Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/272/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116222193
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116222193.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcov:
1/ W.. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v K. D., J. č. XXXX/XX, a 2/ S. Q., rod. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom v K. D., J. č. XXXX/XX, obidvaja zastúpení JUDr. Karolom Spišákom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Tuhovská č. 1, proti žalovaným: 1/ I.. I. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v J. J., P. Y. T.

č. XX, a 2/ G.. T. N., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v J. J., P. Y. T. č. XX, obidvaja zastúpení
JUDr. Danielou Bacíkovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná č. 45, o zriadenie vecného
bremena, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/209/2016-136
zo dňa 16.05.2017, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok)

m e n í tak, že žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1/
a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalovaných pred súdom
prvej inštancie.

Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a

nerozdielne trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalovaných.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol (prvý výrok) a žalovaným 1/
a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (druhý výrok).

1.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že podanou žalobou žalobcovia 1/ a 2/ navrhli,
aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v povinnosti každého vlastníka pozemkov parcely C-KN
č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X v k.ú. P. evidovaných na LV č. XXXX, strpieť právo vstupu prechodu
pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky parcely registra C-KN č. XXX/X, č. XXX/X a
č. XXX/X v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 34987886-48/16 vypracovanom W.. C.

N. dňa 30.09.2016, ktorý bude neoddeliteľnou súčasťou rozsudku; v žalobe žalobcovia tvrdili, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. P. vedených na LV č. XX ako parcely registra C-
KN č. XXX, č. XXX a č. XXX/XX, parcely registra E-KN č. XXX/X a stavby so súpisným číslom XXX,ktorá je postavená na parcele č. XXX (rekreačná chata); na druhej strane žalovaní sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. P. vedených na LV č. XXXX ako parcely registra C-KN č. XXX/X,
č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX, parcely registra E-KN č. XXX/X a stavby

súpisné číslo XXXX, ktorá je postavená na parcele č. XXX (rekreačný dom); ďalej žalobcovia tvrdili, že
na parcele C-KN č. XXX majú postavenú rekreačnú chatu, ktorej sú bezpodielovými spoluvlastníkmi od
roku 1994; na prístup k stavbe a ostatným nehnuteľnostiam využívajú asfaltovú cestu, ktorá prechádza
po časti parcely č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X, ktorej vlastníkmi sú žalovaní; využitie asfaltovej cesty
ako prístupovej cesty vyplýva z jej umiestnenia, pretože je napojená na verejnú komunikáciu obce

a je to jediná prístupová cesta k ich stavbe a k nehnuteľnostiam; túto cestu dlhoročne využívajú aj
ďalší vlastníci nehnuteľností v chatovej oblasti; listom zo dňa 20.07.2016 im žalovaní oznámili, že časť
pozemku v ich vlastníctve, ktorú žalobcovia využívali na prechod a prejazd, budú užívať výlučne na svoje
vlastné účely a žalobcovia budú môcť na prístup k nehnuteľnostiam využívať časť pozemku č. XXX/X
vymedzenú šrafovaním na mapke s tým, že časť pozemku im žalovaní prispôsobili na prístup na vlastné
náklady; žiadna prístupová cesta však vybudovaná nebola, pričom na naznačenej ceste je dvojmetrová

roklina a potok, cez ktorý vedie úzky drevený chodník, po ktorom je možné prejsť pešo, maximálne na
bicykli, nie autom; ostatnú časť prístupovej cesty nie je možné nazvať cestou, vedie cez húštinu a les, je
neschodná pre ľudí a dopravné prostriedky; na uvedený list odpovedali listom zo dňa 08.09.2016, kde
uviedli, že navrhnutá prístupová cesta nie je bezpečná a požiadali o zachovanie existujúceho prístupu s
čím žalovaní nesúhlasili; mimosúdne rokovania medzi stranami neviedli k dohode. Súd prvej inštancie

vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu, podľa ktorého v konaní nebolo sporné, že žalobcovia
sú v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov výlučnými vlastníkmi rekreačnej chaty a trvalých
trávnych porastov parcely registra C-KN č. XXX, č. XXX, č. XXX/XX a parcely E-KN č. XXX/X vedených
na LV č. XX pre k.ú. P.; žalovaní sú výlučnými vlastníkmi v režime bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nehnuteľností stavby (rekreačný dom) postavenej na parcele C-KN č. XXX a pozemkov C-

KN č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX a E-KN parcely č. XXX/X
vedených na LV č. XXXX pre k.ú. P..

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie v prvom rade žalobcovia nepreukázali
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď v tomto smere argumentoval, že „mal za to, že

v konaní ide o žalobu vlastníkov stavby na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty
cez priľahlý pozemok podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda ide o inú žalobu v § 137 C.s.p.
neuvedenú, pri ktorej je potrebné preukázať naliehavý právny záujem, ktorý má preukázať žalobca;
naliehavý právny záujem na určení práva je vecnou legitimáciou žalobcov, je súčasťou žalobného
nároku, nejde iba o procesnú podmienku a rozhodnutie o tom, či je alebo nie je daný je meritórne;

jeho absencia je dôvodom zamietnutia žaloby; žalobcovia v konaní preukazovali naliehavý právny
záujem tým, že sú vlastníkmi chaty a nehnuteľností, niekoľko desiatok rokov mali zriadený prístup po
asfaltovej ceste, ktorá je vo vlastníctve žalovaných a prístup potrebujú pre riadne využívanie svojho
vlastníckeho práva; toho času majú prístup ku chate pešo, autom od januára 2017 prístup nemali a
mysleli si, že predtým bola cesta verejne prístupná, čo chceli preukazovať tým, že súd má zabezpečiť

spis zn. V 6243/2014, pod ktorou bola zavkladovaná kúpna zmluva, ktorou žalovaný získali vlastníctvo
k domu a k pozemkom; súd mal za to, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem pre
vyhovenie žalobe, ktorá spočívala v zriadení vecného bremena práva vstupu prechodu pešo a prejazdu
motorovými vozidlami cez pozemky žalovaných tak, ako je určené na geometrickom pláne, ktorý je
súčasťou žaloby; pokiaľ žalobcovia poukazujú a tvrdia, že cez pozemky žalovaných existoval prechod

