Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/176/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117205736
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117205736.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: B. M., nar. X.X.XXXX, bytom V.
O. XXX, o zaplatenie 17.117,27 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina, č.k. 7Csp/38/2017-105 zo dňa 14. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
uložiť žalovanej (a pôvodne aj žalovanému 1/ M., nar. XX.XX.XXXX) sumu 17.117,27 eur spolu s
príslušenstvom. Aplikujúc § 39 OZ v spojení s § 524 OZ a § 92 ods. 8 (všetky citované v napadnutom
rozsudku) zákona č. 438/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) dospel k záveru, že vykonaným
dokazovaním bol preukázaný vznik záväzkového vzťahu medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovanou
na základe zmluvy o úvere, obsahom ktorého (vzťahu) bol záväzok Slovenskej sporiteľne a.s. poskytnúť
žalovanej ako jednej zo spoludlžníkov úver v dojednanej výške a súčasne záväzok žalovanej úver

vrátiť v splátkach a zaplatiť úroky a dohodnuté poplatky. Súd prvej inštancie uvedený záväzkový vzťah
posúdil ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka a zároveň ako spotrebiteľský úver
v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca v konaní uplatňoval pohľadávku
s príslušenstvom, ktorú mal nadobudnúť ako postupník postúpením pohľadávky zmluvou o postúpení
od Slovenskej sporiteľne a.s. ako pôvodného veriteľa.
2. V súvislosti s postúpením predmetnej pohľadávky okresný súd skúmal oprávnenie banky postúpiť
pohľadávku za podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB, pričom konštatoval, že napriek zaradeniu

dotknutého ustanovenia do 14. časti zákona, upravujúcej ochranu klientov a bankové tajomstvo, nie
je možné vykladať ho zužujúco len v rovine povinnosti banky chrániť bankové tajomstvo bez dopadu
porušenia povinností banky na jej právne úkony vo vzťahu k iným osobám vstupujúcim s bankou do
súkromno-právnych vzťahov. Ak by súd takýto výklad pripustil, poprel by najúčinnejší nástroj pôsobiaci
voči banke, aby bolo zamedzené postupovanie „neukončených“ („živých“) úverov jej klientov bez ich
súhlasu a vedomia na iné subjekty, čím by nepochybne nemohol byť naplnený účel predmetnej normy,
t.j. ochrana klienta banky a bankového tajomstva. Tomuto výkladu nasvedčuje aj dôvodová správa, ktorá

doslovauvádza:„Vodseku7saupravujemožnosťpoužiťinštitútpostúpeniapohľadávkyzodpovedajúcej
nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB tak možno
vyvodiť, že banka je oprávnená (môže) postúpiť inému subjektu bez súhlasu klienta iba tú pohľadávku
(resp. jej časť), ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, a to iba za podmienky, že klient (dlžník) je napriekpísomnejvýzvebankynepretržitedlhšieako90dnívomeškanísosplnenímtejtočastisvojhopeňažného
záväzku voči banke. Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ zo zmluvy o úvere vyzvala žalovanú na
zaplatenie omeškaných splátok vo výške 5,804,15 eur listom zo dňa 9.9.2015, pričom dňa 30.9.2015

oznámila žalovanej, že vyhlásila k 29.9.2015 mimoriadnu splatnosť. Zmluva o postúpení pohľadávok,
ktorou mala byť postúpená predmetná pohľadávka na žalobcu, bola uzatvorená 23.10.2015. Ak by aj boli
potvrdené tvrdenia žalobcu o splnení podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, je nepochybné,
že neboli naplnené podmienky podľa § 92 ods. 8 ZoB pre vznik oprávnenia Slovenskej sporiteľne a.s.
postúpiť žalovanú pohľadávku na žalobcu bez jej súhlasu z dôvodu, že žalovaná nebola nepretržite v

omeškaní so splnením svojho záväzku dlhšie ako 90 dní.
3. Súd prvej inštancie preto posúdil zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE zo dňa 29.9.2015 v
časti postúpenia žalovanej pohľadávky s príslušenstvom, ako (absolútne) neplatný právny úkon urobený
v rozpore so zákonom (§ 39 OZ). Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je totiž povinný prihliadať
bez toho, aby to strana sporu namietala, t.j. z úradnej povinnosti (ex officio). Na základe neplatného
právneho úkonu žalobca nemohol nadobudnúť žalovanú pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou

spojenými a teda nemohol vstúpiť do práv veriteľa a súčasne nebol oprávnený požadovať od žalovanej
ako dlžníka uspokojenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom.
4. Na konštatovanom záver podľa okresného súdu nič nemení ani ustanovenie čl. 19 bod 19.16.
všeobecných obchodných podmienok, ktoré ustanovenie vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa § 53 OZ s následkom absolútnej neplatnosti. V zmysle predmetného ustanovenia OZ možno

považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku takú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá vyplýva z vopred dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, jej obsah spotrebiteľ
nemohol individuálne ovplyvniť a súčasne (kumulatívne) ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Splnenie prvého predpokladu pre
deklarovanie neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky, nepochybne vyplýva už len zo samotného

faktu, že táto zmluvná podmienka bola obsiahnutá vo vopred právnym predchodcom žalobcu
predformulovaných všeobecných obchodných podmienkach, ktoré ako neoddeliteľnú súčasť zmluvných
podmienok zmluvy o splátkovom úvere boli nútení dlžníci prijať, ak chceli vstúpiť do zmluvného vzťahu
s bankou ako veriteľom. Naplnenie druhého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutej
zmluvnej podmienky okresný súd videl v tom, že jednak touto zmluvnou podmienkou banka obchádzala

už uvedené ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. a súčasne v tom, že spotrebiteľ už vopred pri
samotnom uzavretí zmluvného vzťahu s bankou dával súhlas s postúpením akýchkoľvek pohľadávok
bankou voči nemu ako dlžníkovi, resp. s prevodom akýchkoľvek záväzkov banky voči nemu, na tretiu
osobu, zatiaľ čo spotrebiteľ vôbec takýto súhlas banky na postúpenie pohľadávky voči banke, resp.
prevod záväzku voči banke, na tretiu osobu nedostal a bol oprávnený na postúpenie pohľadávky, resp.

prevod záväzku, voči banke na tretiu osobu výlučne s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Takáto
úprava práv a povinností dodávateľa a spotrebiteľa zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
5. S poukazom na uvedené dôvody súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v konaní, t. j., že žalobca nepreukázal, že je nositeľom ním v konaní uplatneného

práva voči žalovanému, a preto jeho žalobu zamietol.

6.Otrováchkonaniarozhodolokresnýsúdpodľa§255ods.1CSP.Žalovanámalavkonaníplnýúspech,
preto má nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však súd nezistil, že by žalovanej v súvislosti s týmto
konaním nejaké trovy vznikli, ich náhradu jej nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny v podobe vyhovenia žalobe,
alternatívne zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Zdôraznil, že bolo v konaní nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky
postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZOB ukladá. Žalovaná a

pôvodne žalovaný 1/ boli totiž v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo i len časti
svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (konkrétne od
15.7.2013) a postupcom boli opakované vyzvaní na úhradu omeškaných splátok, a to aj výzvami zo
dňa 9.9.2015 a 30.9.2015. K výzvam pripojil žalobca aj kópie doručeniek, ktoré preukazovali doručenie
týchto výziev žalovaným. Odvolateľ sa nestotožnil s právnym názorom okresného súdu, v zmysle

ktorého na splnenie predpokladov podľa § 92 ods. 8 ZoB je potrebné, aby dlžník bol v omeškaní
so splnením postúpeného peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom táto
lehota začína plynúť až po doručení písomnej výzvy banky. Takýto výklad z aplikovaného ustanovenia
nevyplýva. Predmetné ustanovenie totiž pojednáva len o písomnej výzve banky voči svojmu klientovi,t.j. výzve banky k úhrade omeškania splátok úveru, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek v dobe
trvania omeškania dlžníka. Ak by zákonodarca mienil týmto ustanovením poskytnúť dlžníkovi lehotu na
dobrovoľné plnenie po dobu 90 dní od doručenia výzvy, bolo by to v texte predmetnej normy výslovne

uvedené. Takýto postup súdu, ktorý si „upravil zákonné ustanovenie“, je v rozpore s ústavným princípom
trojdelenia moci, na základe ktorého právomoc meniť zákon prináleží moci zákonodarnej.
8. Okrem toho odvolateľ poukázal na ustanovenie čl. 1 bod 8 zmluvy o splátkovom úvere v spojení
s bodom 19.6 Všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorých klient súhlasí s tým, že banka
je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, ktoré

ustanovenie korešponduje § 83 ods. 1 ZoB, v zmysle ktorého banka alebo pobočka zahraničnej
banky si so svojím klientom môže zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodu odchýlne od zákona
alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje, alebo ak z povahy
ustanovenia nevyplýva, že sa od nich možno odchýliť. V danej spojitosti poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove, ktoré takýto postup, keď žalovaný písomne súhlasil aj s tým, že banka je
oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, uznal.

9. Žalobca zhrnul, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému a pôvodne
žalovanému 1/ o postúpení pohľadávky, čo bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka -
žalobcu. Navyše, zo systematického zaradenia § 92 ods. 8 ZoB je zrejmé, že účelom predmetného
ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti
postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu

bankového tajomstva. Prípadné porušenie povinností vyplývajúcich z § 92 ods. 8 ZoB nemožno
spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže predmetná
norma nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale len administratívnu
zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska. Z opísaného podľa odvolateľa vyplýva, že
splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.

10. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť,
nakoľko sa s ním stotožnila.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná

strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Aplikované ustanovenie (§ 92 ods. 8 ZoB) jednoznačne stanovuje podmienky, (len) za splnenia

ktorých je možné postúpiť pohľadávku banky voči klientovi na subjekt, ktorý nie je bankou. Snaha
(žalobcu) o interpretáciu dotknutého zákonného ustanovenia iba ako výnimky z bankového tajomstva
nerešpektuje nielen bezprostredný text zákona (...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť...), ale ani príslušnú časť dôvodovej
správy predmetného vládneho návrhu zákona, na ktorú dokument poukázal okresný súd. V plnej miere

opodstatnenou je preto východisková a určujúca úvaha súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej (úvahy)
musia byť splnené špeciálne (kumulatívne) podmienky § 92 ods. 8 ZoB, aby mohlo dôjsť k platnému
postúpeniu pohľadávky banky. Inými slovami, nesplnenie podmienok postúpenia pohľadávky musí viesť
kzáveruoneplatnostitohtoprávnehoúkonuprerozporsozákonom(§39OZ,akotosprávnekonštatoval
okresný súd).

13. Nadväzne podľa krajského súdu v žiadnom prípade neobstojí tvrdenie odvolateľa o porušení
princípu trojdelenia moci, nakoľko okresný súd len vykonal svoju základnú úlohu, a to predostrel výklad
aplikovanej normy, pričom z jej gramatického znenia skutočne nemožno dospieť k inému záveru, než
o požiadavke nepretržitého omeškania dlžníka viac ako 90 dní nasledujúceho po zaslaní písomnej

výzvy banky. Ani použitím iných/ďalších výkladových metód, predovšetkým z pohľadu účelu dotknutej
právnej normy (ochrana klienta banky), nemožno ustáliť iný záver. Pripustenie výkladu odvolateľa by
totiž viedlo k absurdnému a neakceptovateľnému dôsledku, keď by banka fakticky (napr.) deň po výzve
dlžníka mohla postúpiť pohľadávku na nebankový subjekt, t.j. bez poskytnutia akéhokoľvek časového
priestoru dlžníkovi, aby mohol odvrátiť možnosť postúpenia pohľadávky smerujúcej voči jeho osobe

na nebankový subjekt. Zmysel právnej normy v podobe ochrany bankového klienta by bol výkladom
podsúvaným odvolateľom absolútne popretý.14. Navyše je okrem špecifického postavenia (z pohľadu legitímneho záujmu klienta ostať v zmluvnom
vzťahu s takýmto subjektom) postupcu - banky potrebné zdôrazniť aj osobitné postavenia klienta -
spotrebiteľa, vo vzťahu k ochrane ktorého prijala Slovenská republika už v rámci prístupových rokovaní

doEurópskejúniepozitívnyzáväzokzvýšenejochrany,čoodvolateľevidentneprehliada,keďzdôrazňuje
normy Obchodného zákonníka (hoci v zmysle § 52 ods. 2 OZ sa na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva) umožňujúce odchylnú úpravu postúpenia pohľadávky a to v
prospech zjednodušenia postúpenia (len) zo strany veriteľa. V tejto spojitosti sa odvolací súd v plnom

rozsahu stotožnil s hodnotením neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky tak, ako to učinil okresný
súd (bod 4 tohto odôvodnenia). Dotknutá zmluvná podmienka zjavne nie je individuálne dohodnutia
(predovšetkým v zmysle jednoznačného vysvetlenia jej dôsledkov klientovi) a nepochybný je aj jej nekalý
charakter smerujúci k zvýhodneniu (hrubému nepomeru práv) len jedného zo zmluvných subjektov -
veriteľa.

15. Na základe predmetných úvah možno zhrnúť, že postúpenie pohľadávky predstavuje v okolnostiach
súdenej veci neplatný právny úkon z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok (nepretržitého
omeškania v rozsahu viac než 90 dní po výzve banky) postúpenia (a právnej irelevantnosti „zmluvného“
odchýlenia sa od zákonnej úpravy postúpenia), v dôsledku čoho je potrebné žalobu v celom rozsahu
zamietnuť pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Uvedené viedlo odvolací súd k potvrdeniu

meritórneho výroku napadnutého rozsudku.
16. Relevantnej procesnej úprave založenej na pomerovaní miery úspechu tej-ktorej sporovej strany
súčasne zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.

17. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu
vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške
týchto trov (po posúdení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.