Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6Cpr/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712213928
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1712213928.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku, sudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej veci žalobcu:

K.. R. U., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX F., štátny občan SR, zastúpeným
AK Bános s.r.o., Mierové námestie 2, 924 01 Galanta, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Aquaseco
s.r.o., Moyzesova 61, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: XX XXX XXX, zastúpeným advokátom JUDr.
MariánomKollárom,Mnoheľova22,05801Poprad,ourčenieneplatnostiskončeniapracovnéhopomeru
a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 13.08.2012 sa domáhal žalobca prostredníctvom právnej kancelárie určenia,
že skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného je neplatné, že pracovný pomer žalobcu u
žalovaného trvá a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu mzdy. Svoj návrh odôvodnil tým,
že je zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2005, dňa 25.06.2012
nastúpil na PN pričom potvrdenie o PN a preukaz o trvaní dočasnej PN zaniesol osobne žalovanému,
ktorý ich odmietol prevziať, preto mu ich teda zaslal doporučeným listom, ktorý si žalovaný prevzal
28.06.2012 a žalovaný ich listom zo dňa 04.07.2012 vrátil s odôvodnením, že pracovný pomer žalobcu

u žalovaného sa skončil. Ako sa pracovný pomer skončil, kedy a dôvod skončenia neboli žalobcovi
dodnes oznámené, žalobca nemá v rukách žiaden listinný doklad, ktorý zakladá a preukazuje skončenie
pracovného pomeru žalobcu u žalovaného. Skončenie pracovného pomeru potvrdil žalovaný e-mailom
zo dňa 10.07.2012, v ktorom je uvedené skončenie pracovné pomeru 25.06.2012, opäť však bez
uvedenie spôsobu a dôvodu skončenia pracovného pomeru. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu
vyzval žalovaného listom zo dňa 26.07.2012 aby zdôvodnil svoje konanie a výslovne uviedol, že sa
stále považuje za zamestnanca žalovaného, teda osobu, ktorá je ochotná (aj povinná) vykonávať pre

zamestnávateľa závislú prácu (§11 ods. 1 ZP). Žalobca ako zamestnanec deklaruje, že trvá na tom,
aby ho žalovaný ako zamestnávateľ naďalej zamestnával. S poukazom na ust. §70 ZP s ohľadom
na skutočnosť, že ukončenie pracovného pomeru dodnes nebolo žalobcovi oznámené, odôvodnené a
doručené predpísanou formou, t.j. doporučene do vlastných rúk s čím zákon priamo spája neplatnosť
takéhoto právneho úkonu, podal obžalobu na súd.

2.Žalovanýcestouprávnehozástupcupísomnýmvyjadrenímdoručenýmsúdu24.10.2012žiadalžalobu

v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania s odôvodnením, že pracovný pomer žalobcu
založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.09.2005 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 02.01.2012, skončil dňa
25.06.2012 okamžitým skončením pracovného pomeru podľa §68 ods. 1 písm. b) ZP, t.j. z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny. Pri skončení pracovného pomeru žalovaný postupoval vsúlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce, teda okamžité skončenie pracovného pomeru
bolo žalobcovi oznámené, riadne odôvodnené a písomnosť bola žalobcovi doručovaná v súlade s ust.
§38 ods. 1 ZP. V súlade s ustanovením §38 ods. 4 posledná veta ZP účinky doručenia okamžitého

skončenia pracovného pomeru dňa 25.06.2012 nastali napriek tomu, že žalobca prijatie písomnosti
odmietol. Žalovaný trvá na tom, že pracovný pomer so žalobcom skončil dňa 25.06.2012. Žalovaný
namieta vyjadrenie žalobcu, ktorý trvá na tom aby ho žalovaný ako zamestnávateľ naďalej zamestnával.
Vzhľadom na závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom nemožno od žalovaného spravodlivo
požadovať ďalšie zamestnávanie žalobcu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov L. V.Í., V. F., K.. V. Z. a listinnými
dôkazmi: listom žalovaného zo dňa 04.07.2012, e-mailom žalovaného zo dňa 10.07.2012, výpisom z
obchodného registra žalovaného, poštovým podacím hárkom, pracovnou zmluvou zo dňa 28.02.1992,
výzvou zo dňa 26.07.2012, oznámením žalobcu zo dňa 11.08.2012, mailovou komunikáciou žalobcu
zo dňa 28.08.2012 a 14.09.2012, odpoveďou inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 17.12.2012, výzvou

žalobcu zo dňa 11.03.2013, pracovnou zmluvou zo dňa 01.09.2005, popisom práce pracovníka zo
dňa 03.06.2010, dodatkom č. 1 zo dňa 02.01.2012 k pracovnej zmluve zo dňa 01.09.2005, písomným
upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 18.04.2012, záznamom o opakovanom porušení
pracovnej disciplíny zo dňa 05.06.2012, upozornením zo dňa 14.06.2012, okamžitým skončením
pracovného pomeru zo dňa 25.06.2012, vyhlásením svedkov zo dňa 25.06.2012, zápisnicou o výsluchu

osoby OR PZ v Senci zo dňa 26.04.2013, odpoveďou inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 17.12.2012,
kópiou knihy príchodov a odchodov od 01.06.2012 do 26.06.2012, správou o ambulantnom vyšetrení
zo dňa 12.06.2012 a lekárskou správou zo dňa 18.07.2012 a 26.07.2012, upovedomením o začatí
trestného stíhania OR PZ v Senci zo dňa 29.07.2013, faktúrami č. 60165, 60168, 60177, upovedomením
o vznesení obvinenia OR PZ Senec zo dňa 10.10.2014, prepúšťacou správou zo dňa 19.04.2015,

trestným rozkazom OS BAIII č. 46K/58/2015 právoplatným dňa 13.01.2016, zápisnicou z mimoriadneho
valného zhromaždenia spoločnosti AQUASEKO s.r.o. zo dňa 08.11.2013, výplatnou páskou za mesiac
6/2012, rozsudkom OS BA V číslo konania 23Cb/267/2014 a 23Cb/157/2014, z pracovnej zmluvy
zo dňa 01.09.2005 ako aj z výpovede oboch strán sporu mal súd preukázané, že žalobca je
zamestnancom žalovaného od 01.09.2005 na dobu neurčitú vo funkcii chemický technológ. Z popisu

práce pracovníka zo dňa 03.06.2010 súd zistil, že žalobca bol zaradený na pracovnú pozíciu chemický
technológ a vedúci laboratória v ktorom popise práce sú špecifikované pracovné činnosti chemického
technológa: sledovanie a kontrola prevádzky, čistiarní odpadových vôd, vykonávanie meraní na ČOV,
odoberanie vodových a zmiešaných vzoriek odpadových vôd a kalov, odobranie vzoriek pitných vôd
na chemický, mikrobiologický a biologický rozbor, vypracovávanie posúdení funkcie ČOV, návrhy na

zlepšenie prevádzky ČOV. Z funkcie vedúceho laboratória vyplývajú pre žalobcu nasledovné pracovné
činnosti: zabezpečovanie všetkých podmienok pre realizáciu a činnosť laboratória, zabezpečovanie
profesionálnejpráceapožadovanúodbornúznalosťpracovníkovlaboratória,vyhodnocovanievýsledkov
rozborov vzoriek odpadových vôd, aplikovanie výsledkov rozborov na zlepšenie funkcie biologického
čistenia,kontrolapracovníkovvlaboratóriu,aktívnesapodieľaťnarealizáciicieľovsystémumanažérstva

kvality, vypracovávanie cenových ponúk pre potenciálnych zákazníkov, vykonáva a zabezpečuje všetky
činnosti vyplývajúce z príručky kvality, dodržiava zásady akreditácie v laboratóriu.

