Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/93/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117201888
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117201888.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: K. N.ej, nar. XX. XX. XXXX,
bývajúcej v M., na ul. S. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
vo Svidníku, na ul. Sov. hrdinov č. 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 344,17 Eur a o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo
dňa 06.03.2018 č.k. 12Csp 24/2017-65 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške 344,17 Eur spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 344,17
Eur od 27.05.2017 do zaplatenia. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere uzatvorenej dňa
25.08.2009 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 12 o tej časti poplatku,
ktorej zodpovedajú 2/3 -tiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v

rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 25.08.2009
uzatvorená zmluva o úvere. Na jej základe žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 200 Eur. Tento
úver zvýšený o príslušný poplatok v sume 170 Eur sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť v 10 -tich mesačných
splátkach po 37 Eur. Podľa zmluvy finančné prostriedky mali byť poskytnuté na výkon povolania.
Podľa predloženého prehľadu o platbách, žalobkyňa uhradila celkovú čiastku 544,17 Eur. Zmluva sa

posúdila podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu 25.08.2009. Išlo o zmluvu spotrebiteľskú, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia
žalobkyne o tom, že úver čerpala na spotrebu domácnosti, nakoľko v čase uzatvorenia úverovej zmluvy
bolanamaterskejdovolenkeanikdynedisponovalaživnostenskýmoprávnením.Žalovanýpriuzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako fyzická
osoba - nepodnikateľ.

3. V zmluve neboli uvedené obligatórne náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d/, písm.
g/, písm. h/, písm. i/, písm. j/ a písm. k/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 25.08.2009.
Poskytnutý úver sa preto považoval za bezúročný a bez poplatkov podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona
č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.4. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie v sume 344,17 Eur tvoriacej rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru vo výške

200 Eur a sumou zaplatenou žalobkyňou v čiastke 544,17 Eur.

5. Zároveň za neprijateľnú bola určená zmluvná podmienka týkajúca sa tej časti poplatku, ktorej
zodpovedajú 2/3 -tiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou. Zo zmluvy nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok platí,

pričom výška administratívneho poplatku je pre žalovaného nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o
úvere z dôvodu, že mu zabezpečuje dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu, ktorý
uzaviera, čo je jeho základným cieľom. Zmluvné dojednanie o tom, že dlžník je okrem istiny úveru a
úrokov povinný zaplatiť aj administratívny poplatok, nie je dojednaním o hlavnom predmete plnenia a
teda súd môže skúmať, či jeho dojednaním došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedený poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa bez

toho, aby bolo zrejmé, za čo spotrebiteľ uvedený administratívny poplatok platí. Aj keď zo všeobecných
obchodných podmienok vyplýva, že ide o poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, vrátane
administratívnych úkonov, zo žiadneho zo zmluvných dojednaní medzi stranami sporu nevyplýva, aké
konkrétne služby, či protiplnenia žalovaný žalobkyni poskytne. Neprimeranosť takého poplatku je zrejmá
aj z toho, že banky za správu úveru inkasujú približne 3 až 5 Eurá mesačne a za poskytnutie úveru 1 %

až 2 % z výšky poskytnutého úveru. Z uvedeného dôvodu preto sa dospelo k jednoznačnému záveru o
neprijateľnosti zmluvného dojednania v časti administratívneho poplatku na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

6. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 251, § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť
tak, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že žaloba v časti, ktorou sa žalobkyňa
domáha určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nie je formulovaná ako žaloba na určenie, či tu

právo je alebo nie, ale je formulovaná ako žaloba na určenie právnej skutočnosti, ktorej prípustnosť
je založená osobitným predpisom. V tomto prípade však zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva
výslovná možnosť takúto žalobu podať. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť
sú právnymi skutočnosťami v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo znenia
ustanovenia § 137 písm. d/ CSP je možné konštatovať, že Civilný sporový poriadok v zásade nepripúšťa

určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z
osobitného predpisu. Za takýto právny predpis nemožno považovať zákon č. 250/2001 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, ktorý v žiadnom zo svojich ustanovení, a to ani v ustanovení § 3 ods. 5 nepripúšťa žalobu
o určenie právnej skutočnosti. Zákon o ochrane spotrebiteľa iba konštatuje oprávnenie spotrebiteľa
domáhať sa ochrany svojho práva bez toho, aby bližšie špecifikoval typ žaloby, ktorou sa spotrebiteľ

môže domáhať svojho práva proti porušovateľovi na súde. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia, ale zároveň účelovo podala aj žalobu na určenie, t.j. na vyslovenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky len z dôvodu navyšovania trov konania. Ide o naplnenie čl. 5 CSP,
teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu.

8. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko je v nej
výslovne určený účel uzatvorenia zmluvy, ktorým je výkon povolania. Zmluva bola uzatvorená v
zmysle ustanovenia § 269 ods. 2. Obchodného zákonníka. Žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu
so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania,
a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalovaný disponuje vlastnoručne podpísaným prehlásením

žalobkyne, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účel povolania a teda dôkazné bremeno v
tomto smere zaťažuje žalobkyňu a táto relevantnými dôkazmi tvrdenia žalovaného nevyvrátila, ale len
účelovo svojim vyjadrením tvrdí, že išlo o spotrebiteľský vzťah. Takéto tvrdenia považuje žalovaný
za nedôvodné, nenachádzajúce žiadnu oporu v zákonoch alebo dôkazných prostriedkoch, pričom
žalovaný predložil dostatočný dôkazný prostriedok, a to vlastnoručne podpísané prehlásenie žalobkyne

a žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa spotrebiteľský charakter úverovej
zmluvy riadne neodôvodnila a nepodložila relevantnými dôkazmi, pričom dôkazné bremeno v tomto
prípade spočíva práve na jej strane. Ak žalobkyňa žiada podriadiť zmluvu o úvere uzavretú za
účelom výkonu povolania pod znenie zákona o spotrebiteľských úveroch, je jej povinnosťou preukázaťskutočnosti svedčiace v jej prospech. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký
účel žalobkyňa finančné prostriedky naozaj použila. Žalovaný je povinný preukázať, na aký účel
boli peňažné prostriedky poskytnuté. Nenesie však povinnosť preukazovať, či naozaj klient použije

prostriedky na daný účel. Nakoľko žalobkyňa nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú
potrebu, nemá postavenie spotrebiteľa. Vzájomný právny vzťah strán sporu je teda obchodnoprávnym
a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Žalobkyňa podľa
zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpila do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných
prostriedkov na výkon povolania a toto vyhlásenie potvrdila svojim podpisom. Žalovaný toto vyhlásenie

akceptoval. Táto skutočnosť je pritom jasne preukázaná zmluvou o úvere. Žalovaný pri poskytovaní
peňažných prostriedkov vychádza čo do účelu z vyhlásenia jednotlivých klientov. V prípade postavenia
žalovaného treba akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval.
Argumentácia žalovaného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho
dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú
vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa

táto osoba dovolávať toho, že má postavenie spotrebiteľa. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že
je podnikateľom, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok,
pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom
zmluvnéhopráva.Analogickyakžalobkyňavzmluveoúvereuviedlaapodpísala,žeposkytnutéfinančné
prostriedky sú na účel výkonu povolania, treba chrániť dobrú vieru žalovaného a žalobkyni nepriznať

právne postavenie spotrebiteľa. Súd prvej inštancie mal v odôvodnení rozhodnutia stručne, jasne a
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zároveň mal dbať na to, aby
odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia však tieto zákonom stanovené
podmienky nespĺňa.

9. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že

odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením, podľa ktorého uzatvorená zmluva o úvere
nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval
Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná v zákone č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

14. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné

obchodné podmienky úveru, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre
veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu
konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobkyne. S prihliadnutím na možný výskyt zastieraniaskutočného účelu uzatvorenia zmluvy, má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym
pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne

spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom
prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania,
resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania,
zamestnania, resp. podnikania s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, čo má na

posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu rovnaký vplyv, ako keby v zmluve
účel uzatvorenia uvedený nebol.

15. Dôkazom opaku nemôže byť ani žalovaným vopred predtlačené prehlásenie dlžníka obsiahnuté
v samotnej formulárovej zmluve o úvere o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon povolania.
Žalobkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 06.03.2018 dostatočne zrozumiteľne a

logicky vysvetlila, že poskytnuté finančné prostriedky žiadala a použila na bežnú spotrebu v domácnosti
a nie na výkon povolania, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy sa nachádzala na materskej dovolenke.
Výsluch strany sporu je jedným z dôkazných prostriedkov upravených v ustanovení § 195 CSP. Tvrdeniu
žalobkyne o účele použitia a o použití sumy 200 Eur na bežnú spotrebu nemá dôvod neuveriť ani
odvolací súd, ak toto tvrdenie je podložené ďalšími dôkaznými prostriedkami. Na pojednávaní konanom

dňa 06.03.2018 bol oboznámený obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.01.2013 vo veci 10C
273/2012 Okresného súdu Martin, v rámci ktorého bol vykonaný výsluch svedka Q. S.Ú.. Tento svedok
mal pracovať pre žalovaného na základe mandátnej zmluvy. Tlačivá zmlúv sa vyplňovali na základe
tabuľky, ktorej obsah bol taktiež oboznámený na pojednávaní konanom dňa 06.03.2018. Podľa tejto
tabuľky (č.l. 56 spisu) v prípade osôb na materskej dovolenke je pri tejto kategórii klientov v súvislosti

s vypisovaním tlačív zmlúv uvedený účel povolania. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol teda
bez akýchkoľvek pochybností preukázaný.

16. Za takejto situácie je poukaz žalovaného na nemožnosť aplikácie ustanovenia § 137 písm.
d/ CSP právne bezvýznamný. V spotrebiteľských sporoch Civilný sporový poriadok v ustanovení §

298 umožňuje súdu v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie
vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú

zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej

podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

17. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov, 1/3 z neho mala predstavovať
dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňali ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a uzatvorenie

zmluvyoúverespolusovšetkouadministratívoustýmspojenou.Takátošpecifikácianákladovjeneurčitá
a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie súdnej kontrole z hľadiska prijateľnosti dohodnutej
zmluvnej podmienky. Základnou podmienkou platnosti právneho úkonu vyžadovanou ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka je jeho určitosť. Nedostatok určitosti spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho
úkonu.

18. Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové,
používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na
predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto
situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa

v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je
zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť
sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.19. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto

zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

20. Dôvodom vedúcim k uloženiu povinnosti žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie bolo
nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere vyplývajúcich z ustanovenia § 4 ods. 2 písm.
d/, písm. g/, písm. h/, písm. i/, písm. j/ a písm. k/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy. Ani jedna z týchto obligatórnych náležitostí v zmluve o úvere uzatvorenej dňa
25.08.2009 uvedená nie je. Za takejto situácie sa musel poskytnutý úver v súlade s ustanovením §4

ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

21. Dôsledkom prijatia plnenia bez právneho dôvodu je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Žalobkyňa z titulu poskytnutého úveru mala žalovanému vrátiť len istinu 200 Eur. Celkovo však
žalobkyňa zaplatila čiastku 544,17 Eur, a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru vo výške
344,17 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré musí žalobkyni vydať.

22. Vo vzťahu k výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné dodať, že už v inom

konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/42/2012 bola táto podmienka určená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.9.2013
č.k. 11C/42/2012 - 46 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.8.2014 č.k.
5Co/219/2013 - 91. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá

sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky

súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

23. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

24. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % podľa ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že o výške náhrady
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).