Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/208/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111225567
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6111225567.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcuK.L.,W..XX.XX.XXXX,F.Y.Z.XXXX/XX,F.F.,M..Č..F.C.X,F.F.,vkonanízastúpenéhoJUDr.
Vladimírom Rybovičom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. Š. Moyzesa 4, Banská
Bystrica, proti žalovanému ROSA - Real s.r.o., so sídlom Majerská cesta 98, Banská Bystrica, IČO: 44
217 579, v konaní zastúpeného JUDr. Petrom Poláčekom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
Medený Hámor 15, Banská Bystrica, o neúčinnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že kúpna zmluva č. U. XXXX/XXXX uzatvorená dňa XX. XX. XXXX medzi V. L., W..
XX. XX. XXXX ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcim, na základe ktorej bol vykonaný vklad do

katastra nehnuteľností dňa XX. XX. XXXX, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľnosti v obci Ľ.G., V..
Ú.. Ľ., parcely registra Z. V. Č.. XXXX/X I. U. XXX Y.X, druh pozemku trvalé trávnaté porasty a parcely
č. XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, zapísané na LV č. XXXX, je voči
žalobcovi právne neúčinná.

Žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podaným návrhom zo dňa 28. 10. 2011, podaného osobne na Okresnom súde Banská
Bystrica dňa 04. 11. 2011, žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí určil, že Kúpna zmluva č. U. XXXX/

XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, uzatvorená medzi V. L., W.. XX. XX. XXXX ako predávajúcou a žalovanou
ako kupujúcim, na základe ktorej bol vykonaný vklad do katastra nehnuteľností dňa 05. 11. 2008 a
predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľnosti v Obci Ľ., katastrálne územie Ľ., parcely registra „Z. V. Č..
XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemky trvalé trávnaté porasty a parcely č. XXXX/X o výmere X XXX
m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty zapísané na LV č. XXXX je voči žalobcovi právne neúčinná.

2. Žalovaný s uvedeným návrhom vyjadril nesúhlas a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami stranami konania, prednesmi ich právnych
zástupcov a taktiež spisom Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici pod č. U. XXXX/XXXX, pričom zistil
tento skutkový stav:

4.NazákladerozsudkuOkresnéhosúduBanskáBystricazodňa13.05.2009podč.k.12C/34/2009-71v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. 05. 2010 pod č. k. 17Co/32/2010-115,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 07. 2010 a vykonateľnosť dňom 06. 07. 2010, bola V. L., W.. XX.
XX. XXXX, F. F. F., Y. F. X, uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23 235,74 Eur s príslušenstvom.
Dlžníčka si však do času podania žalobného návrhu svoju povinnosť nesplnila. Žalobca uviedol, že
kúpnou zmluvou č. U. XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX previedla dlžníčka svoje vlastnícke práva kpozemkom, ktoré sa nachádzajú v I. Ľ., kat. úz. Ľ. a to parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2 a parcely
č. XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, ktoré sú zapísané na LV č.
XXXX spolu s nedokončenou stavbou, ktorá nie je na LV zapísaná na žalovaného. Žalovaný následne

vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam previedol kúpnou zmluvou pod U. XXXX/XXXX zo dňa 16. 06.
2009 na tretie osoby tak, ako to vyplývalo z N. Č.. XXXX.

5. Žalobca ďalej uviedol, že napádaná kúpna zmluva bola uzavretá potom, čo na základe návrhu, ktorý
podal na Okresný súd Banská Bystrica dňa 27. 10. 2008 pod č. konania 1RO/821/2008-19 bola dlžníčke

uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 23 235,74 Eur s príslušenstvom. Na základe podaného odporu, bol
potom platobný rozkaz zrušený a konanie pokračovalo pod sp. zn. 12C/34/2009.

6. Žalobca uviedol, že dlžníčka v minulosti vlastnila nehnuteľný majetok, ktorý však previedla na
žalovaného a to jednak Kúpnou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX Č.. U. XXXX/XXXX účinnou od 05. 11.
2008, na základe ktorej previedla na žalovaného pozemky v I. Ľ. E. T. Č.. XXXX/X E. T. Č.. XXXX/X.

