Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. október 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 37C/226/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712209911
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1712209911.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Marekom Mikulčíkom, v právnej veci žalobcov: v I. rade: C.
E., L.. XX.XX.XXXX, J. O. X, J., štátny občan SR, v II. rade: S. E., L.. XX.XX.XXXX, J. O. X, J., štátny
občan SR, obaja zast.: JUDr. Advokátska kancelária Mgr. Karol Rajnoha, s.r.o., so sídlom Tobrucká
7, Bratislava, proti žalovaným: v I. rade: I. S., L.. XX.XX.XXXX, J. L. T. XXX, K. B., štátny občan SR,
v II. rade: W. S., L.. XX.XX.XXXX, J. L. T. XXX, K. B., štátny občan SR, obaja zast.: Advokátska

kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s.r.o., so sídlom Niťová 3, Bratislava, o zaplatenie 16.836 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v I. a v II. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v I. a II. rade spoločne a nerozdielne sumu vo
výške 16.836,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16.836,- € od 5. 10. 2012
až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného
zo žalovaných zanikne v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného plniť.
V prevyšujúcej časti úroku z omeškania sa žaloba zamieta.

Súd priznáva žalobcom voči žalovaným nárok na náhradu trov konania.
Súd priznáva štátu voči žalovaným nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11. júna 2012 sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil
žalovaným v I. a II. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v I. a II. rade sumu vo
výške 16.836,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16.836,- € od 10. 6. 2011 až
do zaplatenia, z titulu bezdôvodného obohatenia, ako aj povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania.

2 Žalobu odôvodnili tým, že ako manželia sú od 28. januára 2009 bezpodielovými spoluvlastníkmi
nasledovných nehnuteľností: rodinného domu so súpisným číslom XXX na parcele číslo XX/X, parcely
registra „C“ číslo XX/X, zastavané plochy nádvoria vo výmere 740 m2, parcely registra „C“ číslo XX/
X, zastavané plochy nádvoria vo výmere 3 m2, parcely registra „C“ číslo XX/X, zastavané plochy
nádvoriavovýmere126m2(ďalejspolulen„predmetnénehnuteľnosti“), zapísanýchnalistevlastníctva
číslo XXX, v katastrálnom území L. T., obec K. B., okres Senec. Žalobcovia poukázali na to, že

predmetné nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou od predávajúceho G. O., ktorý ich nadobudol dňa
4. decembra 2008 vydražením na dobrovoľnej dražbe. Po uskutočnení dražby sa predchádzajúci
vlastník pri formálnom odovzdaní predmetu dražby dohodol so žalovaným v I. rade, že žalovaní môžu
predmetné nehnuteľnosti užívať do konca januára 2009 a žalovaný v I. rade sa zaviazal odovzdať
vypratané nehnuteľnosti do uvedeného času predchádzajúcemu vlastníkovi. Žalovaní však predmetné
nehnuteľnosti predchádzajúcemu vlastníkovi, ani žalobcom neodovzdali a dňa 21. januára 2009 podali

na Okresnom súde Pezinok žalobu o určenie neplatnosti dražby a neplatnosti kúpnej zmluvy. Okresný
súd Pezinok v konaní vedenom pod sp.zn. 4 C/12/2009 žalobu žalovaných dňa 1. júna 2010 zamietol,
pričom Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.zn. 9Co/315/2010 zo dňa 16. júna 2011, tento rozsudoksúdu prvej inštancie potvrdil. Od 1. februára 2009 teda žalovaní užívajú predmetné nehnuteľnosti
protiprávne, bez akéhokoľvek právneho titulu a užívaním nehnuteľností zo strany žalovaných dochádza
k ich obohateniu na úkor žalobcov. Vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovia uplatnili za 2 roky

predchádzajúce podaniu žaloby teda za obdobie od 10. júna 2010 do 10. júna 2012, čo predstavuje 732
dní. Celkové bezdôvodné obohatenie za uvedený čas zodpovedá sume 16.836,- €, ako súčinu počtu
dní trvania bezdôvodného obohatenia a číslovky 23, nakoľko podľa žalobcov by títo v prípade prenájmu
predmetných nehnuteľností tretej osobe utŕžili 700,-eur mesačne, čo po zaokrúhlení predstavuje sumu
23,- eur denne. Úroky z omeškania si žalobcovia uplatňujú od strednej doby splatnosti, t.j. od 366.

dňa, počítaného od začiatku trvania bezdôvodného obohatenia.

