Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/325/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1200899734
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1200899734.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu

JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľky: Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C.. N. XX, P. proti odporcom: 1/ D. Š., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. V.. Č.. XXXX, X.
P., Č. I., zastúpený opatrovníčkou B. R., súdnou tajomníčkou Okresného T. P. S. L. P., 2/ Y. Š., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. Č.. XX, X. P., Č. I., 3/ R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, D., Č. I.,
zastúpená splnomocneným zástupcom R. V., bytom N. R. Č.. XX, P. Š., t. č. bytom X. B. Č.. XXX/XX,
R. K., Č. I., 4/ D. Š., nar. XX.XX.XXXX, C.. Š. Č.. X, D., Č. I., zastúpený R. C., bytom Y. Č.. XXX, D.,
Č. I., 5/ L. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. T. Č.. XX, P., Č. I., 6/ R. Y., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým

pobytom C.. P. Č.. XX, P., P. Y. Č.. X/B, P., zastúpená Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., so
sídlom Karpatská č. 18, Bratislava, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 13.01.2012,
č.k. 16C/491/2000-456, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 13.01.2012, č.k.
16C/491/2000-456 p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1. až 6. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že z vecí, ktoré mali navrhovateľka a nebohý
manžel D. Š., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX v bezpodielovou spoluvlastníctve manželov do
vlastníctva navrhovateľky pripadá -byt č. XX nachádzajúci sa v P. na S. C.. Č.. X, X. Y. bytového domu,
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel
na pozemku na parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX R.X, zapísané v katastri
nehnuteľností, T. Q. pre X. R. T. P. na LV č. XXXX, obec P. - R. Č. Y.É. P. Q.. Ú.. Y. P., všetko v podieli
X/X-S. vo všeobecnej hodnote podielu 43.150,- eur, ďalej stavba súp. č. XXXXX nachádzajúca sa na

parc. č. XXXX o výmere XXX R.X, parcela č. XXXX o výmere XXX R.X zastavané plochy a nádvoria
a parc. č. XXXX o výmere XXX R.X záhrady, zapísané v katastri nehnuteľnosti T. Q. pre X. R. T. P. na
LV č. XXXX, okres P. S., N. P.- R.. Č.. Y. P. Q.. Ú.. Y. P., všetko v podieli X/X-S. vo všeobecnej hodnote
podielu 61.250,- eur. Do dedičstva po zomrelom manželovi D. Š., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX
- byt č. XX nachádzajúci sa v P., S. C.. Č.. X, X. poschodie bytového domu, spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č.
XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX R.X, v obci P. R. Č. Y. P., všetko v podieli X/X-S. vo

všeobecnej hodnote podielu 43.150,- eur a - stavba súp. č. XXXXX nachádzajúca sa na parc. č. XXXX
o výmere XXX R.X zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX o výmere XXX R.X zastavané plochy
a nádvoria a parc. č. XXXX o výmere XXX R.X záhrady, všetko v obci P. R. Č. Y. P., všetko v podieli X/
X-S. vo všeobecnej hodnote podielu 61.250,- eur. Zároveň súd prvého stupňa rozhodol, že odporcoviav 1., 2., 4., 5. a 6. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie
BSM a zároveň sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania štátu na účet súdu
prvého stupňa. Štátu nepriznal proti navrhovateľke náhradu trov konania štátu vo výške 426,80 eur.

Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodoval o návrhu navrhovateľky zo dňa 17.10.2000,
ktorý bol doplnený riadnym podaním dňa 11.07.2001 o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, pričom navrhovateľka sa v riadnom návrhu na vyporiadanie BSM domáhala, aby súd z vecí
patriacichdoBSMboldojejvýlučnéhovlastníctvaprikázanýrodinnýdomčeknachádzajúcisanaparcele