Následne kúpnou zmluvou zo H. XX. XX. XXXX T. Č.. U. XXXX/XXXX, účinnou od dňa 22. 01. 2009,
previedla na žalovaného aj 2-izbový byt č. X v bytovom dome, súpisné číslo XXXX, na ulici Y.. F. X, so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym
podielom k pozemku. Uvedená kúpna zmluva bola predmetom konania o neúčinnosť právneho úkonu,
ktoré bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 9C/206/2010.

7. Súd v tejto súvislosti vykonal dokazovanie kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi predávajúcou V. L. a
žalovaným, pričom predmetom zmluvy bol 2-izbový byt č. X, nachádzajúceho sa v F. F. W. G. Y.. F. Č.. X,
a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu spolu so spoluvlastníckym podielom k pozemku, parc. č. KN XXXX vo veľkosti XXXX/XXXXX.

Uvedená Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 01. 12. 2008, pričom vklad do katastra nehnuteľností bol
určený na deň 22. 01. 2009.

8. Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 9C/206/2010-272 zo dňa 28. 08. 2013 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici pod č. k. 17Co/840/2013-297, ktoré rozhodnutia

nadobudli právoplatnosť dňa 29. 10. 2014 súd zistil, že v danom rozhodnutí súd určil, že Kúpna zmluva
č. U. XXXX/XXXX uzatvorená medzi V. L., W.. XX. XX. XXXX ako predávajúcou a žalovaným ako
kupujúcim dňa 22. 01. 2009, predmetom ktorej bola kúpa bytu č. X v obytnom dome súpisné číslo XXXX
nachádzajúci sa v F. F. W. G. Y. F. X, V.. Ú.. L.Á., T.. Č.. XXXX A. W. N. Č.. XXX a podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, je voči žalobcovi

právne neúčinná. Žalobcom v tomto konaní bol žalobca tak, ako vystupuje v tomto konaní a tak isto
žalovaný je totožným subjektom ako v tomto konaní.

9. Žalobca uviedol, že obe kúpne zmluvy teda kúpna zmluva napádaná v tomto konaní a tak isto
kúpna zmluva, ktorou dlžníčka previedla svoje vlastnícke práva k bytu na žalovaného, boli uzatvorené

s malým časovým odstupom potom, čo žalobca si uplatnil svoju pohľadávku na zaplatenie dlžnej sumy
23 235,74 Eur s príslušenstvom práve voči dlžníčke V. L.. Oba tieto právne úkony viedli k zmenšeniu
majetku dlžníčky v konečnom dôsledku do takej miery, že pohľadávkou žalobcu nebolo možné uspokojiť
v exekučnom konaní.

10. Na podporu takéhoto tvrdenia predložil žalobca správu Exekútorského úradu Banská Bystrica,
súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta zo dňa 02. 11. 2011, z ktorého vyplýva, že u povinnej teda V. L.
bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: dlžníčka nemá evidované účty v peňažných
ústavoch, nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, nie je držiteľkou ani vlastníčkou motorových vozidiel, nie je
registrovaná ako poberateľ mzdy, resp. dôchodku.

11. Žalovaný uviedol, že kúpna zmluva, ktorá je týmto konaním napádaná, bola uzatvorená dňa XX.
XX. XXXX, pričom návrh žalobcu v danom konaní je datovaný z 28. 10. 2011 a podaný dňa 04. 11.
2011. V danom prípade teda je potrebné, aby boli skúmané hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie
takéhoto práva s tým, že v danej veci namietol premlčanie podaného návrhu, ktoré bolo podané po

uplynutí zákonnej lehoty a z toho dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

12. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi V. L. a žalovaným zo dňa 08. 10. 2008 zistil, že predmetom tejto
zmluvy boli teda pozemky parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku trvalé trávnaté porastya pozemok parcely č. XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty. Dohodnutá
kúpna cena predstavovala 600,-- Sk za m2 (19,92 Eur) a teda kúpna cena bola celkovo vo výške 1 057
800,-- Sk (t. j. 35 112,53 Eur).

