pomoc. Rozhliadol sa a videl na balkóne M. nejakú pani, ktorá sa snažila preliezť balkónové
zábradlie, bola postavená na nejakom podstavci. Pani povedal, nech počká, preliezol plot, vyliezol na
balkón a pani dal dole z podstavca, pretože mohla spadnúť na schodíky. Pani mu hovorila, že nastupuje
do auta. Cez kuchyňu prešli pred dom, hľadal auto, do ktorého chcela pani nastúpiť, žiadne tam nebolo.

Potom sa vrátili zase do kuchyne. Opýtal sa jej, či je sama alebo niekoho čaká. Povedala mu, že sa
nemusí báť, že za chvíľu niekto k nej príde. Potom nechal pani sedieť v kuchyni. Poukázal na to, že pani
sa mu javila, že nevidí, pretože sa orientovala hmatom a pridržiavala sa rôznych predmetov. Tak, ako to
robia slepí ľudia. Myslím si, že bola snevidiaca aj z dôvodu, že keď sa rozprávali, nedívala sa mu do očí
ale na vrch hlavy. O incidente rozprával dedkovi aj babke. Dedko, keďže je lekár mu povedal, že pani

mohla mať krátkodobý výpadok pamäte. Trval na tom, čo povedal v tom smere, že nebohá pani sa mu
javila ako nevidiaca. Uvedenú skutočnosť tvrdil aj z dôvodu, že bol v kontakte aj s inými nevidiacimi a vie,
ako sa orientujú. Nemyslí si, že mala problémy s orientáciou, a preto sa pridržiavala okolitých predmetov.
Nemyslí si, že bola dezorientovaná aj z dôvodu, lebo mu riadne odpovedala na položené otázky.34. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX V.. R. K. znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria je zrejmé, že schopnosť chápať zmysel právneho úkonu o u neb. V. B. v období od

23.02.2007 do 06.07.2007 vzhľadom na jej psychický a somatický stav bola výrazne skreslená a v
tomto zmysle nebola spôsobilá chápať zmysel právneho úkonu darovania nehnuteľnosti - domu. Jej
schopnosť, porozumieť obsahu textu darovacích zmlúv zo dňa 23.02.2007 a 06.07.2007 bola tiež v
dôsledku telesného a psychického stavu výrazne skreslená. Pri určitej asistencii, usmerňovaní, kde sa
má podpísať, mohla byť schopná k takémuto písomnému prejavu, akým je podpis samostatne vlastnou

rukou na darovacích zmluvách.

35. MUDr. R. K. pri výsluchu uviedol, že pri vypracovaní predmetného znaleckého posudku vychádzal
predovšetkým zo zdravotnej dokumentácie MUDr. M., ktorá sa týkala organického psychosyndrómu
darkyne. Vyjadrenie svedka V.. F. sa nachádzalo v spise, taktiež zobral do úvahy ako aj iné
vykonané dôkazy, ale toto nebolo dôležité pre stanovenie záverov znaleckého posudku. Nerozoberal

vyjadrenia iných osôb, pretože títo neboli pre neho rozhodujúce. Rozhodujúca bola pre neho zdravotná
dokumentácia a okolnosti okolo podpisovania predmetných zmlúv. Taktiež sa mu javilo zvláštne pri
podpisovaní zmlúv, že darkyni vzhľadom na svoj zdravotný stav nebola zmluva prečítaná notárom,
resp. si to nepamätal. V prípade organického psychosyndrómu, ktorým trpela darkyňa od roku 2003
existujú dôvodné pochybnosti, že darkyňa aj po prečítaní zmluvy nedokázala kvalitne pochopiť všetky

súvislosti daného právneho úkonu. Nevedel sa vyjadriť k tomu, že či darkyňa bola v čase podpisu
zmlúv dementná. V jej zdravotnej dokumentácii sa vyskytli takého zmienky o demencii, avšak od
iných odborníkov ako od psychiatrov. Taktiež MUDr. M. ochorenie darkyne označila ako organický
psychosyndróm pravdepodobne cievneho pôvodu s bludnou produkciou. Taktiež vychádzal z vyjadrenia
MUDr. M. z novembra 2005, kedy MUDr. M. uviedla, že darkyňa strácala pamäť a pacientka viac

blúdi, nevie sa zorientovať, je plačlivá, dezorientovaná v čase a mieste. Poukázal na to, že organický
psychosyndróm je jedným zo štádií demencie, pričom zo zdravotnej dokumentácie darkyne sa dá
predpokladať, že sa jednalo o stredne ťažký stupeň organického psychosyndrómu. Poukázal na to, že
darkyňaboladiabetička,malaischemickúchorobusrdcaamalahypertenziu,malapoškodenýzrak,mala
poškodené obličky a uvedené ochorenia mohli mať vplyv na to, že organický psychosyndróm u darkyne

mohol byť v konkrétnej chvíli aj ťažkého stupňa. Keďže pacientku nevidel, nevedel sa potvrdiť ťažký
stupeň demencie. Trval na tom, že darkyňa mala organický psychosyndróm, pre ktorý bola nespôsobilá
urobiť konkrétny právny úkon. Pri stanovení diagnózy darkyne nevychádzal len z vyjadrenie MUDr. M.
z roku 2005, ale mal k dispozícii záznamy aj iných lekárov od roku 2005 do času podpísania zmluvy,
z ktorých vyplývalo, že u pacientky sa opätovne vyskytovali údaje potvrdzujúce výskyt organického

psychosyndrómu pacientky, a to poruchy novopamäti, emočné poruchy, stavy dezorientácie, ktoré sa
u nej viackrát vyskytli. Na otázku žalovaných, či je možné jednoznačne určiť, či každá osoba, ktorá
trpí diagnózou organický psychosyndróm, je od zistenia tejto diagnózy absolútne neschopná chápať
zmysel právnych úkonov alebo či je tam možnosť, že až v určitom štádiu osoba, ktorá trpí organickým
psychosyndrómom dlhšiu dobu, sa stáva nespôsobilou, uviedol, nie, musel by pacientku vyšetriť. V

konkrétnom prípade je jeho záver vysoko pravdepodobný, pričom pri jeho stanovení, keďže pacientku
nevyšetril, vychádzal zo zdravotnej dokumentácie a z ďalšieho dôkazu, z ktorého bola jednoznačne
zrejmá vôľa pacientky a z prejavu vôle pacientky z roku 1980, kedy sa vyjadrila, že chce, aby
nehnuteľnosť bola napísaná na ňu a na manžela a aby sa následne mohol majetok prerozdeliť medzi
všetky tri deti. Uvedené vyjadrenie bolo urobené z dôvodu, že pacientke a jej manželovi sa vrátila len 1/3

domu. Organický psychosyndróm ako taký vo vysokom veku sa zhoršuje pribúdaním veku a efektívna
liečba nie je, čo by to zmenila. Osoby, ktoré trpia organickým psychosyndrómom, resp. demenciou,
nemusia chodiť k lekárovi ako to bolo aj v prípade nebohej V. M., pretože táto nebola agresívna, bolo o ňu
postarané, neubližovala sebe ani okoliu. To však neznamenalo, že jej stav sa zlepšoval. Pri vypracovaní
znaleckého posudku vychádzal predovšetkým zo zdravotnej dokumentácie nebohej. Oboznámil sa síce