30 rokov, na inom mieste 20 rokov a využívajú tento prechod a existuje právo prechodu, ktoré vzniklo
dlhodobým užívaním, nie je daný právny záujem na žalobe o zriadenie vecného bremena; žalobcovia
v konaní nepreukázali, že nemajú prístup ku svojej chate, žalovaní im nebránia prístupu cez ich
pozemok, tento majú zabezpečený pešo, avšak nie po asfaltovej ceste, ktorú si žalobcovia vybrali na
cudzom pozemku, ale po okraji pozemku žalovaných a zároveň majú prístup ku svojej chate aj cez iné

pozemky,nielencezpozemkyžalovaných,inýprístupvyužívalivčase,keďvykonávalistavebnéúpravy“;
ďalej súd prvej inštancie uviedol, že „v prípade, že by malo byť zriadené vecné bremeno v prospech
žalobcov, tzv. nevyhnutná cesta, t.j. cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako
vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby
právo cesty splnilo svoj hospodársky účel; nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí byť trasovaná

tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby bola čo najhospodárnejšia (najkratšia) a
súčasne, aby splnila svoj účel, aby sa vlastník stavby mohol dostať na verejnú komunikáciu; právo
nevyhnutnej cesty neznamená, že z prístupovej cesty k stavbe sa stane verejná komunikácia, ktorú
môže verejnosť používať bez obmedzenia, pretože by išlo o neprípustný zásah do vlastníckeho právavlastníka pozemku; súd žalobu zamietol z dôvodu nesplnenia základných hmotnoprávnych podmienok
úspešnosti žaloby o zriadení práva cesty cez priľahlý pozemok; v konaní žalobcovia nepreukázali,
že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, najmä na základe zmluvy; v konaní z komunikácie

sporovýchstránpredpodanímžalobyjezrejmé,žeboladanáponukazostranyžalovanýchnaodkúpenie
pozemkov na zámenu; zároveň predložili listinné dôkazy o tom, že pozemky, ktoré boli zabezpečené,
boli vyňaté zo zabezpečenia, a to C-KN č. XXX/X, C-KN č. XXX/X; takúto dohodu žalobcovia odmietli,
žalovaní im sprístupnili prechod cez ich pozemky, zároveň tade mohli chodiť motorovým vozidlom,
odmietli aj prenájom pozemku; žalobcovia nesúhlasili so žiadnou ponukou zo strany žalovaných a sami

si v geometrickom pláne určili, kade budú chodiť cez cudzí pozemok a neprimerane zasahovať do
výlučného vlastníctva žalovaných; pokiaľ tvrdili, že tam existovala asfaltová cesta a právo prechodu si
dali zaznačiť cez uvedenú cestu, nekorešponduje to so snímkou, ktorú predložili ako dôkaz, pretože
cesta existovala úplne inde ako zo snímky vyplýva a nie na vyznačenom mieste tmavou čiarou, ktorá má
predstavovať vecné bremeno; žalobcovia napriek tomu, že mali právo prechodu cez cudzie pozemky,
t.j. pozemky žalovaných, nerešpektovali ich výlučné vlastnícke právo a chodili po pozemku, ktorí si sami

určili, neprimerane zasahovali do vlastníctva žalovaných, pretože takýto prístup je pre nich pohodlnejší,
výhodnejší, nie sú potrebné stavebné úpravy; podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol
vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá alebo mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou,
a to za obvyklú cenu; vecné bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zriadiť

len za náhradu, že k takejto ponuke došlo vyplýva z predložených listinných dôkazov, a to z rokovaní
medzi sporovými stranami a skutočnosť, že k dohode nedošlo zo strany žalobcov je, že majú za to, že oni
majú právo výberu, cez ktorú časť pozemku žalovaných budú prechádzať; do konania žalovaní predložili
čestné prehlásenie W.. O. E., ktorý uviedol, že bol štatutárny zástupca firmy Zares, ktorá bola vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorú vlastnia žalovaní a odbočku z hlavnej komunikácie na chatu postavili v roku 1982

so súhlasom obce a cesta slúžila výhradne pre užívateľov chaty Zaresu a končila pred budovou chaty;
pokiaľ žalobcovia predložili čestné prehlásenie W.. E. a C. G. s manželom, títo uvádzajú prístupovú cestu
č. XXX/X, ktorá nie je vo vlastníctve žalovaných a odporuje to čestnému prehláseniu, ktoré predložili
žalovaní od bývalého štatutárneho zástupcu Zaresu; z čestného vyhlásenia X. a P. O. bolo zistené, že
žalobcovia využívali na prechádzanie pešo, prejazd a parkovanie áut aj pozemok patriaci k ich chate,

ktorej boli vlastníkmi od roku 2003 a parkovali autom pred ich oknami, čo im prekážalo“; súd prvej
inštancie osobitne uviedol, že „zamietol žalobcom vykonanie dôkazov, a to ohliadky na mieste samom
a vyžiadanie spisu zn. V 6243/2014 a zároveň výsluch svedkov manželov G. z dôvodu, že pokiaľ chceli
predmetnýmidôkazmižalobcoviapreukazovaťexistenciuasfaltovejcestynapozemkužalovaných,ktorá
mala byť prístupová cesta, vecné bremeno na geometrickom pláne je zakreslené mimo tejto parcely a

teda bolo bezpredmetné, neúčelné a nehospodárne vykonať tieto dôkazy“; na základe uvedeného súd
prvej inštancie žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. v spojení s § 151n
ods. 1, 2 a 3, § 151o ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.

