Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jaroslav Mikulaj

Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Zobraziť v rámci súdneho konania

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/218/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414204510
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414204510.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Banská Štiavnica, IČO:
00 320 501 so sídlom Radničné nám. 1, 969 24 Banská Štiavnica, proti žalovanej: P.. D. Q., nar.
XX.X.XXXX, bytom Z.. Sv, K. XX/X, XXX XX B. V., o zaplatenie 3370,50 € s prísl., na odvolanie žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 7. 10. 2016, č. k.: 22 C/39/2016 - 139, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I. a III. mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
3.210 EUR spolu s poplatkom z omeškania:

0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.5. 2011 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.6. 2011 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.7. 2011 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.8. 2011 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.9. 2011 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.10. 2011 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.11. 2011 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.12. 2011 do zaplatenia,

0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.1. 2012 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.2. 2012 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.3. 2012 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.4. 2012 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.5.2012 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.6. 2012 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.7. 2012 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.8. 2012 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.9. 2012 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.10. 2012 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.11. 2012 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.12. 2012 do zaplatenia,

0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.1. 2013 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.2. 2013 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.3. 2013 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.4. 2013 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.5. 2013 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.6. 2013 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.7. 2013 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.8. 2013 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.9. 2013 do zaplatenia,

0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.10. 2013 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.11. 2013 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.12. 2013 do zaplatenia,

0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.1. 2014 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.2. 2014 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.3. 2014 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.4. 2014 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.5. 2014 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.6. 2014 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.7. 2014 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.8. 2014 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.9. 2014 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.10. 2014 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.11. 2014 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.12. 2014 do zaplatenia,

0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.1. 2015 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.2. 2015 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.3. 2015 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.4. 2015 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.5. 2015 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.6. 2015 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.7. 2015 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.8. 2015 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.9. 2015 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.10. 2015 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.11. 2015 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.12. 2015 do zaplatenia,

0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.1. 2016 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.2. 2016 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.3. 2016 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.4. 2016 do zaplatenia,
a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu o zaplatenie 1.551,50 EUR s príslušenstvom zamieta.
III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 34,84 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
IV. Odvolanie žalovanej voči výroku II, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.761,50 € spolu s poplatkom z omeškania vo výške:
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.12.2008 do zaplatenia,

0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.1.2009 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.2.2009 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.3.2009 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.4.2009 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.5.2009 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.6.2009 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.7.2009 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.8.2009 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.9.2009 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.10.2009 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.11.2009 do zaplatenia,

0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.12.2009 do zaplatenia,

0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.1.2010 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.2.2010 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.3.2010 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.4. 2010 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.5. 2010 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.6. 2010 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.7. 2010 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.8. 2010 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.9. 2010 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.10. 2010 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.11. 2010 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.12. 2010 do zaplatenia,

0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.1.2011 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.2. 2011 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.3. 2011 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.4. 2011 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.5. 2011 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.6. 2011 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.7. 2011 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.8. 2011 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.9. 2011 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.10. 2011 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.11. 2011 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.12. 2011 do zaplatenia,

0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.5. 2014 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.6. 2014 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.7. 2014 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.8. 2014 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.9. 2014 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.10. 2014 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.11. 2014 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.12. 2014 do zaplatenia,

