Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615205818
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4615205818.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodársky podnik Hajná Nová
Ves, akciová spoločnosť, so sídlom 956 03 Hajná Nová Ves, IČO: 31 397 476, zastúpený: Mgr. Miroslav
Šandrik, advokát, so sídlom Stražovská 625/1, 922 03 Vrbové, IČO: 42 154 146, proti žalovanému:
Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682
420,ozdržanísavýkonuzáložnéhopráva,ourčenie,ženehnuteľnosťniejezaťaženázáložnýmprávom,
o odvolaní žalovaného proti I. a II. výroku rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Cb/14/2015-197
zo dňa 12.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Cb/14/2015-197 zo dňa 12.01.2018 v
napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,
že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 42/2000-N zo dňa
07.07.2000 s predmetom zálohu - stavba bez súpisného čísla - sušička ležiaca na pozemku parc. č.

XXX/X pre kat. úz. R. T. D., okres Topoľčany zapísaná na LV č. XX pre kat. úz. R. T. Ves (I. výrok).

2. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnej výške. O výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (II. výrok).

3. Priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške (III. výrok).

4. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou na súde
dňa 17.06.2015 sa žalobca domáhal určenia, že nehnuteľnosť - stavba bez súpisného čísla - sušička
ležiaca na pozemku parc. č. XXX/X pre kat. územie R. T. D., zapísaná na LV č. XX v kat. území R. T.
D. nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného na základe záložného práva zriadeného
zmluvou o zriadení záložného práva č. 42/2000-N zo dňa 07.07.2000 na túto nehnuteľnosť. Žalobu
podal z dôvodu, že je vlastníkom stavby bez súpisného čísla - sušička na pozemku parc. č. XXX/X
(právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na LV), ktorá je zapísaná na LV č. XX

pre kat. územie R. T. D.. Dňa 24.05.1996 uzavrel s Konsolidačnou bankou Bratislava zmluvu o úvere,
ktorej boli podriadené záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pred 01.01.1992 na základe hospodárskych zmlúv
o úvere novému právnemu režimu podľa obchodného zákonníka, usporiadali sa vzájomné zmluvné
vzťahy. Zmluvné strany sa dohodli, že ich záväzkový vzťah vzniknutý pred 01.01.1992, na základehospodárskej zmluvy o úvere na trvale sa obracajúce zásoby, sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Podľa tejto zmluvy bola dohodou zmluvných strán dohodnutá lehota splatnosti úveru na
deň 07.07.1999. Tento deň je aj prvou preukázateľnou splatnosťou úveru. V tejto súvislosti žalobca

poukázal na znenie ustanovenia § 408 Obchodného zákonníka so všetkými dôsledkami, ktoré má
toto ustanovenie na obmedzenie premlčacej doby a aj na premlčanie vedľajšieho záväzku, ktorým
je záložný vzťah. Ide o lehotu, od ktorej sa počíta všeobecná 10-ročná premlčacia doba hlavného
záväzku. Žalobca nebol v určenej lehote schopný splatiť úver svojho právneho predchodcu, a preto po
splatnosti úveru uzavrel dňa 07.07.2000 s Konsolidačnou bankou Bratislava zmluvu o reštrukturalizácií

splátkového kalendára úveru na TOZ č. 38/2000/1, kde sa dohodla nová lehota splatnosti a to do
07.12.2003. Návratnosť úveru bola zabezpečená záložným právom banky na základe zmluvy o zriadení
záložného práva č. 42/2000 zo dňa 07.07.2000 na predmetnú nehnuteľnosť notárskou zápisnicou N
874/2000, NZ 867/2000 zo dňa 07.07.2000 o uznaní dlhu a vyhlásení povinnej osoby podľa § 41
Zákona č. 233/1995 Z. z., alebo podľa § 274 O.s.p. Záložné právo na predmetnú nehnuteľnosť podľa
zmluvy o zriadení záložného práva č. 42/2000 zo dňa 07.07.2000 bolo dňa 10.08.2000 pod č. 1351/00