13. Súd ďalej vykonal dokazovanie výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 08. 10. 2008, na
základe ktorého bolo zistené, že žalovaný vyplatil V. L. sumu 1 057 800,-- Sk ako úhradu kúpnej ceny
v zmysle kúpnej zmluvy.

14. Súd ďalej vykonal dokazovanie kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným a T. Č. E. Y. Č.,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh
pozemku trvalé trávnaté porasty a pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku trvalé
trávnatéporasty.Zuvedenejkúpnejzmluvyzistil,žetátobolauzatvorenádňa12.05.2009,pričomkúpna
cena bola dohodnutá za m2 pozemku vo výške 19,25 Eur a celková kúpna cena potom predstavovala
sumu 33 942,11 Eur.

15. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 12. 05. 2009 súd zistil, že žalovaný prevzal od T. Č. z
titulu kúpnej ceny za nehnuteľnosti sumu 33 942,11 Eur.

16. Na základe takýchto listinných dôkazov potom žalovaný tvrdil, že na jeho strane nedošlo k žiadnemu

obohateniu a nemal prospech z takéhoto právneho úkonu aký bol vykonaný a je predmetom tohto
konania.

17. Súd vo veci vypočul ako svedkyňu V. L., W.. XX. XX. XXXX, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že
je pravdou, že dňa XX. XX. XXXX uzatvorila kúpnu zmluvu so spoločnosťou ROSA - Real s.r.o., ktorej

predmetom bol prevod nehnuteľností, pretože v tomto období potrebovala splatiť dlhy, ktoré mala a
vznikli jej z dôvodu neúhrady jej záväzkov vzniknuté z firmy, ktorú mala spolu so svojim priateľom.
Uviedla, že tieto dlhy boli enormne vysoké a bola nútená vysporiadať tieto podlžnosti týmto spôsobom,
teda že tieto nehnuteľnosti v kat. úz. Ľ. bola nútená predať. Uviedla, že kúpna cena týchto pozemkov
jej bola vyplatená a túto použila na úhradu týchto dlhov, o ktorých hovorila. Uviedla, že v tomto období

mala ešte nehnuteľnosť, a to byt, avšak tak isto tento bola nútená predať, pretože podlžnosti boli vysoké.
Svedkyňa uviedla, že v tomto období nevlastnila žiaden hnuteľný či iný nehnuteľný majetok, prípadne
vklady v bankách alebo podobne. Svedkyňa ďalej uviedla, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 08.
10. 2008 boli iba pozemky, pretože stavba, ktorá na týchto pozemkoch stála, nebola legálna, nemala
stavebné povolenie a jej hodnota bola započítaná voči dlhom u inej firmy. Uviedla, že ona bola dlžná

napríklad v spoločnosti ACM s.r.o. asi 8 mil. Sk, spoločnosti DEKTRADE s.r.o. vo výške 12 mil. Sk a tak
isto mala dlh v Sociálnej poisťovni a vo viacerých firmách, ktoré uviesť vo svojej výpovedi nevedela. Na
otázku prečo neuhradila dlh voči žalobcovi, uviedla že v tomto období voči nemu nemala podlžnosť a
nemala mu teda dôvod plniť. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k nejakému ukráteniu.

18. Uviedla, že dlhy ktoré jej vznikli, súviseli jednak z jej podnikania ako fyzickej osoby a tak isto z
podnikania vo firme, ktorú mala so svojím priateľom a jednalo sa o obchodnú spoločnosť KS Stav
s.r.o. Uviedla, že nevie či konateľ žalovaného bol s jej majetkovou a finančnou situáciou oboznámený,
ona špeciálne o tom s ním nerozprávala, avšak poznali sa, kedy ju zastupoval ako právny zástupca v
niektorých konaniach, ktoré sa voči nej viedli, takže bolo možné dovodiť, že takúto vedomosť mal, že

podlžnosti voči nej existujú, keďže bola žalovaná jednak od p. L., t. j. žalobcu a žalovala ju tak isto jej
mama.