s výpoveďami svedkov vypočutých v konaní, tieto však bral do úvahy len okrajovo, pretože svedkovia
sú zainteresovaní na veci, nakoľko ich navrhli jednotlivé sporové strany, preto ich vyjadrenia nemusia
byť dôveryhodné a mohli by viesť k tomu, že by mohol vypracovať nepresný, resp. skreslený znalecký
posudok. Pri vyhotovení znaleckého posudku vychádzal taktiež z výpovede notára, ktorá však nebola
pre neho rozhodujúca pri stanovení záverov, ale bola to osoba, ktorá svedčila o priebehu úkonu, ktorý je

predmetomtohtokonania.Trvalnazáverochuvedenýchvznaleckomposudku.Nepreskúmavalposudok
V.. V. H., pretože mu to nebolo súdom stanovené.36. Mgr. V. F. pri opätovnom výsluchu uviedol, žalovaní sú jeho susedia, žalobcov nepoznal. Pamätal si
okolnosti overovania podpisov darovacej zmluvy nebohej V. M.. Táto vedela, o čo ide, bola orientovaná.
To usúdil z toho, že sa je pýtal na meno, priezvisko, dátum narodenia. Trval na tom, že nebohá darkyňa

bola orientovaná, vedela o čo ide a zo strany súdu došlo k nesprávnej protokolácii. Keď za darkyňou
prišiel, bola ležiaca, bezvládna. Podľa neho bola spôsobilá na právne úkoly, čo je však vecou znalca.
Niekedy je veľmi ťažké posúdiť, či je daná osoba spôsobilá na právne úkony. V prípade darkyne však
jednoznačne uviedol, že táto sa mu javila ako úplne spôsobilá osoba, vedela o čo ide. Nedivil sa, že
darkyňa žalovaným darovala nehnuteľnosť, pretože s nimi bývala a oni sa o ňu starali. Od iných ľudí

vedel, že sa žalovaní o ňu starali. Keď má pochybnosti o spôsobilosti nejakej osoby na právne úkony,
vyžiada si potvrdenie lekára o jej zdravotnej spôsobilosti. V tomto prípade nemal žiadne pochybnosti
o spôsobilosti darkyne. Darkyni overoval podpisy minimálne dvakrát. Darkyňa vedela, čo podpisuje,
pretože sa jej pred overením podpisu opýtal, či vie o čo ide, čo bude podpisovať a vedela, že ide
žalovaným darovať nehnuteľnosť, resp. svoj podiel na nehnuteľnosti. Pamätal si, že pre nebohú pani M.
overoval dve darovacie zmluvy, pričom prvá musela byť prerobená z dôvodu, že nebohá ňou darovala

celú nehnuteľnosť. Nepamätal si však, či obom žalovaným, resp. či len niektorému z nich. Žalovaní,
resp. niektorý z nich ho však požiadali po predložení návrhu zmluvy o jej prepracovanie, pretože darkyňa
im nemieni darovať celú nehnuteľnosť, ale len polovicu. Darkyňa sa mu nejavila, že by bola niekým
ovplyvnená pri uzatváraní zmluvy, resp. pri jej podpisovaní. Nemohol vedieť, či ovplyvnená bola. Keď
na pojednávaní dňa 03.03.2010 uviedol, že zo svojej praxe vie, že ľudia v takomto veku sú ľahko

ovplyvniteľní, myslel to ako všeobecné vyjadrenie, pretože sa s takýmto niečím často stretával vo svojej
praxi. Nechcel tým povedať, že konkrétne darkyňa bola takto ovplyvnená. Darkyňa bola spôsobilá na
právne úkony, keď za ňou prišiel, táto ho riadne pozdravila, potvrdila mu, ako sa volá, uviedla svoj
dátum narodenia a povedala mu, že vie, že sa jedná o darovaciu zmluvu. Keď sa jedná o starších
ľudí, vždy dá uvedenej osobe najskôr podpísať čistý papier, či sa uvedená osoba vôbec vie podpísať.

Toto spravil aj v prípade nebohej darkyne, ktorá mu najskôr riadne podpísala čistý papier. Myslel si, že
prerobiť prvú darovaciu zmluvu ho požiadali žalovaní a nie sama darkyňa z dôvodu, že táto už sama
nemohla chodiť von a nemohla teda za ním prísť osobne, preto to vybavovali žalovaní. Keď nie je osoba
orientovaná, čo zistí, položenými otázkami, úkon nevykoná, resp. ho vykoná až potom po doložení
dokladu od ošetrujúceho lekára o spôsobilosti uvedenej osoby na právne úkony. Nevidiaca určite nebola,

čo zistil z toho, že sa riadne podpísala najskôr na predložený papier, nepodpísala sa vedľa. Z toho usúdil,
že riadne videla. Uviedol, že pri podpise prvej zmluvy nebohá darkyňa ešte sama sedela za stolom, kde
aj zmluvu riadne podpísala. Vtedy ju videl, ako prešla od postele k stolu. Druhý raz bola ležiaca.

37. Zo znaleckého posudku V.. B. K. je zrejmé, že s podstatnými časťami záverov MUDr. K. sa plne

stotožnil a považoval ich za správne. V zdravotnej a spisovej dokumentácii sa nachádza dostatok
údajov, na základe ktorých možno s vysokou pravdepodobnosťou (blízkou istote) konštatovať, že
nebohá V. M. v období od 23.02.2007 do 06.07.2007 trpela vážnou duševnou poruchou v pravom slova
zmysle, konkrétne organickým psychosyndrómom stredne ťažkého až ťažkého stupňa. V dôsledku tejto
duševnej poruchy mala okrem iného závažne narušenú chápavosť a úsudkovú schopnosť (schopnosť

pochopiť situáciu, uvedomiť si svoje konanie a predvídať následky svojho konania), závažne zníženú
odolnosť voči vonkajším vplyvom a závažne zníženú ovplyvniteľnosť, teda, že ľahko podliehala vplyvom
okolia, ktoré mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť jej chovanie a jej rozhodnutia. Nebohej V. M. v
období od 23.02.2007 do 06.07.2007 bola jej schopnosť posúdiť význam a dôsledky svojho konania
( rozpoznávacia schopnosť) závažne (forenzne výrazne) narušená a zároveň bola závažne (forenzne

významne) narušená aj jej schopnosť toto svoje konanie ovládnuť (vôľová schopnosť). Nebohá V. M. v
období od 23.02.2007 do 06.07.2007 vzhľadom na svoj zdravotný stav s vysokou pravdepodobnosťou
(blízkou istote) nebola spôsobilá na právne úkony. Podľa neho základnou príčinou rozporov medzi
znaleckým posudkom č. X/XXXX a č. X/XXXX je samotné zadanie znaleckej úlohy, kde úlohou znalca,
ktorý vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX bolo po preštudovaní spisu a zdravotnej dokumentácie

nebohej V. M. vypracovať znalecký posudok, kde bolo potrebné sa vyjadriť k otázke - či nebohá V. M.,
vzhľadom na svoj psychický a somatický stav, bola v období od 23.02.2007 do 06.07.2007 spôsobilá
chápať zmysel právneho úkonu darovania nehnuteľnosti - domu, bola schopná porozumieť obsahu
textu darovacích zmlúv zo dňa 23.02.2007 a 06.07.2007 a bola schopná takému písomnému prejavu,
akým je jej podpis samostatne vlastnou rukou na darovacích zmluvách, oproti tomu úlohou znalca,