0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.1. 2016 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.2. 2016 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.3. 2016 do zaplatenia,
0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 6.4. 2016 do zaplatenia.
II. Súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamieta .
III. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu
dňa 14. 4. 2014 domáhal zaplatenia 3370,50 EUR titulom dlžného nájomného spolu s poplatkom z
omeškania vo výške 0,05 %. Návrhom zo dňa 25. 5. 2016 žalobca žiadal rozšírenie žaloby tak, že
žalovaná bude povinná zaplatiť dlžné sumy nájomného spolu vo výške 4761,50 € od decembra 2008
spolu s poplatkom za omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy nájomného, pričom prvým dňom
omeškania bol deň 6. 12. 2008 za každý jednotlivý mesiac, a posledným dňom omeškania 6. 8. 2016
až do zaplatenia. Súd pripustil zmenu žaloby na pojednávaní dňa 7. 10. 2016.
3. Žalobca argumentoval, že so žalovanou uzatvoril zmluvu o kúpe prenajatej veci zo dňa 28. 10. 1998,
a to bytu číslo X/A na Z. Q. v B. V.. Žalovaná žiadala o pridelenie, resp. o výmenu tohto bytu za byt číslo
XD, ktorý jej bol daný do užívania. Žalovaná si povinnosti zo zmluvy riadne plnila do roku 2008 (teda
9 rokov). Od roku 2008 prestala uhrádzať platby nájomného a taktiež prestala platiť aj platby spojené
s užívaním bytu. Po zaslaní upomienky na úhradu dlžnej sumy žalovaná listom zo dňa 4. 11. 2009
uplatnila právo na zľavu, kde poukázala na zhoršenie osvetlenia bytu vplyvom rekonštrukcie susednej
nehnuteľnosti. Týmto listom žalovaného žiadala o poskytnutie zľavy vo výške 50 % z nájmu a navrhla
uhrádzať len plnenia spojené s užívaním bytu. Ani tieto plnenia však neplatila, čím jej vznikol dlh na
poplatkoch spojených s užívaním bytu aj na bytovej správe. Žalovaná užíva predmetný byt od roku 2008
bezplatne, t.j. bez akejkoľvek úhrady.
4. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že nebolo sporné, že medzi stranami sporu bola
uzatvorená zmluva o kúpe prenajatého bytu, že žalovaná od decembra roku 2008 nájomné v zmysle
zmluvy neuhrádzala. Na daný zmluvný vzťah súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúce sa nájmu bytu, keďže predmetom zmluvy bol nájom bytu s možnosťou jeho následnej kúpy.
Súd sa zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku na zľavu z nájomného uplatneného žalovanou
vzhľadom k tomu, že uplatnenie tejto zľavy bola jediná obrana žalovanej z dôvodov, že byt po
rekonštrukcii susediacej nehnuteľnosti nebol pre dostatok osvetlenia vhodný na bývanie. Žalovaná
uplatnila u žalobcu nárok na zľavu listom zo dňa 30.10.2009, ktorý bol žalobcovi doručený 4.11.2009. Na
základe uvedeného mal súd za preukázané, že k právo sa mohlo objektívne vykonať podaním žaloby
na súde nasledujúci pracovný deň, t.j. 5.11.2009 a keďže žalovaná si svoj nárok uplatnila až pri podaní
odporu, t.j. dňa 21.1.2016, je zrejmé, že nárok bol uplatnený po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
5. Okresný súd dospel k záveru, že nárok žalovanej na zľavu z nájomného je premlčaný a túto zľavu jej
z tohto dôvodu nemožno priznať, preto nevykonal dokazovanie na preukázanie, či bola uplatnená zľava

