Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. jún 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41Csp/216/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116233052
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116233052.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobkyňa: K.
H., R.. XX.XX.XXXX, D. B.. H. XXX, XXX XX C., štátny občan SR, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 507400958 zo dňa 23.07.2013 uzatvorená medzi

žalobkyňou a žalovaným j e n e p l a t n á.

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 12.12.2016 domáhala súdneho

rozhodnutia, ktorým by bola určená neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX zo dňa
23.07.2013 uzatvorená medzi ňou a žalovaným. Uviedla, že so žalovaným uzavrela zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX. Výška úveru bola 250 eur na 12 mesačných splátok. Odplata 242 eur. Celková suma na
zaplatenia 492 eur. Zmluvným podmienkam nerozumela a na nič sa nepýtala telefonicky ani mailom,
pretože verila odporcovi, ktorý je povinný poskytnúť každému spotrebiteľovi odborné poradenstvo.
Zdôraznila, že zmluva č. XXXXXXXXX je vopred pripravená v neprospech spotrebiteľa. Poukázala na

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a rozpor s dobrými
mravmi. Tvrdila, že jej nikto nevysvetlil, že v zmluve sa nachádzajú neprijateľné zmluvné podmienky.
Bola oklamaná. Nebolo jej poskytnuté odborné poradenstvo. Od februára 2016 jej boli vykonávané
zrážky zo mzdy. V júli 2016 bol vydaný rozhodcovský rozsudok v jej neprospech. Podala žalobu
o zrušenie. Zmluvu považovala za úžernícku. Žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie
zrážok zo mzdy. Uviedol, že napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by

jej uložilo povinnosť plniť, od 2/2016 sa jej vykonávajú zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu
sporu. Žalovaný ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia
súdom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považovala za rozporný s právom Európskej únie. Pre
rozpor s medzinárodnou zmluvou tento považovala za neplatný. Poukázala na § 551 OZ. Uviedla, že
ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka, ktorý tieto nedokáže
priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by

judikovalo sporný právny vzťah. Mala za to, že zmluva poskytuje žalovanému priamo právny priestor
na postihnutie jej majetku ako spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok,
prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Uviedla, že dohodou o zrážkach zo
mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku a preto zmluvná podmienka dohoda o zrážkach zo
mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka v rozpore s § 53 ods. 1 OZ, ako aj z dôvodu odchýlenia sa
od § 54 ods. 1 OZ v neprospech spotrebiteľa. Bola názoru, že predformulovaný súhlas spotrebiteľa,

formálne dosiahnutý zmluvnou podmienkou nemožno považovať za náležitý a individualizovaný prejav
vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovný písomný súhlas vyžaduje. Uviedla, že dohodao zrážkach zo mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku
dohodnutých zrážok. Mala za to, že v prípade ak tieto náležitosti dohoda o zrážkach neobsahuje tak
sa považuje za neplatnú v súlade s § 37 ods. 1 OZ. Poukázala na § 5a zákona č. 250/2007 Z.z.

Naliehavý právny záujem odôvodňovala deklarovaním neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na
základe čoho žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho
úkonu v spotrebiteľských právnych veciach.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 06.02.2018 žiadal žalobu žalobkyne ako

nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. V prvom rade namietal existenciu naliehavého
právneho záujmu na takomto určení. Uviedol, že žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti právnej
skutočnosti, a nie určenia či tu právo je alebo nie je. Určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm.
d) CSP je možné len vtedy ak to vyplýva z osobitného predpisu, pričom určenie neplatnosti právneho
úkonu dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Takýto osobitný právny
predpis nie je ani zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Poukázal, že žalobkyňa uhradila k

dnešnému dňu 182 eur, čo nepredstavuje ani istinu poskytnutého úveru. Uviedol, že žalovaný si tak bude
vymáhať aj v prípade určenie neplatnosti právneho úkonu sumu rovnajúcu sa nezaplatenej istine a tým
pádom nie je splnený predpoklad ani určovacej žaloby. V prípade ak by súd určil neplatný právny úkon
nevyriešilo by to s konečnou platnosťou stav právnej neistoty medzi sporovými stranami. Definitívne
vyriešiť danú otázku, či bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok, možno len v konaní o

návrhu na plnenie. Ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach bola uzatvorená v súlade s § 551 OZ, na
základe dobrovoľnosti strán sporu ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Mal za to, že dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o
právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. OZ. Poukázal, že dohoda obsahuje súhlas dlžníka s tým, aby sa
mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli

dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala § 551 OZ. Ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je
obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú listinu a žalobca mal možnosť si
predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojim vlastnoručným podpisom.
Tvrdil, že vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy mal klient možnosť Dohodu individuálne dohodnúť,
teda znemožňuje to, aby šlo iba o formulárovú listinu, ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť. Klient sa

svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii
individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku. Mal za to, že nie je možné dohodu o zrážkach
zo mzdy vyhlásiť za neplatnú, nakoľko žalobkyňa mala možnosť súhlasiť/nesúhlasiť alebo odmietnuť/
neodmietnuť dohodu. Poukázal, že je to v nej jasne uvedené a odmietol akékoľvek pochybnosti o
možnosti odmietnutia dohody. Ďalej uviedol, že vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy mal možnosť

klient dohodu individuálne dohodnúť, a teda znemožňuje to, aby šlo iba o formulárovú listinu, ktorú
možno buď prijať alebo odmietnuť. Klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu
obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku.
Nesúhlasil, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany
veriteľa.

