Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Štefan Hrvola
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Rodina a mládež
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/109/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218010094
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4218010094.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci proti odsúdenému K. J. pre zločin týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, o sťažnostiach
odsúdeného a T. J. proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 23.08.2018 sp. zn. 3Nt/5/2018,
na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 29.11.2018, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, sťažnosti odsúdeného K. J., narodeného
XX.XX.XXXX a T. J., narodenej XX.XX.XXXX, z a m i e t a, pretože nie sú dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 399 odsek 2
Trestného poriadku súd návrh T. J., narodenej XX.XX.XXXX a odsúdeného K. J., narodeného
XX.XX.XXXX, na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Komárno
č. k. 11T/66/2014-2951 zo dňa 20.10.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k.
4To/98/2016-3118 zo dňa 12.01.2017 zamietol, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa
§ 394 odsek 1 Trestného poriadku.
Uvedené uznesenie, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosťami napadli odsúdený a T. J. (ďalej len
navrhovateľka), ktoré aj sami každý osobitne písomne odôvodnili.
Odsúdený uvádzal, že boli porušené jeho práva na obhajobu konaním jeho obhajcu, ktorý „nahováral“
svedkov aby sa nedostavili na predvolanie, „úmyselne ich dostal do omylu“, vedel, že bez svedkov bude
ich návrh neúspešný. Domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia a vypočutie svedkov.
Navrhovateľka, v písomných dôvodoch sťažnosti, uvádzala tie isté okolnosti ako odsúdený. V ďalších
podaniach, ktorými doplnila sťažnosť uvádzala, že má nový dôkaz - jej „sfalšovaný podpis, čo za ňu
podpísala polícia“. Svedkovia Z. J., Q. J. a H. C. vedia povedať pravdu. Jej manžel bol „nevinne
odsúdený“. Návrh bol zamietnutý lebo „advokát zmaril obhajobu...zrušil dôležitých svedkov bez vedomia
manžela...týranie nikdy zo strany manžela sa nikdy nestalo“. Domáhala sa zrušenie napadnutého
uznesenia a vrátenia veci na opätovné prerokovanie a vypočutie svedkov.
Krajský súd v Nitre, na podklade riadne a včas podaných sťažností oprávnenými osobami, podľa §
192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i
konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosti nie sú dôvodné.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo (okrem iného aj)
právoplatným rozsudkom, sa povolí ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s
účelomtrestu,alebovzhľadomnaktoréupustenieodpotrestaniaaleboupustenieoduloženiasúhrnného
trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo by bolo v
zrejmom rozpore s účelom trestu resp. ak je daná existencia právoplatného rozsudku, z ktorého vyplýva,
že policajt alebo prokurátor alebo sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti
spáchal trestný čin.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na všetky rozhodné fakty a skutočnosti na
základe ktorých dospel k správnemu záveru o nesplnení zákonných podmienok pre povolenie obnovy
konania v horeuvedenej právoplatne skončenej veci, ktoré aj podľa právneho názoru nadriadeného
súdu sú správne. Nad ich rámec považuje za potrebné doplniť správnu argumentáciu súdu I. stupňa
o nasledovnú argumentáciu.
Nadriadený súd poukazuje na to, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania neplatí tzv.
revízny princíp, ale toto sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v
citovanom zákonnom ustanovení. Z hľadiska splnenia podmienok pre povolenie obnovy konania nie je
rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel navrhovateľ, ale
či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli skôr súdu známe. Skutočnosťou predtým neznámou
sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, a ktorý môže mať vplyv na
zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania
treba preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý
nebol vykonaný v pôvodnom konaní (môže to byť aj výpoveď predtým nevypočutého svedka), ale aj
dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom (napr. zmena výpovede v pôvodnom
konaní vypočutého svedka). Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov. V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súd
nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní, nakoľko, ako je zrejmé aj z § 394 odsek
1 Trestného poriadku, inštitút obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku slúži primárne
na nápravu rozhodnutí, ktoré sú nesprávne preto, že boli urobené na základe nesprávnych skutkových
zistení (práve ako dôsledku nezohľadnenia nových dôkazov a skutočností súdu skôr neznámych).
Na základe uvedeného treba konštatovať, že posudzovanie splnenia podmienok obnovy konania v
zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku v posudzovanom prípade a následne aj dokazovanie pred
súdom I. stupňa bolo determinované spoločne podaným návrhom odsúdeného a navrhovateľky na
povolenie obnovy konania.
V uvedenom rozsahu nadriadený súd konštatuje, že hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom
konaní, t.j. dôkazov známych v pôvodnom konaní, súdmi I. resp. II. stupňa, (v ktorom boli vypočutí
navrhovaní svedkovia) nemôže byť dôvodom pre povolenie obnovy konania, tak ako si to nesprávne
vykladá odsúdený a navrhovateľka. Tento záver vyplýva z dikcie vyššie citovaného § 394 odsek 1
Trestného poriadku, z ktorého je zrejmé, že povolenie obnovy môže byť dôsledkom zistenia existencie
výlučne dôkazov v pôvodnom konaní súdu (resp. súdom oboch stupňov) neznámych resp. existencia
právoplatného rozsudku, z ktorého vyplýva, že policajt alebo prokurátor alebo sudca alebo prísediaci v
pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin.
Hodnotenie v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov prichádza do úvahy pri posudzovaní podmienok
obnovy konania len v rovine ich vzťahu k novopredloženého dôkazu súdu skôr neznámemu, a to v tom
zmysle, či tento dôkaz, či už sám osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr súdu
známymi, môže odôvodniť iné rozhodnutie vo výroku o vine alebo treste.
Existencia nových skutočností a dôkazov súdu v pôvodnom konaní neznámych je totiž len jednou
z podmienok pre povolenie obnovy konania, nakoľko, aby bolo možné obnovu konania povoliť, je
nevyhnutné(akotovyplývaz§394odsek1Trestnéhoporiadku),abyknejpristúpilaajďalšiapodmienka,
že ide o skutočnosti a dôkazy spôsobilé samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už
skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. V posudzovanom prípade však táto ďalšia
podmienka splnená nebola. Posúdenie, či novonavrhovaný dôkaz má takúto povahu je vecou súdu, ktorý je pri tom povinný
zohľadňovať jeho obsah v zmysle tvrdení navrhovateľa (t.j. aká skutočnosť má byť týmto dôkazom
preukázaná), ako aj to akým spôsobom a za akých okolností bol tento dôkaz zistený alebo získaný.
Nie je tak správna predstava navrhovateľky a odsúdeného o tom, že súd v konaní o návrhu na povolenie
obnovy konania je povinný vykonať akýkoľvek navrhovaný dôkaz, ktorý naviac už v pôvodnom konaní
bol súdu známy.
Správne sa súd I. stupňa vysporiadal aj s navrhovateľkou a odsúdeným zdôrazňovanú Smernicu
Európskeho parlamentu a Rady, z dôvodu, že právny akt (predpis) nie je dôkazom (ani dôkazným
prostriedkom) v zmysle Trestného poriadku (§ 119 ods. 2 Tr. por.).
Nadriadený súd preto konštatuje, že súd I. stupňa dospel k správnemu záveru, že neboli splnené
podmienky obnovy konania uvedené v § 394 Trestného poriadku, osobitne v jeho prvom odseku, t.j. že v
posudzovanej trestnej veci nevyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli
samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie
o vine alebo treste.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa vyššie
rozvedenými úvahami, nadriadený súd obe sťažnosti podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného
poriadku ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny
opravný prostriedok. (§ 185 ods. 2 Tr. por.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.