19. Svedkyne ďalej vo svojom písomnom vyjadrení neskôr uviedla, že žiadne listinné dôkazy k
uvádzaným skutočnostiam ona k dispozícii nemá.

20. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 22. 11. 2013 súd zistil, že táto poskytla informáciu o prípadnom
dlhu na sociálnom poistení, ktoré boli vedené u V. L. ako samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom z
uvedenej správy vyplynulo, že od 01. 03. 2003 do 05. 04. 2005 a od 01. 07. 2006 do 14. 08. 2008 bola
evidovaná ako samostatne zárobkovo činná osoba, pričom poistné za toto obdobie mala uhradené.

21. Z odpovede obchodnej spoločnosti DEKTRADE, a.s. so sídlom Bratislava vyplynulo, že táto eviduje
pohľadávku voči V. L. vo výške 657 220,-- Sk.22.SúdvovecivykonalďalejdokazovaniedopytomnarealitnékancelárievrámciMestaBanskáBystrica
s tým, že z uvedených odpovedí konkrétne k cene nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu sa
vyjadrila realitná kancelária TUreality s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, z odpovede ktorej je zrejmé, že

nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu v roku 2008 sa takáto cena pohybovala okolo 30,-- Eur
za m2.

23. Z vyjadrenia realitnej kancelárie 1. REALDOM, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica súd zistil, že trhová
cena nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prevodu v roku 2008 hodnota za m2 sa pohybovala v

rozmedzí od 28,-- Eur do 32,-- Eur za m2.

24. Z odpovede na výzvu tejto realitnej kancelárie potom súd zistil, že trhové ohodnotenie nemusí
vychádzať zo znaleckého posudku, ale vychádza zo situácie na trhu s nehnuteľnosťami, to znamená,
že v danom prípade pri stanovení takejto hodnoty za m2 vychádzali z prieskumu trhu v danom čase a
lokalite z požiadaviek ich klientov a kvality daných nehnuteľností. Zároveň uviedla, že táto spoločnosť

sa nepodieľala na predaji takýchto nehnuteľností.

25. Žalobca teda vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že v konaní je preukázané, že trhová cena
nehnuteľností sa pohybovala v rozmedzí od 28,-- Eur do 32,-- Eur tak, ako to vychádza za vyjadrenia
realitnej kancelárie 1.REALDOM, s.r.o. a tak isto z vyjadrenia realitnej kancelárie TUreality s.r.o., ktorá

stanovovala takúto hodnotu na 30,-- Eur. Z tohto dôvodu potom vyplýva, že dlžníčka nepredala tieto
nehnuteľnosti za hodnotu primeranú a pokiaľ by takéto nehnuteľnosti predávala za primeranú obvyklú
trhovú hodnotu, dosiahol by sa výťažok vo výške 52 890,-- Eur, čo je o 17 777,46 Eur viac ako bola
dohodnutá kúpna cena. Teda takáto kúpna cena nezodpovedala trhovej hodnote týchto nehnuteľností.
Žalovaný si musel byť vedomý toho, že takáto trhová hodnota je nižšia oproti skutočnej trhovej

hodnote nehnuteľností. V čase, kedy dlžníčka vykonala takýto právny úkon, teda prevod na žalovaného,
nevlastnila iný majetok, hoci mala ešte byt v Banskej Bystrici, avšak tento v krátkom časovom slede
následne 01. 12. 2008 previedla tak isto na žalovaného. Z konania, ktoré bolo vedené na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 9C/206/2010, ktoré už nadobudlo právoplatnosť, bolo zistené, že
takáto kúpna cena nepostačovala na úhradu dlhov a takéto konanie bolo teda z jej strany cielené a

vopred premyslené. Tak isto čo sa týka rozostavanej stavby v čase prevodu týchto pozemkov už takúto
nevlastnila. Tieto skutočnosti vyplývajú z vyjadrenia dlžníčky. Zároveň žalobca predložil do súdneho
spisu potvrdenie VÚB a.s. o tom, že dlžníčka mala k 01. 12. 2008 záväzky v rozsahu 22 018,35 Eur
a 9 421,87 Eur. Teda ďalšie záväzky, ktoré neuhradila, pričom sama uvádzala, že jej záväzky sú v
rozsahu niekoľkých miliónov Sk. Týchto skutočností si musela byť vedomá po tom, čo odpredala tieto