z nájomného oprávnená a primeraná a tieto návrhy na dokazovanie zamietol. Pretože žalobca si uplatnil
dlžné nájomné spolu s poplatkom z omeškania v zmysle zmluvy, ktorých výšku ani dôvod žalovaná
nenamietala, súd žalobcovi uplatnenú sumu aj s príslušenstvom priznal vo výške uplatnenej rozšírením
žaloby, t.j. 4761,50 € (od decembra 2008 do apríla 2016), t.j. posledné splatné nájomné dňa 6.4.2016 a
vo zvyšku návrh žalobcu (len uplatneného príslušenstva do augusta 2016) zamietol. O trovách konania
súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
6. Proti rozsudku sa odvolala žalovaná, pričom rozsudok napadla v celom rozsahu. Žiadala žalobu
zamietnuť v celom rozsahu. Namietala, že konštatovanie súdu, že uplatnená zľava z nájomného bola
jedinou obranou žalovanej, nie je pravdivé, preto súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu potom vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Trvá na tom, že nárok na zľavu nie je premlčaný, pričom poukazovala aj na
ďalšie skutočnosti, že jej zanikla povinnosť platiť nájomné, pretože nájomný byt nespĺňa predpísané
požiadavky, a tiež na to, že spôsob uplatnenia zľavy nie je predpísaný zákonom, pričom sa viackrát
rôznymi formami u prenajímateľa domáhala tejto zľavy z nájomného a tiež, že vady bytu pretrvávajú až
do súčasnosti, pričom jej námietkami sa súd nezaoberal. Trvá na tom, že na vady bytu včas upozornila
prenajímateľa a zľavu si uplatnila v zmysle § 699 OZ. Na preukázanie, že ňou uplatnená zľava z
nájomného je oprávnená, bola súdu predložená fotodokumentácia, odborné vyjadrenia znalcov.
7. Z opatrnosti uplatnila hmotnoprávnu námietku premlčania s poukazom na to, že žaloba bola súdu
doručená dňa 14. 4. 2014, t. j. nárok za obdobie do 14. 4. 2011 je premlčaný, samozrejme aj s väzbou
na poplatok z omeškania, keďže hlavný záväzok je premlčaný.
8. Z predložených dôkazov vyplýva, že zo strany žalobcu nie je zabezpečený účel, predmetný byt má
vady, ktoré nespôsobila a nemôže vec užívať dohodnutým spôsobom. Toto súd odignoroval, nezaoberal
sa jej argumentmi, že si uplatnila právo vyplývajúce z § 673 OZ. Právo neplatiť nájomné v zmysle
tohto ustanovenia vyplýva priamo zo zákona, nájomca ho nemusí uplatniť u prenajímateľa a na toto
právo sa nevzťahuje prekluzívna lehota. Je jednoznačné, že pokiaľ prenajímateľ uplatňuje zaplatenie
nájomného, musí uniesť dôkazné bremeno, že sú splnené všetky zákonné požiadavky pre daný účel, t.
j., že predmetný byt nemá vady. Vzhľadom na vady prenajatej veci nebola povinná platiť nájomné.
9. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť v celom
rozsahu. Odvolanie považoval za účelové. Žalovaná nepopiera uzatvorenie zmluvy o kúpe prenajatej
veci uzatvorenej dňa 28. 10. 1998, nepopiera, že s týmto bytom spokojná nebola a po uvoľnení bytu
číslo 2D v tom istom bytovom dome požiadala o jeho pridelenie. Žalobca žiadosti vyhovel, povinnosť
úhrady vyplýva zo zmluvy do roku 2008. Túto povinnosť si žalovaná od jeho začiatku neplnila. Žalovaná
pred uzatvorením zmluvy si interiér bytu prehliadla a výmenu bytu uskutočňovala na základe vlastného
rozhodnutia. Voči bytu nemala žiadne námietky ani výhrady. Výmena bytu sa uskutočňovala v tom istom
bytovom dome, z čoho vyplýva, že pri výmene bytu poznala dôkladne aj prostredie. Žalovaná po výzve
na plnenie platieb reagovala tak, že začala namietať nekvalitu bytu, poukázala na zníženie osvetlenia
v byte ako aj na rekonštrukciu susednej nehnuteľnosti. Jej námietky boli prejednané zamestnancami
stavebného úradu a nebolo zistené pochybenie v konaní. Vykonané práce boli rekonštrukčne v súlade
s vydaným stavebným povolením a Pamiatkovým úradom.
10. Po zvážení všetkých pripomienok žalovanej žalobca nevidí pochybenie v stavebných prácach a
nesúhlasí s tvrdením, že užívaný byt má vady. Ak žalovaná tvrdí, že vady sú trvalé a neodstrániteľné
práve tým, že sa vykonala rekonštrukcia objektu, toto tvrdenie je účelové a nepravdivé. Žalovaná síce
opisuje vady bytu, ale hodnoverné doklady, ktoré by odborne spochybnili tvrdenie stavebného úradu,
nepredložila. Taktiež nepredložila záväzný posudok na konkrétny byt Slovenského metrologického
ústavu. Odborné vyjadrenie F.. Q. A., psychiatrické oddelenie, fakulta NsP Žilina, je vydané účelovo,
pretože obsahom nerieši konkrétny byt, ale vo všeobecnosti konštatuje negatívne účinky nedostatku
svetla. Žalovaná tak nepredložila žalobcovi relevantné dôkazy o svojom tvrdení. Žalobca je presvedčený,
že pokiaľ by vady bytu boli, žalovaná by svoj nárok uplatnila na súde, prípadne by byt neužívala, pričom
byt ponúkala na prenájom pre komerčné účely.
11. Tým, že úhrada za nájom i za služby spojené s užívaním bytu nebola poskytovaná vôbec, nemá
toto konanie oporu v § 699 OZ. Tým, že je rozpor v tvrdení, či byt má vadu alebo nemá vadu, nemôže
plynúť pre žalobcu prekluzívna lehota, nakoľko žalobca tvrdí, že byt vady nemá. To, že do bytu nie je
dodávaná voda, kúrenie, nemožno považovať ako vadu bytu, ale ako dôsledok dlhoročného neplatenia
služieb spojených s užívaním bytu dodávateľovi a správcovi Bytová správa, s.r.o. Banská Štiavnica,
ktorý z dôvodu neplatenia dodávku médií zastavil.
12. Pokiaľ ide o uplatnené právo premlčania, všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo objektívne vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene
vykonať podaním žaloby na súde, preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu tak oprávnený subjekt