ktorý vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX bolo posúdiť, či nebohá V. M. bola v období od roku
2004 až do svojej smrti v roku 2008 spôsobilá na právne úkony a či jej spôsobilosť na právne úkony
bola obmedzená, a to najmä so zameraním na rozhodné obdobie do augusta 2005 do augusta 2007.
Zadávateľ žiadal znaleckým posudkom objasniť, či len na základe záznamov MUDr. M., ošetrujúcejlekárky v odbore psychiatria je možné jednoznačne určiť, že zomrelá v rozhodnom období trvale a v
takej intenzite trpela takým psychiatrickým ochorením, že z týchto záznamov je možné vyvodiť záver, že
zomrelá v rozhodnom období jednoznačne nebola spôsobilá na právne úkony, resp. aké vyšetrenia by

boli potrebné, aby mohol znalec k takémuto záveru dospieť. Ďalšou príčinou rozporov medzi znaleckými
posudkami sú podklady, na základe ktorých bol vypracovaný znalecký posudok, kde znalec, ktorý
vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX mal k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu a v tom
čase kompletnú spisovú dokumentáciu, oproti tomu znalec, ktorý vypracoval posudok č. X/XXXX nemal
k dispozícii úplne kompletnú zdravotnú dokumentáciu a nemal k dispozícii spisovú dokumentáciu.

Ďalšoupríčinourozporovmedziznaleckýmiposudkamijespôsobargumentácieznalca,ktorývypracoval
posudok č. X/XXXX, s ktorým sa nestotožnil.

38. Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria znaleckej
organizácie E. s. r. o. č. XX/XXXX je zrejmé, že podľa názoru znalcov a praxe bolo potrebné znalecké
dokazovanie vykonávať až po vypočutí úplne všetkých relevantných svedkov a zúčastnených strán.

Tiež bolo potrebné, aby si znalec súdny spis najskôr dôkladne preštudoval a pokiaľ v ňom chýbajú
najmä výpovede, emočne alebo inak zainteresovaných svedkov bolo nevyhnutné súdu navrhnúť, aby
ich vypočul, napr. nebola vypočutá ošetrujúca lekárka neb. MUDr. A., diabetologička MUDr. B., všetci
susedia, poštárka a ďalší, ktorí by mohli podať najmä nezaujaté informácie o prejavoch a správaní
sa nebohej). V danom prípade bolo nevyhnutné, aby sa všetkých výsluchov svedkov znalec osobne

zúčastňoval, pretože znalec má možnosť a právo klásť svedkom cielené otázky. Iba tak, by potom
mohol zodpovedať na otázky, ktoré zostali nezodpovedané, napr. podľa akých konkrétnych a presne
ilustrovaných prejavov a príznakov, internista MUDr. T. záveruje psychiatrickú diagnózu, organický
psychosyndróm v roku 2003 a dokonca 23.12.2004 zjavnú vaskulárnu demenciu, čo je v protirečení
so závermi psychiatričky, ktorá nebohú vyšetrila neskôr 14.04.2005 a demenciu nezisťuje. Bolo

potrebné a nevyhnutné sa svedkyne na tieto záležitosti presne opýtať a žiadať od nej presné ilustrácie
psychopatológie na základe, ktorých sa rozhodla stanovovať psychiatrické diagnózy. Bolo nevyhnutné
za prítomnosti znalcov, z hľadiska psychiatrického znaleckého posudzovania špecificky vypočuť jedinú
psychiatričku, ktorá kedy nebohú dňa 14.04.2005 osobne vyšetrovala. MUDr. M. vypovedala pred
súdom 23.04.2010, teda 5 rokov od vyšetrenia nebohej. Psychiatrička pred súdom, napr. uvádza, že

nebohá nebola v čase vyšetrenia orientovaná časom, ale v zázname zo dňa 14.04.2005, takýto údaj
chýba. Úplne učebnicovou v tomto kontexte sa javí diametrálne odlišná výpoveď notára, ktorý mal
podľa zápisnice zo dňa 03.03.2010 uviesť, že nebohá poručiteľka nebola orientovaná. 24.08.2011 je
notár F. vypočúvaný opätovne a jeho predchádzajúca výpoveď sa vysvetľuje, ako chybná protokolácia.
Mal povedať, že nebola dezorientovaná. Výpoveď notára nie je zanedbateľná a z jeho výpovede o

dezorientácii vychádza napr. vo svojich záveroch aj MUDr. K. (viď strana 15 jeho posudku ). V zdravotnej
dokumentácii podľa znalcov úplne absentuje také objektívne verifikovateľné popisy a ilustrácie o
prejavoch psychopatológie u nebohej, z ktorých by sa dali ustáliť serióznejšie a zodpovedné závery
o miere jej organického narušenia. K diagnostike organického psychosyndrómu znalcom MUDr. K. a
zhodne aj MUDr. K. uviedli, že v odbornej terminológii sa vyskytuje pojem organický psychosyndróm,

ktorý možno považovať za synonymum tejto kapitoly (organické duševné poruchy) a ktorý nehovorí
viac než, že zistená duševná porucha je organického pôvodu, pokiaľ sa v zdravotnej dokumentácii
vyskytne ako hlavná diagnóza (kód F07.9) je poznamenaný nedefinovateľnou neurčitosťou a v
znaleckom posudku nemá miesto. V znaleckom posudku MUDr. K. úplne absentuje analýza mentálnej
náročnosti a okolnosti oboch právnych úkonov (prvý dňa 23.02.2007 a druhý dňa 06.07.2007). Závery

kontrolného posudku MUDr. K. znalci nepovažujú za správne, nie sú spoľahlivé a ani nespochybniteľné.
Rekonštrukciou psychického stavu nebohej V. M. u nej v prvom polroku 2007 nezistili prítomnosť takej
duševnej choroby, resp. poruchy v dôsledku, ktorej by bola nespôsobilá na posudzované konkrétne
právne úkony, ktorými boli darovacie zmluvy synovi a neveste. Psychiatrické posudzovanie nebohých,
tzv. posudzovanie po smrti (post mortem) je veľmi obtiažne, možno vychádzať iba s informácii, ktoré sú

dostupné najmä v zdravotnej dokumentácii, ktorá nemusí byť úplná a kompletná. Posudzovaní nemusia
byť psychicky exaktne vyšetrovaný, často chýbajú úplne vierohodné, spoľahlivé a nespochybniteľné
informácie o psychických prejavoch a tak závery takejto psychiatrickej exhumácie sa len s väčšou alebo
menšou pravdepodobnosťou blížia istote.