4. Z písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 18.04.2012 (prevzal žalobca dňa
19.04.2012) súd zistil, že žalovaný v zmysle ust. ZP upozornil žalobcu na závažné porušenie pracovnej

disciplíny z dôvodu porušenia pracovných povinností, ktoré mu vyplývajú z právnych, pracovnoprávnych
predpisov pracovnej zmluvy ako i z interných predpisov organizácie, a bol upozornený na skutočnosť,
že pri opakovanom porušení pracovnej disciplíny môže organizácie voči nemu uplatniť výpoveď (§63
ods. 1 písm. e) ZP).

5. Zo záznamu o opakovanom porušení pracovnej disciplíny zo dňa 05.06.2012 súd zistil, že žalovaný
oznámil žalobcovi že opakovane porušil pracovnú disciplínu a to nasledovne:
- neskoré príchody na pracovisko a odchod z pracoviska v ľubovoľnom čase (nedodržiavanie 8,5 hod
pracovného času),
- neplnenie si pracovných povinností (opakovane neskoré odovzdávanie výkazov, reportov pre ÚSRO,

VUVH... a iné úrady, ktoré majú súvislosť s výkonom prevádzkovanie verejnej kanalizácie, ktorú
spoločnosť vykonáva) a jej následná penalizácia (pokuta) spoločnosti príslušným úradom,
- nespracovanie knihy jázd pre motorové vozidlo za roky 2011 a 2012, ktoré mu bolo pridelené a ktoré
používal na služobné a súkromné účely,- nevykonanie odberov odpadových vôd, na ktorých bol dohodnutý s konateľkou (hlavnou laborantkou)
podľa stanoveného plánu odberov,
- porušenie Spoločenskej zmluvy - vykonávanie toho istého predmetu podnikania na vlastné meno.

6. V prípade ak budú vyššie uvedené skutočnosti sa i naďalej opakovať, spoločnosť okamžite zruší s ním
pracovnú zmluvu podľa §68 ZP a navrhne jeho vylúčenie ako spoločníka zo spoločnosti. Z uvedeného
dokladu súd zistil, že žalobca odmietol prevziať jeho prevzatie čo potvrdili svedkovia V. Z. E. L. V.
vlastnoručným podpisom.

7. Z upozornenia žalovaného zo dňa 14.06.2012 súd zistil, že konateľka AQUASEKO H. R. upozorňuje
žalobcu, že si nesplnil povinnosť zamestnanca riadne a včas zariadiť všetky náležitosti v konaní s
ÚRSO o vyňatie z regulovanej činnosti na rok 2012 pri prevádzkovaní verejnej kanalizácie, pričom v
e-mailovej komunikácie s K.. Y. V. - zamestnankyňou ÚRSO vyplýva, že bol výslovne upozornený na
nevyhnutnosť zaslať vymenované doklady a skutočné údaje za regulovanú činnosť do 31.05.2012 s tým,
že dňa 14.06.2012 jej bolo ako konateľke telefonicky ÚRSO odbor regulácie vodárenstva oznámená

skutočnosť, že naša spoločnosť nedodala riadne a včas údaje potrebné pre úspešné ukončenie vyššie
uvedeného konania. Skutočnosť, že riadne a včas žalobca si nesplnil pracovné povinnosti, ktoré mu
vyplývajú z popisu práce pracovníka zo dňa 03.06.2010, riadne a včas nepredložil doklady a údaje za
spoločnosť, toto považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súčasne bol žalobca vyzvaný aby
do troch pracovných dní, t.j. do 19.06.2012 zabezpečil a odoslal všetky potrebné doklady a údaje na

ÚRSO a v prípade, že ak v dôsledku porušenia jeho pracovných povinností bude spoločnosti udelená
pokuta, jej náhradu spoločnosť uplatní v súlade s právnymi predpismi od neho. V upozornení uviedla,
že vyššie uvedený závažný nedostatok zistila iba náhodou a preto ho vyzvala v lehote do 19.06.2012
aby predložil písomný zoznam všetkých orgánov verejnej správy na ktoré je žalovaný povinný zasielať
písomnosti v súvislosti s prevádzkovaním verejnej kanalizácie a aby v zozname uviedol, či údaje a

doklady skutočne založil a v akej lehote. V prípade ak tak neurobí bude jeho postup hodnotiť ako ďalšie
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd zistil, že po prečítaní a doručovaní na pracovisku dňa
04.06.2012 žalobca odmietol uvedené upozornenie prevziať čo podpísali a potvrdili svedkyne V. E. R..

8. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 25.06.2012 súd zistil, že žalovaný, podľa ust.

§68 ods. 1 písm. b) ZP ukončil so žalobcom okamžite pracovný pomer, ktorý vznikol podľa pracovnej
zmluvy zo dňa 01.09.2005 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny ktorého sa žalobca
ako zamestnanec dopustil: 1) absentoval v práci dňa 07.06.2012, 13.06.2012 a 21.06.2012 pričom
neprítomnosť vopred neohlásil, dodatočne ju neospravedlnil a ani nevysvetlil čo sa považuje za závažné
porušenie pracovnej disciplíny a na viac narušením plynulej činnosti zamestnávateľa. 2) bez povolenia

konateľky zamestnávateľa neprišiel včas na miesto výkonu práce alebo toto bez povolenia a vedomia
konateľky predčasne opustil a to takto:
04.06.2012 príchod o 10:15hod, opustenie miesta výkonu práce o 14:00hod,
05.06.2012 príchod o 12:05hod, opustenie miesta výkonu práce o 16:00hod,
06.06.2012 príchod o 10:15hod, opustenie miesta výkonu práce o 13:15hod,

