Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617203719
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617203719.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a. s., Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti
žalovanému X. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. B., V. XXX/X, o zaplatenie 117,05 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomnou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 12. 04. 2017, uplatnil žalobca voči
žalovanému pohľadávku 117,05 eur s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 10. 07. 2016 do zaplatenia a

náhradu nákladov konania vo výške 1,55 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný, ako jeho poistenec,
bol povinný v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.
95/2002 Z. z. o poisťovníctva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004)
v znení neskorších predpisov, oznámiť žalobcovi najneskôr do 8 dní skutočnosti, rozhodujúce pre zánik
verejného zdravotného poistenia. Žalovaný v období od 01. 01. 2009 do 30. 03. 2016 bol zdravotne
poistený v zahraničí. Túto skutočnosť žalobcovi potvrdila Zdravotní pojišťovna Ministerstva vnitra ČR
doručením európskeho formuláru E104CZ zo dňa 28. 03. 2016, ktorý žalobca obdržal dňa 30. 03. 2015

(zrejme mylný údaj, nakoľko formulár, vypracovaný v roku 2016, nemohol byť žalobcovi doručený v
roku 2015). Na základe tohto formulára žalobca spätne vyňal žalovaného zo zdravotného poistenia na
území Slovenskej republiky, pričom zistil, že v čase vyňatia zo zdravotného poistenia bola žalovanému
poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú žalobca poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti aj uhradil.
Jedná sa o všeobecnú ambulantnú starostlivosť, kapitačné platby vo výške 117,05 eur. Nakoľko nárok na
úhradu zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia možno uhradiť len v čase existencie
poistného vzťahu, žalobca listom zo dňa 10. 06. 2016 vyzval žalovaného na úhradu vynaložených

nákladov v lehote 15 dní. Na výzvu, ktorá bola žalobcovi vrátená dňa 24. 06. 2016, ani na upomienky,
žalovaný nereagoval. Žalobcovi vznikli okrem nákladov, vynaložených na zdravotnú starostlivosť, aj
náklady konania, spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 1,55 eur (poštovné).

2. Žaloba s prílohami bola zasielaná žalovanému na adresu jeho trvalého bydliska, na ktorej sa však
nezdržiava. Podľa oznámenia polície, mal sa odsťahovať do Českej republiky, niekde do Brna, alebo
jeho okolia. Preto súd postupoval v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku a dňa

22. 05. 2017 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu. Pokus o doručenie zásielky
žalovanému na adresu, označenú žalobcom vo výzve na úhradu, t. j. M. Č.. XXX/XX, V., Č. E., zostal
takisto bezvýsledný.3. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

4. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

5. Podľa § 150 CSP
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu.
(2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.

6. Podľa § 151 ods. 1CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

7. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

8.Vzhľadomnapredmetsporu,keďsajednáootázkujednoduchéhoprávnehoposúdeniaveci,skutkové
tvrdenia strán sporu neboli sporné a hodnota sporu, bez príslušenstva, neprevýšila 2 000,- eur, súd
v súlade s ustanovením § 177 ods. 2 písm. a/ Civilného sporového poriadku rozhodol bez nariadenia
pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom dňa 16. 01. 2018 o 09,15 hod. Miesto a čas verejne

vyhláseného rozsudku bolo, v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP, zverejnené na úradnej tabuli
súdu dňa 22. 12. 2017.

9. Skutkové tvrdenia uviedol iba žalobca, ktorý označil aj listinné dôkazy. Z týchto vyplýva, že dňa 30.
03. 2016 bolo žalobcovi (Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Bratislava) doručené

potvrdenie, vypracované dňa 23. 03. 2016 zdravotnou poisťovňou Ministerstva vnútra Českej republiky,
pobočka Brno, podľa ktorého žalovaný bol od 01. 01. 2009 poistený pre prípad choroby alebo materstva
v ZP MV ČR, okrem obdobia od 01. 01. 2010 do 10. 01. 2010, od 01. 02. 2010 do 18. 05. 2010, od 27.
07. 2010 do 19. 08. 2010, od 02. 02. 2011 do 04. 05. 2011, od 13. 05. 2011 do 26. 09. 2011, od 16. 05.
2013 do 01. 12. 2013, od 11. 04. 2015 do 23. 04. 2015 a naposledy od 16. 05. 2015 do 13. 03. 2016. Od

14. 03. 2016 je poistený v uvedenej poisťovni v Českej republike. Z „Náhľadu na výpis z účtu poistenca
- zdravotná starostlivosť“, vypracovaného žalobcom vyplýva, že žalobca zaplatil tzv. kapitačný paušál
U.. K. M. v celkovej sume 117,05 eur za obdobie od 01. 01. 2009 do 01. 07. 2014. Aj keď sa má jednať
o výpis za obdobie od 01. 01. 2009 do 30. 03. 2016, uvedená listina neobsahuje údaje o platbách za
obdobie od 02. 07. 2014 do 30. 03. 2016. Výzvou zo dňa 10. 06. 2016 žalobca vyzval žalovaného na

úhradu sumy 118,60 eur, z čoho kapitačné platby všeobecnej ambulantnej starostlivosti predstavovali
čiastku 117,05 eur a náklady konania (poštovné) 1,55 eur. Uvedená zásielka bola žalobcovi vrátená dňa
24. 06. 2016 s oznámením pošty, že adresát je neznámy. Žalobca zaslal žalovanému ďalšiu výzvu na
úhradu zo dňa 29. 09. 2016 na adresu M. XXX/XX, V., v ktorej bol žalovaný vyzvaný do 15. 10. 2016
uhradiť pohľadávku 118,60 eur (doklad o doručení tejto zásielky, resp. o vrátení nedoručenej zásielky,

žalobca nepredložil).