39. MUDr. B. K. sa v celom rozsahu pridržiaval svojho znaleckého posudku a aj odborného vyjadrenia.
Na týchto v celom rozsahu zotrvával. Podľa neho znalecká organizácia pri vypracovaní znaleckého
posudku vychádza len zo zdravotnej dokumentácie nebohej, pričom on pri vypracovaní znaleckého
posudku mal k dispozícii komplexný spis vrátane zdravotnej dokumentácie. Znalecká organizáciahodnotí okolnosti právneho úkonu ako jednoznačné. On sa k takýmto skutočnostiam necítil vyjadriť
ako kompetentný. Napr. nevyjadroval sa k okolnostiam darovania, príp. k vráteniu daru a pod.. Svoj
záver znaleckého posudku vyvodil z dôvodu, že kvôli duševnému stavu nebohej nebola schopná

chápať zmysel vykonaného právneho úkonu. Okrem iného si myslí, že ani riadne nevidela, toto však
z pozície svojej odbornosti nie je oprávnený hodnotiť. To, že znalecká organizácia došla k odlišnému
záveru ako je v jeho znaleckom posudku je možné, pretože znalecká organizácia má iný názor,
navyše v danom prípade sa jednalo o osobu nebohú, ktorú nemali možnosť osobne vyšetriť. Preto
bolo potrebné vychádzať len z dostupnej dokumentácie. Domnieval sa, že znalecká organizácia sa

vyjadrovala aj k právnej stránke veci. Znalci kritizovali neformálnosť lekárskych nálezov. Keď sa
posudzuje osoba po smrti, môže sa dospieť k rozličným názorom, názor znaleckej organizácie berie.
Podľa jeho názoru, jeho závery a závery znaleckej organizácie nie sú diametrálne odlišné. Tvrdil, že
nespôsobilosť nebohej bola s vysokou pravdepodobnosťou blízkou istote. Znalecká organizácia toto
tiež pripúšťa, že mohla byť nespôsobila, ale tvrdí, že to nie je možné jednoznačne a nespochybniteľne
dokázať. Teda tak, aby sa súd o to mohol na 100 % oprieť pri rozhodovaní. Ohľadne záverov

znaleckej organizácie, že po smrti vyšetrovanej osoby, v tomto prípade nemožno jednoznačne a
nespochybniteľne dokázať jej nespôsobilosť k posudzovaným právnym úkonom, zastával názor, že sa
jednalo s vysokou pravdepodobnosťou k blízkej istote o nespôsobilosti nebohej. U neho ako neprávnika
je to rovnaká kategória. Takéto vyjadrenie vysokej pravdepodobnosti blízkej istote používa z dôvodu,
že nebohú nikdy osobne nevidel a v psychiatrii je všeličo možné, preto používa tento termín. Keď sa

má jednoznačne vyjadriť, pridržiavam sa termínu pravdepodobnosti blízkej istote. Pokúšal sa zaoberať
analýzou náročnosti a obsahom náležitostí právnych úkonov, ale nie je to možné, podľa jeho názoru ako
lekára, vykonať aj vzhľadom na diametrálne výpovede účastníkov. Posudzované právne úkony by bolo
možné posúdiť ako jednoduchšie právne úkony, avšak i s poukazom na duševný stav nebohej, nebola
schopná rozpoznať význam týchto úkonov. Podľa jeho zistení, nebohá v čase rozhodnom, t. j. v prvej

poloviciroka2007,nebolavôbecschopnánažiadneprávneúkony.Vzhľadomnazdravotnýstavnebohej
v posudzovanom období, trval na tom, že nebola spôsobilá na žiadne právne úkony. Podľa neho by bolo
dôvodné jej pozbavenie na právne úkony v celom rozsahu. U nebohej zistil organický psychosyndróm
ťažkého stupňa na úrovni ťažšej demencie a zistil to najmä na základe údajov v znaleckom posudku na
str. 36-44, pričom nebral do úvahy hľadisko hodnotenia jednotlivých svedkov o tom, či bola spôsobilá

alebo nebola spôsobilá na právne úkony. Nebohú posudzoval na základe komplexných podkladov, ktoré
sa nachádzajú v spise. Bola liečená u psychiatričky, uvádza to na strane 38 znaleckého posudku a
jednalo sa o organický psychosyndróm pravdepodobne cievneho pôvodu s bludnou tendenciou. Kvôli
tomuto ochoreniu bola liečená a brala aj psychiatrické lieky. Podľa záznamov v prvej polovici roku
2007 bludy neboli prítomné, boli prítomné poruchy emotivity a kognitívne poruchy. Podľa jeho názoru

vedúcim príznakom u nebohej bol úbytok duševných schopností, ktorý nie je možné nejakým spôsobom
ovplyvniť, zvrátiť. Uvedená skutočnosť je zrejmá zo znaleckého posudku znaleckej organizácie. Podľa
neho znalecká organizácia nevyhodnocovala aj ďalšie dôkazy vykonané v tomto konaní, napr. výpovede
svedkov, pretože sa nenachádzajú v rozbore, preto zastáva názor, že vychádzali len zo zdravotnej
dokumentácie nebohej, ako je uvedené na str. 23 ods. 3 znaleckého posudku znaleckej organizácie.

Zrakové poruchy s nikým nekonzultoval. Nepovažoval to za potrebné, nakoľko predmetom posúdenia
bol duševný stav. teda aj v hypotetickom prípade, ak by nebohá bola vidiaca, nič by to nemenilo na jej
vážnej duševnej poruche, z ktorej vyplývala jej nespôsobilosť k právnym úkonom. Zrakové poruchy je v
prípade potreby možné posúdiť znalcom z odvetvia očného lekárstva.

40. Zo znaleckého posudku K. H.: W.-K.-BA-Z.-XXXX/XXXXX je zrejmé, že sporný materiál obsahujúci
sporný podpis ozn. SM č. X/XXX-XX bol predložený ako originál. Jedná sa o kúpnu zmluvu, ktorá je
datovaná k 03.06.1981. Sporný podpis má tvar nacvičeného podpisu k priezvisku "M." a je vyhotovený
viacerými písmovými ťahmi. Pisárska rýchlosť je nízka. Pisársky tlak je rovnomerný, statický. V spornom
podpise (najmä iniciále) sa vyskytujú aj písmové ťahy poznačené neistotou (lomené písmové ťahy).

Umiestnenie sporného podpisu je v dolnej časti písomnosti vľavo, avšak jeho začiatočná a koncová časť
sú mimo listu papiera. Znaky mechanického, ani technického falšovania podpisu znalec nezistil. Sporný
podpis, vzhľadom na jeho neúplnosť vyhovuje podmienkam písmo znaleckého skúmania len čiastočne.
Na vzájomné porovnanie podpisu M. boli predložené ukážky viacerých podpisov. Z predložených ukážok
podpisov je evidentné, že M. M. stabilne používal iba jeden druh podpisu (prípadne ho ešte doplnil

krstným menom) a to minimálne od roku 1964 až do roku 1989. Pri skúmaní predložených materiálov
(spornéhoaporovnávacieho)aplikovalimetódyanalytickúaporovnávaciu.Navyhodnoteniečiastkových
výsledkov skúmania a stanovenie záverov aj metódu syntetickú. Zo záverov posudku je zrejmé, žesporný podpis ozn. SM č. X/XXX-XX pravdepodobne nevyhotovil M. M. (nar. XX.XX.XXXX a zomr.
XX.XX.XXXX) od ktorého boli predložené porovnávacie materiály.

41. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

42.Podľa§147CSPžalovanýmôžeuplatniťsvojeprávoprotižalobcovivzájomnoužalobou.Vzájomnou
žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale
len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len
ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia
o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na

spojenie vecí.