08.06.2012 príchod o 15:00hod, opustenie miesta výkonu práce o 15:15hod,
14.06.2012 príchod o 09:00hod, opustenie miesta výkonu práce o 12:30hod,
15.06.2012 príchod o 10:05hod, opustenie miesta výkonu práce o 14:05hod,
22.06.2012 príchod o 08:50hod, opustenie miesta výkonu práce o 14:50hod,
jeho neospravedlnené neskoré príchody, krátkodobé zdržiavanie sa v práci a nevysvetlené

náhle odchody znemožňujú plynulú činnosť, ktorú zamestnávateľ vykonáva, zneisťuje ostatných
zamestnancov, ktorých práca je na neho viazaná, ktorým konaním závažne porušuje pracovnú
disciplínu, jeho vysvetlenie: „že musel niečo vybaviť“ sú pre zamestnávateľa nedostatočné, 3)
zamestnávateľ nadobudol podozrenie, že vykonáva činnosť pre klientov zamestnávateľa pod jeho
obchodným menom, vystavuje faktúry na cenu takého plnenia, pričom platby prijíma v hotovosti

alebo na svoj účet bez vedomia zamestnávateľa. Toto podozrenie konateľke zamestnávateľa
nepoprel. Dňa 22.06.2012 potvrdila spoločnosť Euroimmobiliare s.r.o., že za činnosti vykonané údajne
zamestnávateľom zaplatila sumu 198,-eur na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX na základe faktúry č.
XXXXX zo dňa 09.11.2011 vystavenej údajne zamestnávateľom, na faktúre sa nachádza podpis „Vlna“.
Uvedené sa týka aj ďalších faktúr a to faktúry č.: XXXXX zo dňa 12.05.2011 vystavenej obci Radošina

na sumu 300,-eur, faktúry č. XXXXX zo dňa 02.05.2011 vystavené BK Group, a.s. na sumu 504,-
eur, faktúry č. XXXX zo dňa 21.10.2009 vystavenej Hydrocoop s.r.o. na sumu 476,-eur a faktúry č.
XXXX zo dňa 12.10.2009 vystavenej K.. H. U. L..C..I.. na sumu 178,50eur. Ako zamestnanec nie
je oprávnený vystavovať faktúry, je povinný všetky činnosti vykonané v pracovnom čase a súvisiaces jeho pracovným zaradením riadne a včas evidovať u zamestnávateľa tak, aby tieto mohli byť
súčasťou účtovníctva zamestnávateľa. Prijatie akejkoľvek platby v mene zamestnávateľa je povinný
okamžite oznámiť zamestnávateľovi. Finančné prostriedky prijaté od klienta v mene zamestnávateľa je

povinný vydať okamžite zamestnávateľovi. Takto získané peniaze za cenu plnenia poskytnutej klientovi
zamestnávateľa zamestnávateľovi nevydal a ani zamestnávateľa o tejto svojej činnosti neinformoval. Na
vysvetlenie podozrenia konateľke zamestnávateľa uviedol, že: „som s tým nevedel prestať“. V doklade
je uvedené, že porušenia pracovnej disciplíny v bode 1, 2, a 3 sú každý samostatným dôvodom pre
okamžité skončenie pracovného pomeru. Všetky skutočnosti opísané od bodu 1, 2, 3 nastali alebo

ich zamestnávateľ zistil v mesiaci jún 2012, preto všetky jednotlivé porušenie sú formálne uvádzané v
jednom okamžitom skončení pracovného pomeru, jeho pracovné zaradenie u zamestnávateľa je jedno
z najdôležitejších a každé jednotlivé porušenie pracovnej disciplíny uvedené v bode 1, 2, 3 narúša
plynulú činnosť a podnikanie zamestnávateľa tak závažne, že jeho ďalšie zamestnávanie nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo vyžadovať. Pracovný pomer sa končí momentom doručenia tohto
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podpis konateľky H. R. za AQUASEKO s.r.o. písomnosť

opatrená pečiatkou doručovaná žalobcovi na pracovisku dňa 25.06.2012, z vyhlásenia svedkov zo dňa
25.06.2012 (č. listu 39 súdneho spisu) má súd preukázané, že L. V. E. V. F. boli prítomné pri doručovaní
písomností - okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi v priestoroch jeho kancelárie v sídle
spoločnosti AQUASEKO s.r.o. na Moyzesovej č. 61 v Ivanke pri Dunaji. Konateľka spoločnosti p. H.
R. predložila písomnosť žalobcovi a vyzvala ho na prevzatie a podpísanie prevzatia tejto písomnosti a

oboznámila ho s tým, že účinky doručenia tejto písomnosti nastanú aj v prípade ak K.. R. U. odmietne
písomnosť prevziať. K. R. U. odmietol písomnosť prevziať, súčasne výslovne uviedol, že odmietnutie
prevzatia nepotvrdí písomne.

9. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že takzvanému nedoručeniu výpovede jeho osobe uviedol, že

prišla pani R. zo vzdialenosti dvoch metrov ho vyzvala aby podpísal výpoveď, on povedal, že ak ma
niečo podpísať, chce si to prečítať, ona uviedla, že nič mu ukazovať nebude, nech na to zabudne a
má to podpísať. Prvýkrát doklad videl až v marci 2013 na súde, k uvedenému dokladu sa nedostal ani
inšpektorát práce v októbri 2012. Pokiaľ sa týka údajného porušenia pracovnej disciplíny, prvýkrát dostal
akože upozornenie v apríly 2012 bez uvedenia dôvodu, druhýkrát dostal upozornenie 14.06.2012 kde

bolo uvedených viacej dôvodov, je pravdou že mal nahlásiť do 31.01. na ÚRSO údaje za rok 2011, tieto
nahlásil e-mailovou komunikáciou na poslednú chvíľu nakoľko k tomu potreboval doklady od obcí a tieto
obdŕžal neskoro, od ÚRSO prišla správa, že to potrebujú v písomnej forme, bolo potrebné to vytlačiť z
počítača a poslať, avšak dňa 01.06.2012 mu boli odobraté zamestnávateľom notebook, kľúče od auta,
pošta sa k nemu nedostala nakoľko nemal prístup k počítaču. Pokiaľ sa týka údajných absencií uviedol,

že firma fungovala cca 20 rokov za toto obdobia sa dochádzka neevidovala, dochádzková kniha sa
neviedla a až následne od 01.06.2012 bola dochádzková kniha zavedená, má dojem, že to bolo kvôli
nemu, on sa odmietal do nej zapisovať, zapisovali ho kolegyne a aj zapisovanie kolegýň prebiehalo
tak, že jedna kolegyňa zapísala ďalšie dve alebo tri. Stávalo sa, že prišiel neskôr alebo odišiel skôr z
práce avšak jeho práca pozostávala v práci v teréne, napríklad aj dovolenku si vypisoval tak, že ju mal

vypísanú a pritom celý týždeň bol v práci. Bolo bežným zvykom vo firme, že ak niekto potreboval ostať
doma nemusel si dovolenku vypisovať, resp. si ju vypísal dodatočne, stačilo že sa ohlásil že nepríde.
Dňa 25.06.2012 keď si mal údajne prevziať výpoveď, prišiel do práce okolo 10:00hod. po udalosti sa
zbalil a odišiel preč, v ten deň mal aj problémy s chrbticou, k závodnému lekárovi ísť nestihol preto
išiel vo večerných hodinách na pohotovosť, na druhý deň išiel k závodnému lekárovi, ktorý mu vypísal

PN, pričom v dochádzkovej knihe bol zapísaný ako že pracuje, preto mal aj problémy so zdravotnou
poisťovňou pri platení PN. Uviedol, že pred 01.06.2012 mu žiadne absencie vytýkané neboli. Uviedol,
že 18.11.2011 sa vzdal funkcie konateľa spoločnosti, nakoľko sa zišla schôdza štyroch spoločníkov,
zostávajúci traja uviedli, že buď sa funkcie vzdá alebo ho odvolajú takže po zvážení situácie radšej
odstúpil. Pokiaľ sa týka svedkov podpísaných na doklade okamžitého skončenia pracovného pomeru,

ktorí potvrdili že písomnosť si odmietol prevziať, uviedol, že má vážne podozrenie o ich nestrannosti
nakoľko jedna je neter konateľky a druhá je kolegyňa ktorá s konateľkou od začiatku pracuje. Pokiaľ
sa týka dochádzkovej knihy, právny zástupca žalobcu uviedol, že má podozrenie, že bola vyhotovená
žalovaným účelovo, dôkaz o jej manipulácii je aj v dopisovaní údajov do nej, o čom svedčí aj kópia, ktorú
si vyhotovil žalobca dňa 11.06.2012 a dochádzková kniha, ktorú predložil žalovaný inšpektorátu práce