neurobil. Žalovaná uplatnila u žalobcu nárok na zľavu z 30. 10. 2009 listom, ktorý mu bol doručený 4.
11. 2009. Právo mohla objektívne vykonať podaním žaloby nasledujúci pracovný deň, t. j. 5. 11. 2009,
svoj nárok uplatnila pri podaní odporu 21. 1. 2016, čo je zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
13. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej nedostatočne reagoval na
vznesenú námietku premlčania, odvolací súd v súlade s ustanovením § 382 CSP vyzval žalobcu, ak
by sa vyjadril k možnému použitiu ustanovenia § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré doteraz
nebolo v konaní použité.
14. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17. 12. 2018 uviedol, že nesúhlasí so vznesenou námietkou premlčania
z dôvodu, že počiatočná korešpondencia a dôvody neuhrádzania platieb odôvodňovala žalovaná
nekvalitou bytu, nemožnosťou jeho užívania a dokazovala vady bytu spočívajúce v znížení osvetlenia,
vlhkosti. Predkladala doklady, ktorými sa domáhala dokázať zníženie kvality bytu a tým aj zníženie
platieb. Pokiaľ ide o uplatnené právo premlčania na zľavy, všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo objektívne vykonať po prvý raz, týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo
možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu tak
oprávnený subjekt urobil. Žalovaná nárok uplatnila po podaní odporu, to jest 21. 1. 2016, čo je zjavne po
uplynutí trojročnej lehoty. Pretože strany konania sa nedokázali dohodnúť, z tohto dôvodu bola podaná
žaloba dňa 8. 4. 2014. S námietkou premlčania nesúhlasil z dôvodu získania prospechu voči ostatným
užívateľom v bytovom dome. Na záver uviedol, že ani v súčasnom období žalovaná neuhrádza platby
nájomného a je na ňu podaná ďalšia žaloba.
15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP s
použitím § 382 CSP vo výrokoch I. a III. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie
ani na jeho zrušenie. Odvolanie žalovanej proti výroku II. odmietol podľa § 386 písm. b) CSP.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v čase
rozhodnutia bolo vo výroku v zásade správne, ak súd opomenie to, že okresný súd neurčil lehotu na
plnenie, čím by jeho rozhodnutie bolo nevykonateľným. Odvolací súd sa nie v celom rozsahu stotožnil
s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadom záveru, keď súd posudzoval premlčanie vo vzťahu k
uplatnenému nároku na zľavu, pretože išlo o nesprávny právny úsudok. Pokiaľ však išlo o aplikáciu
ustanovenia § 698 OZ, rozhodnutie by bolo správne, hoci je potrebné argumentáciu súdu prvej inštancie
doplniť.
18. V odvolaní však žalovaná namietla premlčanie, na ktoré musel odvolací súd reagovať a z tohto
dôvodu vyzval žalobcu na vyjadrenie ohľadom tohto právneho posúdenia vzhľadom na zmenu právnej
kvalifikácie vo vzťahu k použitému ustanoveniu § 698 OZ, keď súd musí aplikovať ustanovenie § 100 a
101 OZ ohľadom premlčania uplatneného nároku žalobcom (§ 382 CSP ).
19. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca so žalovanou dňa 16. 10. 1998 uzatvoril zmluvu
o kúpe prenajatej veci, predmetom ktorej bol byt číslo 2/D s tým, že bežné nájomné vo výške 1.612 Sk
(53,50 EUR) bude splatné najneskôr do 5. kalendárneho dňa v mesiaci vopred. Zároveň bolo dohodnuté,
že v prípade, že nájomca nezaplatí nájomné v stanovenej lehote, je povinný zaplatiť prenajímateľovi
poplatok z omeškania vo výške 0,05 % za každý kalendárny deň omeškania z celkovej dlžnej čiastky.
20. Nepochybne bolo preukázané, že žalovaná uplatnila právo na zľavu listom doručeným žalobcovi
dňa 4. 11. 2009, keď z obsahu listu vyplýva, že požaduje zľavu z nájomného s poukazom na § 698
OZ, pričom poukázala na zhoršenie podmienok užívania bytu, ktoré spočívajú v tom, že nastavením
ďalšieho poschodia susedného domu sa zabránilo vo veľkom rozsahu prístupu denného svetla do jej
bytu. Žalobca listom zo dňa 9. 12. 2009, doručeným žalovanej 21. 12. 2009, oznámil, že s navrhovanou
zľavou nesúhlasí.
21. Okresný súd rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému podala odpor žalovaná, v ktorom
poukazovala na rovnaké dôvody zhoršenia podmienok pre užívanie bytu, pričom poukázala aj na
ustanovenie § 673 OZ, podľa ktorého nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré
nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom.
22. Z vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplynulo, že žalovaná uplatnila zľavu na nájomnom
podľa § 698 OZ. Až v odpore poukázala aj na ustanovenie § 673 OZ. Vzhľadom na túto argumentáciu
namietanú aj v odvolaní odvolací súd uvádza, že v liste, ktorým uplatnila nárok na zľavu, poukázala na
citované ustanovenie § 698 OZ, nepoukazovala na ustanovenie § 673 OZ. Odvolací súd predovšetkým
dodáva, že je potrebné vychádzať zo systematického výkladu právnej normy. Systematický výklad je