43. Podľa § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Právnyúkon,ktoréhopredmetomjeplnenienemožné,jeneplatný.Právnyúkonniejeneplatnýprechyby
v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

44. Podľa § 38 OZ neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou.

45. Predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej V.. Pri skúmaní
naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodným procesným nástrojom
ochrany práva žalobcov, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.
Súd mal za to, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria

do dedičstva po neb. V. B., ktorý je daný tým, že bez takéhoto určenia sa žalobcovia inak účinne
nemôžu domôcť ochrany svojho dedičského práva, ich právne postavenie vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam by bolo neisté.

46. Pri sporovom konaní, kde sa v plnej miere uplatňuje zásada kontradiktórnosti konania, je predmet

zisťovania skutkového stavu vymedzený tvrdeniami strán sporu. Dokazovanie, t.j. vykonávanie a
hodnotenie dôkazov, je činnosť súdu, prostredníctvom ktorej skúma, či tvrdenia účastníkov konania sú
pravdivé. Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý zodpovedá dokázaným
tvrdeniam strán sporu, skutočnostiam, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné a súd o nich alebo o
ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti, skutočnosti, ktoré nie je nutné dokazovať a

skutočnosti vyplývajúce z právnych, alebo skutkových domnienok, ako aj právnych fikcií. Ak chce byť
žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči
žalovaným. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna
teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností
preukáže svoje skutkové tvrdenia a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať.

To isté platí aj pre žalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči žalobnému
návrhu založenej na predložení protidôkazu. Za protidôkaz právna teória považuje dôkaz, ktorý vyvracia
respektíve spochybňuje tvrdenia protistrany a nezakladá sa na nových skutočnostiach, ale na vyvrátení
prípadne spochybnení skutkových tvrdení, na základe ktorých zakladá svoj nárok protistrana. Vzhľadom
na to, že v civilnom práve SR platí princíp voľného hodnotenia dôkazov, závisí od úvahy súdu, či žalobca

poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá svoj nárok, alebo či žalovaný poskytol plný
dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá protidôkaz, pričom by sa malo uplatňovať pravidlo, že ak
jedna strana v dôsledku predloženia protidôkazu úspešne vyvráti alebo spochybní tvrdenie protistrany,
nemôže súd považovať takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané.

47. V predmetnej veci dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol. Predmetom
konania bolo určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej V. B., zomrelej dňa
XX.XX.XXXX.48. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že darovacou zmluvou zo dňa 23.02.2007 previedla darkyňa
V. B. do vlastníctva obdarovaného - žalovaného 1/ polovicu nehnuteľností evidovaných v k. ú. C., LV č.
XXXX, parcely registra C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 (z čoho výmera,

ktorá je predmetom darovacej zmluvy predstavuje XXX m2) a rodinný dom súp. č. XXXX, na parcele
XXXX/XX, a to vrátane polovice všetkých súčastí veci a príslušenstva veci. Vklad bol povolený dňa
28.05.2007podVXXX/XX.Darovacouzmluvouzodňa06.07.2007previedladarkyňaV.B.dovlastníctva
obdarovanej - žalovanej 2/ polovicu nehnuteľností evidovaných v k. ú. C., LV č. XXXX, parcely registra
C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 (z čoho výmera, ktorá bola predmetom

darovacej zmluvy predstavovala XX m2), č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2 (z čoho výmera, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy predstavovala XXX,X m2), č. XXXX/XX
- záhrady o výmere XXX m2 (z čoho výmera, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy predstavovala
XXX,X m2) a rodinný dom súp. č. XXXX, na parcele XXXX/XX, a to vrátane polovice všetkých súčastí
veci a príslušenstva veci. Vklad povolený dňa 11.09.2007 pod V XXXX/XX. Žalobcovia uviedli, že ich
darkyňa s poukazom na jej zdravotný stav nebola schopná jednak chápať, čo je obsahom darovacích

zmlúv, jednak bola nevidiaca a nemohla si darovacie zmluvy ani prečítať. Na preukázanie uvedenej
skutočnosti navrhli v konaní znalecké dokazovanie, v rámci ktorého znalec posúdi, zdravotný stav
darkyne a jej schopnosť chápať zmysel a dosah svojho konania. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX
MUDr. R. K. znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria je zrejmé, že schopnosť
chápať zmysel právneho úkonu u neb. V. v období od 23.02.2007 do 06.07.2007 vzhľadom na jej

psychický a somatický stav bola výrazne skreslená a v tomto zmysle nebola spôsobilá chápať zmysel
právneho úkonu darovania nehnuteľnosti. Jej schopnosť, porozumieť obsahu textu darovacích zmlúv zo
dňa 23.02.2007 a 06.07.2007 bola tiež v dôsledku telesného a psychického stavu výrazne skreslená. Pri
určitej asistencii usmerňovaní, kde sa má podpísať, mohla byť schopná k takémuto písomnému prejavu,
akým je podpis samostatne vlastnou rukou na darovacích zmluvách. Pri výsluchu znalec MUDr. R. K.

uviedol, že pri vypracovaní predmetného znaleckého posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie
psychiatričky MUDr. M., predovšetkým z vyšetrenia pacientky v 14.04.2005, keďže psychiatrička iné
osobné vyšetrenie pacientky už nevykonala, z ktorého je zrejmé, že pacientka strácala pamäť a viac
blúdi, nevie sa zorientovať, je plačlivá, dezorientovaná v čase a mieste. Poukázal na to, že zo zdravotnej
dokumentácie darkyne sa dá predpokladať, že sa u nej jednalo o stredne ťažký stupeň organického

psychosyndrómu. Uviedol, že vzhľadom na ďalšie ochorenia darkyne, tieto mohli mať vplyv na to, že
organický psychosyndróm u darkyne mohol byť v konkrétnej chvíli aj ťažkého stupňa. Keďže pacientku
nevidel, nevedel potvrdiť ťažký stupeň demencie. Uviedol, že nie je možné jednoznačne určiť, že
každá osoba, ktorá trpí diagnózou organický psychosyndróm, je od zistenia tejto diagnózy absolútne
neschopná chápať zmysel právnych úkonov alebo či je tam možnosť, že až v určitom štádiu osoba,

ktorá trpí organickým psychosyndrómom dlhšiu dobu, sa stáva nespôsobilou, musel by pacientku
vyšetriť. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či darkyňa bola v čase podpisu zmlúv dementná. Uviedol, že v
jej zdravotnej dokumentácii sa vyskytli takého zmienky o demencii, avšak od iných odborníkov ako od
psychiatrov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti znalecký posudok MUDr. R. K., podľa názoru súdu,
nezakladá dostatočný podklad na jednoznačný záver o nespôsobilosti V. B. chápať zmysel darovacích

zmlúv, predovšetkým vzhľadom na vyjadrenia znalca, ktorý sa ohľadne zdravotného stavu nebohej
pacientky nevedel jednoznačne vyjadriť, vyjadroval sa len v rovine teoretickej, že u darkyne sa dá
predpokladať, že sa nej jednalo o stredne ťažký stupeň organického psychosyndrómu. Keďže pacientku
nevidel, nevedel potvrdiť ťažký stupeň demencie. Znalec navyše uviedol, že nie je možné jednoznačne
určiť, že každá osoba, ktorá trpí diagnózou organický psychosyndróm, je od zistenia tejto diagnózy

absolútne neschopná chápať zmysel právnych úkonov alebo či je tam možnosť, že až v určitom štádiu
osoba, ktorá trpí organickým psychosyndrómom dlhšiu dobu, sa stáva nespôsobilou, musel by pacientku
vyšetriť. Okrem toho má súd pochybnosti o záveroch znaleckého posudku MUDr. R. K., keďže vychádzal
predovšetkým zo zdravotnej dokumentácie psychiatričky MUDr. J. M., ktorá pacientku osobne vyšetrila
len dňa 14.04.2005, pričom predpísaných následných konzultácií, ktoré sa uskutočnili dňa 15.06.2007,