zavkladované na príslušnom katastrálnom úrade. Na základe zmluvy o predaji podniku Konsolidačnej
bankyč.2131/2002zodňa30.01.2002saveriteľomžalobcustalaSlovenskákonsolidačná,a.s.Zmluvou
o postúpení pohľadávok uzatvorenou formou notárskej zápisnice N489/2004, NZ41053/2004 zo dňa
13.05.2004 medzi Slovenskou konsolidačnou, a.s. a žalovaným sa veriteľom žalobcu stal žalovaný.
Predmetná úverová zmluva bola následne dodatkami uvedenými pod č. 1 až 5 menená. Podľa žalobcu

vo vzťahu k úverovej zmluve nastala splatnosť celého poskytnutého úveru dňa 07.07.1999 a toho
istého dňa začala po prvý raz plynúť premlčacia doba vo vzťahu k pohľadávke na splatenie celého
úveru poskytnutého žalobcovi na základe úverovej zmluvy. Premlčacia doba pohľadávky na splatenie
celého úveru poskytnutého žalobcovi na základe úverovej zmluvy uplynula v zmysle § 408 ods. 1 Obch.
zákonníka najneskôr dňa 07.07.2009. Listom č. 2010/2014/14002 zo dňa 30.10.2014 označeného ako

"vec: oznámenie o začatí výkonu zmluvného záložného práva" žalovaný mu oznámil výkon záložného
práva zriadeného pod č. V1351/00 na predmetnú nehnuteľnosť. Listom zo dňa 02.12.2014, ktorý
bol žalovanému doručený 04.12.2014 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol
žalovanému námietku premlčania záložného práva a vyzval žalovaného na upustenie od výkonu
záložného práva. Žalovanému uviedol, že k predĺženiu premlčacej doby nad zákonom obmedzený

rámec 10 rokov (§ 408 ods. 1 Obch. zákonníka) nemohlo dôjsť, pričom poukázal na ustálenú právnu
teóriu a súdnu prax v Českej republike ako aj na Slovensku, z ktorej je zrejmé, že záložné právo je
právom, ktoré podlieha premlčaniu. Žalovaný na uvedený list nijako nereagoval a pokračoval vo výkone
premlčaného záložného práva prostredníctvom Dražobnej spoločnosti, a.s. a to formou dobrovoľnej
dražby v zmysle ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, o čom sa dozvedel po

doručení výzvy Dražobnej spoločnosti, a.s. zo dňa 25.05.2015 a pokračuje v ňom, čo je zrejmé z krokov
dražobnej spoločnosti zabezpečujúcej výkon záložného práva.
Žalobca naliehavý právny záujem na určení podľa podanej žaloby preukazoval tým, že k nehnuteľnosti
je zapísaná ťarcha - premlčané záložné právo žalovaného. Bez rozhodnutia súdu na základe podanej
určovacej žaloby nie je možné zmeniť hodnoverné zápisy v príslušnom katastri nehnuteľností a

vlastnícke právo a aj jeho súčasť t.j. dispozičné právo s nehnuteľnosťou žalobcu by mohlo byť
spochybňované a žalovaný by vykonával výkon premlčaného záložného práva. Zároveň príslušný
katastrálny úrad by takéto premlčané záložné právo naďalej evidoval ako ťarchu k nehnuteľnosti.
Je zrejmé, že všetky pohľadávky zabezpečené záložným právom boli už v čase uzavretia záložnej
zmluvy splatné a teda najneskôr nasledovného dňa po vzniku záložného práva dňa 11.08.2000 mohol

záložný veriteľ záložné právo vykonať po prvýkrát. Dňa 11.08.2000 začala plynúť 3-ročná premlčacia
lehota na výkon záložného práva, ktorá by uplynula najneskôr dňa 11.08.2003, avšak s ohľadom na
ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ) uplynula premlčacia lehota na výkon záložného
práva najneskôr uplynutím premlčacej lehoty zabezpečených pohľadávok, to znamená 07.07.2009.