objasnením významu právnej normy z aspektu jej miesta v platnom právnom systéme, prináležitosť
interpretovanej normy k určitému druhu právnych noriem a charakteru ich vzťahov k iným právnym
normám, ako aj príslušnosť tejto normy k jednému z právnych odvetví, vrátane verejného či súkromného
práva. Vychádza sa zo zásady, že je neprípustné vykladať len jednotlivú normu, keďže táto je iba umelou
izoláciou. Inak vyjadrené, zmysel napr. zákona sa nedá určiť z jednotlivých jeho ustanovení od seba
izolovaných, ale len z ich súvislosti s ostatnými právnymi predpismi.
23. Ustanovenie § 673 OZ spolu s ustanovením § 674 upravuje následky vady prenajatej veci vo vzťahu
k povinnosti nájomcu platiť nájomné, je upravené v siedmej hlave, prvý oddiel, ktoré je všeobecným
ustanovením, pričom štvrtý oddiel upravuje Osobitné ustanovenia o nájme bytu, teda táto úprave
predstavuje špeciálnu úpravu voči § 673 OZ a má pri aplikácii prednosť. V rámci osobitných ustanovení
o nájme bytu je aj ust. § 698, § 697 OZ.
24. Toto ustanovenie obsahuje sankciu pre niektoré prípady, v ktorých si prenajímateľ neplní povinnosti
zabezpečiť nájomcovi riadne užívanie bytu a poskytovať plnenia, ktoré sú spojené s užívaním bytu.
Sankcia uvedená v odsekoch 1 a 2 spočíva v tom, že nájomcovi vznikne právo na zľavu z nájomného,
kým podľa odseku 3 ide o vznik práva na zľavu z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu.
Uplatnenie práva na obe zľavy upravuje § 699. Podľa § 698 ods. 1 má nájomca právo na primeranú
zľavu z nájomného v dvoch prípadoch: 1/ ak prenajímateľ napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte
alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas zhoršuje ich užívanie. Zhoršenie užívania sa
môže týkať tak bytu (napr. do bytu v dôsledku nedostatočnej údržby domu zateká), ako aj domu, v ktorom
sa byt nachádza (napr. zateká do schodiska, v dôsledku čoho je sťažený prístup do domu); 2. ak sa
neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu (nedodávala sa voda, teplá voda, kúrenie a pod.) alebo
sa poskytovali vadne (napr. nedostatočne sa kúrilo) a v dôsledku toho sa užívanie bytu zhoršilo. V oboch
prípadoch platí právo na primeranú zľavu z nájomného. Čo treba považovať za primeranú zľavu, závisí
od toho, do akej miery a v akom rozsahu bolo užívanie bytu v súvislosti so skutočnosťami zakladajúcimi
právo na zľavu z nájomného sťažené a obmedzené. Pri nájme bytu prislúcha nájomcovi len právo na
zľavu z nájomného (§ 698). Nemožno v tomto prípade aplikovať všeobecné ustanovenie § 673 OZ.
25. Odvolací súd preto nemohol akceptovať námietku žalovanej uvedenú v odvolaní, že nemusí podľa
citovaného ustanovenia § 673 OZ platiť na nájomné, ktorá skutočnosť vyplýva priamo zo zákona,
pričom na toto právo sa nevzťahuje prekluzívna lehota. Pokiaľ žalovaná odkázala na komentár právnych