3Súdvovecivydaldňa10.augusta2012platobnýrozkazč.k.5Ro/321/2012-16,ktorýbol žalovanémuv
I. rade doručený dňa 19. septembra 2012. Proti tomuto platobnému rozkazu podali žalovaní včas odpor,
v odôvodnení ktorého uviedli, že spochybňujú vlastníctvo žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam
a spochybňujú aj výšku nájmu na základe, ktorej si žalobcovia uplatňujú vydanie bezdôvodného

obohatenia. Žalovaní taktiež neuznávajú výpočet úrokov z omeškania, nakoľko žalobcovia nevyzvali
žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia.

4 Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením alebo prečítaním
obsahu listinných dôkazov a to: č.l. 6 - výpis z LV č. XXX, č.l. 7-8, zápisnica o odovzdaní predmetu

dražby, č.l. 53-132 - Znalecký posudok č. 4/2016, č.l. 133 - záznam o zložení preddavku, č.l. 134-135 -
uznesenie Okresného súdu Pezinok z 22. 2. 2016, č.l. 137 - vyjadrenie k znaleckému posudku, č.l. 139
- záznam o úhrade. Súd návrh právneho zástupcu žalovaných na doplnenie dokazovania doplnením
znaleckého posudku zamietol, nakoľko skutočnosti, ktoré mali vyplynúť z takto doplneného dokazovania
považoval za dostatočne preukázané už doposiaľ vykonaným znaleckým dokazovaním.

5 Vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom zistil
nasledovný skutkový stav: Žalobcovia sú ako manželia od 28. januára 2009 bezpodielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX, nachádzajúcich
sa v katastrálnom území L. T.. Žalobcovia predmetné nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou od

predávajúceho G. O., ktorý ich nadobudol dňa 4. decembra 2008 vydražením na dobrovoľnej dražbe.
Zo zápisnice o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 11. decembra 2008 vyplýva, že po uskutočnení
dražby sa vydražiteľ dohodol so žalovaným v I. rade, že ho nechá v dome bývať do konca januára
2009 a pokiaľ do tohto termínu nedôjde k nejakej inej dohode medzi nimi, ten mu odovzdá kľúče od
domu a dom vyprataný. Žalovaní však predmetné nehnuteľnosti predchádzajúcemu vlastníkovi, ani

žalobcom neodovzdali a dňa 21. januára 2009 podali na Okresnom súde Pezinok žalobu o určenie
neplatnosti dražby a neplatnosti kúpnej zmluvy. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp.zn.
4C/12/2009žalobužalovaných rozsudkomzodňa1.júna2010zamietol,pričomKrajskýsúdvBratislave
rozsudkom sp.zn. 9Co/315/2010 zo dňa 16. júna 2011, tento rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Od
1. februára 2009 žalovaní užívajú predmetné nehnuteľnosti bez toho, aby za užívanie žalobcom niečo

plnili. Podľa záverov znaleckého posudku Ing. Marcela Michtu, znalca z odboru stavebníctva, odvetvia
odhad hodnoty nehnuteľnosti č. 4/2016 je všeobecná hodnota nájmu predmetných nehnuteľností za
obdobie dvoch rokov: 13. 496,91 € -pri nájomnom uvažovanom na 30 rokov, 14.565,79 € - pri nájomnom
uvažovanom na 25 rokov, 16.172,46 € - pri nájomnom uvažovanom na 20 rokov a 18.854,62 € - pri
nájomnom uvažovanom na 15 rokov. Vyčíslená výška nájmu v sume 16.836,- sa najviac približuje výške

nájmu pri uvažovanom nájomnom 20 rokov. Stavba tieto podmienky spĺňa.