č. XXXX, ulica N. XX, P., zapísaný na LV č. XXXX a do výlučného vlastníctva odporcu, aby bol prikázaný
byt č. XX, na S. Č.. X, L. P., súpisné č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, záhrada na parc. č. XXXX L.
Y. P., zapísaná na LV č. XXXX, s tým že odporca bude povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie
jej majetkového podielu v príslušnom počte m2 z výmery záhrady alebo v hotovosti. Odporca po začatí
konania o vyporiadanie BSM dňa XX.XX.XXXX zomrel. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 143
až ust. § 150 Obč. zák., ust. § 153 ods. 1 Obč. zák., ako aj ust. § 153 ods. 2 O.s.p., pričom na základe

vykonaného dokazovania vrátane znaleckých posudkov znalkyne S.. X. X. zo dňa 14.02.2011, ako aj
ďalších listinných dôkazov predložených navrhovateľkou v konaní mal za preukázané, že manželstvo
navrhovateľky a pôvodného odporcu D. Š. bolo právoplatne rozvedené dňa XX.XX.XXXX s tým, že
pôvodný odporca D. Š. E. XX.XX.XXXX zomrel, dedičské konanie po nebohom poručiteľovi D. Š. pod
sp. zn. E. XXX/XX, E. XX/XXXX, bolo prerušené, keď následne súdna komisárka J.. E. I. potvrdila okruh

dedičov po nebohom poručiteľovi uvedených ako odporcovia v 1. až 6. rade. Zároveň súd prvého stupňa
konštatoval, že z kúpnopredajnej zmluvy a zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu mal za preukázané,
že navrhovateľka a pôvodný odporca počas manželstva nadobudli kúpou do BSM nehnuteľnosti, ktoré
navrhovateľka urobila doplneným návrhom predmetom konania o vyporiadanie BSM.

Konštatoval, že navrhovateľka nepreukázala v konaní, že kúpna cena domu s pozemkami bola úplne
alebo sčasti zaplatená z peňazí vybratých z výhernej vkladnej knižky navrhovateľky pred uzavretím
manželstva. Pokiaľ sa týka kúpy domu vrátane pozemkov na N. C.. Č.. XX, L. P. mal za nesporné, že
predmetnú kúpnu zmluvu ako kupujúci uzavreli obidvaja manželia, navrhovateľka a pôvodný odporca,
keď pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť kupované veci do BSM. Tento dom s

pozemkami sa stal predmetom BSM bez ohľadu na to, či kúpna cena veci bola, prípadne aj úplne
zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov. Ak by aj navrhovateľka v konaní preukázala,
že kúpna cena domu na N. C.. Č.. XX bola úplne alebo sčasti zaplatená z jej výlučných prostriedkov
vznikla, by jej pohľadávka z titulu úhrady toho, čo zo svojho majetku vynaložila na spoločný majetok.
Súd by však takúto pohľadávku mohol vyporiadať iba na návrh navrhovateľky podaný na súd v zákonnej

lehote podľa § 149 ods. 4 OZ. Pretože navrhovateľka v tejto veci nepodala návrh, aby jej bola vrátená
určitá suma vynaložená z jej oddelených peňažných prostriedkov, súd prvého stupňa konštatoval, že by
bolo prekročením návrhu nad rámec ust. § 153 ods. 2 O.s.p., pokiaľ by súd takýto zápočet vykonal. Súd
tiež pre absenciu riadneho návrhu zo strany navrhovateľky nemohol vykonať ani zápočet pohľadávok,
ktoré mali navrhovateľke vzniknúť po zániku BSM (vynaložené investície z jej majetku do opráv a údržby

nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM).

Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 150 prvá veta OZ rozdelil veci patriace do BSM spôsobom
zodpovedajúcim podielom na vyporiadavanom zaniknutom BSM, pričom v súlade s ust. § 153 ods. 2
O.s.p. nebol viazaný návrhom, pokiaľ išlo o to ako veci vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, t.j. ako veci

rozdelí. Keďže návrh navrhovateľky nezodpovedal zásade ustanovenej v § 150 prvá veta OZ, z ktorej
treba vychádzať pri vyporiadaní BSM, pretože pri navrhovanom vyporiadaní BSM by navrhovateľka
musela na vyrovnanie podielov zaplatiť značnú peňažnú sumu dedičom spoločne a nerozdielne, pričom
s takýmto návrhom dedičia nesúhlasili z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala v konaní reálnu
schopnosť a možnosť disponovať s peňažnou sumou na vyrovnanie podielov. Navrhovateľka uviedla,

