Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315201367
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315201367.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu Bytové družstvo

Humenné, Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné, IČO: 223051, právne zast. JUDr. Tatianou
Andrejcovou, advokátkou, Laborecká 58, 066 01 Humenné, proti žalovanému Spoločenstvo DARGOV
1, H. Q. X, 066 01 Humenné, IČO: 37 870 424, právne zast. JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom,
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, o uloženie povinnosti umožniť žalobcovi zúčastňovať sa na schôdzach
vlastníkov a hlasovaním ako spoluvlastník na týchto schôdzach rozhodovať, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný umožniť žalobcovi prostredníctvom jeho zamestnancov na základe poverenia
žalobcu účasť na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník

o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu spoločných častí domu a spoločných zariadení,
spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 10.02.2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal o uloženie povinnosti žalobcovi
zúčastňovať sa na schôdzach vlastníkov a hlasovaním ako spoluvlastník na týchto schôdzach
rozhodovať.

Podanú žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nebytového priestoru, nachádzajúceho sa v
bytovom dome na H. Q. XXXX/X,X v Humennom zapísaného na LV č. XXXX vedeného Správou katastra
Humenné.

Žalovaný je zapísaný v registri Spoločenstiev vlastníkov bytov, vedeným Ministerstvom vnútra SR a
vykonáva správu bytového domu na H. Q. XXXX/X,X v Humennom.

Žalobcovi ako vlastníkovi nebytového priestoru bola doručená pozvánka na schôdzu zhromaždenia
spoločenstva, zvolanú na požiadanie predsedu, ktorá sa mala konať dňa 15.01.2015 o 18.00 hod.

Za žalobcu, ktorý je právnickou osobou, sa schôdze zúčastnil jeho zamestnanec, ktorý predsedníčke
žalovaného predložil poverenie žalobcu na účasť na tejto schôdzi. Štatutárna zástupkyňa žalovaného
od zamestnanca žalobcu požadovala splnomocnenie v zmysle ust. § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z. s
úradne overeným podpisom, pričom na základe predloženého poverenia odmietla účasť zamestnanca

žalobcu na schôdzi vlastníkov a hlasovaním na schôdzi rozhodovať. Vyzvala ho, aby zo schôdze odišiel,
čo sa však nestalo, preto schôdzu zrušila. Mal za to, že žalovaný porušuje povinnosti vyplývajúce mu
zo zákona č. 182/1993 Z.z. a žalobcovi bráni vo výkone vlastníckeho práva, ktorým je bránenie účastina schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, preto podal predmetnú žalobu
na súd.

Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko ju považoval
za nedôvodnú. Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosti umožniť
žalobcovi zúčastňovať sa na schôdzach vlastníkov a hlasovaním ako spoluvlastník na týchto schôdzach
rozhodovať. Táto povinnosť však žalovanému vyplýva priamo zo zákona č. 182/1993 Z.z., preto uloženia
takejto povinnosti súdom je duplicitné a nadbytočné. Ak by súd takúto povinnosť uložil, bol by to

nevykonateľný rozsudok. Žalovaný sa plneniu povinnosti nevyhýba, avšak v danom prípade došlo k
odmietnutiu práva konkrétnej osoby ako údajného zástupcu žalobcu, a to z dôvodu nepreukázania sa
oprávneniatakejtoosoby nazastupovaniečiuž nazákladeplnejmocialebonazákladepovereniapodľa
§ 15 Obchodného zákonníka. V danom prípade je v danom prípade potrebné použiť analogicky § 14 ods.
6 zák. č. 182/1993 Z.z., týkajúce sa overenia podpisu na splnomocnení aj pre poverenie zamestnanca
podľa § 15 ObZ. Navyše predložené poverenie neobsahovalo príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať

pri konkrétnych otázkach ani nešlo o poverenie v celom rozsahu práv a povinností vlastníka bytu
alebo nebytového priestoru v dome. Keďže išlo o poverenie len na konkrétne zhromaždenie konané dňa
15.01.2015, K.. H. Y. nemal a ani nemá automaticky oprávnenie na zastupovanie žalobcu na všetkých
zhromaždeniach týkajúcich sa predmetného bytového domu. Poverenie predložené K.. H. Y. nespĺňalo
obsahové a formálne náležitosti, preto žalovaný nemal inú možnosť ako toto poverenie neuznať ako

doklad preukazujúci splnomocnenie (poverenie) pre K.. H. Y. na zastupovanie žalobcu podľa § 15 ObZ.
Z týchto dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, výsluchom právneho zástupcu
žalobcu, výsluchom zástupcu žalovaného, výsluchom svedka K.. H. Y. a oboznámením sa s listinnými

dôkazmi, najmä výpisom LV č. XXXX, pozvánkou na schôdzu zhromaždenia, vyjadrením Slovenského
zväzu bytových družstiev, výpisom z registra MV SR, poverením žalobcu pre K.. H. Y., vyjadreniami
žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.

Štatutárny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že Bytové družstvo Humenné je

vlastníkom nebytového priestoru , ktorý sa nachádza v bytovom dome žalovaného. Teda ako vlastníkovi
mu bolo doručené predvolanie na zhromaždenie, ktoré sa malo konať dňa 15.01.2015 spoločne s
programom, ktorý sa týkal technickej stránky. Z tohto dôvodu Bytové družstvo poverilo účasťou na
zhromaždení svojho zamestnanca K.. H. Y., ktorý je na bytovom družstve technickým vedúcim. Po
schôdzi ich informoval, že mu nebolo akceptované poverenie, ktoré bolo predložené a spoločenstvo

vyžadovalo overené poverenie a pokiaľ nebolo predložená, schôdza bola rozpustená. Mal za to, že na
predmetnú schôdzu postačovalo poverenie dané podľa § 9 Zákonníka práce, keďže právnická osoba
poverila svojho zamestnanca a nie overené poverenie, tak ako na tom trvalo spoločenstvo. Ďalej uviedol,
že družstvo má záujem zúčastňovať sa týchto schôdzí, no zo strany žalovaného sú odmietané takéto
poverenia.

Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu.
Podanou žalobou sa domáhal aj toho, aby sa žalobca mohol prostredníctvom svojich zamestnancov
zúčastňovať jednotlivých schôdzí, pričom z postoja právneho zástupcu žalovaného vyplýva, že nie
sú ochotní akceptovať takéto poverenia. Ďalej uviedol, že v danom prípade sa nejedná o určovaciu

žalobu ani o žalobu na plnenie. Je síce pravdou, že žalobca v prípade, ak nesúhlasí s hlasovaním na
schôdzi, môže sa obrátiť na súd, ale cieľom tohto konania je, aby sa mohol zúčastňovať vôbec týchto
schôdzí a hlasovať a potom v prípade potreby sa obrátiť na súd. Žalobca je právnickou osobou, ktorá
koná na základe poverení prostredníctvom fyzickej osoby a preto nie je dôvod, aby predkladal nejaké
splnomocnenia. Zákon nestanovuje presnú formu tohto poverenia, ale poverenie je vždy písomné a

podpísané štatutárnym zástupcom žalobcu. Mal za to, že podaná žaloba je dôvodná, petit je vykonateľný
a žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uplatnil si trovy konania.

