Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. júl 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/1037/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615207224
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1615207224.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovu v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko,s.r.o.,IČO:35724803,sosídlomPajštúnska5,85102Bratislava,zastúpenéhoadvokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: N. o
zaplatenie 464,78€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 216,20 € s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo
sumy 79,44 € od 26.11.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 73,54 € od
26.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 56,45 € od 26.01.2013 do
zaplatenia a s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 6,77 € od 26.02.2013 do zaplatenia, všetko

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.06.2015 doručil žalobca Okresnému súdu Malacky žalobu, ktorou sa proti žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 464,78 € s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 79,44 € od 26.11.2012
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 78,53 € od 26.12.2012 do zaplatenia, s

úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 81,24 €
od 26.01.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 26,57 €
od 26.02.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 199,- € od 26.11.2013
do zaplatenia a trov konania titulom poskytovaných komunikačných služieb a zmluvnej pokuty. V žalobe
uviedol, že dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava
ako postupca (ďalej len ako „právny predchodca“) a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení
pohľadávok,predmetomktorejbolodplatnýprevodpohľadávokuvedenýchvprílohetejtozmluvyvrátane

pohľadávky proti žalovanému. Postupca uzavrel dňa 02.04.2012 so žalovaným zmluvu o poskytovaní
verejných služieb. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona
o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca poskytol
žalovanému telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a
vo všeobecných podmienkach. Žalovaný sa v zmysle zmluvy o pripojení zaviazal zaplatiť za poskytnuté
telekomunikačné služby cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými
podmienkami. Právny predchodca vyúčtoval žalovanému faktúrami cenu za poskytnuté služby, ktoré

faktúry žalovaný nezaplatil. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania, a
preto si žalobca uplatňuje v konaní aj príslušný úrok z omeškania.2. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované.

3. Podľa § 116 ods. 1 CSP ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou
osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) , je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu

žalovaného.

4. Podľa § 116 ods. 2 CSP ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa
odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie.

5. Žalovanému bola žaloba s výzvou na vyjadrenie k žalobe a poučením o procesných právach s
poukazom na citované ustanovenie § 116 ods. 2 CSP doručené zverejnením oznámenia o podanej
žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 08.10.2016. Žalovaný sa k žalobe
nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nijako nerozporoval.

6.Podľa§151ods.1,2CSPskutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

7. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa
26.07.2018.Podľa§219CSPmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkuoznámilsúdnasvojejúradnej
tabuli a webovej stránke súdu dňa 12.07.2018. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav.

9. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s.,
so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ako postupca, postúpil na žalobcu pohľadávky z neuhradených
komunikačných služieb svojich zákazníkov, okrem iného predmetom zmluvy bol aj odplatný prevod
pohľadávky proti žalovanému v celkovej výške, ktorá zodpovedá výške žalovanej istiny.

10. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 02.04.2012 (ďalej len „zmluva) súd zistil, že
bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom a žalovaným ako zákazníkom
podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Žalovaný
túto zmluva uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ.; na základe zmluvy sa poskytovateľ zaviazal pre
žalovaného dodávať telekomunikačné služby dojednané v tejto zmluve na území Slovenskej republiky,

tiež na základe tejto zmluvy poskytol odporcovi ako užívateľovi SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX
zaúčelomumožneniaprihláseniasažalovanéhodosieteposkytovateľaapoužívaniaslužiebvprograme
„PODLA SEBA 1 NAJ N“. SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve
bol medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb
„PODLA SEBA 1 NAJ N“ (tabuľka č. 1), záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za zriadenie

a poskytovanie služieb (bod 1 písm. b) dodatku). Ďalej záväzok žalovaného, že po dobu viazanosti
24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani
neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením
od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany žalovaného. Taktiež sa
žalovaný zaviazal , že po dobu viazanosti nepožiada o prenesenie čísla mobilného telefónu od právneho

predchodcu k inému operátorovi . V prípade porušenia tejto povinnosti si účastníci zmluvy dohodli
povinnosť žalovaného uhradiť právnemu predchodcovi zmluvnú pokutu 199,- Eur (bod 2 dodatku).
V prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného uvedenej v bode 1 písm. b/ dodatku,
v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany právneho predchodcu žalobcu,strany dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 199,- € ( bod
4 dodatku).

