Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315205792
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315205792.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra
Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Bratislava,
Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so
sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: E. M., C. K., Š. XXXX/XX, o vymoženie 622,66 eur
s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Brožinom, Exekútorský úrad Svidník, Stropkovská

633/3, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 18.1.2016 pod č.
k. 15Er/422/2015-30, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Humenné vyššie označeným uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a to podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

2) Vychádzal zo zistenia, že exekučný titul v danom prípade predstavuje Rozhodcovský rozsudok sp.
zn. P.-L. zo dňa 25.5.2012 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a.s.. Záväzok povinného voči spoločnosti S. C., B..K.., vznikol na základe Zmluvy o úvere zo
dňa7.11.2008.Vzmysle§44ods.2Exekučnéhoporiadku,§45ods.1písm.b/,c/,ods.2a§40písm.a/,
b/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom a dospel k
záveru, že žiadosti o udelenie poverenia v tomto štádiu konania nemožno vyhovieť. Uviedol, že vyššie
citované zákonné ustanovenia dávajú exekučnému súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný
titul, a to nielen z hľadísk uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale aj z hľadísk uvedených
v § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Najvyššieho
súdu SR číslo 34842/2009-100, podľa ktorého je súd povinný v prípade rozhodcovských rozhodnutí

skúmať, či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporujú dobrým mravom. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného
vzťahu - Zmluvy o úvere zo dňa 7.11.2008, vyhodnotil túto ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v
pozícii spotrebiteľa. Konštatoval, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie
exekúcie vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.
Rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti

používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je
však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je
nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože sa spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti.
Táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol

podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade povinný nemal možnosť
podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, pretože jej súčasťou sú aj všeobecnéobchodné podmienky zmluvy. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému

konaniu. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu,
ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu. Uzavrel, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné
konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá
ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného dospel k záveru,
že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, preto

nie je pre spotrebiteľa záväzná a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Smernice 93/13/EHS.
Preto žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3) Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Zastáva názor, že prvostupňový súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,čímmubolaakoúčastníkoviodňatámožnosťkonaťpredsúdom.

Súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín
ako pripúšťa znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a zákonné limity pre skúmanie exekučného
titulu podľa § 45 ods. 1,2 ZoRK a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky.
Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok
všeobecného súdu, má ním byť exekučný súd viazaný rovnako. Exekučný súd preto nemá oprávnenie

skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe
ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa
§ 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§
35 ZoRK). Tvrdí, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka
rozsúdenejvecibránitomu,abybolaopätovneposúdená.Exekučnýsúdsvojímpostupommuznemožnil

uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami
právoplatného rozsudku. Zastáva názor, že ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok, ani
Zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo
vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda, napríklad
vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Ďalej

poukázal aj na skutočnosť, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal
exekučnýtitul,ječlenomzáujmovéhozdruženiaRozhodcovskáamediačná,a.s.,zapísanéhovzozname
stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, a je držiteľom povolenia
rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom K. XXX, a to v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom

rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie,
alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

4) Povinný sa na odvolanie oprávneného nevyjadril.

5) Oprávnený podal odvolanie na súde prvej inštancie dňa 10.2.2016, t.j. v čase účinnosti zák. č. 99/1963
Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

6) Podľa § 470 ods. 2, veta prvá, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú. Preto odvolací súd pri preskúmaval napadnuté
rozhodnutie podľa zákona účinného ku dňu podania odvolania, t.j. ku dňu 10.2.2016.

7) Odvolací súd tak postupom podľa § 212 ods. 1 preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvej inštancie
napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací
súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p).

8) Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací
súd dopĺňa:9) V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že zo Zmluvy o úvere zo dňa 7.11.2008 uzavretej medzi
predchodcom oprávneného (S. C., B..K..) a povinným, z jej obsahu nepochybne vyplýva, že ide
o zmluvu spotrebiteľskú (povinný nie je podnikateľom, je fyzickou osobou). Preto sa odvolací súd

zaoberal rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach pod bodom
10.2. Dospel k záveru, že v danom prípade, aj keď bola platne uzavretá zmluva o úvere, nedošlo k
platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytovaných
právnym predchodcom oprávneného (S. C., B..K.., C.).

10) Zároveň sú neplatné Všeobecné obchodné podmienky ako celok, pretože nespĺňajú zákonné
podmienky písomného právneho úkonu podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého,
písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby,
nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže
nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

11) Tieto zákonné náležitosti spĺňa iba zmluva o úvere, nespĺňajú ich však Všeobecné obchodné
podmienky(niesúnikýmpodpísanéaodatumované).Zmluvaoúveresanemôžeuzavrieťlensodkazom
na obchodné podmienky. Je to zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené v zákone, a tento vylučuje jej
uzavretie len odkazom na obchodné podmienky, pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy. Ustanovenie § 273
Obchodného zákonníka nie je možné použiť, pretože nejde o obchodno-právny vzťah (povinný v čase

uzavretia spotrebiteľskej zmluvy nebol podnikateľom). U spotrebiteľských zmlúv niet podobnej úpravy,
aká je napr. pri poistných zmluvách v prípade ustanovenia § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Neplatnosť Všeobecných obchodných podmienok ako celku spôsobuje neexistenciu rozhodcovskej
zmluvy (doložky), čo znamená, že rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať, inými slovami, má
sa za to, že k uzavretiu rozhodcovskej doložky nedošlo (absentuje exekučný titul).

12) V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012 ,
sp. zn. 6Cdo/1/2012, v ktorom sa uvádza, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci
je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,

nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je

odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škodespotrebiteľa.Kpovinnostispotrebiteľanamietaťplatnosťrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskom
konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To
znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť

spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa princíp vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

13) V exekučnom konaní je v každom štádiu potrebné skúmať existenciu podmienok konania, pričom
jednou z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc
(obchodné podmienky sú ako celok z vyššie uvedených dôvodov neplatné), potom ide o akt, ktorý nemá
atribúty exekučného titulu. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ak podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

14) Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.15) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§
219 ods. 1 O.s.p.).

16) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).