Bratislava, napríklad: v pondelok 11.06.2012 boli zapísané príchody a ešte neboli zapísané odchody
z piatku 08.06.2012, zapísané sú často jednou rukou viaceré zamestnankyne a nakoľko žalobca sa
nezapisoval, žalovaný ho v dochádzke zapisoval ako považoval za potrebné, napríklad dňa 13.06.2012
má zapísanú absenciu (bod 1 okamžitého skončenia pracovného pomeru), žalobca bol v tej deň v práciminimálne do 16:00hod a podobne je to aj so zapisovaním absencií aj v ostatných prípadoch. Bod 3
okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol objektívne preukázaný.

10. Konateľka žalovaného H. R. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca vo svojej výpovedi rozprával
klamstvá a nepravdy, žalobca veľmi dobre vedel čo obsahuje výpoveď nakoľko sa s ním o tom rozprávali,
bola prítomná aj p. V.V., zbytočne tvrdí že nevedel dôvod, to že nechodil na čas do práce, prichádzal
neskoro a vôbec neprišiel a nedal o sebe vedieť bol len jedným z dôvodov okamžitého skončenia
pracovného pomeru, ďalší a hlavný dôvod bol ten o ktorom vie, že vystavoval faktúry na meno firmy

a peniaze si posielal na jeho účet čo bolo predmetom šetrenia na polícii. Všetko sa začalo tým, že
začali mať v práci podozrenie a stávalo sa že žalobca telefonoval a telefonoval a zákazky do firmy
nedoviedol, začal skrývať papiere aby sme nevedeli čo robí, začal chodiť do práce po pracovnej dobe,
keď ostatní z firmy odchádzali a keď sa ho na to pýtali povedal, že sa domov neponáhľa, že má problémy
v manželstve, a keď uviedol, že pracuje, vo výsledkoch sa to neodzrkadlilo. Všetci na pracovisku o
doklade o okamžitom skončení pracovného pomeru vedeli, bolo to všetko dávno pripravené, len on tvrdí

že o tom nevedel a keď sa potvrdili následne skutočnosti ohľadom faktúr a toku peňazí na jeho účet
rozhodli sa že mu okamžité skončenia pracovného pomeru doručia. Vtedy žalobca sväto svete sľúbil,
že sa to viac nestane, následne objavili ďalšie faktúry a týmto ich donútil aby mu okamžité skončenia
pracovného pomeru dali, nemali inú možnosť, vlastné on sám ich k tomu svojim konaním donútil. V
čase keď bol zbavený konateľstva požíval všetky výhody, služobné auto, telefón, pritom ona chodila

do práce autobusom alebo ju odviezla dcéra. Pokiaľ sa týka upozornenia na neplnenie pracovných
povinností, z dôvodu že neodosielal hlásenia pre ÚRSO, ktoré mal odovzdať do konca roka najneskôr do
konca januára, ona sa o tom dozvedela od pani, ktorá telefonovala zo životného prostredia, že im neboli
materiály dodané, k tomu uviedla, že za nedodanie hlásení boli ÚRSO vyrubované vysoké pokuty, čo
sa aj za predchádzajúci rok stalo, kedy nebolo hlásenie doručené, firma musela zaplatiť vysokú pokutu,

žalobcovi stačilo len zavolať na obecné úrady, ona sa mu ponúkla, že to urobí povedal že nie že to
zvládne sám, nie raz ale stokrát ho na to upozorňovala. Okrem uvedeného, uviedla, že mávajú dohľad
z SNAS kedy mal ako vedúci laboratória spraviť vyhodnotenie práce celoročné celej spoločnosti, dva
mesiace sa ho pýtala či na tom pracuje, či potrebuje s niečím pomôcť alebo zadovážiť nejaké doklady
povedal že nie, a dva dni pred dohľadom sa dozvedela, že žalobca nemá urobenú ani čiarku, povedal,

že nevie ako to má urobiť a preto cez víkend to jej dcéra, ktorá je manažérkou a má prehľad, toto za neho
urobila. Uviedla, že po obdobie 40 rokov spolupracovali, a keď prišli na podvody s faktúrami povedal, že
sa to viac nestane, zrazu opätovne volal nejaký zákazník, že je chyba vo faktúre, keď sme faktúru hľadali
nenašli sme ju, upozornili sme ho že príde o funkciu, povedal že mu to je jedno. K pracovnej náplni
žalobcu patrilo aj odoberanie vzoriek, čo si mal sám plánovať, nespravil ani to, musela to za neho robiť,

funguje to tak a na tomto je založená činnosť firmy, že sa idú zobrať vzorky, následne sa urobí rozbor
vzoriek, platí sa za faktúru, na účet firmy. V októbri bol žalobca zbavený konateľstva, v máji mu odobrala
firemné auto, bolo to jediné auto firmy a používal ho žalobca, udal ju na polícii z tohto dôvodu a následne
musela zamestnať dvoch ľudí na dohodu na odoberané vzoriek, následne bol žalobcovi odobratý aj
telefón z ktorého telefonoval známym, na to prišla do firmy jeho manželka, napadla jej dcéru a zlomila

jej ruku. Uviedla, že žalobca pracoval vo funkcii vedúceho laboratória z počiatku bol jedným z konateľov
a teda sa mal zaujímať o prácu firmy. Na nosenie pošty sa zamestnávala jedna sila, ktorá chodila pre
poštu a teda ak som mala záujem o chod firmy, túto poštu musela aj skontrolovať, mohol si ju pozrieť
aj žalobca, on však o to nemal záujem, zaujíma sa iba o peniaze, ktoré chodili na účet, okrem toho si
neustálepožičiavalzfirmypeniaze,napríkladvybralpeniaze,žeidekúpiťbenzíndoauta,vrátilsabenzín

nekúpil, peniaze minul neviem kde a potom doniesol ústrižok na preplatenie, peniaze z firmy si neustále
požičiaval, evidovala to pokladníčka, stávalo sa že aj 4 mesiace peniaze nevrátil, stalo sa, že aj suma
12.000,-skk mu nemohla byť strhnutá z platu nakoľko by nemohol splácať úver, následne peniaze vrátil.
Pokiaľ sa týka tvrdenia žalobcu že sa jedná o rodinnú firmu, skutočnosť je taká, že firma sa s takýmto
zámerom pôvodne zakladala, ona ma dcéru, druhá konateľka tiež, žalobca syna, preto si povedali, že