10. Z uvedených dôkazov potom vyplýva, že predmetom sporu je nárok na náhradu nákladov zdravotnej
starostlivosti, ktorú žalobca uhradil v období od 01. 01. 2009 do 01. 07. 2014, preto súd pri posudzovaní
nároku žalobcu vychádzal z právnej úpravy, platnej v tomto období.

11.Podľa§3ods.1zákonač.580/2004Z.z.,vzneníúčinnomod01.01.2009do01.07.2014,poistenec
na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona
(ďalej len „verejne zdravotne poistená“).

12. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., v znení účinnom od 01. 01. 2009 do 31. 07. 2011, povinne
verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to
neplatí aka/ je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť
zamestnanca,
b/ vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom

vykonáva činnosť,
c/ dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa
považuje pobyt dlhší ako 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

13. Podľa § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z. z., v znení účinnom od 01. 01. 2011 do 01. 07.

2014, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky; to neplatí, ak dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine a na území
Slovenskej republiky nie je zamestnaná, ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť; za dlhodobý
pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

14. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., v znení účinnom do 30. 04. 2010, u fyzickej osoby, ktorá

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď
nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a/ - c/, alebo dňom zániku trvalého pobytu na území
Slovenskej republiky. Dobrovoľné verejné zdravotné poistenie zaniká dňom odhlásenia zo zdravotnej
poisťovne.

15. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., v znení účinnom od 01. 05. 2010, u fyzickej osoby, ktorá
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenia zaniká deň pred dňom, keď
nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a/ - d/, alebo dňom zániku trvalého pobytu na území
Slovenskej republiky.

16. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z., v znení účinnom od 01. 01. 2009 do 31. 03. 2013,
poistenec, ktorý nepodal prihlášku (§ 6 ods. 1 - 4) alebo ktorý podal prihlášku do viac ako jednej
zdravotnej poisťovne, má právo len na úhradu neodkladnej starostlivosti, ktorú uhradí zdravotná
poisťovňa s najväčším počtom poistencov. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje
zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov.

17. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z., v znení účinnom od 01. 04. 2013, poistenec, ktorý nepodal
prihlášku (§ 6 ods. 1 - 4) má právo len na úhradu neodkladnej starostlivosti, ktorú uhrádza zdravotná
poisťovňa s najväčším počtom poistencov. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje
zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov.

18. Z tvrdenia žalobcu a jeho výziev zo dňa 10. 06. 2016 a 29. 09. 2016, adresovaných žalovanému,
sa dá usudzovať, že k zániku poistenia žalovaného vo verejnom zdravotnom poistení mal dôjsť z toho
dôvodu, že v čase od 01. 01. 2009 do 30. 03. 2016 bol zdravotne poistený v cudzine. Aj v takom prípade
by však mal nárok na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti podľa § 9 ods. 3 zákona č. 580/2004

Z. z.

19. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalovaný za obdobie od 01. 01. 2009 do 01. 07.
2014 (kedy mali vzniknúť náklady na zdravotnú starostlivosť) bol zdravotne poistený v Českej republike
(aj keď s prestávkami uvedenými vyššie). Preto v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. nebol

povinne verejne zdravotne poistenou osobou na Slovensku, a teda ani poistencom v zmysle citovaného
zákona. Žalobca uhrádza poskytovateľom zdravotnej starostlivosti náklady zdravotnej starostlivosti za
svojich poistencov. Žalobca však tvrdí, že žalovaný v období, za ktoré si uplatňuje nárok v tomto súdnom
spore, nebol jeho poistencom, keďže nebol verejne zdravotne poistenou osobou.

20. Žalobca uplatnenie nároku odôvodňoval zákonom č. 580/2004 Z. z., ktorý v § 23 ods. 1 písm. c/
stanovuje poistencovi povinnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní skutočnosti,
rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca. Z ustanovenia tohto
zákona však nevyplýva právo poisťovne domáhať sa úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
v prípade nedodržania tejto oznamovacej povinnosti. Sankciou za porušenie týchto povinností sú v

zmysle citovaného zákona pokuty (§ 26 ods. 1, písm. b/ ). Nakoľko žalobca v konaní neuviedol také
skutkové tvrdenia, ktoré by umožňovali subsumovať daný skutkový stav pod ustanovenia iných právnych
predpisov,ktorébypriznávaližalobcovinároknazaplatenieuplatnenejsumyvočižalovanému,neuniesol
dôkazné bremeno, a preto nebolo možné žalobe vyhovieť.21. Činnosť zdravotnej poisťovne je vymedzená zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle § 6 ods.

1 písm. b/ tohto zákona zdravotná poisťovňa uplatňuje nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť
a služby, súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý jej vyplýva z osobitného predpisu
- týmto je zákon č. 580/2004 Z. z. (§ 9 ods. 7). Keďže v danom prípade sa nejedná o úhrady za
zdravotnú starostlivosť, ktorú nezaplatil poistenec (žalobca tvrdí, že žalovaný v spornom období nebol
jeho poistencom) a ani sa nejedná o náhradu nákladov vzniknutých podľa § 9 ods. 3 zákona č. 580/2004

Z. z., súd žalobu zamietol.

22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa § 255 CSP

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd bez návrhu
a výrok o trovách musí byť súčasťou rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

27. Vzhľadom na výsledok konania, vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. Žalovaný si
však náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú. Súd potom dospel k

záveru, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu nepriznal nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.