5. Žalovaný v liste zo dňa 03.08.2015 uviedol, že premlčanie pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa
24.05.1996 sa nezakladá na skutočnosti, nakoľko podpísaním dodatkov a následným uhrádzaním
pohľadávky došlo k uznaniu dlhu zo strany žalobcu v zmysle § 407 Obchodného zákonníka, v
znení neskorších predpisov. Výslovne uznanie dlhu je naviac aj súčasťou zmluvy o reštrukturalizácií
splátkového kalendára úveru na TOZ č. 38/2000/1 a to konkrétne článku II. bod 2 ako aj jej následných

dodatkov. V zmysle časti finančného toku z informačného systému je zrejmé, že posledná úhrada bola
zo strany žalobcu vykonaná 12.02.2013. V zmysle § 407 ods. 4 OZ v znení neskorších predpisov
účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v ods. 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce
právo bolo v čase uznania už premlčané. Zdôrazňuje, že predmetom dodatku č. 5 bolo posunutiekonečného termínu splatnosti s tým, že konečný termín splatnosti úveru bol určený na 21.01.2014.
Na základe uvedeného má žalovaný za to, že k uplynutiu premlčacej doby nedošlo. K premlčaniu
záložného práva žalovaný uvádza, že v zmysle § 100 ods. 2 OZ záložné práva sa nepremlčujú skôr než

zabezpečená pohľadávka. Na základe uvedeného má za to, že k premlčaniu záložného práva nedošlo.
Podľa žalovaného k výkonu záložného práva došlo v súlade s uzavretými zmluvnými dokumentmi a v
súlade s platnými právnymi predpismi.

6. Žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že primárny petit žalobného návrhu by znel:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy o zriadení
záložného práva č. 42/2000-N zo dňa 07.07.2000 s predmetom zálohu - stavba bez súpisného čísla -
sušička ležiaca na pozemku parc. č. XXX/X pre kat. úz. R. T. D., okres Topoľčany zapísaná na LV č. XX
pre kat. úz. R. T. D.. II. Súd určuje, že nehnuteľnosť - stavba bez súpisného čísla - sušička ležiaca na
pozemku parc. č. XXX/X pre kat. úz. R. T. D., okres Topoľčany zapísaná na LV č. XX pre kat. úz. R. T.
D. nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného na základe záložného práva zriadeného

zmluvou o zriadení záložného práva č. 42/2000-N zo dňa 07.07.2000 na túto nehnuteľnosť. III. Žalovaný
je povinný na náhradu trov konania žalobcu v plnom rozsahu.
Súd uznesením pripustil zmenu žaloby podľa vyššie uvedeného.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého mal za preukázané, že dňa

24.05.1996 uzatvoril žalobca ako klient s Konsolidačnou bankou Bratislava, Š.P.Ú. zmluvu o úvere.
Výška pohľadávky predstavovala sumu 722.383,62 Sk, s dohodnutou lehotou splatnosti úveru dňa
07.07.1999. Dňa 07.07.2000 uzatvoril žalobca s Konsolidačnou bankou Bratislava Š.P.Ú. zmluvu
o reštrukturalizácií splátkového kalendára úveru, v ktorej uznáva čo do právneho dôvodu a výšky
pohľadávku v sume 724.826,73 Sk. Súčasne sa žalobca zaviazal splatiť svoj záväzok do 07.12.2003.

Dňa 07.07.2000 uzatvoril žalobca s Konsolidačnou bankou Bratislava Š.P.Ú. zmluvu o zriadení
záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť. Dňa 07.07.2000 navrhovateľ formou notárskej zápisnice
N 874/200, NZ 867/2000 uznal dlh čo do dôvodu a výšky voči oprávnenému Konsolidačná banka
Bratislava, Š.P.Ú. Cintorínska 21, Bratislava a vyhlásil, že v prípade nevyrovnania dlhu vo výške
724.826,73 Sk do 07.12.2003 súhlasí, v prípade, že nesplatí niektorú zo splátok, že stáva sa platný celý

dlh. Dodatkom č. 1 k zmluve o reštrukturalizácií splátkového kalendára úveru sa žalobca zaviazal
splácať istinu od 01.01.2006 do 31.12.2010 na základe splátkového kalendára. Dodatkom č. 3 zo dňa
17.02.2006 sa zaviazal žalobca splácať úver v dohodnutých splátkach na roky 2006 až končiac rokom
2015. Dodatkom č. 4 k zmluve o reštrukturalizácií sa žalobca zaväzuje splácať v dodatku uvedenú istinu
v splátkach ročne a to na roky 2007 až 2011. Nakoniec dňa 17.01.2011 uzatvorili účastníci dodatok č.