že je nemajetná a jej jediným príjmom je invalidný dôchodok a preto jej zo strany súdu vzhľadom na
takéto majetkové pomery, súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Súd prvého stupňa uložil povinnosť odporcom v1., 2., 4., 5. a 6. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne
súdnypoplatokza vyporiadanieBSMzhodnotymajetku104.400,-eur,ktorýpripadádodedičstvaatovo

výške3%,pričomkonštatoval,ženavrhovateľkea odporkyniv3.radebolosúdompriznanéoslobodenie
od súdnych poplatkov, takže im nevznikla poplatková povinnosť za vyporiadanie BSM. Zároveň súd
prvého stupňa uložil odporcom v v1., 2., 4., 5. a 6. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov
konania štátu vo výške 426,80 eur a trovy štátu 853,60 eur, ktoré predstavujú znalečné vyplatené zoštátnych finančných prostriedkov znalcovi S.. R. X.Á. a znalkyni S.. X. X.. Zároveň súd uložil odporcom
v 1., 2., 4., 5. a 6. rade povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne štátu polovicu z trov štátu vo výške
426,80eur.Súdpriznalodporkyniv3.radeoslobodenieodsúdnychpoplatkov,pretoodporkyninevznikla

povinnosťplatiťtrovyštátu.Zároveňnavrhovateľkamalapovinnosťzaplatiťpolovicuztrovštátuvovýške
426,80 eur, taktiež vzhľadom na priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, súd nepriznal štátu proti
navrhovateľke náhradu trov konania v predmetnej výške.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby

odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázala na dĺžku
súdneho konania i na to, že takého rozhodnutie súdu prvého stupňa je neúčelné, keď na strane odporcov
je 6 účastníkov, z toho 5 z Č.F. I., čo v prípade zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva v
budúcnosti privodí ďalšie niekoľkoročné dohadovanie a súdne konanie. Uviedla, že súdom bola uvedená
do omylu, keď zo strany zákonnej sudkyne jej bolo uvedené, že ak by jej pripadol rodinný dom, musela
by doplatiť odporcom sumu 36.200,- eur, avšak z písomného odôvodnenia rozsudku táto skutočnosť sa

neuvádza. Uviedla, že podľa jej názoru na vyrovnanie podielov by sa odporcom mala vyplatiť polovica
zo sumy 36.200,- eur, t.j. 18.100,- eur, ktorú by si bola schopná požičať a tak vyplatiť odporcov. Tiež, ak
by jej bol súdom pridelený dom a odporcom byt, sumu ktorou by musela vyplatiť odporcov, by si bola
schopná i požičať.

Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, z akého dôvodu neprihliadol na posudky vypracované
znalcami S.. R. Y. a S.. R. X.. Tým je podľa nej rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Pokiaľ súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že nepodala návrh, aby jej bola vrátená určitá suma vynaložená
z jej oddelených peňažných prostriedkov, považovala toto tvrdenie súdu za nesprávne, pretože počas
celého súdneho konania uvádzala, že požaduje, aby súd zohľadnil vložené investície do nehnuteľností

a vyčíslil škodu spôsobenú odporcom na nevyporiadanom BSM. Uviedla, že si uplatňovala náhradu za
vložené investície, čoho dôkazom je i skutočnosť, že súd ustanovil znalca S.. R. Y., ktorý vypracoval dňa
10.11.2008 znalecký posudok, ktorým ohodnotil časť ňou vložených investícií vo výške 10.863,07 eur.
Počas dlhého konania súdu vznikli ďalšie investície.

Zároveň poukázala na písomné podanie zo dňa 04.01.2012, ktorého súčasťou boli i ďalšie listiny ako je
zápisnica z výsluchu bývalého manžela na polícii, v ktorom tento potvrdil, že navrhovateľka mala zaplatiť
kúpnu cenu pri kúpe domu minimálne vo výške 70.000,- Sk, ale aj iné doklady týkajúce sa stavu pred
sobášom a počas manželstva, avšak v tomto liste nesprávne uviedla inú spisovú značku a preto sa jej list
nedostal do správneho spisu, pričom medzičasom súd prvého stupňa vo veci rozhodol. Uviedla, že tieto