expertov (komentár Iura), odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaná si nepovšimla 1. odsek tohto komentára,
predovšetkým poslednú vetu, ktorý znie: „Ustanovenie spolu s ustanovením § 674 upravuje následky
vady prenajatej veci vo vzťahu k povinnosti nájomcu platiť nájomné. Občiansky zákonník podľa toho, či
vada prenajatej veci znemožňuje užívanie prenajatej veci, alebo ho len obmedzuje, upravuje aj následky
na platenie nájomného. Kým v prvom prípade odpadá nájomcovi povinnosť platiť nájomné (§ 673), v
druhom prípade mu vzniká iba právo na zľavu z nájomného (§ 674). Pri nájme bytu prislúcha nájomcovi
len právo na zľavu z nájomného (§ 698).“
26. Okresný súd nepochybil, keď aplikoval na daný právny vzťah ustanovenie § 698 a § 685 OZ, pretože
toto je relevantné ustanovenie vo vzťahu k uplatnenému nároku na zľavu žalovanou v liste doručenom
žalobcovi 4. 11. 2009.
27. Vo vzťahu k premlčaniu, ktoré posudzoval súd prvej inštancie ako aj k vyjadreniu žalobcu k
odvolaniu žalovanej odvolací súd dodáva, že žalobca vo vyjadrení vôbec nereagoval správne na
podanú námietku, tak isto ako súd prvej inštancie nesprávne posudzoval námietku premlčania vznesenú
žalobcom podaním zo dňa 8.8.2016. Na vysvetlenie a doplnenie treba zdôrazniť, že podobne ako vo
všeobecnej úprave nájmu podľa § 675 OZ aj toto osobitné ustanovenie ustanovuje potrebu uplatniť
právo na zľavu u prenajímateľa, a to bez zbytočného odkladu s tým, že uplynutím zákonom ustanovenej
lehoty právo zaniká. Ide o jednostranný právny úkon nájomcu adresovaný prenajímateľovi. Za uplatnenie
práva na zľavu z nájomného možno považovať aj oznámenie nájomcu, že pre vady predmetu nájmu
nebude až do ich odstránenia uhrádzať nájomné v plnej výške. Uplatnením práva na zľavu však nie je
iba uhrádzanie nižšieho nájomného alebo nižších úhrad za plnenia poskytované s nájmom. Nájomca
je povinný uplatniť právo na zľavu bez zbytočného odkladu, pričom zmyslom tejto právnej úpravy
je, aby právne pomery medzi prenajímateľom a nájomcom boli vysporiadané čo najskôr. Treba však
zdôrazniť, že v danom prípade nejde o premlčanie, ale o preklúziu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo
do 6. mesiacov od odstránenia závad. Takto ustanovená lehota je prekluzívna (§ 699 OZ). Plynie od
jednotlivých splatností platieb nájomného, resp. pre každé rozhodné obdobie splatnosti úhrad za plnenia
poskytované s nájmom. Právo na zľavu z úhrady za užívanie bytu nemožno považovať za jeden celok,
ktorý preklúziou raz navždy zaniká, ale za súhrn práv na zľavu z každej jednotlivej mesačnej zročnej
úhrady, ku vzniku ktorých sa žiada, aby trvalo užívanie bytu, aby trvala vada zakladajúca tento nárok
a aby úhrada bola zročná. Právo na zľavu musí užívateľ uplatniť do 6. mesiacov odo dňa, keď nastala