5 k zmluve o reštrukturalizácií splátkového kalendára úveru na TOZ č. 208561-2004, s dohodnutým
končeným termínom splatnosti úveru 21.01.2014.
Listom žalovaného zo dňa 30.10.2014 bolo žalobcovi oznámené začatie výkonu záložného práva v
súlade s ustanovením § 151l ods. 1 OZ, predmetnom ktorého boli vyššie uvedené nehnuteľnosti.
Teda predajom zálohu na dražbe nehnuteľnosti podľa osobitného zákona, t.j. Zákona č. 527/2002 o

dobrovoľných dražbách veriteľ tak začal vykonávať záložné právo zo záložnej zmluvy spôsobom, ktorý
umožňuje ustanovenie § 151j OZ, čo rieši i znenie ustanovenia § 879e ods. 1 OZ.
Listom zo dňa 02.12.2014 žalobca vzniesol námietky premlčania a to námietku premlčania pohľadávok
zabezpečených záložným právom a námietku premlčania záložného práva.

8. Premlčanie zaistenej pohľadávky zo zmluvy o úvere sa riadi Obchodným zákonníkom. Premlčacia
doba podľa ustanovenia § 397 Obch. zákonníka je 4-ročná. Podľa ustanovenia § 407 ods. 1 Obch.
zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto
uznania. Z ods. 4 ustanovenia § 407 vyplýva, že účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v
odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané. Z

ustanovenia § 408 ods. 1 Obch. zákonníka potom vyplýva, že bez ohľadu na iné ustanovenia tohto
zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz
plynúť.
Premlčanie záložného práva sa podľa ustálenej judikatúry súdov riadi Občianskym zákonníkom a
ďalšími predpismi z Občianskeho práva, aj keď záložným právom bola zabezpečená pohľadávka zo

zmluvy o úvere, alebo z iného obchodného záväzkového vzťahu. Obchodným zákonníkom sa riadi
iba premlčanie zabezpečenej pohľadávky zo zmluvy o úvere, alebo iného obchodného záväzkového
vzťahu. Premlčacia doba záložného práva je 3-ročná, beží odo dňa, kedy právo mohlo byť vykonané
po prvý raz, teda odo dňa, kedy vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Toznamená, že premlčacia doba u pohľadávky zo zmluvy o úvere je 4-ročná (§ 397 Obch. zákonníka) a
beží odo dňa, kedy právo mohlo byť uplatnené na súde (§ 391 ods.1 Obch. zákonníka). Najneskoršie sa
premlčuje po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť (§ 408 ods. 1 Obch. zákonníka).

Pretože sa podľa ustanovenia § 100 ods. 2 tretia veta OZ záložné práva nepremlčujú skôr než
zabezpečená pohľadávka, nepostačuje k premlčaniu záložného práva iba márne uplynutie doby určenej
občianskym právom k uplatneniu nároku na uspokojenie zo zálohu, nakoľko je treba, aby márne uplynula
tiež premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. Ak nedošlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky
nemôže byť premlčané ani zástavné právo. Z akcesorickej povahy záložného práva vyjadrené tiež v

ustanovení § 100 ods. 2 veta tretia OZ vyplýva najmä, že premlčanie zabezpečenej pohľadávky môže
nastať aj keď sa doteraz záložné právo nepremlčalo, avšak záložné právo sa nemôže premlčať skôr,
dokiaľ márne neuplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. S poukazom na ustanovenie § 151j
ods. 2 OZ, ktorému textu zodpovedá ustanovenie § 151f ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2002, sa
môže záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená
pohľadávka premlčaná. To však platí iba v prípade, ak nie je zároveň premlčané aj právo záložného

veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, resp. v prípade ak síce premlčané je, avšak záložca
nevzniesol námietku premlčania.