keď oni skončia s prácou môžu to robiť ich deti nakoľko majú vzdelanie podobného zamerania, následne
žalobca povedal, že jeho syn nemá vodičský preukaz, že si nájde lepšiu prácu, že nemá o to záujem,
preto museli zamestnať dvoch ľudí na dohodu. Pokiaľ sa týka dovoleniek, uviedla že ak chcel žalobca
mať dovolenku a riadne si ju vypísal, tak ju aj dostal. Pokiaľ si nárok na dovolenku nevyčerpal, vyčerpal
si ju na druhý rok a pokiaľ si ju nestihol vyčerpať, bola mu riadne preplatená. Na otázku právneho

zástupcu žalovaného uviedla, že keď sa spoločnosť zakladala bol žalobca jediný konateľ, potom boli
obaja spolu a od novembra 2011 bola konateľkou ona. Uviedla, že keď išiel žalobca ráno na odber
vzorky mal to deň pred tým nahlásiť, nikdy to však neurobil a na odbery chodil málo, preto museli prijať
dvoch zamestnancov a aj keď neprišiel do práce, následne sa dozvedeli, že si bol niečo vybavovať,preto mu hovorila, že by sa mal nahlasovať ako každý iný zamestnanec a chodiť na ôsmu hodinu do
práce ako každý iný zamestnanec, čo nikdy neurobil. Pokiaľ sa týka dátumov 07.06, 13.06. a 21.06.2012
žalobca jednoducho neprišiel do práce a ani dodatočne sa neospravedlnil, nepovedal kde bol a keď sa

ho na to pýtala nepovedal nič. Pokiaľ sa týka evidencie dochádzky, túto evidenciu začali viesť na starom
pracovisku na Y. ulici, vtedy tam boli štyria spoločníci a navzájom si dôverovali, na pracovisku sa videli
čím sa kontrolovali, avšak keď začal žalobca robiť to čo robil a to že prestal chodiť do práce, nehlásil
svoje príchody a odchody bolo nutné evidenciu opätovne zaviesť. Pokiaľ sa týka vystavovania faktúr
toto oprávnenie mala iba ona, museli sa zapisovať do zošita odoslaných faktúr, žalobca vystavovanie

faktúr vo svojej pracovnej náplni nemal. Faktúry sa vystavovali na základe objednávky spolu s dokladom
o vykonaní práce, zasielali sa poštou a prevodným príkazom sa za ne platilo alebo prišiel zákazník
osobne a vykonal úhradu za čo dostal príjmový pokladničný doklad. Mohlo sa stať, že dali žalobcovi
faktúru aby ju odniesol zákazníkovi spolu s príjmovým dokladom čo sa muselo zaevidovať a peniaze
sa museli priniesť do firmy. Pokiaľ sa týka doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalobcovi uviedla, že to bolo na podnet druhej spoločníčky, prišla za žalobcom s napísaným okamžitým

skončením pracovného pomeru s tým, aby si to prevzal a podpísal prevzatie na čo on uviedol, že on
nič preberať a podpisovať nebude a takýmto spôsobom reagoval aj v minulosti keď sa mu doručovalo
upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny a nie je pravdou že mala v rukách len nejaký iný
papier ako to tvrdil on. Na otázku právneho zástupcu žalobcu prečo na výzvy zo dňa 01.08, 28,08.2012
a 14.09.2012 nepredložili žalobcovi písomné okamžité skončenia pracovného pomeru uviedla, keďže

žalobca o to nejavil pred tým záujem mali to založené v jeho osobnom spise a žalobca podal podnet na
inšpektorátpráce,ktorýtoprešetrovali,dokladvideliprečítalisiho,navýzvyžalobcunereagovalinakoľko
bol podaný návrh na súd a chceli aby sa to vyriešili na súde. Uvedený doklad mu nezaslali nakoľko si ho
sám odmietol prevziať. Uviedla, že ústne žalobcu niekoľkokrát upozorňovala, že nechodí do práce tak
ako mal, vo firme boli štyria spoločníci z toho traja chodili do práce autobusom na čas na ôsmu hodinu

alebo na 07:30hod a žalobca nebol schopný prísť do práce vôbec a to ani autom, niekoľkokrát bol na
to upozorňovaný a vedeli o tom všetci zamestnanci.

11. Svedkyňa L. V. uviedla, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi bolo dané po
viacerých upozorneniach, že nedodržiava pracovnú dobu, aj z tohto dôvodu sa zvolalo mimoriadne

valné zhromaždenie a po rozhovore s ním, chceli sme s ním rozprávať o tom aby si uvedomil svoje
konanie kedy ma hrozne vytočil, povedal že vlastne nemá nič proti tomu, že by odišiel z práce a odišiel
z miestnosti, následne som povedala, že s ním pracovný pomer rozviažeme. Správal sa arogantne a
myslel si, že nie sme schopné s ním pracovný pomer rozviazať, i popri tom sa správal, že je všetko v
poriadku, vždy pochválil ako pracujeme a keď sme požiadali aby niečo urobil aj on, trvalo to niekoľko

dní, nebolo na neho spoľahnutie v práci. Pokiaľ sa týka dochádzky mal pridelené auto a dlhé roky ju
vozieval, ešte v roku 2008 keď sa schádzali na Mlynských Nivách, neskôr sem tam vyzdvihoval mňa
keď som mu napísala sms a napokon to dopadlo tak, že musela na neho čakať a keď už nemala chuť
na neho vyčkávať začala chodiť mestskou dopravou, nebolo na neho ani v tomto spoľahnutie a keďže
mala veľa práce začala chodiť autobusom. Od roku 2008 to s ním boli horšie a horšie začali sa mu dávať

upozornenia ústne a napokon aj písomné, konali sa aj pracovné porady, kde bol upozorňovaný že si
neplní svoje pracovné povinnosti, následne bol pozbavený konateľstva, prvé písomné upozornenie si
prevzal a potom už odmietal čokoľvek podpisovať a preberať. Pokiaľ sa týka doručovania okamžitého
skončenia pracovného pomeru uviedla, že bola osobne pri tom keď sa žalobcovi doručovalo, povedal že
nič si nepreberie, nič nepodpíše nechcel s nimi nič konzultovať, bola prítomná aj pani F., R., žalobca. Ona

osobne doklad čítala, uviedla, že potom ako sa mu odobralo auto, nebol ochotný chodiť do práce, sem
tam sa ukázal a potom odišiel. Pracovnú činnosť už nevykonával, iba pozeral do počítača, nič viac a keď
ho p. R. nabádala aby dokončil pracovné veci, ktoré dokončiť mal, na nič sa nezmohol. Aj dochádzková
kniha sa začala zavádzať nakoľko bol problém ho zohnať, aj túto žalobca odignoroval, nezapisoval sa
do nej, ak bol v práci zapisovala ho konateľka. Faktúry mala na starosti konateľka p. R., problém bol aj

s faktúrami ktoré neboli zaevidované. Uviedla že personálnu agendu mala na starostí sekretárka p. F..
Uviedla, že žalobca bol upozorňovaný na neplnenie pracovných povinností na viacerých stretnutiach,
dá sa povedať že konateľka behala za ním dennodenne aby si plnil to čo mal, odignoroval jej príkazy a
aj to čo mu naplánovala nesplnil nedalo sa na neho v pracovných veciach spoľahnúť, mal nosiť vzorky
a keď nám to priniesol popoludní neviem čo celý deň robil asi nejaké svoje nekalé veci.