listinné doklady následne založila do súdneho spisu, ale až po rozhodnutí súdu prvého stupňa a tieto
písomné podklady sa nachádzajú v súčasnosti na č.l. 419 až 455, pričom súd na ne neprihliadol. Tým na
strane odporcov dôjde k bezdôvodnému obohateniu, pretože získajú podiel na ňou zrekonštruovaných
nehnuteľnostiach. V čase rozvodu boli predmetné nehnuteľnosti v pôvodnom zlom stave a dedičia tak
budú dediť nehnuteľnosti s vyššou hodnotou. Mala za to, že súd mal na tieto skutočnosti prihliadať. Súd

sanezaoberaltrovaminaznaleckédokazovanieS..R.Y.,tiežsanevysporiadalsostavom,sozostatkami
na účtoch a na vkladnej knižke, pričom predmetné listinné dôkazy sa nachádzajú v spise.

K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca v 2. rade. Uviedol, že všetko čo mu zo zákona náleží, t.j. časť
z polovice majetku, na všetko si bezozbytku uplatňuje nárok. Tiež i z dôvodu, že zosnulý Š. nezanechal

žiadnu písomnú závet. Dôvody uvedené navrhovateľkou neakceptoval. Zároveň požiadal o oslobodenie
od všetkých súdnych poplatkov.

Odporkyňa v 3. rade R. C., v zastúpení R. V. uviedla, že navrhovateľka v návrhu na vyporiadanie BSM
uvádza ako predmet delenia iba rodinný dom s pozemkami na N. C.. Č.. XX, L. Y. P. a byt na S. C..

V návrhu si neuplatňuje žiadne finančné náhrady. Preto mala za to, že súd vo veci rozhodol správne.
Odporkyňa v 3. rade spochybnila tvrdenie navrhovateľky, že ako kompenzácia v rozdiele hodnoty domu
a bytu, by odporcom nepripadla celá čiastka rozdielu, t.j. 36.200,- eur, ale iba polovica tejto sumy, t.j.
18.100,- eur. Zároveň uviedla, že na úpravy a investície majetku, ktorý bol v tom čase už predmetom
súdneho konania si navrhovateľka nežiadala súhlas od spoluvlastníkov a konala na vlastnú päsť a preto

jej zásahy do predmetného majetku boli protiprávne, to však bude vecou ďalšieho konania po ukončení
dedičského konania. Odvolanie podané navrhovateľkou nie je podložené skutočnosťami, na ktoré by
prvostupňový súd nebol prihliadal, odvolanie totiž neobsahuje nové skutočnosti, ktoré by mohli zmeniťpôvodné rozhodnutie súdu prvého stupňa a preto navrhla, aby odvolanie bolo zamietnuté a rozhodnutie
súdu prvého stupňa potvrdené.

Odporcav1.radezastúpenýopatrovníčkou,odporcav4.,5.a6.radesakodvolaniupísomnenevyjadrili.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľky v
súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v súlade s ust. § 214 ods. 2
O.s.p., v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľky nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti
dôvodom napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
manželov jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo

ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad

uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

V ustanovení § 149 OZ je upravené vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, t.j. likvidácia
bezpodielového spoluvlastníctva, resp. usporiadanie všetkých majetkových vzťahov medzi manželmi ku
všetkým veciam, ktoré boli predmetom zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Ide pritom nielen
o rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí patriacich manželom, ale aj o vzájomné vyporiadanie
pohľadávok a dlhov, ktoré vyplývajú z tejto formy spoluvlastníctva a to podľa zásad uvedených

v ust. § 150 OZ. Vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva zaniká definitívne bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov, pričom účinky vyporiadania nastanú až dňom, keď nadobudne rozhodnutie
súdu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva právoplatnosť.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa mal za preukázané, že rozsudkom Okresného

súdu Bratislava II v Bratislave pod sp. zn. 7C/127/1997-10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
28.04.1998, v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu bolo manželstvo navrhovateľky a pôvodného
odporcu D. Š. právoplatne rozvedené dňa XX.XX.XXXX, pričom navrhovateľka návrh na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré medzi bývalými manželmi nebolo vyporiadané dohodou, podala
na súd do troch rokov od zániku BSM, pričom súd prvého stupňa konštatoval, že až v doplnení

urobila predmetom konania vyporiadanie nehnuteľnosti a to bytu na S. C.. Č.. X a rodinného domu so
zastavaným pozemkom a záhradou v P. na N. C.. Č.. XX.