nehnuteľnosti za kúpnu cenu nižšiu ako je cena obvyklá. Skutočnosti o dlhoch dlžníčky vyplývajú aj z
potvrdenia obchodnej spoločnosti DEKTRADE SR, s.r.o., ktorá uvádzala, že jej dlh predstavoval sumu
vo výške 675 220,-- Sk.´

26. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou uzatvorenou medzi právnym predchodcom dlžníčky teda

zmluvu, na základe ktorej nadobudla tieto nehnuteľnosti V. L. I. T. F., W.. XX. XX. XXXX. Z uvedenej
kúpnej zmluvy súd zistil, že táto bola uzavretá dňa 30. 06. 2005, pričom dohodnutá kúpna cena za m2
nehnuteľnosti predstavovala 600,-- Sk, spolu vo výške 1 057 800,-- Sk.

27. Žalovaný teda uviedol, že kúpna cena uzatvorená medzi V. L. a T. F. bola zhodná s cenou, za ktorú

žalovaný tieto pozemky odkúpil od V. L. dňa 08. 10. 2008 a následne tieto odpredal do konca za cenu
nižšiu ako ju nadobudol.

28. Žalobca vo svojom vyjadrení následne uviedol, že takéto kúpne zmluvy, ktorými T. F. previedol
pozemky na dlžníčku V. L. H. XX. XX. XXXX, boli uzavreté tri a pol roka pred tým, než ona sama tieto

nehnuteľnosti previedla na spoločnosť žalovaného dňa 08. 10. 2008. Vzhľadom na plynutie času došlo
nepochybne k zmene hodnoty nehnuteľností a v dôsledku zmeny situácie na trhu s nehnuteľnosťami,
čo je možné aj v dôsledku zmeny stavu nehnuteľností. Z tohto dôvodu preto neobstojí argumentácia
žalovanéhooadekvátnostikúpnejcenydohodnutejmedzinímadlžníčkouvroku2008,pokiaľajvyplýva,
že za takú istú cenu dlžníčka tieto nehnuteľnosti nadobudla v roku 2005.

29. Z notárskej zápisnice W. XX/XXXX, W. XXXXX/XXXX E. W. XXXXX/XXXX zo dňa 29. 04. 2005
súd zistil, že T. F. nadobudol tieto nehnuteľnosti od K.. T. A. E. H. A., pričom dohodnutá kúpna cena
predstavovala 220,-- Sk za m2, spolu 387 860,-- Sk.30. Žalobca k uvedenej skutočnosti uviedol, že takáto cena bola značne podhodnotená, čo vyplýva z
toho, že o dva mesiace neskôr T. F.Š. tieto nehnuteľnosti predal dlžníčke t. j. V. L. za takmer trojnásobne

vyššiu kúpnu cenu, teda 600,-- Sk za m2, spolu 1 057 800,-- Sk. Dlžníčka sa teda v krátkej časovej
následnosti zbavila všetkého svojho nehnuteľného majetku, jednak predmetných pozemkov v kat. úz.
Ľ., rozostavanej stavby, ako aj bytu na ulici Y. F. U. F. F., pričom tento byt predala za cenu neprimerane
nízku čo vyplýva aj z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. 9C/206/2010.
Na základe takýchto právnych úkonov dlžníčky došlo k zmenšeniu majetku do takej miery, že tým došlo

k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. V čase rozhodovania súdu podľa názoru žalobcu tak
teda dlžníčka nevlastnila žiaden majetok, ktorým by bolo možné uspokojiť pohľadávku, čo zároveň aj
preukazovala oznámením súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, Exekútorský úrad Banská Bystrica
zo dňa 29. 04. 2016, z ktorého táto skutočnosť vyplýva. Žalobca ďalej uviedol, že v čase prevodu týchto
nehnuteľností nebol záväzok dlžníčky voči žalobcovi priznaný právoplatným a vykonateľným súdnym
rozhodnutím, ale jednalo sa o záväzok už vymáhateľný, t. j. zročný, uplatniteľný v súdnom konaní. V