9. V danej veci sa pôvodne žalobca domáhal určenia, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené
záložným právom preukazujúc naliehavý právny záujem na takomto určení tým, že k predmetnej

nehnuteľnosti je zapísaná ťarcha - premlčané záložné právo žalovaného. Bez rozhodnutia súdu na
základe určovacej žaloby nie je možné zmeniť hodnoverné zápisy v príslušnom katastri nehnuteľností
a vlastnícke právo žalobcu by mohlo byť spochybňované a žalobca by vykonával výkon premlčaného
záložného práva. Po rozhodnutí krajským súdom, ktorým bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený na
pojednávaní dňa 06.09.2017 žalobca zmenil žalobu tak, že ako primárny t.j. hlavný petit označil uloženia

povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy o zriadení
záložného práva č. 42/2000-N zo dňa 07.07.2000 s predmetom zálohu - stavba bez súpisného čísla -
sušička ležiaca na pozemku parc. č. XXX/X pre kat.úz. R. T. D., okres Topoľčany zapísaná na LV č. XX
prekat.úz.R.T.D..Podľavyššieuvedenéhozáložnýdlžníksamôžebrániťprotiprávuzáložnéhoveriteľa
na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky ako v danom prípade tomu došlo začatím verejnej dražby,

obranou proti tomuto prostredníctvom vlastnej žaloby, ktorou môže byť žaloba o uloženie povinnosti
žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva.
Zmenou žaloby žalobca za primárny petit označil žalobu na plnenie. Takže ďalej súd vychádzajúc z toho,
že možnosť podania žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej zaoberá
sa ďalej dôvodnosťou žaloby na základe označeného primárneho petitu a to uložením povinnosti

žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva.

10. Je nesporné, že úverová zmluva je absolútnym obchodom. Právne vzťahy zo záložného práva k
nehnuteľnosti pri úverovej zmluve sa riadia Občianskym zákonníkom a ďalšími predpismi občianskeho
práva a to tiež vo vzťahu k premlčaniu záložného práva. Zo zaradenia záložného práva do druhej časti

Občianskeho zákonníka je nesporné, že záložné právo je právom vecným a premlčuje sa v zmysle §
100 ods. 2 prvej vety OZ.
Podľa prechodných ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách sa spravujú právne
vzťahy vzniknuté pred 01.01.2003, vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky vzniknuté pred
01.01.2003 sa posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je stanovené inak.

Z ustanovenia § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že záložný veriteľ môže pri výkone svojho
záložného práva predať na verejnej dražbe založenú nehnuteľnosť alebo iný záloh, ktorý má u seba
alebo s ktorým je oprávnený nakladať, ak na tento zamýšľaný výkon záložného práva včas upozorní
záložcu a dlžníka; ak to určuje zmluva, môže záložný veriteľ predať záloh aj iným vhodným spôsobom.
V predmetnej veci listom zo dňa 30.10.2014 žalovaný oznámil žalobcovi začatie výkonu zmluvného

záložného práva. Žalobca listom zo dňa 02.12.2014 vzniesol námietku premlčania.

11. Ustanovenie § 408 Obchodného zákonníka ustanovuje absolútne obmedzenie premlčacej doby
v obchodnoprávnych vzťahoch. Premlčacia doba uplynie v obchodnoprávnych vzťahoch uplynutím
10 rokov odo dňa, keď začala plynúť prvý raz. Z tohto princípu neexistuje výnimka. Je potrebné

vychádzať aj z previazanosti ustanovenia § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 100 ods. 2 OZ
a tak dospieť k záveru, že k predĺženiu premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky nedochádza v
obchodnoprávnych vzťahoch nad rámec jej absolútneho obmedzenia, v dôsledku čoho ani podľa § 100ods.2 OZ nedôjde k predĺženiu samotnej premlčacej doby záložného práva, keďže je už zabezpečená
pohľadávka premlčaná.
Z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé pokiaľ ide o ustanovenie § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, že

zmyslom právnej úpravy tzv. absolútnej premlčacej doby, ktorá začína bežať bez ohľadu na stanovenie
alebo prerušenie premlčania, je zabrániť, aby sporné nároky pretrvávali neúmerne dlho. Táto premlčacia
doba plynie aj v priebehu konania, v ktorom je právo vymáhané.
Kumulatívnou nováciou nemožno zabrániť premlčaniu pohľadávky v objektívnej premlčacej dobe
určenejvustanovení§408ods.1Obchodnéhozákonníka.Tedakumulatívnanováciatýkajúcasazmluvy

o úvere nemá vplyv na beh 10 ročnej objektívnej premlčacej doby, počítanej odo dňa pôvodnej splatnosti
záväzku dlžníka vrátiť poskytnutý úver.