14.08.2007, 04.10.2007, 15.02.2008, 03.2008, 03.04.2008, kedy lekárka pacientke len predpisovala
lieky, sa už pacientka nezúčastnila. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že vzhľadom k tomu, že
psychiatrička netrvala na osobnej prítomnosti pacientky pri vyšetreniach, je možné, že v zdravotnej
dokumentácii nebohej chýbajú relevantné informácie o zdravotnom stave pacientky a súd sa v tomto
prípade stotožňuje s vyjadrením znaleckej organizácie o tom, že v zdravotnej dokumentácii absentujú

také objektívne verifikovateľné popisy a ilustrácie o prejavoch psychopatológie u pacientky, z ktorých by
sa dali ustáliť serióznejšie a zodpovedné závery o miere jej organického narušenia. Súd teda zastáva
názor, že znalec nemal k dispozícii relevantné podklady na vyslovenie záverov uvedených v znaleckom
posudku vzhľadom k tomu, že pacientka bola psychiatričkou vyšetrená len dňa 14.04.2005 a darovaciezmluvy boli uzatvorené až dňa 23.02.2007 a dňa 06.07.2007, čo je viac ako 1 rok a desať mesiacov
pred uzatvorením prvej darovacej zmluvy a takmer dva roky a tri mesiace pred uzatvorením druhej
darovacej zmluvy, z čoho možno vyvodiť, že v zdravotnom stave pacientky mohli nastať rôzne zmeny,

ktorý mohli pozitívnym, prípadne negatívnym spôsobom ovplyvniť jej schopnosť posúdiť uzatvorenie
darovacích zmlúv. Navyše i jediná psychiatrička MUDr. J. M., ktorá osobne vyšetrila nebohú V. M.
uviedla, že v prípade, že by pacientka ordináciu navštevovala, mohla by bližšie špecifikovať, o aký
organický spychosyndróm sa jedná, takže ani ona nebola schopná jednoznačne bližšie určiť, v akom
štádiu bolo ochorenie nebohej darkyne. Taktiež psychiatrička uviedla, že všetky konzultácie nemusia

byť v dokumentácii zaznamenané, ak konzultant prišiel bez zdravotnej dokumentácie. I vzhľadom na
uvedené má súd pochybnosti o úplnosti relevantných údajov o zdravotnom stave nebohej darkyne.

49. Navyše súd má pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku MUDr. R. K. aj z
dôvodu, že znalec vychádzal ohľadne posúdenia okolností uzatvorenia darovacích zmlúv z nepresne
zaprotokolovanej výpovede notára ohľadne okolností uzatvorenia darovacích zmlúv v tom, že sa mu

darkyňa nezdala orientovaná, pričom znalec vôbec nebral do úvahy ďalšie vyjadrenia notára v rámci
jeho výpovede o tom, že darkyňa sama vlastnoručne zmluvu podpísala, že notár nemal pochybnosti
o zdravotnom stave darkyne, vedela ako sa volala, vedela dátum narodenia, vedela o čo sa jedná,
pričom tieto vyjadrenia sú v rozpore s tým, že sa notárovi darkyňa nezdala orientovaná, pričom znalec sa
uvedenýmirozpormivovýpovedenotáražiadnymspôsobomnevysporiadal.Navyšepriďalšomvýsluchu

notár trval na tom, že darkyňa bola orientovaná a vedela o čo ide. K uvedenému sa už znalec nemal
možnosť nevyjadriť. Navyše súd uveril svedkovi V.. F., že došlo k nesprávnej protokolácii jeho prvej
výpovede v tom, že darkyňa sa mu nezdala orientovaná, pretože pri celkovom posúdení jeho výpovede,
predovšetkým vzhľadom na jeho ďalšie vyjadrenia uvedené v jeho prvej výpovedi o tom, že nemal
pochybnosti o zdravotnom stave darkyne, vedela ako sa volala, vedela dátum narodenia, vedela o čo

sa jedná, mal za to, že pri prvom výsluchu notára ako svedka došlo k nesprávnej protokolácii jeho
vyjadrenia o tom, že darkyňa nebola orientovaná vzhľadom na rozpor s jeho ostatnými vyjadreniami.
Túto nepresnú protokoláciu výpovede svedka však pri vypracovaní znaleckého posudku znalec zobral
do úvahy, čo podľa názoru súdu mohlo viesť k nesprávnym záverom znalca, pretože sa jednalo o
dôležitú okolnosť uzatvorenia darovacích zmlúv. I znalecká organizácia má za to, že výpoveď notára

o okolnostiach uzatvorenia právnych úkonov nie je zanedbateľná a z výpovede notára o dezorientácii
vychádzal znalec MUDr. R. K. vo svojich záveroch (viď strana 15 jeho posudku). I vzhľadom na uvedenú
svedeckú výpoveď notára o okolnostiach uzatvorenia darovacích zmlúv mal súd pochybnosti o záveroch
znaleckých posudkov MUDr. R. K. a MUDr. B. K., i s poukazom na to, že výpoveď notára ako svedka
nebola žiadnou procesnou stranou relevantným spôsobom spochybnená.

50. Okrem toho znalec zobral do úvahy pri vypracovaní znaleckého posudku aj prejav vôle pacientky z
roku 1980, kedy sa vyjadrila, že chce, aby nehnuteľnosť bola napísaná na ňu a na manžela a aby sa
následne mohol majetok prerozdeliť medzi všetky tri deti. K uvedenému je potrebné uviesť, že vzhľadom
na odstup času, kedy k takémuto vyjadreniu nebohej V. M. došlo, je možné dôvodne predpokladať,

že za obdobie 37 rokov, ktoré uplynulo od tohto vyhlásenia nebohej a uzatvoreniu darovacích zmlúv,
mohlo dôjsť k zmenu prejavu vôle nebohej. Navyše takéto vyhlásenie nebohá učinila v rámci dotazníka
a čestného vyhlásenia k registrácii a spoplatneniu zmluvy, z čoho tiež možno vyvodiť, že jej vyhlásenie
nemuselo reálne odzrkadľovať jej skutočnú vôľu a mohlo sa jednať len o účelové a spoločensky žiaduce
vyjadrenie, najmä za situácie, ak sa s manželom obávali prepadnutia ich majetku v prospech štátu v

prípade emigrácie žalovaného 1/ a jeho rodiny.