Právny zástupca žalovaného vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že k danej okolnosti došlo z dôvodu,
že zamestnanec žalobcu, ktorý bol na schôdzi prítomný, sa nepreukázal občianskym preukazom a

zo strany žalovaného bola pochybnosť, či je zamestnancom žalobcu. Rovnako nepreukázal žiaden
pracovno-právny vzťah k žalobcovi. Medzi žalobcom a žalovaným sú dlhodobo narušené vzťahy a
bola obava, aby takéto hlasovanie mohlo byť spochybňované na súde. Mal za to, že žalobca sa
domáha určovacej žaloby, ktorú považoval za nedôvodnú. V danej veci nie je daný naliehavý právnyzáujem na strane žalobcu a ním naformulovaný petit je nevykonateľný, taktiež neurčitý. Ďalej uviedol,
že pokiaľ príde poverený zamestnanec žalobcu, jeho úkony bude spoločenstvo rešpektovať. Žalobca
má právo zúčastniť sa schôdzí, pričom zákon neurčuje obsahovú stránku týchto poverení, ale samotný

zákon o vlastníctve bytov v prípade hlasovania vyžaduje overené splnomocnenie tretej osoby. Čiže
sám zákon predpokladá určitú mieru opatrnosti pri hlasovaní o jednotlivých podstatných náležitostiach,
kedy vyžaduje osvedčený podpis, taktiež aj občiansky zákonník sankcionuje tretiu osobu, pokiaľ
splnomocnený pracovník prekročí svoje poverenie. Samotný spor nastal vlastne na tom, že išlo o
poverenie bez osvedčeného podpisu štatutárneho zástupcu, pričom ani samotný petit žaloby túto otázku

nerieši. Obsahovú stránku poverenia nikto nespochybnil. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalobu
zamietnuť.

Svedok K.. H. Y. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že je zamestnancom žalobcu - Bytového
družstva Humenné, kde pracuje ako technický námestník. Na schôdzu, ktorá sa konala dňa 15.01.2015,
sa dostavil na základe predvolania s tým, že pri prezentácii predložil poverenie od bytového družstva,

avšak predsedníčka spoločenstva požadovala overené splnomocnenie. Po vzájomných vyjadreniach,
predsedníčka spoločenstva odmietla akceptovať poverenie a požiadala ho, aby z miestnosti odišiel.
Pokiaľ tak neurobil, schôdzu ani neotvorila s odôvodnením, aby tam nebola osoba, ktorá na to nie je
oprávnená. Dôvodom neakceptovania poverenia bola skutočnosť, že nebolo notársky overené. Nevedel
uviesť, či v minulosti od neho nejaké doklady preukazujúce, že je zamestnancom bytového družstva,

vyžadovali. V predchádzajúcom období však bol u predsedníčky spoločenstva odstraňovať nejaký
technický problém, a vtedy od neho žiaden doklad o tom, že je zamestnancom bytového družstva
nežiadala. Bolo to niekedy v roku 1999 - 2000, pričom on je zamestnancom bytového družstva od
roku 1996. Zároveň s pani R. viackrát telefonicky komunikoval, a to i v čase, keď bola predsedníčkou
spoločenstva.

Slovenský zväz bytových družstiev vo svojom stanovisku zo dňa 08.01.2015 podal výklad zastupovania
právnickej osoby a ustanovení týkajúcich sa konania za právnickú osobu. V stanovisku uviedol
nasledovné :

- ak je vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome právnická osoba, koná za ňu
štatutárny orgán alebo jeho člen alebo ktorýkoľvek jej zamestnanec na základe poverenia.

Poverenie nie je plnomocenstvo. Ak štatutárny orgán družstva poverí svojho zamestnanca účasťou
a hlasovaním na schôdzi vlastníkov, nie je tento zamestnanec zástupcom družstva na základe

plnomocenstva, ale na základe poverenia, keďže je s družstvom v pracovnoprávnom vzťahu.

- podľa § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z., vlastník bytu alebo nebytového priestoru môže na hlasovanie
splnomocniť „inú osobu“, aby ho zastupovala.

Poverený zamestnanec družstva nie je „ iná osoba“, tak ako to má na mysli tento zákon. Je vždy
potrebné rozlišovať, či niekto koná na základe plnomocenstva alebo poverenia. Zamestnanec družstva
nemusí mať na poverení overený podpis štatutárneho zástupcu. Je jasné, že za právnickú osobu musí
niekto koná. Zamestnanec koná na základe poverenia a nie na základe plnomocenstva. Právnická
osoba svojho zamestnanca, aby v určitých alebo vo všetkých veciach konala za ňu poveruje a nie

splnomocňuje. Právnická osoba inú osobu (mimo pracovnoprávneho vzťahu s ňou) splnomocňuje a nie
poveruje. V tom je rozdiel vzniknutého problému.

Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je žalobca výlučným vlastníkom nebytového
priestoru nachádzajúceho sa v bytovom dome na H. Q. XXXX/X v Humennom, parc. č. XXXX o výmere

161 m2, zastavané plochy a nádvoria, súp. č. XXXX, parc.č. XXXX o výmere 276 m2, zastavané plochy
a nádvoria, súp. č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 3094/218114.

Žalovaný je zapísaný v registri Spoločenstiev vlastníkov bytov, vedeným Ministerstvom vnútra SR a

vykonáva správu bytového domu na H. Q. XXXX/X, X v Humennom.

Podľa pozvánky zo dňa 08.01.2015 bol žalobca ako člen zhromaždenia Spoločenstva Dargov 1,
Humenné pozvaný na schôdzu zhromaždenia, ktorá sa mala konať dňa 15.01.2015 o 18.00 hod.Pozvánka obsahovala aj údaj o tom, že účasť na schôdzi je dôležitá, rovnako i inštrukcie v
prípade neúčasti na schôdzi. V prípade neúčasti mal člen poveriť zastupovaním inú plnoletú osobu
prostredníctvom splnomocnenia a s úradne overeným podpisom. Súčasťou poverenia môže byť aj

príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať.

Poverením zo dňa 14.01.2015 Bytové družstvo Humenné, Laborecká 17, 00 37 Humenné, IČO: 223051
zastúpené Ing. Martou Sadloňovou, predsedníčkou Bytového družstva Humenné, poverilo svojho
zamestnanca K.. H. Y., vedúceho technického úseku, na zastupovanie Bytového družstva Humenné ako

vlastníka nebytového priestoru v bytovom dome, spoluvlastníka spoločných častí a zariadení bytového
domunaZhromaždeníSpoločenstvavlastníkovbytovanebytovýchpriestorovbytovéhodomuDARGOV
1, H. Q. X, X v Humennom konanom dňa 15.01.2015, aby v jeho mene rozhodoval za tieto nebytové
priestory hlasovaním v počte hlasov 1 o všetkých veciach týkajúcich sa správy, prevádzky, údržby a
opráv bytového domu, ktoré sa budú prejednávať na tomto zhromaždení.

Podľa § 41 ods. 2 O.s.p., každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.

Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka; ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho
koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka; ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných
spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

Podľa § 13 ods. 3 Obchodného zákonníka; podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich

pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania,
okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon
zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.

Podľa § 13 ods. 4 Obchodného zákonníka; Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je

účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené.

Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka; kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Podľa § 222 ods. 1 Obchodného zákonníka; družstvo je právnickou osobou. Za porušenie svojich
záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom.

Podľa § 243 ods. 1 Obchodného zákonníka; predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o
všetkých záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu.

Podľa § 243 ods. 2 Obchodného zákonníka; predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva.

Podľa § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka; predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a
zodpovedá jej za svoju činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok

predseda alebo podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná
písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva.

Podľa § 243 ods. 6 Obchodného zákonníka; predseda družstva organizuje a riadi rokovanie
predstavenstva. Ak tak stanovy určujú, organizuje a riadi aj bežnú činnosť družstva.

Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce; v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa,
ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je
fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci.
Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány

zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených
organizačnými predpismi.Podľa § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z., vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže v listinnej
podobe, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho pri hlasovaní zastupovala.
Súčasťousplnomocneniamusíbyťajpríkaz,akomásplnomocnenechlasovaťprikonkrétnychotázkach,

ak nejde o splnomocnenie na konanie v celom rozsahu práv a povinností vlastníka bytu alebo
nebytového priestoru v dome. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na
začiatku schôdze vlastníkov rade alebo zástupcovi vlastníkov alebo na požiadanie aj vlastníkovi bytu
alebo nebytového priestoru v dome. Kandidáti na volené funkcie v spoločenstve a na funkciu zástupcu
vlastníkov nemôžu byť splnomocnení iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak ide

o hlasovanie o ich voľbe. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže splnomocniť na
zastupovanie správcu.

V danom prípade žalobca žiadal, aby súd umožnil žalobcovi prostredníctvom jeho zamestnancov
na základe poverenia účasť na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako
spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu spoločných častí domu a spoločných

zariadení,spoločnýchnebytovýchpriestorov,príslušenstvaapozemku,atovsúladesust.§9Zákonníka
práce, nakoľko družstvo ako právnická osoba poverila svojho zamestnanca. Súd má však za to, že
dané ustanovenie nie je možné použiť, nakoľko sa nejedná o pracovnoprávny vzťah, ale ide o vzťah
voči tretím osobám navonok. Vzhľadom k tomu, že účastníci právneho vzťahu sú právnickými osobami
je potrebné aplikovať ustanovenia obchodného zákonníka. Právnická osoba koná, t.j. prejavuje vôľu

navonok prostredníctvom štatutárneho orgánu, ktorý je osobou oprávnenou konať vo všetkých veciach
spoločnosti podľa zmluvy o zriadení právnickej osoby, podľa zakladateľskej listiny a alebo podľa zákona.
Štatutárnym orgánom družstva je predstavenstvo, pričom podľa § 243 ods. 3 ObZ, ak zo stanov
nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. V danom prípade
štatutárny orgán žalobcu, za ktorý koná jeho predseda, písomne poverilo svojho zamestnanca účasťou

na zhromaždení spoločenstva Dargov 1. Súd má za to, že sa predmetné poverenie je splnomocnením
na všetky úkony, ku ktorým pri prevádzkovaní podniku dochádza. Žiadne ustanovenie obchodného
zákonníka na predmetné poverenie nevyžaduje úradne overený podpis. Zároveň žalobca poveril svojho
zamestnanca, ktorý u žalobcu vykonáva funkciu vedúceho technického úseku. Zároveň súd má za to,
že sa nejedná o situáciu podľa §14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého vlastník bytu alebo

nebytového priestoru v dome môže v listinnej podobe, s úradne overeným podpisom, splnomocniť
inú osobu, aby ho pri hlasovaní zastupovala. Súčasťou splnomocnenia musí byť aj príkaz, ako má
splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach, ak nejde o splnomocnenie na konanie v celom
rozsahu práv a povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome; a to z dôvodu, že žalobca
nesplnomocnil inú, tretiu osobu, ale účasťou na zhromaždení poveril svojho zamestnanca, ktorý patrí

k tejto právnickej osobe. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetné
poverenie spĺňalo náležitosti splnomocnenia na zastupovanie podľa Obchodného zákonníka, ktoré
nevyžaduje úradne overený podpis splnomocniteľa. Zároveň keďže súd každé podanie posudzuje podľa
obsahu, posúdil predmetné podanie označené ako poverenie, ako splnomocnenie. Preto súd podanej
žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť umožniť žalobcovi prostredníctvom jeho

zamestnancov na základe poverenia žalobcu účasť na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním
rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach , ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu
a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku. Zároveň
žalobca ako vlastník musí mať právo vykonávať svoje vlastnícke právo.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že podpis žalobcu na splnomocnení by musel byť úradne
overený len v prípade, ak by žalobca nesplnomocňoval svojho zamestnanca, ktorý má ako vedúci
technického úseku v náplni aj túto činnosť, ale splnomocnil by podľa § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z.,
inú, cudziu osobu.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p.; v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania, súd preto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.