12. V danej veci mal súd za preukázané, že podľa zmluvy o úvere uzavretej dňa 24.05.1996 mal
žalobca splatiť úver dňa 07.07.1999. Od tejto lehoty začala plynúť podľa § 408 ods. 1 ObZ 10 ročná
premlčacia doba. Po splatnosti došlo k uzatvoreniu zmluvy o reštrukturalizácii úveru dňa 07.07.2000 s

dohodnutou dobou splatnosti úveru do 07.12.2003. Dňa 07.07.2000 bola zmluvou o zriadení záložného
práva zabezpečená návratnosť úveru a v ten istý deň došlo k písomnému uznaniu dlhu.
Vzhľadom na splatnosť úveru 07.07.1999 od tohto dátumu začala plynúť premlčacia doba v dĺžke 10
rokov, ktorá tak uplynula 07.07.2009.
Po oznámení o začatí výkonu zmluvného záložného práva žalovaným, žalobca listom zo dňa

02.12.2014 vzniesol námietku premlčania záložného práva. Podľa žalobcu žalovaný pokračoval vo
výkone záložného práva. Je zrejmé, že záložné právo podlieha premlčaniu, lebo ide o majetkové právo.
Premlčacia doba je 3-ročná a beží odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať prvý raz.
Záložné právo podľa zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 07.07.2000 č. 42/2000 bolo
zavkladované Okresným úradom, katastrálnym odborom dňa 10.08.2000, takže záložný veriteľ mohol

záložné právo vykonať prvý raz dňa 11.08.2000 a odvtedy začala plynúť 3- ročná premlčacia doba na
výkon záložného práva, ktorá uplynula dňom 11.08.2003.
Záložné právo podľa § 100 ods. 2 OZ sa nepremlčuje skôr, ako pohľadávka tzn. že premlčacia lehota
na výkon záložného práva uplynula najneskôr uplynutím premlčacej lehoty zabezpečenej pohľadávky,
t. j. dňa 07.07.2009.

13. K námietke žalovaného, že žalobca so žalovaným pristúpil k zmene záväzku v časti splatnosti, čím
vznikol nový záväzok popri doterajšom záväzku tzv. kumulatívna novácia treba uviesť, že kumulatívna
novácia týkajúca sa zmluvy o úvere nemá vplyv na plynutie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby (§
408 ObZ) počítanej odo dňa pôvodnej splatnosti záväzku dlžníka.

Ktvrdeniužalovaného,žekonaniežalobcupovažujezakonanievrozporesdobrýmimravmisúduvádza,
že inštitút premlčania slúži tomu, aby veriteľ pristupoval k výkonu svojho práva včas, pretože po uplynutí
času určeného pre výkon nároku sa poskytuje dlžníkovi právo vzniesť námietku premlčania. Dôvodným
uplatnením námietky premlčania právo síce nezaniká, avšak stráca spôsobilosť, aby bolo súdne alebo

inak vykonateľné. Ide vlastne o prostriedok obrany dlžníka proti tomu, aby nebol po neobmedzenú dobu
vystavený možnosti vymáhania dlhov a iných právnych povinností. Uplatnenie námietky premlčania by
sa priečilo dobrým mravom len v prípade, keby došlo k zneužitiu tohto práva na úkor veriteľa, čo v danom
prípade preukázané nebolo.
Preto súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol tak, že žalobe žalobcu vyhovel a vzhľadom na

skutočnosť, že vyhovel primárnemu petitu o druhom petite žalobcu nerozhodoval.

14. O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. V
konaní plne úspešnému žalobcovi ich priznal v plnej výške.

15. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania, v ktorom konaní bol úspešný žalovaný, súd podľa §
396 ods. 3 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, ktoré mu
vznikli titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie odvolania a titulom trov právneho zastúpenia
v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Proti I. a II. výroku tohto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci, pokiaľ súd prvej inštancie považoval pohľadávku žalovaného voči žalobcovi za
premlčanú. V tomto smere žalovaný poukazoval na ust. § 516 ods. 1 až 3 Obč. zák. a na odborný výkladk tomuto ustanoveniu, ako i na § 408 ods. 1 Obch. zák. a na jeho odborný výklad. Žalovaný sa ďalej
odvolával na rozsudok NS ČR 33 Odo 399/2005, ktorý jednoznačne určuje, že pokiaľ splatnosť záväzkov
právneho vzťahu bola zmenená, táto musí byť posudzovaná výlučne podľa novej a jedinej existujúcej