Neobstojí preto námietka navrhovateľky uvedená v odvolaní, že v predmetnej veci podala návrh na
vrátenie súm vynaložených z jej peňažných prostriedkov. Odvolací súd poukazuje na dôvody súdu

prvého stupňa, že navrhovateľka v konaní nepodala návrh a to v zákonnej lehote troch rokov v zmysle
ust. § 149 ods. 4 OZ, aby jej bola vrátená suma vynaložená z jej oddelených peňažných prostriedkov
na získanie domu s pozemkami, keď tak ako súd prvého stupňa konštatoval, že pôvodný návrh
navrhovateľky bol nejasný, nezrozumiteľný. Následne po výzve súdu bol navrhovateľkou doplnený,pričom doplnenie navrhovateľky sa týkalo len vyporiadania nehnuteľnosti a to bytu na S. C. a následne
len rodinného domu s pozemkom a so záhradou. K stanovisku navrhovateľky, že súdu prvého stupňa
dňa 04.01.2012 osobne doručila list, v ktorom opäť pripomínala, že investovala do domu a bytu

svoje finančné prostriedky, pričom súd prvého stupňa toto písomné podanie nevzal v úvahu. Súd
prvého stupňa na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádza, že z obsahu
spisu jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa i po dátume 04.01.2012, kedy mala navrhovateľka
nesprávne doručiť svoje podanie do iného súdneho spisu (sp. zn. 16C/421/00), súd prvého stupňa po
tomto dátume a to konkrétne dňa 13.01.2012 vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom sa navrhovateľka

osobne zúčastnila, následne súd prvého stupňa otvoril pojednávanie, pričom opätovne došlo k výsluchu
navrhovateľky, ktorá opätovne navrhla vyporiadať BSM len pokiaľ sa týka nehnuteľnosti a to bytu na S.
Č.. X a rodinného domu so zastavaným pozemkom a záhradou, tak že navrhla, aby stavba aj pozemky
na N. C.. Č.. XX L. P. boli prikázané do jej výlučného vlastníctva a aby byt pripadol do dedičstva s tým,
že nebude povinná vyplatiť vyrovnanie medzi ňou a dedičmi. Navrhovateľka teda v prejednávanej veci
nepodala návrh, aby jej bola vrátená určitá suma vynaložená z jej peňažných prostriedkov, pričom súd

prvého stupňa správne uviedol, že ak by súd takýto zápočet bez návrhu vykonal, prekročil by návrh
navrhovateľky podaný dňa 17.10.2000 a následne doplnený a upravený až podaním z 15.02.2006 (č.l.
75), ktorý následne ústne potvrdila na pojednávaní zo dňa 26.04.2006 (č.l. 87 - 89) a naposledy na
pojednávaní dňa 13.01.2012.

K tomuto odvolací súd na zdôraznenie správnosti dopĺňa nasledovné: jednou zo základných zásad
občianskoprávneho konania je dispozičná zásada spočívajúca v procesnej iniciatíve, ktorá prislúcha
účastníkom konania, ktorí disponujú jednak predmetom konania ale aj samotne samotným konaním.
Podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa
domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva

určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Z vyššie uvedeného dispozičného princípu vyplýva,
že navrhovateľ v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej i právnej stránke a
týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže
prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú (tzv. zásada ne ultra petitum). Súd
musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže

priznať ani z iného skutkového základu než ako bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.
Predmetom tohto konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom v takomto
konaní súd je oprávnený vyporiadať len taký majetok, resp. veci, ktoré účastníci vymedzili v predmete
konania. Navrhovateľka tak ako to jednoznačne vyplýva z obsahu spisu, nepodala v prejednávanej veci
žiadny návrh v súvislosti s vrátením určitej sumy, ktorú mala vynaložiť na získanie domu s pozemkami a

to v lehote podľa ust. § 149 ods. 4 OZ, teda v lehote troch rokov napriek tomu, že predmetné konanie, ako
i sama v odvolaní uviedla, trvá už od roku 2000, na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok a to
dňa 13.01.2012 opätovne navrhla vyporiadať BSM len pokiaľ sa týka stavby a pozemkov na Ovčiarskej
ulici a pokiaľ sa týka bytu. Správne súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal, že
absentuje riadny návrh navrhovateľky v zákonnej lehote a preto následne nemohol vykonať ani zápočet,

resp. pohľadávky, ktoré mali navrhovateľke vzniknúť po zániku BSM, ktoré mala ako investície vynaložiť
zo svojho majetku do opráv a do údržby predmetných nehnuteľností.