12. Svedkyňa V. F. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca si nechcel prevziať okamžité skončenie
pracovného pomeru, pri doručovaní bola prítomná aj ona, uviedla, že konateľka prišla za žalobcom s
tým, aby si doklad prevzal čo on odmietol ani si to neprečítal, prítomná bola p. V., R. a žalobca, vedela otom že žalobca bol upozorňovaní ústne aj písomne na porušovanie pracovnej disciplíny, jedenkrát si ho
prevzal. Uviedla, že vo firme bola zavedená dochádzková kniha do ktorej sa všetci zapisovali, žalobca
sa nezapisoval. Uviedla, že personálnu agendu mala na starosti K.. Z..

13. Svedkyňa K.. V. Z. uviedla, že spoločnosti žalovaného pracuje od roku 2008 ako mzdová účtovníčka
amanažérkvality,vroku2010kúpilaobchodnýpodielspoločnostiatakakovšetcispoločnícisapodieľala
na jej rozvoji spoločnosti na zvyšovaní príjmov čo potom vyžadovala aj od ostatných spolupracovníkov
a teda aj od žalobcu. Žalobca nespolupracoval, najprv sedel samostatne v kancelárii a keď ho vyzývali

na aktivitu a rozvoj spoločnosti, tak nereagoval, ak sa ho pýtala čo robí nevedel povedať a ak mu aj
boli zadané nejaké úlohy, ktoré mu vyplývali z pracovnej náplne, tie nevykonal, na otázku prečo od
neho nedostala odpoveď. Nebolo na neho spoľahnutie, nedalo sa s ním pracovať, ostával v práci po
pracovnej dobe a nikto nevedel na čo a čo tam robí. Následne sa s ním dohodli, že bude sedieť s ňou
v kancelárii tak aby mohli vzájomne komunikovať, riešiť objednávky a všetko čo sa týkalo spoločnosti.
I napriek tomu žiadnu činnosť nevykonával, ak mal niečo spraviť, trvalo mu to týždeň alebo dva alebo

to nespravil vôbec. Aj keď prišla pani R. a spýtala sa ho čo robí, jeho odpoveď bola, že nevie. Bol
nespoľahlivý, nepodieľal sa na rozvoji spoločnosti, alebo sa podieľal a peniaze si nechával sám pre
seba. Do práce chodil nepravidelne v nepravidelných časoch, nikdy sa neospravedlnil, nedal nám vedieť
čo robí a prečo neprišiel. Keď ho potrebovala k činnosti so zákazníkom potrebovala vedieť kde je a
kedy príde, jeho neskoré príchody boli relatívne dosť často bez udania dôvodu, nezapisoval sa do knihy

príchodov a odchodov, všetci pracovníci sa zapisovali a on nie. Následne sa v roku 2012 dozvedeli,
že vyhotovoval faktúry v mene firmy, tieto neboli zaevidované, boli väčšinou uhrádzané v hotovosti a
peniaze išli na jeho účet. Na základe všetkých týchto skutočností a viacerých ústnych a písomných
upozorneniach sa dohodli, že s ním okamžite ukončia pracovný pomer, k prevzatiu výpovede bola
prizvaná p. V. F.Á. E. L. V., žalobca však písomnosť neprevzal, povedal, že nič preberať nebude, bol

vyzvaný aby odovzdal všetky veci a odišiel z pracoviska. Uviedla, že aj v súčasnosti vykonáva žalobca
činnosť proti firme, všetkých ohovára, pracovníci ktorí pracovali vo firme, týchto navštevuje, pýta sa
ich na rôzne skutočnosti a navádza ich aby svedčili proti firme. Navštevuje množstvo úradov, všetkých
posiela na kontrolu, vlastne vykonáva činnosť proti spoločnosti. Uviedla, že žalobcovi boli dávané aj
písomné upozornenia, jedno si prevzal, ďalšie si však už odmietal prebrať, v písomných upozorneniach

bol vyzvaný a upozorňovaný na dodržiavanie pracovných povinností, v minulosti bola daná spoločnosti
pokuta z dôvodu že si žalobca pracovné povinnosti neplnil. Uviedla, že v minulosti bola zavedená
dochádzková kniha, neskôr bolo menej pracovníkov a nebolo potrebné ju viesť, následne sa prijali ďalší
pracovníci a zaviedla sa dochádzková kniha avšak aj z dôvodu činnosti, ktorú žalobca vykonával keď sa
strácala dôvera v jeho osobu. Všetci zamestnanci boli informovaný aby sa riadne do knihy dochádzky

zapisovali, žalobca to odmietol. Uviedla, že okrem písomných upozornení sa konali viaceré stretnutia so
žalobcom, kde sa prejednávalo plnenie resp. neplnenie pracovných povinností porušovanie pracovnej
disciplíny, väčšinou do bolo medzi p. R. a žalobcom alebo boli prítomní všetci spoločníci a bolo to veľa
krát. Konali sa priebežne počas celého roka intenzívnejšie koncom roka 2011 a začiatkom roka 2012.
Pokiaľ sa týka doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi na pracovisku uviedla,

že p. R. zobrala písomnosť chcela ju odovzdať žalobcovi, podala mu ju s tým, že si ju má prevziať
a podpísať, povedal že si to potrebuje prečítať a potom sa rozhodne či ju podpíše alebo nie, on si ju
však odmietol prevziať a podpísať, uviedla, že ak by sa mu to doručovalo poštou takisto by si to musel
najprv prevziať a podpísať a až potom by si to mohol prečítať. Uviedla, že žalobca mal pracovať aj
mimo pracoviska, má sa zapisovať do evidencie dochádzky a nezapisoval sa a keď bol na to vyzvaný

a aj potom sa nezapísal išla za konateľkou p. R. a ona ho zapísala. Nepripustila možnosť, že keď
nebol zapísaný v knihe dochádzok mohol vykonávať odbery mimo pracoviska. Uviedla, že nie nakoľko
to muselo byť v knihe dochádzok zaevidované. Tak ako aj ostatní vedel, aký je pracovný čas, kedy
majú chodiť do práce a kedy majú opustiť pracovisko. Niekoľkokrát niekedy aj dvakrát za týždeň bol
upozorňovaný na porušovanie pracovnej disciplíny, nie vždy sa robil z toho záznam avšak v zázname

z porady to bolo uvedené. Faktúry vystavovala a podpisovala konateľka p. R.. Pokiaľ sa týkalo odberov
v teréne uviedla, že odbery nadväzujú na činnosť v laboratóriu a túto činnosť mal vykonávať žalobca
s hlavnou laborantkou p. R., plán odberov bol určený, vykonávala to p. R. lebo žalobca nebol schopný
to urobiť, ona mu určovala kam pôjde, kedy a čo má urobiť, firma mala zmluvných zákazníkov o čom
tiež vedel a napriek tomu si prácu nevedel naplánovať, takže pani R. mal hlásiť kam pôjde, čo pôjde

robiť a kedy by sa mal vrátiť čo však nerobil. Uviedla, že inšpektorátu práce odovzdali všetky doklady
ktoré potreboval a boli spokojní. Na otázku súdu uviedla, že odber vody mimo pracoviska trvá ak je to
pitná voda 20 minút ak je to odpadová voda 15 minút nikdy to však netrvá celý deň. Po odobratí odberovvšak bolo potrebné vždy sa vrátiť na pracovisko, žalobca sa však nikdy nevrátil. O jeho činnosti nikoho
neinformoval.