čase uzatvorenia takéhoto právneho úkonu už prebiehalo konanie na Okresnom súde Banská Bystrica
o zaplatenie 700 000,-- Sk na základe návrhu žalobcu a taktiež konanie o zaplatenie 300 000,-- Sk
na základe návrhu matky dlžníčky A. L.. Sama dlžníčka na pojednávaní uviedla, že tento nehnuteľný
majetokpredalazdôvodu,žepotrebovalasplatiťdlhy.Žalobcaďalejuviedol,žeodporovaciažalobamusí
byťpodanáprotiosobe,sktoroualebovprospechktorejbolprávnyúkonurobený.Zvýpovedesvedkyne,

ale tak isto aj samotného žalovaného vyplynulo, že dlžníčka sa na žalovaného obrátila s úmyslom predať
nehnuteľnosti z dôvodu, že mala finančné problémy a potrebovala prostriedky na úhradu svojich dlhov.
Žalovaný potvrdil vedomosť o finančných problémoch dlžníčky, ktoré vznikli zo záväzkov z obchodného
styku jej obchodnej spoločnosti, resp. jej samotnej. Žalobca tvrdil, že na základe takejto skutočnosti
žalovaný si musel byť vedomý toho, že zaplatením kúpnej ceny nižšej než je skutočná trhová hodnota

nehnuteľnosti, môže dôjsť k zmareniu uspokojenia veriteľov dlžníčky.

31. Podľa § 42a Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Odporovaťmožnoprávnemuúkonu,ktorýdlžníkurobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojho
veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116
a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá

strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

32. Podľa § 42b ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou.
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu

dlžníka prospech.

33. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za
preukázané, že na základe žaloby žalobcu Okresný súd Banská Bystrica vydal v konaní pod č. k.
1RO/821/2008-19 platobný rozkaz, v ktorom uložil dlžníčke, t. j. Kataríne Sásikovej povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 23 235,74 Eur s príslušenstvom a trovami konania. Následne bol takýto platobný rozkaz
zrušený na základe podaného odporu a vec bola ďalej prejednaná v konaní pred Okresným súdom
Banská Bystrica pod sp. zn. 12C/34/2009.

34. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13. 05. 2009 pod č. k. 12C/34/2009-71 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. 05. 2010 pod č. k. 17Co/32/2010-115,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 07. 2010 a vykonateľný dňa 06. 07. 2010, bolo V. L., W.. XX. XX.
XXXX, F. Y. F. X uložená povinnosť zaplatiť do 3 pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia žalobcovi
sumu 23 235,74 Eur s príslušenstvom. Dlžníčka si však túto povinnosť na základe právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia nesplnila.

35. Súd mal ďalej za preukázané, že dlžníčka Kúpnou zmluvou U. XXXX/XXXX uzatvorenej dňa XX.
XX. XXXX predala žalovanému nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Ľ., a to parc. registra „Z. V. Č..XXXX/X o výmere XXX m2 druh pozemku trvalé trávnaté porasty a parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2
druh pozemku trvalé trávnaté porasty tak, ako boli zapísané na LV č. XXXX.

36. Následne kúpnou zmluvou žalovaný tieto nehnuteľnosti odpredal ďalším tretím osobám.

37. Súd mal teda v konaní za preukázané, že žalobca mal právo odporovať právnemu úkonu, ktorý
si uplatnil podanou žalobou. Táto žaloba smeruje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech, teda voči žalovanému. Súd v danej súvislosti potom konštatuje, že sú splnené

podmienky aktívnej a pasívnej legitimácie v danom spore.