11. Z faktúry č. 7211437261 splatnej dňa 25.11.2012 na sumu 79,44 € vyplýva, že právny
predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby.

12. Z faktúry č. 7212406767 splatnej dňa 25.12.2012 na sumu 78,53 € vyplýva, že právny
predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby vo výške 73,54 € a sumu

4,99 € ako upomienku oneskorenej platby.

13. Z faktúry č. 7300013137 splatnej dňa 25.01.2013 na sumu 81,24 € vyplýva, že právny predchodca
žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby vo výške 56,45 € s DPH, sumu 19,80 € s DPH
za obmedzenie služby pre neplatenie a sumu 4,99 € ako upomienku oneskorenej platby.

14. Z faktúry č. 7301122252 splatnej dňa 25.02.2013 na sumu 26,57 € vyplýva, že právny predchodca
žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby vo výške 6,77 € s DPH a sumu 19,80 Eur za
prerušenie služby pre neplatenie.

15. Z faktúry č. 7211437261 splatnej dňa 25.11.2013 na sumu 199,- € vyplýva, že právny predchodca

žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu bez uvedenia povinnosti, za porušenie ktorej
pokutu uplatňuje.

16. Podľa § 43 ods.1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného v čase
uzavretia zmluvy podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

17. Podľa § 43 ods.12 písm. b) zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry.

18.Podľa§44ods.1zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchúčinnéhovčaseuzavretia
zmluvy o pripojení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov

a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

19. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže

odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu
ani do 45 dní po dni splatnosti.

20. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

25. Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

26. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení ku dňu 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia,
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

29.Vychádzajúczdôkazovpredloženýchzostranyžalobcusúdmázadostatočnepreukázané,žemedzi
právnym predchodcom žalobcu došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu
za poskytnuté služby.

30. V danom prípade je nesporné, vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah
je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou -
nepodnikateľom (čo vyplýva

z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom,
priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie
uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou,
a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v
Občianskom zákonníku. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo.

31. Žalovaný porušil dohodnuté podmienky, pretože nezaplatil faktúry za poskytnuté elektronické služby
v zmysle uzavretého dodatku k zmluve o pripojení, pričom tieto služby riadne využíval. Žalovaný v
súlade s vyššie citovaným ustanovením zákona č. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
bol povinný vykonávať úhrady za poskytované služby právnemu predchodcovi. Vzhľadom k uvedeným

skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté mobilné hlasové služby
vyúčtované faktúrami č. 7211437261 vo výške 79,44 €, č. 7212406767 vo výške 73,54 €, č. 7300013137
vo výške 56,45 €, č. 7301122252 vo výške 6,77 €, v celkovej sume 216,20 € za dôvodný, a preto mu
v tejto časti súd vyhovel.

32. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil mu súd
aj povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania z priznanej časti istiny tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozhodnutia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky navýšenej o 8%, ktorá ku dňu omeškania 26.11.2012, 26.12.2012,26,01.2013 a 26.02.2013 predstavovala výšku 8,75 % ročne (8% +0,75%) v okamihu vzniku omeškania,
t.j. deň po splatnosti faktúr, ktorými právny predchodca žalobcu vyúčtoval poskytnuté telekomunikačné
služby.

33. Súd mal preukázané, že faktúrou č. 7311629256, splatnou dňa 25.11.2013 na sumu 199,-
€ vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému zmluvnú pokutu bez uvedenia povinnosti za
porušenie ktorej pokutu uplatňuje. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zmluvnú pokutu
v sume 199,- € s príslušenstvom neuplatnil žalobca dôvodne. Pre prípad porušenia špecifikovaných

zmluvných povinností (najmä nezaplatenie ceny služieb riadne a včas počas doby viazanosti) dojednal
žalobca a žalovaný zmluvnú pokutu. Z dokazovania vyplynulo, že tento nárok nemožno žalobcovi
priznať, nakoľko po právnom posúdení predloženého dodatku k zmluve je nutné konštatovať,
že zmluvná pokuta nebola dojednaná medzi účastníkmi individuálne, nebola dojednaná tak, aby
nespôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a nebola dojednaná s ohľadom na zásadu primeranosti.