1 C.s.p. a plne úspešným žalovaným priznal plnú náhradu trov konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 04.07.2017 (č.l. 149-151 spisu). Rozsudok napadli v celom rozsahu. Uplatnili
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p.

2.1.2 Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení, ktoré súd prvej inštancie zdôvodnil tak, že nepreukázali, že nemajú prístup ku
svojej chate, že žalovaní im nebránia prístupu cez ich pozemok, tento majú zabezpečený pešo, avšak
nie po asfaltovej ceste, ale po okraji pozemku žalovaných a súčasne majú prístup ku svojej chate aj
cez iné pozemky; vyjadrili názor, že uvedené odôvodnenie je v rozpore s dôkazmi, konkrétne písomnou
komunikáciou medzi stranami, z ktorej vyplýva, že žalovaní im zakázali chodiť po existujúcej prístupovej

ceste, fotodokumentáciou, ktorá preukazuje, že žalovaní im bránia v prístupe na ich nehnuteľnosti
umiestňovaním motorového vozidla a nahŕňaním snehu pred betónový mostík tvoriaci jediný prístup
na nehnuteľnosti v ich vlastníctve, zriadením rampy pred prístupom na asfaltovú cestu, čím úplne
zamedzili prístup motorovým vozidlom k ich rekreačnej chate, vyjadreniami o novej prístupovej ceste,ktorá je však neschodná v dôsledku húštin a veľkých výškových rozdielov, pričom prístup cez susedné
pozemky nie je možný pešo ani osobným motorovým vozidlom; v tejto súvislosti vyjadrili názor, že
súd prvej inštancie nezistil správne skutkový stav, pretože dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam; pokiaľ mal súd pochybnosti o predložených dôkazoch, resp. tvrdenia
strán boli sporné, mal možnosť vykonať dôkaz ohliadkou na mieste samom, ktorý opakovane v priebehu
konania navrhovali; súd prvej inštancie však ich návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, pričom
týmito dôkazmi chceli preukázať existenciu asfaltovej cesty, ktorú žalovaní popierajú; uviedli, že nie je
rozhodujúce, či táto cesta presne kopíruje parcelu č. X.X.X, pretože geometrickým plánom č. 1034/2016

je zaznamenané skutočné umiestnenie asfaltovej cesty na pozemkoch; existenciu parcely č. XXX/X
uvádzali na podporu svojich tvrdení o asfaltovej ceste napájajúcej sa na obecnú komunikáciu, pričom
súčasne uviedli, že zameranie parcely presne nekopírovalo existujúcu asfaltovú cestu; rozhodnutie súdu
o nevykonaní navrhnutých dôkazov je preto arbitrárne; ďalej argumentovali, že v prejednávanom spore
ani v inom konaní nebolo preukázané, že právo prechodu vzniklo dlhodobým užívaním, preto nie je
možnékonštatovať,žeztohtodôvoduniejedanýnaliehavýprávnyzáujemnapodanížaloby;predmetná

asfaltová cesta im slúžila od roku 1994, kedy nadobudli nehnuteľnosti, t.j. 23 rokov a predtým vyše 10
rokov slúžil tento prístup aj predchádzajúcim majiteľom rekreačnej chaty; vyjadrili názor, že ak určovacia
žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah sporových strán, je prípustná aj napriek tomu, že
je možná (prípadne) aj iná žaloba, preto preukázali naliehavý právny záujem na podaní žaloby.

2.1.3 Pokiaľ ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby bolo podľa rozsudku nesplnenie podmienok pre
zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, vyjadrili názor, že v konaní
preukázali splnenie všetkých podmienok, osobitne podmienky, aby nevyhnutná cesta cez priľahlý
pozemok, čo najmenej zasahovala do práv vlastníka pozemku, pretože sú už starší ľudia, ktorí na
svojej chate oddychujú, nepúšťajú hlasnú hudbu, nekričia, nepoužívajú zábavnú pyrotechniku, svoje

nehnuteľnosti udržiavajú v čistom a používania schopnom stave a svoju rekreačnú chatu navštevujú iba
niekoľko krát do roka počas víkendov a sviatkov; oproti tomu žalovaná 2/ svoj rekreačný dom využíva
ako miesto na prevádzkovanie svojej podnikateľskej činnosti formou seminárov prístupných pre širokú
verejnosť, ktoré služby si vyžadujú aj značné zásobovanie potravinami, preto do rekreačného domu
žalovaných často prichádzajú aj dodávky so zásobami potrebného tovaru; z tohto dôvodu je len ťažko

uveriteľné tvrdenie žalovaných, že ich občasným prejazdom sú rušení; navrhnutá cesta je súčasne
najkratšou cestou v porovnaní s prístupovými cestami, ktoré navrhli žalovaní a je z nej možné dostať
sa na verejnú komunikáciu; asfaltová cesta je jedinou možnou prístupovou cestou, čo navrhli potvrdiť aj
ohliadkou na mieste samom; nebolo preukázané, že prístup k stavbe možno zabezpečiť inak, pretože
žalovaní ponúkali zriadiť prístupovú cestu iba cez neschodný a životu nebezpečný terén; nesúhlasili

ani so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní im ponúkli zriadenie práva prechodu na základe
obligačného vzťahu, pretože návrh dohody zo strany žalovaných zo dňa 02.02.2017 nie je možné
považovať za ich snahu o vyriešenie sporu, pretože obsahuje podmienku preukázania nemožnosti
prístupu k ich nehnuteľnostiam, čo bolo v tomto konaní dostatočne preukázané, súčasne tento návrh
predpokladá uzatvorenie zámennej zmluvy a iba v prípade, že by kataster jej vklad nepovolil, boli by

