Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/122/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316207567
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5316207567.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Romana Tichého, v právnom spore žalobcu: Kysucká
nemocnica s poliklinikou Čadca, so sídlom Čadca, Palárikova 2311, IČO: 17 335 469, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Mgr. Michalom Mozolíkom, advokátom so sídlom U., S. XXXX, proti
žalovanému: B. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., o zaplatenie 1.217,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 16C/290/2016-38 zo dňa 05. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu (návrh) zamietol a vo výroku o
trovách konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 16C/290/2016-38 zo dňa 05. 04. 2017 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.234,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 1.217,50 eur od 20. 08. 2015 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšku žalobu (návrh) zamietol (výrok II.)
a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Vodôvodneníkonštatoval,žežalobcasažaloboudoručenoudňa05.10.2016domáhalvočižalovanému
zaplatenia sumy 1.217,50 eur s príslušenstvom titulom úhrady ceny ubytovania na základe zmluvy o
ubytovaní.
Súd vo veci rozhodol aplikujúc ust. § 754 ods.1, 2, § 558 Občianskeho zákonníka. Súd mal vykonaným
dokazovaním preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo zmluvami č. 67 zo dňa 10. 02.
2014, č. 30 zo dňa 16. 12. 2014 a č. 93 zo dňa 15. 06. 2015 k platnému uzatvoreniu zmluvy o
ubytovaní, na základe ktorých zmlúv vzniklo žalovanému právo, aby mu žalobkyňa poskytla prechodné

ubytovanie na dohodnutú dobu. Za ubytovanie a služby s tým spojené bol žalovaný povinný zaplatiť
žalobkyni dohodnutú cenu (134,50 eur mesačne) v lehotách určených v zmluve (do 15. dňa v poslednom
predplatenom mesiaci). Žalovaný si tieto svoje povinnosti voči žalobcovi riadne a včas neplnil a za
obdobie do 30. 06. 2015 dlžil žalobcovi celkom sumu 1.114,- eur, z ktorej sumy zaplatil sumu 300,- eur,
teda jeho dlh za obdobie do 30. 06. 2015 predstavuje 814,- eur a z ceny za ubytovanie od 01. 07. 2015 do
31. 12. 2015 jeho dlh za ubytovanie predstavuje 403,50 eur. Dlh žalovaného tak predstavuje 1.217,50
eur (814,- eur + 403,50 eur) + 16,88 eur (žalovaným uznaný) poplatok z omeškania, spolu 1.234,88 eur.

Súd poukázal tiež na to, že žalovaný uznal svoj záväzok čo sa týka zaplatenia sumy 1.114,- eur ako
nedoplatoksumyzaubytovanie,uznalajpoplatokzomeškaniazdlžnejsumyvovýške16,88eur,celkom
vo výške 1.130,88 eur, t. j. stav nedoplatkov k 30. 06. 2015, preto mal súd za to, že tento záväzok ku
dňu uznania trval.Súd mal ďalej preukázané, že zmluvné strany si dohodli pre prípad omeškania žalovaného s
platením ceny za ubytovanie poplatok z omeškania vo výške 0,05 % denne. Nakoľko z ustanovení
Občianskeho zákonníka nevyplýva povinnosť žalovaného platiť poplatok z omeškania prenajímateľovi

a prenajímateľovi ani toto právo podľa Občianskeho zákonníka neprináleží, súd s poukazom na
ustanovenie§517ods.2Občianskehozákonníkaa§3nariadeniaVládySlovenskejrepublikyč.87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie Vlády
SR č. 87/1995 Z. z.“) priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.217,50 eur
a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobný návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“)
a nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti úrokov z omeškania, priznal mu voči
žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, podal žalobca
odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku v tejto časti spočívajúcej vo vyhovení

