Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Beáta Čupková
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/227/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117219951
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117219951.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu O., zastúpeného U. proti žalovanej U., o
zaplatenie 3.656,03 Eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby, takto
r o z h o d o l :
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. septembra
2018, č.k. 18Csp/214/2017-76 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu
trov konania. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že právny
predchodca žalobcu, spoločnosť V., a.s. dňa 26.06.2010 uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere, na
základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 6.700 Eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver
splácať v 70 mesačných splátkach po 161,50 Eur, vždy k 15. dňu v mesiaci. Celková
výška nákladov na úver predstavovala sumu 3.565,92 Eur. Dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň
15.07.2010, dátum konečnej splatnosti bol určený na deň 15.04.2016. Úroková sadzba bola dojednaná
vo výške 16 % ročne, RPMN bola určená vo výške 17,23 % a priemerná RPMN vo výške 15,25
%. Zmluvné strany si súčasne dojednali komplexný súbor poistenia s poplatkom podľa sadzobníka
poplatkov vo výške 13,50 Eur. Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 16.10.2014 vyzval právny
predchodca žalobcu žalovanú na úhradu dlžných splátok po lehote splatnosti v celkovej výške
838,28 Eur, do 15 dní od doručenia výzvy s upozornením, že v prípade neuhradenia dlhu je oprávnený
vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. H. zo dňa 13.06.2017 postúpila
spoločnosť V., a.s., ako postupca pohľadávku voči žalovanej postupníkovi, žalobcovi. Z vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná. Na
prvom mieste sa súd zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu. V danom prípade mal súd za
preukázané, že podmienky pre postúpenie pohľadávky boli splnené, keď banka (právny predchodca
žalobcu) výzvami zo dňa 16.10.2014 a zo dňa 03.11.2014 vyzvala žalovanú na úhradu
dlhu a aj napriek tomu žalovaná dlh neuhradila a bola teda v omeškaní so splatením dlhu dlhšie ako
90 dní. Preto konštatoval, že žalobca je v tomto prípade aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.
V ďalšom súd preskúmal predmetnú zmluvu a dôvodnosť nároku z nej vyplývajúceho. Po preskúmaní
predmetnej zmluvy konštatoval, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o
taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola
už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade je právny predchodca žalobcu, ktorý
pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalovaná, ktorá pri
uzatváraní zmluvy nevykonávala žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Predmetná zmluva bola síce
uzavretá v predpísanej forme, avšak neobsahovala všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon.
Zmluva predovšetkým neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods.
2 písm. j) zákona). V danom prípade zmluva obsahuje len údaj o celkovej výške nákladov, o ktorej
správnosti mal súd prvej inštancie pochybnosti. Žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý úver v 70
mesačných splátkach po 148 Eur (pozn. splátka vo výške 161,50 Eur obsahuje aj poistné vo
výške 13,50 Eur). Potom bola povinná celkom zaplatiť 10.360 Eur. Po odpočítaní poskytnutého úveru
vo výške 6.700 Eur celkové náklady predstavujú sumu 3.660 Eur a nie sumu 3.565,92 Eur tak, ako je
uvedené v zmluve. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že úver poskytnutý
žalovanej je pre absenciu zákonom stanovenej náležitosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. a)
zákona bezúročný a bez poplatkov, to znamená žalobca nemá nárok na úroky a žiadne poplatky. Právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v celkovej výške 6.700 Eur, pričom žalovaná podľa tvrdenia
žalobcu uhradila sumu 7.045,36 Eur. Keďže žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu viac,
ako bola povinná, zamietol súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu. V predmetnej
veci mala plný úspech žalovaná. Zo spisu však nevyplynuli žiadne trovy, ktoré by jej v súvislosti s týmto
konaním vznikli, a preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a
domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanú
zaviazal na náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k
otázke bezúročnosti a bezpoplatkovosti a nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168
CSP. Mal za to, že takýto postu súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a
nastáva situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie, čím sa
de facto prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce. Uviedol, že nie
je vôbec jasné, na základe akých skutočností súd tvrdí, že údaj o celkovej výške nákladov je nesprávny.
Podotkol, že údaj o výške poskytnutého úveru, ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje.
Celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom
výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
ktoré zmluva obsahuje. Zároveň bola žalovaná na uvedenú skutočnosť upozornená priamo v zmluve
o úvere pod dojednanými parametrami úveru. Žalobca súdu zaslal listinu s výpočtom RPMN, ktorý je
vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch.
3. V priebehu odvolacieho konania, podaním, doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa 02.11.2018 a
odvolaciemu súdu dňa 18.12.2018, vzal žalobca žalobu späť a požiadal o vrátenie súdneho poplatku.
4. Na výzvu súdu prvej inštancie, riadne doručenú dňa 09.11.2018, sa žalovaná nevyjadrila, či so
späťvzatím žaloby žalobcom súhlasí alebo nie.
5. Podľa § 370 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí
súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o
pripustení späťvzatia.
6. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej
inštancie a konanie zastaví.
7. Žalobca má v civilnom sporovom konaní dispozičné oprávnenie, ktoré mu umožňuje disponovať s
konaním alebo jeho predmetom. Dispozícia s konaním je aj späťvzatie žaloby. Ide o procesný úkon voči
súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby súd vo veci ďalej nekonal a meritórne vo veci nerozhodoval.
Keďže žalobca vzal svoju žalobu späť v priebehu odvolacieho konania, skôr ako rozsudok súdu prvej
inštancie nadobudol právoplatnosť a žalovaná so späťvzatím nevyjadrila nesúhlas, odvolací
súd v zmysle § 370 ods. 1 CSP späťvzatie žaloby pripustil a v zmysle § 370 ods. 2 CSP súčasne zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil.
8. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 256 ods. 1 CSP s tým, že žalovanej
nepriznal proti žalobcovi, ktorý svojím späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, náhradu
trov konania, pretože jej v konaní preukázane žiadne trovy konania nevznikli.
9. O žiadosti žalobcu v späťvzatí žaloby na vrátenie súdneho poplatku odvolací súd nerozhodoval,
pretože v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov je na vykonanie týchto poplatkových úkonov - vyrubenie súdneho poplatku a rozhodnutie
o vrátení súdneho poplatku, oprávnený prvoinštančný súd.
10. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.