žalovaní prístupní na uzavretie kúpnej zmluvy, ak by kataster nepovolil ani vklad kúpnej zmluvy, boli
by ochotní uzavrieť nájomnú zmluvu; zdôraznili, že nemajú pozemky na zámenu a aj keby ich mali,
z postupu žalovaných je zjavné, že od uskutočnenia kúpy nehnuteľností uskutočňujú svoj plán; pod
zámienkouúpravysvojichnehnuteľnostísceliliparcely,abyodstránilidôkazyo30rokovexistujúcejceste
napojenej na miestnu komunikáciu (parcela č. XXX/X) a aby mohli tvrdiť, že žiadna cesta neexistuje,

svoje pozemky začali oplocovať a ponúkať im novú neschodnú cestu; zdôraznili, že vybudovanie novej
cesty po navrhovanej trase zo strany žalovaných by si vyžiadalo vynaloženie vysokých nákladov, ktoré
nie je možné od nich spravodlivo požadovať; žalovaní nadobudli rekreačný dom a priľahlé pozemky
v stave s vybudovanou asfaltovou cestou vedúcou popod okná rekreačného domu a tento stav osem
rokov rešpektovali; v tomto konaní sa domáhajú nerušenia pokojného stavu zo strany žalovaných a

zachovanie vyše 30 rokov existujúcej cesty k nehnuteľnostiam, ktorú sa žalovaní rozhodli svojvoľne
zrušiť majúc na zreteli iba vlastné záujmy na oplotenie svojich pozemkov bez ohľadu na práva a
oprávnené záujmy iných vlastníkov; vyjadrili názor, že v prípade vyhovenia žalobe, by súd nezaložil
nové obmedzenie vlastníckeho práva alebo prevyšujúce rozumnú mieru, ale potvrdil by len reálny,
desiatky rokov udržiavaný stav, ktorý teraz žalovaní porušujú, pričom ich konanie možno považovať

za rozporné s dobrými mravmi, zásadami slušnosti, ako aj za narúšanie dobrých susedských vzťahov;
na základe uvedeného navrhli zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.2.2 Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 26.07.2017 (č.l. 157-160 spisu) k odvolaniu žalobcov prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne uviedli, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považujú za správny,
pretože súd vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe vykonaného dokazovania

zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správne právne závery; v podanom odvolaní žalobcovia
opakovane uvádzajú skutočnosti, ktoré tvrdili už v konaní pred súdom prvej inštancie, nenavrhujú
vykonanie žiadnych ďalších dôkazov a domáhajú sa zrušenia napadnutého rozsudku; opakovane
požadujú, aby im bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve cesty k ich chate a ostatným
nehnuteľnostiam cez pozemky, ktoré sú v ich vlastníctve, pretože údajne nemajú možnosť prístupu ku

svojim nehnuteľnostiam inak ako po údajnej asfaltovej ceste, ktorá by sa mala na pozemku nachádzať
v bezprostrednej blízkosti ich rekreačného domu; na jednej strane tvrdia, že asfaltová cesta je jedinou
možnou prístupovou cestou, na 2. strane sami uvádzajú, že na dovoz stavebného materiálu a na
použitie mechanizmov používajú pozemky patriace pasienkovému spoločenstvu, ktoré sa nachádzajú
vedľa ich nehnuteľností z opačnej strany; namietajú, že pozemky, ktoré im ponúkli na zabezpečenie
prístupu ku chate nie sú spôsobilé na vybudovanie cesty prístupu ku chate nie sú spôsobilé na

vybudovanie cesty, nie sú ochotní pristúpiť ani na zámenu, ani na predaj, ani na prenájom iných časti
pozemkov, pretože takýto variant je pre nich neprijateľný; namietajú, že súd prvej inštancie nevykonal
dokazovanie ohliadkou na mieste samom, výsluchom navrhnutých svedkov a nepripojil katastrálny
spis zn. V 6243/2014, ktorým nadobudli svoje nehnuteľnosti; žalovaní vyjadrili názor, že súd prvej
inštancie postupoval správne, keď navrhnuté dôkazy nevykonal; ohliadka na mieste samom by mohla

preukázať jedine skutočnosť, kde sa ich nehnuteľnosti nachádzajú a že sa na nich nenachádza žiadna
asfaltová cesta, o ktorej žalobcovia sústavne hovoria; do konania bolo z obidvoch strán predložené
množstvo fotodokumentácie, na žiadnej z nich sa však „vysnívaná asfaltová cesta“ nenachádza, preto
vykonanieohliadkynamiestesamombyvovecinepriniesloničnovéabolobynehospodárne;žalobcovia
opakovane tvrdia, že chcú zriadiť vecné bremeno po asfaltovej ceste, ktorá sa má nachádzať na ich

pozemku, prebieha popod okná rekreačnému domu a zodpovedá zakreslenému vecnému bremenu v
geometrickompláne;dôrazneupozornili,ženaichpozemkusanikdynenachádzalaaanisanenachádza
asfaltová cesta, ktorá by zodpovedala zakreslenému vecnému bremenu a ani iná asfaltová cesta,
ktorá by slúžila ako cesta na pozemky žalobcov; obecná asfaltová cesta je vybudovaná po hranicu ich
pozemkov parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X; na ich pozemku parc. č. XXX/X je vybudovaná spevnená