51. V danej veci vzhľadom na zistené skutočnosti súd za to, že znaleckým dokazovaním sa nepodarilo
jednoznačne a presvedčivo určiť typ organickej poruchy, jej rozsah, trvanie, stupeň postihnutia a jej
dopad na rôzne oblasti sociálneho fungovania nebohej a teda ani nebolo možné jednoznačne učiť, že

u nebohej V. B. došlo k úplnému vylúčeniu jej schopností právne konať a rozpoznať následky svojho
konania alebo na druhej strane v prípade mierneho postihnutia s menším dosahom na jej osobnosť,
možno pripustiť zachovanie schopností u nebohej V. právne konať a zároveň rozpoznať následky
svojho konania. Pochybnosti o záveroch znaleckého dokazovania má súd predovšetkým z dôvodu,
že psychiatrické posudzovanie nebohých, tzv. posudzovanie po smrti (post mortem) je veľmi obtiažne

a možno pri ňom vychádzať iba s informácii, ktoré sú dostupné najmä v zdravotnej dokumentácii,
ktorá nemusí byť úplná a kompletná. Pochybnosti o úplnosti zdravotnej dokumentácie nebohej a teda
následne aj o správnosti záverov znaleckého dokazovania, keď znalci svoje závery vyvodzovali práve z
tejto zdravotnej dokumentácie nebohej, súd vyvodil z vyjadrení strán sporu, ktoré uvádzali, že zdravotnádokumentácia nie je kompletná, že z nej chýbajú určité záznamy, pričom z ich vyjadrení vyplynulo, že
určitý čas mali zdravotnú dokumentáciu u seba. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že ani závery
znaleckéhoposudkuMUDr.B.K.,ktorýsastotožnilsozávermiznaleckéhoposudkuMUDr.R.K.nemôžu

byť nepochybným a nevyvrátiteľným podkladom pre rozhodnutie súdu o tom, že darkyňa trpela takou
duševnou poruchou, ktorá ju robí neschopnou na uzatvorenie v danom prípade darovacích zmlúv zo
dňa 23.02.2007 a 06.07.2007, keďže vychádzal z rovnakých podkladov pri vypracovaní znaleckého
posudku ako znalec MUDr. R. K.. Navyše i z vyjadrenia znalca MUDr. B. K. je zrejmé, že keď sa
posudzuje osoba po smrti, môže sa dospieť k rozličným názorom, čo je zrejmé i v danej veci, keď

MUDr. B. K. u nebohej zistil organický psychosyndróm ťažkého stupňa na úrovni ťažšej demencie na
rozdiel od znalca MUDr. R. K., ktorý sa nevedel vyjadriť k tomu, či darkyňa bola v čase podpisu zmlúv
dementná, keďže v jej zdravotnej dokumentácii sa vyskytli takéto zmienky o demencii, avšak od iných
odborníkov ako od psychiatrov. Keďže pacientku nevidel, nevedel potvrdiť ťažký stupeň demencie a
predpokladalunejstredneťažkýstupeňorganickéhopsychosyndrómu.Vzhľadomnauvedenérozdielyv
znaleckých posudkoch MUDr. R. K. a MUDr. B. K. má súd za to, že uvedení znalci nedospeli k jednotným

a jednoznačným záverom o tom, že nebohá V. M. nebola schopná chápať zmysel uzatvorených
darovacích zmlúv. Navyše samotný znalec MUDr. B. K. uviedol vo svojej výpovedi, že podľa jeho názoru
u nebohej došlo k úbytku duševných schopností, pričom znalec nezistil, že došlo k ich úplnej strate, čo
by jednoznačne zapríčinilo neschopnosť darkyne chápať zmysel právnych úkonov - darovacích zmlúv,
čo v prípade ich úbytku nastať nemusí. Tak, ako už bolo uvedené ani psychiatrička MUDr. J. M., ktorá

osobne vyšetrila nebohú V. M., si netrúfla bližšie špecifikovať, o aký organický psychosyndróm sa u
nebohej jednalo, keďže pacientka jej ordináciu riadne nenavštevovala. Vzhľadom na uvedené má súd
pochybnosti o záveroch znaleckých posudkoch MUDr. R. K. a MUDr. B. K. o tom, že neb. V. M. nebola
schopná chápať zmysel darovacích zmlúv. Vzhľadom na zistené nedostatky podkladov, z ktorých mali
znalci čerpať pri posudzovaní zdravotného stavu nebohej V. B. sa súd nemohol jednoznačne stotožniť

ani zo závermi znaleckej organizácie o tom, že rekonštrukciou psychického stavu nebohej V. u nej v
1. polroku 2007 nezistili prítomnosť takej duševnej choroby, resp. poruchy, v dôsledku ktorej by bola
nespôsobilá na posudzované konkrétne právne úkony, ktorými boli darovacie zmluvy synovi a neveste.

52. Záverom súd uvádza, že pri posudzovaní prejavu vôle nebohej V. B. darovať nehnuteľnosti do

vlastníctva žalovaných zobral do úvahy i ďalšie okolnosti zistené v konaní, z ktorých, podľa názoru súdu,
možno vyvodiť slobodný a vážny prejav vôle darkyne darovať žalovaným sporné nehnuteľnosti, a to
predovšetkým skutočnosť, že pozemok pod domom a záhrada boli pôvodne pridelené do spoločného
osobného užívania žalovaného 1/ a jeho rodičov. Taktiež stavebné povolenie na dom bolo vydané
na stavebníkov žalovaného 1/ a jeho rodičov. Rovnako i kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na

žalovaného 1/ a jeho rodičov. Následne si žalovaný 1/ vzal pôžičky na stavbu daného domu. Okrem
toho dva byty, ktoré boli dané ako náhrada za asanáciu pôvodného domu, získali právni predchodcovia
žalobcov. Za tohto stavu súd uveril tvrdeniam žalovaného 1/, že prevod jemu patriacej jednej polovice
daných nehnuteľností na rodičov bol realizovaný len v rámci ochrany týchto nehnuteľností pred ich
možným prepadnutím štátu v súvislosti s opakovanými zahraničnými cestami žalovaných. Nasvedčuje

tomu aj skutočnosť, že kúpna zmluva z 03.06.1981 registrovaná vtedajším Štátnym notárstvom bola
až štvrtým pokusom uskutočneným za týmto účelom v priebehu piatich rokov, čo vyplynulo z kúpnej
zmluvy zo dňa 18.05.1976, darovacej zmluvy 22.06.1976 a kúpnej zmluvy 25.07.1980, ktoré tomuto
predchádzali, v ktorých sa nehnuteľnosti prevádzali raz bezodplatne a raz odplatne, prevádzali sa iné
podiely a uvádzala sa aj kúpna cena, ktorá nebola nikdy vyplatená. Čo sa týka výplaty kúpnej ceny,

súd uveril tvrdeniam žalovaných, že táto im nebola vyplatená, ani na základe zmluvy 03.06.1981,
keďže úradný záznam zo dňa 26.06.1981 nekorešponduje s výškou kúpnej ceny ani s obsahom
samotnej kúpnej zmluvy, podľa ktorej náhrada za prevod práva osobného užívania pozemkov mala byť
vyplatená už pri jej uzavretí a zvyšná časť pri registrácii kúpnej zmluvy a v tomto úradnom zázname je
uvedená opätovne celá suma. Išlo teda aj podľa názoru súdu len o vyhotovenie formálneho dokladu pre

dokončenie registrácie tejto kúpnej zmluvy na preukázanie zaplatenia kúpnej ceny, ktoré sa vyžadovalo.
Z uvedeného, predovšetkým za situácie, že žalovaní sa nepochybne výrazným spôsobom podieľali na
výstavbe rodinného domu i finančne, čo je zrejmé z poskytnutých pôžičiek žalovanému 1/, ďalej za
situácie, že pre právnych predchodcov žalobcov bolo zabezpečené iné bývanie v bytoch poskytnutých
za asanovaný majetok, prípadne ich ďalšou výmenou, za situácie, že došlo k prevodu spoluvlastníctva