14. K platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru:
Podľa ust. § 68 ods. 1 písm.bc) Zákonníka práce v znení platnom v čase skončenia pracovného pomeru
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec
porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť

pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
Podľa ust. § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 ZP výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je
zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca
zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.
Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa§77ZPneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou,okamžitýmskončením,skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 ZP písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinnosti zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej

zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich
sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenia písomnosti bolo
zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a) zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi v ochrannej dobe a to
v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si
túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú
liečbu až do dňa ich skončenia.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi
po a) z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a), po b) z dôvodu pre ktorý môže zamestnávateľ
okamžite skončiť pracovný pomer, ak nejde o zamestnankyňu na materskej dovolenke a o zamestnanca
na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods.1).
Podľa § 79 ods. 1 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne

skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával.

15. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu existoval pracovnoprávny
vzťah, založený písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 01.09.2005 v znení dodatku č. 1 zo dňa
02.01.2012 čo nesporovala ani jedna strana sporu, ako aj že žalobca ukončil pracovný pomer okamžite
písomne dňa 25.06.2012 v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP, t.j. z dôvodu závažného porušenia
pracovnej disciplíny, ktoré bolo žalovanému doručené na pracovisku dňa 25.06.2012. Z vyhlásenia

svedkov L. V. E. V. F. zo dňa 25.06.2012 mal súd preukázané, že boli osobne pri doručovaní písomnosti
- okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanému v priestoroch jeho kancelárie sídla spoločnosti
AQUACECO s.r.o., konateľka spoločnosti H. R. predložila písomnosť K.. U. a vyzvala ho na prevzatie a
podpísanie prevzatia a oznámila mu, že účinky doručenia písomností nastanú aj v prípade ak odmietnepísomnosť prevziať. Žalovaný odmietol písomnosť prevziať a výslovne uviedol, že odmietnutie prevzatia
nepotvrdí písomne.

16. V okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 25.06.2012 zamestnávateľ presne špecifikoval a
skutkovo vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru ako závažné porušenia pracovnej
disciplíny z dôvodu absencie v práci v dňoch 07.06.2012, 13.06.2012 a 21.06.2012 kedy neprítomnosť
v práci vopred neohlásil, dodatočne ju neospravedlnil a ani nevysvetlil rovnako aj v bode 2. presne
zamestnávateľ špecifikoval závažné porušenia pracovnej disciplíny a tak isto aj v bode 3. Skutočnosti

uvedené v bode 1. preukázal žalobca knihou dochádzok, kedy aj svedecké výpovede svedkyne V. E. R.
uvedené skutočnosti potvrdili a to tým, že žalovaný sa do knihy dochádzok nezapisoval, v prípade ak bol
v práci zapísala ho konateľka p. R., rovnako aj keď z práce odišiel, vlastne knihu dochádzok odignoroval.
Pokiaľ sa týka druhého dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, kedy absentoval
v práci v dňoch 04, 05, 06, 08, 14, 15 a 22.06.2012 opäť svedkyne potvrdili a kniha dochádzok tak
isto, že žalobca prichádzal do práce s oneskorením resp. z miesta výkonu práce predčasne odchádzal

pričom svoju absenciu žiadnym spôsobom a to ani dodatočne neodôvodnil a neospravedlnil, čím porušil
jednu zo základných povinností zamestnanca podľa § 81 písm. b) ZP. Medzi povinnosti zamestnanca
patrí aj to, že pred každým vlastným výkonom práce musí byť zamestnanec zamestnávateľovi osobne
k dispozícii teda jeho povinnosťou je nie len dostaviť sa na pracovisko ale aj plne využívať určený
pracovný čas na plnenia pracovných povinností. Je výhradným právom zamestnávateľa rozhodnúť sa

akým spôsobom bude evidovať dochádzku zamestnancov. Ak zamestnávateľ rozhodne o evidovaní
dochádzky a informuje zamestnancov o povinnosti zapisovať príchody a odchody z pracoviska do
evidencie na to určenej, zamestnanci (vrátane vedúcich zamestnancov) sú povinný tento pokyn
zamestnávateľa rešpektovať a dodržiavať. Súd z evidencie dochádzky ale predovšetkým z výpovede
konateľky žalovaného, ktorá ako nadriadený zamestnanec žalobcu nemala absolútne žiadnu vedomosť

kde sa žalobca v uvedených dňoch nachádzal a z akého dôvodu si neplnil pracovné povinnosti
vyplývajúce z pracovnej zmluvy a ako aj z výpovede ostatných svedkov, ktorí zhodne vypovedali, že
žalobca nerešpektoval určený pracovný čas a nikto u žalovaného nemal vedomosť, kde sa nachádzal,
mal skutočnosti uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru preukázané. Svedkovia vo svojej
výpovedi uviedli, že žalobca mal vykonávať časť svojich pracovných povinností mimo sídla firmy, čo

však nezakladalo aby si svojvoľne upravoval pracovnú dobu, bezdôvodne a opakovane nechodil do
práce prípadne bezdôvodne a opakovane prichádzal neskoro na pracovisko a odchádzal z neho skôr,
neplnil si pracovné povinnosti prípadne o dôvodoch neprítomnosti neinformoval svojho nadriadeného
ktorým bol konateľ žalovaného. Za uvedené neskoré príchody a skoré odchody mu bola v mesiaci
jún 2012 krátená mzda čo žalobca nenamietal a súhlasil s vyčíslenou mzdou pri zohľadnení jeho

absencii. Svedecké výpovede p. V., R., T. a rovnako aj F. preukázali súdu, že zamestnávateľ niekoľkokrát
týždenne osobne upozorňoval žalobcu na jeho porušovanie pracovnej disciplíny a aj závažné porušenie
pracovnej disciplíny z vyššie uvedených dôvodov, bola mu doručovaná aj písomná výtka - upozornenie
na porušenie pracovnej disciplíny dňa 18.04.2012, ktorú žalobca prevzal dňa 19.04.2012, ďalej mu
bol doručený záznam o opakovanom porušení pracovnej disciplíny dňa 05.06.2012, v ktorom žalovaný

(zamestnávateľ žalobcu) špecifikoval v čom porušenie pracovnej disciplíny spočíva - neskoré príchody
na pracovisko a odchod z pracoviska v ľubovoľnom čase, nedodržiavanie 8,5 hod pracovného času,
nedodržiavanie pracovných povinností, neskoré odovzdávanie výkazov, reportov pre URSO, VUVH...
a iné úrady spojených s penalizáciou, nespracovanie knihy jázd pre motorové vozidlo za roky 2011,
2012, nevykonanie odberov odpadových vôd podľa plánu odberov, porušenie Spoločenskej zmluvy -

vykonávanie toho istého predmetu podnikania na vlastné meno, uvedené upozornenie žalobca odmietol
prevziať čo potvrdili podpisom svedkyne V. Z. E. L. V., obe to potvrdili aj vo svojej výpovedi.