plocha pokrytá asfaltom v dĺžke asi 8 m, asfalt v prírode končí a nepokračuje ani ku hranici ich stavby, t.j.
rekreačnému domu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXX; tvrdenie žalobcov o existujúcej asfaltovej
ceste preto považujú za nepravdivé, zavádzajúce a úplne vymyslené; nehnuteľnosti nadobudli kúpnou
zmluvou v roku 2008, v tom čase a ani teraz cez ich nehnuteľnosti neviedla a ani nevedie žiadna
asfaltová cesta na pozemky žalobcov; na základe žiadosti žalobcov na pojednávaní označili subjekt,

od ktorého nadobudli nehnuteľnosti, predmetom tohto konania však nie je otázka ich vlastníctva a ani
to, akým spôsobom nehnuteľnosť nadobudli; preto návrh žalobcov na pripojenie katastrálneho spisu
považujú za neprimeraný zásah do ich osobnostných práv; medzi stranami nie je sporné, čo kto vlastní,
preto otázka nadobudnutia vlastníctva prekračuje rámec podanej žaloby; predmetom súdneho konania
je zriadenie vecného bremena, ktorého predpokladom je skutočnosť, že žalobcovia nemajú možnosť

dostať sa ku svojej stavbe inak a vecné bremeno je jediným zákonným spôsobom, ako by sa ich právo
zabezpečilo; z vykonaného dokazovania však vyplýva, že žalobcovia nielenže majú možnosť dostať
sa ku svojej stavbe aj cez iné pozemky, ale aj to, že tento iný prístup (zo strany od tzv. kejdy) aj
využívajú; z vykonaného dokazovania súčasne vyplýva, že v snahe zachovať korektné vzťahy ponúkli
žalobcom možnosť využívať ich pozemky najskôr po ceste, ktorú na vlastné náklady vybudovali s tým,

že, táto je schodná a aj zjazdná osobným motorovým vozidlom a žalobcovia by si cestu dobudovali
len na svojom pozemku, po odmietnutí ponuky ponúkli žalobcom inú časť ich pozemku po obvode ich
nehnuteľnosti, ponúkli im aj pozemok na zámenu, resp. na prenájom za obvyklé nájomné, všetky ponuky
však žalobcovia odmietli a jednoznačne a nekompromisne trvajú na tom, že chcú chodiť a jazdiť po ich
pozemkupopodoknáichrekreačnéhodomu,pretožetátocestajeprenichnajjednoduchšia;natotovšak

nikdy nedajú súhlas, preto by bolo vhodné, aby aj žalobcovia rešpektovali ich práva; ak sa im nehodí ani
jeden variant, ktorý im ponúkli, potom je evidentné, že buď sú si vedomí toho, že majú prístup ku svojej
chate aj cez iné pozemky alebo ich podanou žalobou len šikanujú; vyjadrili presvedčenie, že žalobcovia
majú možnosť prístupu ku svojej stavbe aj cez iné pozemky, súčasne, ak preukážu, že tomu tak nie je,
majú možnosť vyriešiť si prístupovú cestu zmluvou, ktorú zatiaľ nedôvodne odmietajú; na záver uviedli,

žežalobcovianepreukázalinaliehavýprávnyzáujemnazriadeníprávacestykusvojimnehnuteľnostiam,
nezdôvodnili prečo požadujú právo cesty v horskej rekreačnej oblasti ku chate aj autom a súčasne
nepreukázali hmotnoprávny nárok podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka; na základe uvedeného
navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.2.3 Žalobcovia v replike zo dňa 11.08.2017 (č.l. 163-164 spisu) k vyjadreniu žalovaných prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedli, že vo všetkých svojich vyjadreniach tvrdili, že asfaltová cesta je

jedinou prístupovou cestou; nikdy netvrdili, že ku svojim nehnuteľnostiam sa môžu dostať aj inak; pokiaľ
ide o prístup od tzv. kejdy, ide o neschodný a členitý terén prejazdný len ťažkými mechanizmami,
ktoré im takýmto spôsobom len raz za 22 rokov doviezli drevo a raz zeminu, a to iba so súhlasom
predsedu poľnohospodárskeho družstva, ktoré má tieto pozemky v nájme od súkromných osôb; tieto
pozemkypredstavujúpasienky,naktorýchsaodjaridojesenepasiehovädzídobytokaktorépredstavujú

proti ich chate výškový rozdiel 10 metrov, preto sa cez tieto pozemky nevedia dostať ku svojej
chate pešo ani osobným motorovým vozidlom; dôkaz ohliadkou na mieste samom navrhli vykonať
z dôvodu preukázania, že žiadna iná prístupová cesta okrem asfaltovej cesty neexistuje; asfaltová
cesta je pritom pracovný pojem použitý na označenie prístupu k ich nehnuteľnostiam, ktorý v minulosti
naozaj predstavovala cesta vybudovaná z asfaltu alebo obdobného materiálu, ktorá sa v súčasnosti
nezachovala v celej dĺžke, avšak existuje minimálne v dĺžke 8 m na pozemku žalovaných parc. č.