Navyše odvolací súd poukazuje aj na ustálenú súdnu prax, čo konštatoval i súd prvého stupňa, že
pri nadobudnutí vecí pomocou prostriedkov, ktoré boli vzaté jednak z bezpodielového spoluvlastníctva

manželstva, jednak z osobného majetku niektorého z manželov, stávajú sa veci takto nadobudnuté
predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov
z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom i keby kúpna cena nehnuteľnosti bola zaplatená
výlučne z prostriedkov navrhovateľky, avšak kupujúcimi sú obaja manželia a obaja pri uzatváraní kúpnej
zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť kupovanú vec (nehnuteľnosť) do bezpodielového spoluvlastníctva,

potom sa takáto vec stala predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Neobstojí námietky navrhovateľky, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.Odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s
očakávaniami, a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre

zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a
námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných súvislostiach. Právo účastníka a
povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby spravodlivosti, pričom
nedostatočné odôvodnenie rozsudku, ktoré môže viesť i k vadám a následne i k odňatiu možnosti
navrhovateľa konať pred súdom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného

súdu SR, ktorý vo svojom rozhodnutí vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, súčasne však konštatoval, že toto právo neznamená, že na každý
argument účastníka je súd povinný dať podrobnú odpoveď.

Pokiaľ sa týka znaleckého dokazovania, súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na zásadu,
že pre ocenenie veci pre účely vyporiadania BSM je určujúci stav veci v čase zániku BSM, pričom

treba vychádzať z cien, ktoré zodpovedajú cenám platným v čase, keď sa BSM vyporiadava a preto
vychádzal zo znaleckých posudkov znalkyne S.. X. X. a so stanovenej všeobecnej hodnoty domu s
pozemkami na N. C.. Č.. XX a zo všeobecnej hodnoty bytu nachádzajúceho sa na ulici S., ocenených
práve predmetnou znalkyňou. Neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že mala byť súdom uvedená do omylu
o ubezpečení zákonného sudcu, že na vyrovnanie podielov v prípade, že by navrhovateľke pripadol do

výlučného vlastníctva rodinný dom, by mala povinnosť vyplatiť odporcov sumou 36.200,- eur s tým, že
ňou vypočítaná suma je len 18.100,- eur, ktorú by si v prípade potreby mohla požičať.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd poukazuje na písomné podania navrhovateľky, najmä
na jej odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým jej nebolo priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov s tým, že je na invalidnom dôchodku, nemá finančné prostriedky. Zároveň má vážne zdravotné
problémy, pričom ani z dôchodku nie je schopná uhradiť súdne poplatky, na čo odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a to tak, že navrhovateľke priznal oslobodenie od súdnych
poplatkov vzhľadom na jej majetkové a zárobkové pomery, preto tvrdenie navrhovateľky v odvolaní,
že by bola schopná v prípade potreby i peniaze vo výške tak ako sama uvádza, t.j. vo výške 18.100,-

eur i požičať, považuje odvolací súd za nenáležité a nedôvodné. Práve tým, že navrhovateľka bola
oslobodená od súdnych poplatkov, nevznikla jej povinnosť platiť trovy štátu, ktoré v tomto konaní vznikli
v súvislosti so znaleckým dokazovaním a nebola povinná ani platiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM
z tých istých dôvodov.

K námietke navrhovateľky, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal so stavom, so zostatkami na účtoch
a na vkladnej knižke neobstojí, keď ako už bolo vyššie uvedené predmet návrhu na vyporiadanie BSM
bol daný samotnou navrhovateľkou tak, ako bolo už vyššie uvedené (chýbal návrh navrhovateľky s
poukazom na ust. § 149 ods. 4 OZ).