38. Ohľadne včasnosti podania takéhoto žalobného návrhu súd vychádzal z právneho názoru Krajského
súdu v Banskej Bystrici, ktorý vyjadril vo svojom rozhodnutí pod č. k. 13Co/174/2012-74 zo dňa 10. 12.
2012, z ktorého je zrejmé, že žaloba bola podaná včas, a to z dôvodu, že zmluva, ktorá bola uzavretá
dňa XX. XX. XXXX s účinnosťou vkladu do katastra nehnuteľností nadobudla dňa 05. 11. 2008 a žalobca

podal žalobu dňa 04. 11. 2011, je potrebné poukázať na zásadný rozdiel pri nadobúdaní účinnosti zmluvy
o prevode hnuteľných vecí a zmluvy o prevode vecí nehnuteľných. V zmysle ustanovenia § 44 ods.1
Občianskeho zákonníka, uzavretím zmluvy o prevode hnuteľných vecí, táto zmluva zásadne nadobúda
účinnosť. Toto však neplatí pri zmluve o prevode nehnuteľností, keď v zmysle ustanovenia § 133 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra

nehnuteľností podľa osobitných predpisov. Platná zmluva o prevode nehnuteľností ešte sama o sebe
nemá za následok prevod vlastníckeho práva. Musí k nej pristúpiť ďalšia právna skutočnosť a to je
vklad do katastra nehnuteľností, ktorý ma konštitutívne účinky. Až vkladom do katastra nehnuteľností sa
nadobúda vlastníctvo a zmluva sa stáva účinnou. Právny inštitút odporovateľnosti právneho úkonu slúži
na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými

sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Odporovateľnosť
právneho úkonu je procesný inštitút, ktorý sa do praxe premieta tak, že veriteľ sa môže na súde žalobou
domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony uvedené v odsekoch 2 až 5 ustanovenia § 42a
Občianskeho zákonníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
veriteľovi právne neúčinné.

39. Krajský súd vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že je potrebné skúmať, či predmetný právny úkon
ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa s prihliadnutím k tomu, že dlžníkove právne úkony
ukracujúuspokojenievymáhateľnejpohľadávkyveriteľavtedy,akvedúkzmenšeniumajetkudlžníkaaak
dôsledkom tohto zmenšenia majetku je, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej vymáhateľnej

pohľadávky z majetku dlžníka. Zákonnou podmienkou odporovateľnosti je tiež preukázanie úmyslu
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ktorý bol druhej zmluvnej strane známy.

40. Bolo teda potrebné posúdiť, či právny úkon a to kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, ktorá bola
uzavretá medzi dlžníkom žalobcu, t. j. V. L. ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim dňa XX.

XX. XXXX, ktorá nadobudla účinnosť vkladom do katastra nehnuteľností dňa 05. 11. 2008, ukracuje
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, teda či tento právny úkon viedol k zmenšeniu majetku
dlžníčky do takej miery, že ani z iného jej majetku nie je možné dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
žalobcu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vykonaním dokazovania sa preukázalo a to najmä
predložením listinných dôkazov a tak isto výpoveďou svedkyne teda dlžníčky Kataríny Sásikovej, že

tento právny úkon viedol k zmenšeniu jej majetku do takej miery, že sa stala nemajetnou, teda nevlastnila
žiaden iný hnuteľný či nehnuteľný majetok, z ktorého by mohlo byť možné dosiahnuť uspokojenie
pohľadávky žalobcu. Je ďalej zrejmé, že v čase takéhoto právneho úkonu dlžníčka bola vlastníčkou
bytu, ktorú však v krátkom časovom slede tak isto previedla kúpnou zmluvou na žalovaného, pričom z
jej svedeckej výpovede vyplynulo, že práve kroky vedúce k odpredaju nehnuteľností, ktoré jej vlastnícky

patrili, malo dôjsť práve z dôvodov, že táto mala v úmysle uspokojovať dlhy, ktoré jej vznikli v rámci jej
podnikania.