XXX/X a končí pred betónovým mostom tvoriacim prechod cez potok na pozemky žalovaných; na
predloženej fotodokumentácii je prístupová cesta jasne viditeľná ako nezatrávnená časť pozemkov
žalovaných vedúca popred okná ich rekreačnej chaty posypaná kamienkami, resp. štrkom alebo
obdobným materiálom, ktoré stopy sa žalovaní snažia zničiť tým, že pozemky v súčasnosti zatrávňujú;
pripojenie katastrálneho spisu nenavrhli za účelom preukázania vlastníctva, ale za účelom zistenia

okolností zániku parcely č. XXX/X napojenej na miestnu komunikáciu končiacu pred hranicou pozemkov
žalovaných; ponuky žalovaných na vybudovanie prístupovej cesty inou trasou boli nereálne z dôvodu
neschodnéhoterénu;niejepravdou,žepodanoužaloboužalovanýchšikanujú,naopakšikanaprichádza
zo strany žalovaných, ktorý ich vystavujú stresovým situáciám, že sa k svojej chate už nebudú vedieť
dostať alebo len za veľmi sťažených podmienok; od začiatku sporu cestujú na svoju chatu zo svojho

bydliska takmer 200 km so strachom, že sa k svojej chate po príchode do P. nedostanú a budú sa musieť
vrátiť domov; ani ich požiadavka na prístup ku chate motorovým vozidlom nie je rozmar, pretože sú starší
ľudia a na chatu si potrebujú doviezť najmä zásoby jedla, ošatenie, uteráky, posteľnú bielizeň (na chate
nemajú automatickú práčku) a plynovú bombu, čo žalovaní dobre vedia a napriek tomu sa k riešeniu
situácie postavili neochotne a neľudsky; zotrvali na svojom návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku

a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.4 Repliku žalobcov doručil súd prvej inštancie právnej zástupkyni žalovaných na vedomie (č.l. 165
spisu).

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore odvolací súd dňa 26.07.2018 doplnil dokazovanie vykonaním ohliadky
na mieste samom za prítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov (§ 384 ods. 2 C.s.p.),
nakoľko na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že tento dôkaz na návrh žalovaných

je nevyhnutné vykonať za účelom rozhodnutia vo veci samej; v dôsledku doplnenia dokazovania v
odvolacom konaní nebol odvolací súd viazaný v celom rozsahu skutkovým stavom tak, ako ho podľa
odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.); doplnením dokazovania
odvolací súd ustálil priebeh navrhovanej prístupovej cesty na mieste samom z pohľadu zásahu do
vlastníckeho práva žalovaných ako aj alternatívne možnosti prístupu žalobcov k ich stavbe (rekreačnej

chate).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.4.3 Odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky
žalobcov ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a po
doplnení dokazovania vykonaním ohliadky na mieste samom udáva, že sa stotožňuje s názorom súdu

prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby; odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní vychádzal
zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním; pri viazanosti odvolacími dôvodmi preskúmal
odvolací súd len skutkové zistenia súdu prvej inštancie a právne posúdenie veci zo strany súdu prvej
inštancie v prejednávanom spore.

4.4.1 V prejednávanom spore sa žalobcovia podanou žalobou voči žalovaným domáhali zriadenia
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu (pešo aj motorovým vozidlom) cez pozemok
žalovaných ku svojej nehnuteľnosti (rekreačnej chate) v rozsahu podľa predloženého geometrického
plánu; žalovaní so žalobou žalobcov nesúhlasili; súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol v podstate
s odôvodnením, že žalobcovia (1) nemajú naliehavý právny záujem na určení požadovaného práva a
súčasne (2) neboli splnené hmotnoprávne predpoklady pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o

ods. 3 Občianskeho zákonníka (nakoľko podľa súdu prvej inštancie žalobcovia v konaní nepreukázali,
že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak najmä na základe zmluvy, ktorej uzavretie im ponúkli
žalovaní).

4.4.2 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia včas odvolanie; už v priebehu konania

na súde prvej inštancie navrhli žalobcovia vykonanie ohliadky na mieste samom, ktorý dôkaz súd
prvej inštancie nevykonal; odvolací súd dospel k záveru, že vykonanie ohliadky na mieste samom
je v prejednávanom spore potrebné pre zistenie skutkového stavu veci, preto odvolací súd doplnil
dokazovanie vykonaním ohliadky na mieste samom dňa 26.07.2018 a po takto doplnenom dokazovaní
dospel preskúmaním veci k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie je vo výroku o zamietnutí žaloby vecne správny.

4.4.3 Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore zaťažovalo
žalobcov dôkazné bremeno ohľadne preukázania naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe,
pretože z hľadiska predmetu konania (konštitutívne zriadenie práva prechodu cez cudzí pozemok)

neprichádza skúmanie naliehavého právneho záujmu do úvahy (skúmanie naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení prichádza do úvahy len v prípadoch konaní, ktoré môžu skončiť
deklaratórnym rozsudkom).

4.4.4 Na druhej strane doplnením dokazovania spolu s dokazovaním vykonaným zo strany súdu prvej

inštancie odvolací súd ustálil, že v prípade sporných pozemkov žalovaných ide o priľahlé pozemky
k stavbe (rekreačnej chate) žalobcov (táto skutočnosť nebola medzi stranami ani sporná); v prvom
rade odvolací súd po vykonaní ohliadky na mieste samom hodnotil, či žalobcami navrhovaný priebeh
cesty cez pozemky žalovaných neprimerane nezasahuje do ich vlastníckeho práva; odvolací súd pri
rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba

ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku
a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel; nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí byť
trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby bola teda čo najhospodárnejšia
(najkratšia) a súčasne aby splnila svoj hlavný účel, t.j. aby sa vlastník stavby mohol zo stavby
dostať na verejnú komunikáciu; súd sa pri rozhodovaní musí vždy snažiť o to, aby rozhodnutie bolo

spravodlivé a zasahovalo do práv vlastníka pozemku len v nevyhnutnej miere; o neprípustný zásah
do vlastníckeho práva vlastníka pozemku by išlo vtedy, ak by bola cesta trasovaná v blízkosti tých
miest, ktoré vlastník pozemku zvyčajne využíva na pracovnú činnosť alebo za účelom oddychu; nie je
prípustné cestu viesť cez pozemok takým spôsobom, že by sa tým zasahovalo do súkromia vlastníka
pozemku; z tohto hľadiska je po vykonaní ohliadky na mieste samom zrejmé, že navrhovaná trasa

cesty cez pozemok žalovaných vedie priamo stredom ich pozemku prakticky v bezprostrednej blízkosti
ich nehnuteľnosti (rekreačného domu), ktorú žalovaní nepretržite využívajú na bývanie; navrhovaná
trasa nevyhnutnej cesty by preto podľa odvolacieho súdu v tomto rozsahu predstavovala neprimeraný
zásah do vlastníckeho práva žalovaných a ich práva na súkromie, čo predstavuje samostatný dôvod na
zamietnutie žaloby žalobcov.