doby splatnosti záväzkoprávneho vzťahu. Kumulatívna novácia spôsobuje, že v danom prípade už
začiatok premlčacej doby nie je určený pôvodnou lehotou splatnosti, t. j. dňom 07.07.1999, ale v tejto
časti ide o úplne novú lehotu splatnosti (nový záväzok v časti splatnosti), ktorého premlčacia doba začala
plynúť 21.01.2014 a jeho „absolútna premlčacia doba“ uplynie dňa 21.01.2014.
Žalovaný rovnako nesúhlasil s názorom súdu, že premlčacia lehota na uplatnenie záložného práva

žalovaného začala plynúť dňom 11.08.2000 a uplynula v 3-ročnej lehote dňa 11.08.2003. Poukazoval
pritom na ust. § 151 f ods. 1 a §-u 101 ods. 2 Obč. zák. Je toho názoru, že oprávnenie žalovaného
realizovať záložné právo nebolo viazané na splatnosť pôvodnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi
z úverovej zmluvy, ale na plnenie, resp. neplnenie povinností žalobcu voči žalovanému zo zmluvy o
reštrukturalizácii splátkového kalendára.
Žalovaný ďalej nesúhlasil s názorom súdu, že uplatnenie námietky premlčania by sa priečilo dobrým

mravom len v prípade, kedy došlo k zneužitiu tohto práva na úkor veriteľa, čo v danom prípade
preukázané nebolo. Konanie žalobcu, ktorý na jednej strane deklaruje aj sa zaväzuje svoj záväzok voči
žalovanému uhradiť, a to aj v predlženej lehote, pričom práve na základe návrhov žalobcu dochádzalo
k predlžovaniu lehoty na zaplatenie jeho záväzku voči žalovanému a na strane druhej po uplynutí
ním deklarovanej premlčacej lehoty vznáša voči žalovanému takúto námietku, považuje žalovaný za

rozporné s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o trovy konania žalovaný nepovažuje za účelne vynaložené
náklady tie náklady žalobcu, ktoré vznikli pred samotnou zmenou žaloby zo strany žalobcu. Žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

17. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

18. Podľa § 470 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t. j.
pred 01.07.2016 (konanie vo veci začaté dňa 17.06.2015).

19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil vopred na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 20.11.2018.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal

náležité dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov.

23. Žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na rozsudok NS ČR 33 Odo 399/2005 podľa ktorého pokiaľ
splatnosť záväzkoprávneho vzťahu bola zmenená táto musí byť posudzovaná výlučne podľa novej doby

splatnosti záväzkoprávneho vzťahu. Tento rozsudok však nerieši právnu situáciu vo vzťahu k ust. §
408 ods. 1 veta prvá Obch. zák., podľa ktorého bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí
premlčacia doba najneskôr po uplynutý 10-tich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Toto
ustanovenie bolo prijaté v záujme právnej istoty účastníkov obchodných vzťahov a upravuje všeobecné
obmedzenie premlčacej doby. To znamená, že maximálne dĺžka premlčacej doby je ustanovená na

10 rokov odo dňa keď začala po prvý raz plynúť, t. j. v našom prípade od 07.07.1999 a uplynula dňa
07.07.2009. Táto premlčacia doba je záväzná, strany ju nemôžu meniť ani ju vylúčiť. Toto ostatne platí i
napr. pri uznaní záväzku podľa § 407 ods. 1 Obch. zák. Uznanie záväzku môže byť i opakované, avšak
s celkovým obmedzením 10-tich rokov od prvého počiatku behu premlčacej doby.24. K premlčaniu záložného práva odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode
32 napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.

25. K námietke žalovaného v odvolaní, že konanie žalobcu uznesením námietky premlčania je v rozpore
s dobrými mravmi, odvolací súd poukazuje na zásadu zmluvnej voľnosti účastníkov záväzkového
vzťahu. Nik nebránil, resp. nenútil žalovaného k podpísaniu dodatkov k zmluve v časti uzavretia dohody
o splátkovom kalendári splatných záväzkov.

26. O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255 ods. 1
CSP.

27. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti podľa § 387 ods. 1 ako vo výroku vecne správny potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi ich priznal v rozsahu 100
%. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a
to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).