17. Ďalšie upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny doručované žalobcovi dňa 14.06.2012
na pracovisku, ktoré žalobca opätovne odmietol prevziať čo potvrdili svedkyne V. E. R. písomne

a rovnako aj vo svojej výpovedi, v ktorom špecifikoval zamestnávateľ nedostatky a porušovanie
pracovných povinností zamestnanca, ktoré korešpondovali s popisom práce. Pokiaľ sa týka ďalšieho
bodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a to, že si žalobca neoprávnene vystavoval faktúry v
mene žalovaného a úhrady za tieto faktúry si ponechal pre vlastnú potrebu bolo preukázané v trestnom
konaní pred OS BAIII č.k. XXT/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.12.2015 právoplatným a vykonateľným dňa

13.01.2016, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1,
2 TR. zákona, teda bolo preukázané zavinené konanie zamestnanca čím vlastne došlo k porušeniu
pracovných povinností závažným spôsobom. Zamestnávateľ teda dôvodne považoval konanie žalobcu
za zavinené závažné porušenie pracovnej disciplíny s prihliadnutím k osobe žalobcu ako zamestnancaa vedúceho zamestnanca, k jeho pracovnej pozícii, k miere zavinenia (úmyselné konanie, ktoré žalobca
nijako nevysvetlil) spôsobu porušenia pracovnej disciplíny, ako aj času a situácii kedy došlo k porušeniu
pracovnej disciplíny.

18. Podľa 1. a 2. dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru mal súd preukázané, že podľa
pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2005 miestom výkonu práce žalobcu bola firma AQUACECO s.r.o. v
Ivanke pri Dunaji, žalobca ako zamestnanec mal vykonávať druh práce - chemický technológ pričom
popis práce bol konkretizovaný v Popise práce žalobcu zo dňa 03.06.2010 v ktorom bol zaradený ako

chemický technológ a vedúci laboratória. Bol povinný pri výkone práce postupovať podľa Príručky kvality
ktorá je nosnou časťou akreditácie žalovaného. Táto definuje povinnosti vedúceho laboratória a bez
tohto dokumentu a jeho aplikácie by žalovaný nemohol mať udelenú akreditáciu na vykonávanie svojej
podnikateľskej činnosti.

19. Podľa ust. § 81 ods. 1 písm. a) a b) ZP je zamestnanec povinný pracovať zodpovedne a riadne,

plniť pokyny nadriadených vydaných v súlade s právnymi predpismi, byť na pracovisku na začiatku
pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného
času. Podľa rozhodnutia NS SR 5Cdo81/2010 o neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy
ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného
pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku. Neospravedlnená absencia zamestnanca

v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenia pracovného pomeru, pre
závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68/1 písm. b) ZP. V treťom bode okamžitého skončenia
pracovného pomeru bolo podozrenie zo spáchania trestného činu nezákonného vystavovanie faktúr čo
nakoniec potvrdilo aj trestné rozhodnutie OS BAIII v rozhodnutí XXt/XX/XXXX čím spôsobil žalobca
žalovanému škodu vo výške 14.689,59 eur. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia OS

BAV č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX ktorým súd rozhodol u vylúčení žalobcu ako spoločníka obchodnej
spoločnosti AQUACECO s.r.o. ako aj na rozsudok OS BAV č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa
13.06.2016 ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 1656,50eur s príslušenstvom
titulom náhrady škody na základe trestného rozkazu OS BAIII.

20. S poukazom na vykonané dokazovanie, na svedecké výpovede a doklady založené súdu ku
konaniu dospel súd k názoru, že žalobca svojimi argumentmi tieto žiadnym spôsobom ani svedecky
ani dokladovo nepodložil, súd ich považoval za účelové, nepreukázané, teda žalobca neuniesol v
konaní dôkazné bremeno. Súd zastáva názor, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
25.06.2012 bolo vykonané v súlade s § 70 ZP, bolo urobené písomne, boli v ňom skutkovo vymedzené

jeho dôvody a bolo riadne doručované žalobcovi, ktorý ho odmietol prevziať, teda účinky doručenia
nastali i napriek tomu. Skutočnosť, že žalobca tvrdil, že bol na PN, súd mal preukázané, že v čase
doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru na PN nebol, nešiel ani k ošetrujúcemu lekárovi
cez pracovný čas, navštívil pohotovostnú službu v neskorých nočných hodinách, čo už bolo následne
po tom, ako mu bolo okamžité skončenie pracovného pomeru na pracovisku doručené a účinky

doručenia nastali, toto jeho konanie vyhodnotil súd ako účelové a právne irelevantné. Žalovaný nemá
odborovú organizáciu, okamžité skončenie pracovného pomeru prerokovával na zasadnutí valného
zhromaždenia so zástupcami zamestnancov a vedúcimi pracovníkmi (§ 74 ZP) a na základe toho ho
doručoval žalobcovi. Tvrdenia žalobcu o účelovosti zavedenia dochádzkovej knihy považoval súd za
právne irelevantné, svedkyne potvrdili, že táto dochádzková kniha bola zavedená hlavne v dôsledku

porušovania pracovnej disciplíny žalobcom, na čo bol osobne ústne i písomne viackrát zodpovednými
pracovníkmi upozorňovaný. Skutočnosti tvrdené žalobcom, že i keď nebol v práci na pracovisku a nebol
zapísaný v knihe dochádzok ešte nepreukazujú, že nevykonával práce mimo pracoviska, tieto svoje
tvrdenia však žiadnym spôsobom v konaní pred súdom nepreukázal, nepreukázal, že skutočne v dané
dni vykonával odbery v teréne, prípadne inú činnosť, preto i tieto tvrdenia súd vyhodnotil ako účelové,

nepreukázané žalobcom. Pokiaľ sa týka námietky zaujatosti svedkýň žalobcom, súd je toho názoru,
že žalobca v minulosti ich nestrannosť, keď uzatváral pracovný pomer, keď využíval benefity firmy -
služobný telefón, motorové vozidlo, počítač nielen na služobné, ale i na súkromné účely, nenamietal,
nestrannosť svedkýň začal namietať až v priebehu súdneho konania, preto i túto skutočnosť vyhodnotil
súd ako účelovú bez toho, aby svoje tvrdenie žalobca preukázal, nakoľko všetky tvrdenia svedkýň boli

podporené dôkaznými materiálmi. Pokiaľ sa týka ďalšieho zamestnávania žalobcu súd vzhľadom na
trestné konanie a protiprávnu činnosť žalobcu považoval ďalšie jeho zamestnávanie u žalovaného za
nemožné v súlade s ust. § 79 ods. 1 veta prvá ZP s tým, že nemožno od žalovaného ako zamestnávateľa
spravodlivo požadovať aby zamestnanca naďalej zamestnával, nakoľko vyvíjal protiprávnu činnosť aspôsobil mu škodu. S poukazom na dôkazy dospel súd k názoru, že pracovný pomer žalobcu skončil u
žalovaného dňom 25.6.2012 okamžitým zrušením.

21. Vzhľadom na vykonané dokazovanie pri hodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal
úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

23. O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3, prvá veta: „Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V odvolaní popri

všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1, 2 CSP) je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).