4.4.5 Nárok žalobcov na konkrétnej požadovanej trase nevyhnutnej cesty nemožno založiť len na
tvrdení, že navrhovaná cesta v tejto trase niekedy v minulosti existovala, pretože nebolo preukázané,
že patrí (patrila) do cestnej siete (nebolo ani tvrdené, že by bola zapísaná do pasportu ciest v obci,naopak v konaní nebolo spochybnené tvrdenie žalovaných, že aj v prípade zimnej údržby pri odhŕňaní
snehu sa cestné mechanizmy otáčajú na ich pozemku len s ich súhlasom), pretože žalovaní ako
vlastníci pozemku mali právo kedykoľvek pomery na svojom pozemku zmeniť v rámci svojho oprávnenia

vlastníkavecužívať(právnepanstvonadvecou),keďztohtodôvodunebolopotrebnévykonaťžalobcami
navrhované dokazovanie na zisťovanie stavu tvrdenej prístupovej cesty v čase nadobudnutia sporných
nehnuteľností zo strany žalovaných pripojením katastrálneho spisu zn. V 6243/2014, keď je zrejmé, že
súčasťou katastrálneho operátu nie je evidencia cestnej siete; v konaní súčasne nebolo spochybnené
tvrdenie žalovaných, že prístupová cesta k ich nehnuteľnosti (rekreačnému domu) bola vybudovaná

pôvodným vlastníkom (stavebníkom) ako účelová komunikácia za účelom zabezpečenia prístupu k
stavbe (rekreačnému domu), nakoľko miestna komunikácia končí na hranici pozemku žalovaných;
skutočnosť, že užívanie tejto prístupovej cesty zo strany tretích osôb (vrátane žalobcov) istú dobu od
nadobudnutia sporných pozemkov žalovaní tolerovali nemohlo založiť žiadny nárok týchto osôb na jej
užívanie (bez súhlasu žalovaných).

4.4.6 Z ohliadky na mieste samom súčasne vyplynulo, že do úvahy prichádzajú aj iné trasy vedenia
cesty (práva prechodu) cez pozemok žalovaných; bolo preto potrebné vyriešiť otázku, či je súd (odvolací
súd) v prejednávanom spore viazaný žalobou alebo je oprávnený sa od žaloby odkloniť a sám hľadať
vhodnú trasu cesty cez pozemky žalovaných, keď odvolací súd dospel k záveru, že takýmto oprávnením
súd v civilnom sporovom konaní nedisponuje; v prípade žaloby o zriadenie práva cesty podľa § 151o

ods. 3 Občianskeho zákonníka ide o súkromnoprávnu žalobu sui generis neuvedenú v ustanovení §
137 C.s.p. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kolektív : Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 495); nejde teda
o žalobu na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z právneho predpisu (§ 137 písm. b/ C.s.p.), medzi ktoré patria žaloby založené na právnom

dôvode, kedy z hmotného práva vyplýva, že súd má oprávnenie rozhodnúť, že existujúci právny vzťah
medzi stranami modifikuje, t.j. mení jeho obsah (usporadúva ho), pričom táto zmena má za cieľ účelné
užívanie majetkových práv v budúcnosti (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kolektív : Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck,
2016, str. 498); z uvedeného vyplýva, že v týchto prípadoch (žaloby podľa § 137 písm. b/ C.s.p.)

musí ísť v čase podania žaloby o existujúci vzťah medzi stranami predpokladaný hmotným právom; v
prípade žaloby podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka však takýto právny vzťah medzi stranami
v čase podania žaloby neexistuje, pretože má konštitutívne vzniknúť až na základe rozhodnutia súdu
(konštitutívny charakter rozsudku); ďalším dôsledkom uvedeného je skutočnosť, že v prejednávanom
spore veci je súd viazaný žalobou (§ 216 ods. 1 C.s.p.) a nemôže prekročiť žalobný návrh (§ 216 ods.

2 C.s.p.).

4.4.7 V dôsledku zmeny procesnej úpravy od 01.07.2016 neprichádza do úvahy aplikácia judikatúry
českých súdov k obsahovo totožnému ustanoveniu ako § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (porovnaj
napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1075/2006 zo dňa 11.07.2007

alebo rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2280/2006 zo dňa 30.08.2007),
ktorá žalobu o zriadenie práva cesty zaraďuje medzi žaloby, kedy určitý spôsob vyrovnania vzťahu
medzi účastníkmi vyplýva z právneho predpisu (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2016) a preto ak súd dospeje k záveru, že navrhovaná trasa cesty nie je vhodná,
má sám (prípadne aj za pomoci znalca) nájsť vhodnú trasu nevyhnutnej cesty; tieto závery vzhľadom

na vyššie uvedené nie je možné v prejednávanom spore uplatniť (bod 4.4.6 odôvodnenia); konanie v
prejednávanom spore začalo dňa 28.11.2016, t.j. za účinnosti Civilného sporového poriadku.