34. Dodatok k zmluve o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľský zmluvný vzťah a na
žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení
a dodatkom je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo
skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
vzťah alebo o obchodnoprávny vzťah. Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od

spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
žespotrebiteľobsahzmluvy,atedaidojednanieozmluvnejpokutepodstatnýmspôsobomneovplyvňuje.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu
so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával.

35. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
Uvedené súd konštatuje z dôvodu, že práve sporné zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty vo

výške199,-€považujesúdzaneprijateľnézmluvnédojednania,ktoréspôsobujúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje
význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu,
ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok zo zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkony, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov

spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na
strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieraní
zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy,
a to spotrebiteľ. Uvedené na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené
súd dáva do pozornosti preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s

prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s
ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti
alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré
nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i
porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná

pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka). Tým sa kladie dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsah
spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších
zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.

36. V prejednávanej veci súd dojednanú zmluvnú pokutu považuje súd ako neprimeranú
sankciu s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď
v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím
doby viazanosti a prípadom, kedy spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda najeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t. j. či
nezaplatí cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto
sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako

neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, že nedôjde
k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom
toto ukončenie ani nemusí nastať. Je zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
najmä od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, počas trvania zmluvy.
Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje

spotrebiteľovi služby za také ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v
tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie.

37. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy
a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania
ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv.

moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná
ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd
uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s jej príslušenstvom z nej považoval za nedôvodnú a spôsobujúcu
značnú disproporciu v postavení účastníkov zmluvného vzťahu zmluvy v neprospech účastníka na
strane spotrebiteľa. Okrem toho zaplatenie zmluvnej pokuty právny predchodca v zmluve podmienil

tým, že zmluvná pokuta sa uplatní pre konanie žalovaného, v dôsledku ktorého dôjde k vypojeniu SIM
karty, ktorú právny predchodca poskytol žalovanému na zabezpečeniu užívania poskytovaných služieb.
Žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, že by došlo k vypojeniu SIM karty žalovanému. Nárok
žalobcu vyplývajúci z faktúry č. 7311629256 nie je potom dôvodný, a preto súd žalobu v časti
uplatnenej istiny 199,- € zamietol.

38. Za nedôvodný súd považuje nároky žalobcu na zaplatenia v sumy 2 x po 4,99 Eur ako poplatky za
upomienku oneskorenej platby a na zaplatenie sumy 2x po 19,80 € s DPH ako poplatkov za obmedzenie
službypre neplatenieaprerušenieslužbypreneplatenie,ktoréboli uplatnené faktúramič.7212406767,
č. 7300013137 a č 7301122252. V danom prípade sa jednalo o sporové konanie a sporové konanie

je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania treba vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú
povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou
zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného
bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má

ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore)
stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy
alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
vznik záväzku žalovaného hradiť žalobcovi vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobou, a teda
neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti

nároku poplatkov, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť
a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo
k prerušeniu, či obmedzeniu služby poskytovanej žalobcom, aké náklady mu v súvislosti s
vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Preto súd aj v tejto časti uplatneného nároku v sume 248,58 Eur žalobu

žalobcu zamietol.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP Pri rozhodovaní o náhrade
trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 464,78 €
s príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 216,20 € s príslušenstvom, žalovaný
v časti o zaplatenie sumy 248,58 € s príslušenstvom, (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného).Vo veci bol teda úspešnejší žalovaný, patrilo by mu teda právo na náhradu trov konania. Žalovaný si
náhradu trov konania proti žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu vznik trov nevyplýva, preto
súd (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015) žalovanému

náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).