žalobe v celom rozsahu.
Uviedol, že napadnutý rozsudok v zamietavom výroku je nesprávny, nakoľko súd nevzal do úvahy
dohodu strán o sankcii, ktorá bola dohodnutá písomne a nevzal do úvahy vôľu účastníkov pri uzavretí
právneho vzťahu, z ktorého pramení žalovaný nárok. Pri posudzovaní žalovaného nároku je potrebné
vychádzať zo skutočnosti, že účastníci zmluvy prejavili vôľu mať sankciu v dojednanej výške pre prípad

omeškania s platením ceny za ubytovanie.
Pokiaľ ide o sankciu spojenú s omeškaním úhrady ceny za ubytovanie, v zmluve o ubytovaní je uvedený
poplatok z omeškania, ide však o zrejmú nesprávnosť, keď poplatok z omeškania je možný len pri
nájomnom a v tomto prípade ide o cenu za ubytovanie, čiže o štandardnú pohľadávku. Z označenia
percentom, a nie promile, tiež vyplýva, že ide o zrejmú nesprávnosť v označení sankcie, a že v

skutočnosti ide podľa charakteru pohľadávky o úrok z omeškania v dohodnutej výške. Žiada preto, aby
súd prihliadol na celý právny vzťah a celý obsah právneho úkonu, ktorý založil právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným a výklad vôle, ktorý je súladný s bežným výkladom v súlade aj s čl. 11 ods. 2
C. s. p., teda, že strany mali v úmysle dojednať možnú a platnú sankciu v dojednanej výške pre prípad
omeškania s platením ceny ubytovania, t. j. úrok z omeškania a nie nemožnú a neplatnú sankciu -

poplatok z omeškania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C. s. p.
ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu zodpovedajúcom vykonanému dokazovaniu,
na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne
posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v

ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov
a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

6. Odvolací súd sa po preskúmaní veci v celom rozsahu stotožnil s postupom prvoinštančného súdu,
pokiaľ žalobu žalobcu v časti uplatneného príslušenstva prevyšujúceho 5,05 % ročne z dlžnej sumy

1.217,50 eur, predstavujúcej stranami konania dohodnutú cenu za ubytovanie, zamietol.

7. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu,
odvolacísúduvádza,žesankciespojenésomeškanímdlžníkaupravujeObčianskyzákonníkvust.§517
ods. 2. Takouto sankciou v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu je predovšetkým povinnosť

dlžníka platiť úroky z omeškania (pokiaľ nie je dlžník povinný platiť poplatok z omeškania, o ktorý prípad
v prejednávanom spore nejde), ktoré má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri splnení dlhu. Výška
úrokov z omeškania je v občianskoprávnych vzťahoch stanovená v nariadení Vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z. z. Súdna prax je jednotná v tom, že z povahy ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníkav spojení s § 3 uvedeného nariadenia Vlády SR vyplýva, že horná hranica úrokov z omeškania je
stanovená kogentne a jej prekročenie teda nie je prípustné (viď R 5/2000, rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 10/2012). Dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška

prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je preto v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatným právnym úkonom. V danom prípade výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu ustáleným súdom prvej inštancie, t. j. k 20. 08. 2015, bola 0,05 %,
výška úrokov z omeškania je tak 5,05 % ročne (0,05 % + 5 %-tuálnych bodov). Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, i v prípade akceptovania tvrdenia žalobcu, že v zmluve o ubytovaní bol v dôsledku zrejmej

nesprávnosti uvedený pojem „poplatok z omeškania“ namiesto správneho pojmu „úrok z omeškania“,
pokiaľ dohodnutý úrok z omeškania prekračoval zákonom stanovenú maximálnu prípustnú hranicu
úroku z omeškania v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., je zmluva v tejto časti pre rozpor s
kogentnými ustanoveniami zákona neplatná. Pokiaľ teda súd prvej inštancie priznal žalovanému úrok z
omeškania zo žalovanej istiny v zmysle citovaných ustanovení len v maximálnej prípustnej výške 5,05
% ročne, rozhodol správne.

8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd, vyhodnotiac odvolanie žalovaného ako nedôvodné,
rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne
napadnutý odvolaním, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

9. Vo zvyšnej časti (čo do výroku, ktorým súd žalobe žalobcu vyhovel), ktorá nebola napadnutá
odvolaním žiadnej zo strán konania ponechal odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom

rozsahu, preto by mu voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však
žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd, vychádzajúc zo
zásady hospodárnosti konania, žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (v
dôsledku čoho nie je následne potrebné rozhodovať o výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods.
2 C. s. p., ktorá v danom prípade predstavuje 0,- eur).

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)