4.4.8 Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že aj keby tomu tak nebolo (t.j. v prejednávanom
spore by išlo o žalobu podľa § 137 písm. b/ C.s.p.), Civilný sporový poriadok neumožňuje súdu

vykonať dokazovanie bez návrhu (t.j. nariadiť znalecké dokazovanie na vytýčenie práva cesty inou
trasou oproti žalobe); žalobcovia nenavrhli vykonanie takéhoto dokazovania; za takýto návrh nemožno
považovať vyjadrenie ich právnej zástupkyne na ohliadke, že „sa nebránia inému trasovaniu prístupovej
cesty cez pozemok žalovaných po jeho rovnej časti“; oprávnenie súdu v prejednávanom spore na
vykonanie dokazovania bez návrhu nebolo možné založiť ani na ustanovení § 185 ods. 3 C.s.p.,

v zmysle ktorého môže súd aj bez návrhu vykonať dôkazy na zistenie, či navrhované rozhodnutie
bude vykonateľné (v zmysle, že vykonateľnosť rozhodnutia v tomto prípade závisí od geometrického
plánu na stanovenie trasy nevyhnutnej cesty), pretože takéto dokazovanie by nesmerovalo k zisteniu
vykonateľnosti navrhovaného rozhodnutia, ale priamo k zabezpečeniu jeho vykonateľnosti (t.j. súdnemôže v tomto smere vykonať dokazovanie aby rozhodnutie bolo vykonateľné, len na zistenie, či
konkrétne navrhované rozhodnutie bude vykonateľné).

4.4.9 Okrem uvedeného vykonanou ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že žalobcovia majú
prístup ku svojej stavbe (rekreačnej chate) pešo zabezpečený chodníkom v prírode; nie je podstatné,
že navrhovaná prístupová trasa by bola pre nich pohodlnejšia; pokiaľ ide o prístup autom, vzhľadom na
charakter nehnuteľnosti (rekreačná chata v horskej oblasti) a frekvenciu návštev (podľa ich udania 1-2
krát do mesiaca pred tým, ako začali mať problémy s prístupovou cestou) nie je nevyhnutné, aby bol

ich prístup zabezpečený priamo až k nehnuteľnosti; prístup v prípade výnimočných situácií (zdravotné
problémy alebo požiar) je zabezpečený prostredníctvom osobitných predpisov (kedy vlastník je povinný
strpieť vstup na svoj pozemok); bolo potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že žalovaní prejavili ochotu
rokovať o inej trase prechodu cez ich pozemok (prípadne aj na zmluvnom základe), čo žalobcovia
odmietli, pretože v zásade trvali na prístupe po navrhovanej trase, ktorú považovali za prístupovú cestu.
Preúplnosťpovažujeodvolacízapotrebnéuviesť,žerozhodnutievprejednávanomsporenepredstavuje

prekážku rozhodnutej veci pre prípadnú žalobu, ktorej predmetom bude nevyhnutná cesta po inej trase
ako podľa geometrického plánu č. 34987886-48/16 vypracovaného Ing. C. N. dňa 30.09.2016.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobcovia podané odvolanie obsahovo odôvodnili nevykonaním navrhovaných dôkazov potrebných

na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), ktorú odvolaciu námietku odvolací
súd v rozsahu navrhovanej ohliadky na mieste samom vyhodnotil ako dôvodnú a preto dokazovanie
doplnil vykonaním ohliadky na mieste samom; rozhodujúce skutočnosti zistené týmto dôkazom však
nemali vplyv na správnosť výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby;
ďalšie navrhované dokazovanie (najmä pripojením katastrálneho spisu o nadobudnutí vlastníckeho

práva k pozemkom zo strany žalovaných) nepovažoval odvolací súd za potrebné vykonať (bod 4.4.5
odôvodnenia). Odvolací súd nezistil ani vytýkanú vadu nesprávnych skutkových zistení na základe
vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), ktoré aj podľa odvolacieho súdu po doplnení
dokazovania vykonaním ohliadky na mieste samom boli dostačujúce na rozhodnutie vo veci. Pokiaľ
žalobcovia podané odvolanie odôvodnili tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd dospel k záveru,
že právne posúdenie veci ohľadne nedôvodnosti žaloby je správne (body 4.4.4 až 4.4.9 odôvodnenia);
nesprávne právne posúdenie veci odvolací súd identifikoval len vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie
o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov na podanej žalobe (bod 4.4.3 odôvodnenia), ktoré
však nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Pokiaľ žalobcovia v podanom odvolaní

poukázali aj na ďalšie ustanovenia zakotvujúce odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ a d/ C.s.p.),
tieto v obsahu odvolania žiadnym spôsobom konkrétne nešpecifikovali, preto sa nimi odvolací súd nad
rozsah skúmania splnenia procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.) pri rozhodovaní o podanom
odvolaní nezaoberal.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o
zamietnutí žaloby (prvý výrok) ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal aj
výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok) a dospel k záveru

o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej
inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu trov
konania plne úspešným žalovaným v plnom rozsahu; nakoľko však vo výroku o nároku na náhradu trovkonania súd prvej inštancie nevyjadril voči komu priznáva žalovaným nárok na náhradu trov konania
a súčasne výrok o trovách konania neformuloval do povinnosti ich náhrady, zostal výrok o trovách
konania v tejto podobe nevykonateľný; preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné tento

výrok z formálnych dôvodov zmeniť a uložiť žalobcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu;
z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady (pozri aj bod 9 odôvodnenia).
O samotnej výške náhrady trov konania žalovaných pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci v spojení § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaní boli v odvolacom konaní
v plnom rozsahu úspešní, priznal im odvolací súd proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací
súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn.
6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016
zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).