41. Súd teda vychádzal z toho, že dlžníčka fakticky v čase prevodu už tieto nehnuteľnosti nevlastnila
resp. prevod vlastníckeho práva k zvyšnej nehnuteľnosti, t. j. k bytu sa pripravoval a následne

sa aj realizoval. Súd ďalej skúmal, či existoval úmysel dlžníčky žalobcu odporovateľným právnym
úkonom ukrátiť žalobcu. V tejto súvislosti súd uvádza, že úmysel ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa je daný vtedy, ak predmetným právnym úkonom skutočne došlo k ukráteniu
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Táto skutočnosť sa v rámci konania potvrdila, pretože v časeuskutočňovania odporovateľného právneho úkonu dlžníčka už nedisponovala, resp. vo veľmi krátkom
čase po ňom previedla aj poslednú nehnuteľnosť, ktorej bola vlastníčka a teda nedisponovala žiadnym
iným majetkom, čo potvrdila sama vo svojej svedeckej výpovedi. Zároveň tu v konaní bolo preukázané,

že dlžníčka má dlhy u ďalších obchodných spoločností, resp. bánk, čo bolo v konaní preukázané
potvrdeniami týchto subjektov.

42. Teda v čase rozhodnom dlžníčka nedisponovala takým iným majetkom, ktorý by postačoval na
uspokojenie pohľadávky žalobcu, čo je relevantné z hľadiska zistenia úmyslu dlžníčky pri uzatváraní

tohto právneho úkonu teda kúpnej zmluvy.

43. Z tohto dôvodu teda súd ustálil, že dlžníčka nemala iný majetok, z ktorého by mohla uspokojiť
pohľadávku žalobcu.

44. Poslednou otázkou, ktorú súd skúmal pri rozhodovaní v žalovanej veci bolo to, či dlžníčka za

predmetnú nehnuteľnosť obdržala primeranú náhradu spočívajúcu v zaplatenej kúpnej cene a či táto
kúpna cena bola primeraná vzhľadom na druh, stav a umiestnenie nehnuteľností.

45. V tejto súvislosti súd konštatuje, že kúpna cena bola dlžníčke vyplatená, pričom túto skutočnosť
mal súd za preukázanú na základe príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, ktoré predložil v

konaní žalovaný. Súd však ďalej uvádza, že takúto náhradu, ktorú dlžníčka obdržala, nebola primeraná.
K takémuto záveru súd dospel na základe vykonaného dokazovania jednak podanými vyjadreniami
realitných kancelárií a to 1.REALDOM, s.r.o. a TUreality s.r.o., ktoré zhodne určili trhovú hodnotu
predmetných pozemkov v rozmedzí od 28,-- Eur až do 32,-- Eur za m2, resp. 30,-- Eur za m2.
Trhová hodnota potom pozemku o celkovej výmere 1763 m2 by predstavovala sumu 52 890,-- Eur, čo

predstavovalo o 17 777,47 Eur viac oproti dohodnutej kúpnej ceny medzi dlžníčkou V. L. a žalovaným,
ktorá bola vo výške 35 112,53 Eur.

46. V danom prípade takýto rozdiel preukazuje tú skutočnosť, že nešlo o ekvivalentnú náhradu
za odpredané nehnuteľnosti, pričom takáto kúpna cena teda nezodpovedala obvyklej trhovej cene

podobných nehnuteľností v danom čase a lokalite, čoho si musel byť vedomý aj žalovaný ako právnická
osoba, ktorý má v predmete podnikania aj realitnú činnosť.

47. Teda za skutkovej a právnej situácie takej, že dlžníčka v čase uzatvorenia právneho úkonu nemala
iný majetok a za odpredané nehnuteľnosti jej nebola poskytnutá primeraná náhrada spočívajúca v

zaplatení kúpnej ceny, ktorá by bola primeraná vzhľadom na druh, stav a umiestnenie nehnuteľnosti,
súd konštatuje, že žalobný návrh žalobcu je dôvodný a preto súd takémuto žalobnému návrhu vyhovel
a určil, že právny úkon, na základe ktorého došlo k odpredaju nehnuteľností zo strany dlžníka žalobcu
žalovanému za právny úkon neúčinný voči žalobcovi.

48. Súd zároveň rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že priznal nárok na náhradu
trov konania žalobcovi, keďže mal vo veci plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie

je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.