skutočnosť zakladajúca právo na zľavu. Ak ide o vadu, ktorá zakladá právo na zľavu a nájomca bytu
toto právo do 6. mesiacov neuplatní, vada však trvá ďalej, neznamená to, že by nájomca nemohol už
nikdy viac z titulu uvedenej vady zľavu žiadať. Neuplatnením práva do 6. mesiacov zaniká len právo
na zľavu z každej jednotlivej mesačnej úhrady, nie však definitívne s neobmedzenou účinnosťou do
budúcnosti právo na zľavou z úhrady vôbec. Pri trvajúcej vade sa teda môže užívateľ úspešne domáhať
aj v budúcnosti zľavy, nie však vyššej ako za obdobie šesť mesiacov pred uplatnením.
28. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 698 ods. 1 OZ nájomca má právo na primeranú
zľavu iba v prípade, pokiaľ sa tento nárok uplatňuje voči vadám bytu alebo domu, teda ide o závadu, ktorá
sa priamo týka bytu, v žiadnom prípade nemôže ísť o prípad, na ktorý poukazuje žalovaná, keď právo
na zľavu odvodzuje od vedľajšej stavby, čo nezodpovedá zneniu zákona a ani nie je vo faktickej moci
prenajímateľa takúto namietanú vadu odstrániť. Taktiež z citovaného ustanovenia vyplýva, že nemôže
dôjsť k odpusteniu celého nájomného, keď z právnej úpravy vyplýva, že existuje iba nárok na primeranú
zľavu z vzájomného, čo neznamená, že ide o odpustenie povinnosti platiť nájomné v celom rozsahu.
Právo na zľavu je dôsledkom porušenia povinnosti prenajímateľa odovzdať nájomcovi predmet nájmu
v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon jeho práv v
zmysle ustanovenie § 687 OZ. Základným predpokladom vzniku práva na zľavu je prechodné zhoršenie
podmienok užívania, čo v danom prípade nie je. Priznať nájomcovi právo na zľavu môže prenajímateľ na
základe dohody s nájomcom, avšak v prípade, ak k dohode nedôjde, resp. prenajímateľ zľavu neuzná,
môže sa nájomca obrátiť na súd. Spôsob uplatnenia tohto práva je upravený v ust. § 699 OZ.
29. Platenie nájomného a úrad za plnenia poskytované s užívaním bytu patrí medzi základné povinnosti
nájomcu bytu (§ 685 a nasledujúce OZ). Splnenie tejto povinnosti nemožno podmieňovať tým, či
prenajímateľ plní svoju povinnosť zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s
užívaním bytu (rozsudok NS SR z 24. 4. 2003, sp. zn. 26 Cdo 2083/2002, zo dňa 7. 4. 2004, sp. zn. 26
Cdo 2325/2003). Tejto povinnosti nie je nájomca zbavený ani v prípade, že prenajímateľ neplní svoju
povinnosť odstrániť kvalifikované vady brániace riadnemu užívaniu bytu. Z toho vyplýva, že ani v prípade
nesplnenia povinnosti prenajímateľa odstrániť závady v byte nie je nájomca oprávnený prestať platiť
nájomné, inak povedané povinnosť prenajímateľa zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv a
povinnosti nájomcu platiť nájomné nemajú povahu vzájomných záväzkov v zmysle ustanovenie paragraf
u 560 OZ.
30. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaná nájomné neplatila, čo nebolo
sporné. V prípade, že uplatneniu zľavy nebolo zo strany žalobcu vyhovené, mohla žalovaná uplatniť
svoj nárok na súde, čo neurobila, preto ani súd prvej inštancie nemohol posudzovať "premlčanie“, ktoré
vzniesol žalobca v konaní, pretože by tak mohol urobiť je v konaní, v ktorom by sa žalovaná domáhala
uplatnenej zľavy na nájomnom podanou žalobou, čo sa však nestalo. Z tohto dôvodu nárok žalobcu bol
jednoznačne preukázaný a rozhodnutie v čase jeho vyhlásenia bolo vo výroku vecne správne.
31. V odvolacom konaní však žalovaná vzniesla námietku premlčania, ktorú odvolací súd posúdil ako
dôvodnú. Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie nájomného za mesiac december 2008 až apríl 2016.