žalovaného 1/ na rodičov kvôli ochrane majetku, možno teda vyvodiť i snahu neb. V. B. o nápravu
uvedenej situácie uzatvorením predmetných darovacích zmlúv. Okrem toho právnym predchodcom
žalobcov (okrem žalovaného 1/) boli zo strany rodičov poskytnuté finančné prostriedky na doplnenie
domácnostikaždémupo20.000,-Kčs.Žalobcoviavkonaníspochybňovalifinančnýprínosžalovaného1/na výstavbe rodinného domu, pričom žalovaní tvrdene o svojom finančnom prínose do stavby rodinného
domu riadne preukázali poskytnutými pôžičkami na stavbu rodinného domu na rozdiel od žalobcu 1/,
ktorý tvrdil, že v čase stavby rodinného domu bol zamestnaný v obchode a podieľal sa fyzickou prácou

na stavbe domu a peniaze, ktoré v obchode zarobil, dával rodičom, títo mu časť z nich vydeľovali na
jeho potreby a ostatné investovali do stavby domu, ktoré tvrdenie súd považoval za účelové a ničím
nepreukázané. Navyše súd nemal vážnejšie pochybnosti o úmysle nebohej darkyne nakladať so svojím
majetkom, čo možno vyvodiť i z jej ďalšej darovacej zmluvy uzatvorenej medzi ňou ako darkyňou a
žalobcom 2/ ako obdarovaným zo dňa 10.10.2005 (uzatvorenej cca 1 rok a štyri mesiace pre prvou

darovanou zmluvou z 23.02.2007 uzatvorenou v prospech žalovaného 1/), ktorou sa podľa tvrdenia
žalobcov mala odvďačiť právnemu predchodcovi žalobcu 2/ za doopatrovanie rodinného príslušníka.
Rovnako i v prípade žalovaných nemožno vylúčiť, že sa im darkyňa takýmto spôsobom navyše chcela
poďakovať za ich starostlivosť, keďže starostlivosť žalovaných o nebohú V. M. bola preukázaná i
výpoveďou svedkyne D. A.. Navyše táto svedkyňa potvrdila veľmi dobrý vzťah nebohej a žalovanej 2/,
ktorý vzťah spochybňovali žalobcovia v podanej žalobe, keď uviedli, že nebohá s nevestou (žalovanou

2) nevychádzala. I vzhľadom na uvedené sa javí súdu, že v prípade darovania sporných nehnuteľností
nebohou V. B. toto bola jej vážna s slobodná vôľa s úmyslom spravodlivého usporiadania majetkových
pomerov v rodine.

53. Čo sa týka výpovede svedka MUDr. Q. B., očného lekára, túto súd nemohol zobrať do úvahy,

pretože svedok sa nevedel vyjadriť k zdravotnému stavu nebohej V. B.. Súd v konaní neprihliadol ani
na výpoveď svedkyne Z. B., vzhľadom na jej príbuzenský pomer k žalobcovi 2/, ktorý je jej synom, pre
ktorý možno mať pochybnosti o jej dôveryhodnosti v snahe privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci
pre žalobcu 2/ a aj vzhľadom na skutočnosť, že pred svojím výsluchom ako svedkyne mala k dispozícii
zápisnicuzpojednávaniavtejtoveci,vedelateda,čojednotlivéstranysporuvoveciuviedli.Rovnakosúd

neprihliadol ani na výpoveď svedkyne MUDr. Q. T. pre jej priateľský vzťah k žalobcovi 1/. Rovnako teda i
u tejto svedkyne možno predpokladať vzhľadom na jej priateľský vzťah k žalobcovi 1/ snahu privodiť mu
svojou výpoveďou priaznivejšie rozhodnutie vo veci, preto má súd pochybnosti o jej dôveryhodnosti ako
svedkyne. Súd nevykonal dôkaz výsluchom poštovej doručovateľky za prítomnosti znalcov znaleckej
organizácie z dôvodu procesnej hospodárnosti s poukazom na to, že uvedený dôkaz vzhľadom na

výsledkydokazovanianemoholprežalovanýchprivodiťinérozhodnutievoveciurčenia,ženehnuteľnosti
patriadodedičstva.ČosatýkavýpovedísvedkovV.K.,V..J.K.,J..A.K.,D.A.,V..Q.Z.,W.Z.tietosúdpri
posudzovaní zdravotného stavu darkyne nebral do úvahy, pretože sa jednalo o odbornú otázku, na ktorú
je potrebné odborné znalosti, ktorými svedkovia nedisponovali. Čo sa týka znaleckého posudku MUDr.
V. H. znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, predloženého v konaní žalovanými

ako listinný dôkaz, na tento súd neprihliadal, pretože sa znalec zaoberal inými skutočnosťami ako boli
predmetom znaleckého dokazovania.

54.Zhodnotiacvšetkyvykonanédôkazy,priuplatnenízásadyvoľnéhohodnoteniadôkazov,atokaždého
dôkazu jednotlivo a všetkých vo vzájomnej súvislosti, má súd za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné

bremeno, keďže jednoznačne a presvedčivo nepreukázali, že neb. V. M. nebola schopná posúdiť
následky darovania sporných nehnuteľnosti žalovaným a preto ich žalobu ako nedôvodnú zamietol.

55. Čo sa týka vzájomnej žaloby žalovaného 1/ o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 29.06.1981
túto súd ako nedôvodnú zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie účastníkov tohto sporu s

poukazom na to, že zo samotnej vzájomnej žaloby je zrejmé, že túto podáva len žalovaný 1/ a aj napriek
tomu je v nej na rovnakej procesnej strane ako žalovaný uvedená aj žalovaná 2/, ktorá vzájomnú žalobu
vôbec nepodala. Podľa názoru súdu táto by teda mala v tomto spore vystupovať na inej strane sporu ako
žalovaný. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru o nedostatku vecnej legitimácie účastníkov sporu
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Vzájomnú žalobu súd zamietol aj z dôvodu nedostatku naliehavého

právneho záujmu žalovaného 1/ na takejto žalobe, keďže otázka vlastníctva sa už rieši v rámci konania
o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej V..

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd priznal žalovanej 2/ náhradu trov konania,

keďže žalovaná bola úspešná vo veci určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a aj vo veci určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy.57.Podľa§255ods.2CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ bol úspešný

vo veci určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a neúspešný vo veci vzájomnej žaloby o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy s poukazom na citované ustanovenie § 255 ods. 2 CSP mu súd náhradu trov
konania nepriznal. Čo sa týka žalobcov ani týmto súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na
citované ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, pretože títo boli neúspešní vo veci určenia, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva a úspešní vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.