6 Súd na zistený skutkový stav aplikoval nasledujúce ustanovenia všeobecne záväzných právnych
predpisov: Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa
§ 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 458 ods. 1
Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je

dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj
úžitkyzneho,pokiaľten,ktoobohateniezískal,nekonaldobromyseľne.Podľa§517 ods.2Občianskeho
zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popriplnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

7 Súd dospel k záveru, že nárok žalobcov je dôvodný, pokiaľ ide o zaplatenie peňažnej sumy titulom

vydania bezdôvodne obohatenia a čiastočne dôvodný, pokiaľ ide o zaplatenie úrokov z omeškania.
Tento súd nemá pochybnosti o tom, že za obdobie od 10. júna 2010 do 10. júna 2012 vzniklo
na strane žalovaných bezdôvodného obohatenie, nakoľko predmetné nehnuteľnosti v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobcov užívali a za ich užívanie žalobcom nič nezaplatili. Tým sa žalovaní na úkor
žalobcov bezdôvodne obohatili a bezdôvodné obohatenie sú povinní im vydať, spolu s príslušným
úrokom z omeškania, a to za dobu, počas ktorej boli na základe predchádzajúcej výzvy žalobcov v

omeškaní s plnením peňažného dlhu. Suma výšky bezdôvodného obohatenia uplatnená v žalobnom
návrhu zodpovedá trhovým pomerom, čo bolo preukázané znaleckým dokazovaním. Pokiaľ žalovaní
žiadali doplniť znalecké dokazovanie o výpočet výšky nájmu pri nájomnom uvažovanom na 2 roky,
bolo takéto doplnenie dokazovania nadbytočné a nehospodárne, pretože zo znaleckého posudku č.
4/2016 jednoznačne vyplýva, že so skracovaním doby uvažovaného nájomného úmerne stúpa výška

všeobecnej hodnoty nájmu predmetných nehnuteľností. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že by pred
podaním žaloby žalovaných písomne vyzvali na vydanie bezdôvodného obohatenia, z čoho pramenil
záver súdu, že po prvýkrát boli žalovaní na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzvaní až pri doručení
žaloby a platobného rozkazu dňa 19. septembra 2012. Vzhľadom k tomu, že platobný rozkaz tunajšieho
súdu č.k. 5Ro/321/2012-16 stanovoval žalovaným na zaplatenie sumy 16.836,- € lehotu 15 dní odo

dňa doručenia platobného rozkazu, dospel súd k záveru, že žalovaní mali na vydanie bezdôvodného
obohateniastanovenúlehotudo4.októbra2012,apokiaľbezdôvodnéobohatenievtejtolehotenevydali,
nastalo nasledujúci deň, t. j. 5. októbra 2012 ich omeškanie s plnením peňažného dlhu. Z týchto dôvodov
súd žalobe v časti istiny uplatnenej titulom bezdôvodného obohatenia vyhovel a zaviazal žalovaných
zaplatiť žalobcom v I. a II. rade spoločne a nerozdielne sumu vo výške 16.836,- € spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16.836,- € od 5. 10. 2012 až do zaplatenia, pretože základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaných s plnením
peňažného dlhu bola vo výške 0,75 %. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd z tých istých
dôvodov žalobu zamietol.

8 Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že v spore prevažne
úspešným žalobcom (neúspech mali žalobcovia len v malej časti uplatneného úroku z omeškania )
priznal voči v spore neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania. V priebehu konania
vznikli štátu -Slovenskej republike trovy konania, ktoré pozostávali zo sumy 198,70 € , ktorú štát
zaplatil znalcovi, nakoľko suma preddavkov zložených stranami na trovy dôkazov bola len vo výške

200,- €, nepostačujúcej na vyplatenie celej odmeny znalca, stanovenej na 398,70 €. O nároku štátu na
náhradu trov súd rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p. pričom dospel k záveru, že pokiaľ v C.s.p. absentuje
ustanovenie o tom, ako má byť rozhodnuté o trovách konania štátu, ktoré v priebehu sporu štát
zaplatil, zvolil by súd, pokiaľ by bol sám zákonodarcom právnu normu nasledovného znenia: „Štát má
podľa pomeru úspechu strán vo veci proti stranám právo na náhradu trov konania, ktoré platil.“. Preto

o nároku štátu na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
O konkrétnej výške náhrady trov konania žalobcov a štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho

doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.