Žaloba na súde bola podaná 14. apríla 2014.
32. Podľa ustanovenia § 101 OZ platí, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V rozhodovanom prípade,
keď žalobca uplatňuje nezaplatenie nájomného, neexistuje iná právna úprava, preto sa postupuje podľa
tohto ustanovenia. Právo sa môže vykonať prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu.
V zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
33. V odvolaní sa žalovaná dovolala premlčania, preto aj v odvolacom konaní musel odvolací súd na
túto námietku prihliadnuť a v časti nárok žalobcovi nemohol priznať, nakoľko je nad lehotu troch rokov
premlčaný.
34. Z tohto dôvodu uplatnený nárok za december 2008 až apríl 2011 je premlčaný, Teda nárok od 6. 12.
2008 do 14. 4. 2011 je premlčaný ako aj nárok na súvisiaci poplatok z omeškania. Žalobcovi preto patrí
nárok, nájomné za obdobie od 6. 5. 2011 do 6. 4. 2016, t. j. za 60 mesiacov po 53,50 EUR (60 x 53,50)
vo výške 3210 Eur. V tomto rozsahu odvolací súd žalobe vyhovel.
35. Podľa § 697 OZ ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
36. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.. Podľa § 4 poplatok z omeškania je
za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac
omeškania.
38. Povinnosť nájomcu zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania vzniká iba v prípade, že jeho
omeškanie trvá päť dní po splatnosti nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu.
Pokiaľ nájomca nezaplatí svoj dlh počas týchto slovom piatich dní po jeho splatnosti, je povinný zaplatiť
poplatok z omeškania z dlžnej sumy za každý deň omeškania už odo dňa nasledujúceho po splatnosti
jeho záväzku. Pretože v zmluve bolo dohodnuté, že nájomné je splatné najneskôr do 5. kalendárneho
dňa v mesiaci vopred, žalovaná sa dostala do omeškania s platením 6 deň kalendárneho dňa v mesiaci.
Z tohto dôvodu súd žalovanej uložil zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50
EUR od 6. dňa toho-ktorého mesiaca v žalovanom období.
39. Nárok za obdobie od 6. 12. 2008 do 6. 4. 2011 je premlčaný, t. j. za 29 mesiacov x 53,50 EUR
rovná sa 1.551,50 EUR vrátane príslušenstva - poplatku z omeškania za toto obdobie. V tomto rozsahu
odvolací súd žalobu zamietol.
40. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
41. Žalovaná v odvolaní uviedla, že odvolanie podáva proti rozsudku v celom rozsahu, tzn., že aj do
výroku II., ktorými súd žalobu vo zvyšku zamietol, pokiaľ ide o príslušenstvo do augusta 2016, teda nad
rámec uplatnenej pohľadávky do apríla 2016. Podať odvolanie je oprávnená strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. V prípade, ak je odvolanie podané osobou, ktorá nie je oprávnená na podanie
odvolania, odvolací súd takéto odvolanie odmietne. V tomto rozsahu nebolo rozhodnuté v neprospech
žalovanej, preto odvolací súd jej odvolanie v tomto rozsahu odmietol.
42. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, 2 CSP,
§ 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Žalobca sa domáhal zaplatenia 4.761,50 EUR, súd mu priznal 3.210 EUR,
teda v konaní bol úspešný v rozsahu 67,42 %, žalovaná bola úspešná v konaní v rozsahu 32,58 %, pomer
úspechu žalobcu prestavuje 34,84 %. V tomto rozsahu vznikol žalobcovi nárok na pomernú náhradu
trov konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP .
43. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 6. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… , Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Rozhodnutie

Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018