K ďalšej námietke navrhovateľky v závere odvolania, že predmetné napadnuté rozhodnutie nerieši
situáciu spoluvlastníctva a hrubo poškodzuje navrhovateľku s tým, že v budúcnosti bude nútená
vec riešiť prípadným zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva odvolací súd poukazuje
na vyjadrenie navrhovateľky o insolventnosti. Odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, že
manželovi, ktorý pri vyporiadaní BSM vyžaduje prikázanie nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva,

a ktorému by aj svedčalo hľadisko účelného využitia predmetných nehnuteľností, ale nemá prostriedky
na vyporiadanie podielu druhého manžela, resp. vierohodne nepreukáže, že ich bude mať k dispozícii
v primeranej lehote, nemožno v zásade nehnuteľnosti prikázať (napr. rozhodnutie NS ČR z 15.06.2006,
sp. zn. 22 Cdo 680/2005).

Ak nebolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané dohodou, rozhodne o vyporiadaní BSM
súd na návrh niektorého z nich (ijudicium duplex). Súd môže vyporiadať len ten majetok, ktorý účastníci
konania navrhli na vyporiadanie do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Po uplynutí troch rokov totiž nastupuje nevyvrátiteľná právna domnienka o vyporiadaní podľa § 149 ods.
4 OZ (str. 876 OZ bod 6).

Ak v konaní o vyporiadaní BSM (§ 149 ods. 3 OZ) možno síce začať len na návrh niektorého z manželov,
súd nie je týmto návrhom viazaný, pokiaľ ide o rozsah tohto spoluvlastníctva a ani pokiaľ ide o spôsob
jeho vyporiadania. Účastníci konania sú povinní dbať o to, aby ich návrhy mali náležitosti podľa ust.§ 79 ods. 1 O.s.p., a aby boli najmä, ak ide o označenie jednotlivých predmetov, čo najúplnejšie aj
najpresnejšie formulované. Treba dať prednosť rozdeleniu jednotlivých vecí spôsobom zodpovedajúcim
podielom na vyporiadavanom zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve, pri nehnuteľnostiach i

prikázaním nehnuteľností, vecí do podielového spoluvlastníctva, pred stanovením platobnej povinnosti
na vyrovnanie podielov, ktoré spoluvlastníkom pri vyporiadaní pripadnú. K nárokom manželov, ktoré
vznikli v súvislosti s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom prihliada súd iba na návrh a manželia
ich sami musia urobiť predmetom konania. Ide najmä o majetkové vzťahy medzi bezpodielovým
spoluvlastníctvom manželov a oddeleným majetkom každého manžela (R42/1972). Súd môže do

vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnúť len ten majetok, ktorý
účastníci výslovne urobili predmetom vyporiadania; to platí aj na zápočty toho, čo bolo vynaložené zo
spoločného majetku na výlučné majetky manželov a naopak. Z uvedeného je zrejmé, že súd nemá
oprávneniezvlastnejiniciatívyzisťovaťmajetok,ktorýmalpatriťdovyporiadaniaBSM,pretoúčastníkovi,
ktorý tvrdí, že určitá vec je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, spočíva dôkazné bremeno, že
vecbolanadobudnutázatrvaniamanželstva.Toplatíiksumám,ktorésúvynaloženéjednýmzmanželov

na získanie určitej hnuteľnej, resp. nehnuteľnej veci. Ak návrh na vyporiadanie ohľadne určitej položky
nie je podaný do 3 rokov od zániku BSM platí o nej ust. § 149 ods. 4 OZ.

Pokiaľ ide o ďalšie výroky o povinnosti zaplatiť odporcami v 1., 2., 4., 5. a 6. rade spoločnej a nerozdielne
súdny poplatok a náhradu trov konania štátu (t.j. sumu 3.132,- eur a sumu 426,80 eur) ako aj výroku že

štátusanepriznávaprotinavrhovateľkenáhradatrovkonaniaakoajocelkovýchtrováchprvostupňového
konania, o ktorých súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p., odvolací súd
poukazuje na dôvody uvedené súdom prvého stupňa v jeho odôvodnení.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené preto rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ust. §

219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p..
Navrhovateľkavodvolacomkonanínebolaúspešná.Odporcoviasitrovyodvolaciehokonanianeuplatnili

a ani im žiadne nevznikli a preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že odporcom
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.