3. Žalobkyňa v replike zo dňa 05.03.2018 zotrvala na žalobe.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 06.04.2018 uviedol, že zotrváva na jeho predchádzajúcich písomných
vyjadreniach. Naviac poukázal, že žalobkyňa si neplnila svoj dlh riadne a včas, a teda pristúpil k

realizácii zabezpečovacieho inštitútu. Poukázal na skutočnosť, že výšku splátky a pohľadávky neurčuje
veriteľ svojvoľne a samostatne. Nemienil použiť inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako nástroj na
svojvoľné stanovene a určenie, či už výšky záväzku žalobcu alebo výšky mesačnej zrážky zo mzdy
žalobcu, ktorej výška je aj tak limitovaná platným právom. Z uvedeného dôvodu mal za nevhodné
poukazovať na to, že bolo zo strany žalovaného žalobkyni neprimeraným spôsobom zasiahnuté do jej

majetkovej sféry. Mal za to, že v prípade, že by sa pri každom jednom preložení dohody o zrážkach zo
mzdy zamestnávateľovi vyžadovalo rozhodnutie súdu, tento zabezpečovací inštitút by stratil akúkoľvek
opodstatnenosť. V prípade osoby žalobkyne mal za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové
schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako
i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala. Pokiaľ sa žalobkyňa

snažilatvrdiť,žejednotlivélistinypodpisovalabeztoho,abysasnimioboznámilaalebobolaoichobsahu
poučená, možno to považovať len za účelové vyjadrenia, ktoré nie je možné akceptovať. Tvrdil, že
žalobkyňa navyše žiadnym spôsobom nebola k podpisu dohody o zrážkach zo mzdy donútená a podpisy
činila bez akéhokoľvek psychického, či fyzického nátlaku. Ďalej uviedol, že dlžník svojim podpisompotvrdil, že bol pred uzatvorením dohody o zrážkach osobitne poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia.
Poukázal, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje miesto na vyznačenie prejavu vôle. Toto vyjadrenie
vôle sa nachádza na konci dohody o zrážkach zo mzdy, a teda nejde o vnorený text, ktorý je nečitateľný,

prípadne nezrozumiteľný. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje jej odmietnutie zo strany dlžníka.
Zdôraznil, že vážnosť vôle nemožno zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Nedostatok opatrnosti
spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Mal za to, že v danom prípade
došlo k individuálnemu dojednaniu dohody o zrážkach zo mzdy.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň 25.06.2018, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a
vo veci samej rozhodol za prítomnosti žalobkyne. Žalovaný sa s ospravedlnením na vytýčený termín
pojednávania nedostavil.

6. Žalobkyňa sa v prednese pred súdom pridržiavala doterajších písomných vyjadrení doručených súdu.

7. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením spisového materiálu, a to najmä zmluvou č.
XXXXXXXXX zo dňa 23.07.2013, dohodou o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX zo dňa 23.07.2013,
potvrdením zamestnávateľa zo dňa 29.11.2016 (č.l. 5-11 spisu).

8. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd považoval za nesporné, že strany sporu uzavreli
dňa 23.07.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a zároveň dohodu o zrážkach zo mzdy
č. XXXXXXXXX, ktorá mala zabezpečovať poskytnutý úver vo výške 250 eur. Rovnako za nesporné
považoval okresný súd, že žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobkyni žiadosť o vykonávanie zrážok
zo mzdy, pričom zamestnávateľ žalobkyni žiadosti žalovaného vyhovel a žalobkyni začal vykonávať

zrážky zo mzdy od 02/216 do 10/2016 vo výške 152 eur. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu
bolo najmä individuálne dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy, prijateľnosť charakteru dohody o
zrážkach zo mzdy a existencia naliehavého právneho záujmu.

9. Primárne sa okresný súd zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti

predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a dospel k záveru, že tento je v spornej veci daný. Okresný
súd má za to, že ak žalovaný preukázateľne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, má
žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy,
keďže v dôsledku takéhoto zásahu do majetkovej sféry žalobkyne sa žalovaný môže na úkor žalobkyne
postupne bezdôvodne obohacovať. Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobkyne

ako dlžníka bolo neisté (§ 137 CSP).

10. Následne sa okresný súd zaoberal otázkou neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia.Podľa § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ak ďalej nie je ustanovené
inak, veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať,

alebo sprostredkovať uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a najmä ktorej predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v
súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto
zmluvy. Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s
výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy

a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je
to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona
alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie
sú dotknuté.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu

pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho

konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 5a ods. 1 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. neprípustné je zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

11. Okresný súd zo zisteného skutkového stavu veci v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

12. Žalobkyňa, ako spotrebiteľ, uzavrela predmetnú dohodu, aby dostala úver, pričom z obsahu
predmetnej dohody je zrejmé, že išlo o vopred žalovaným ako dodávateľom pripravený formulár, do
ktorého sa vpisovali konkretizované údaje o dlžníkovi (žalobkyni) v nadväznosti na poskytnutý úver,
pričom z obsahu tejto dohody nevyplýva osobitná možnosť žalobkyne ako spotrebiteľa v dodatočnej

lehote vylúčiť právne účinky takéhoto dojednania napríklad jednostranným odstúpením od dohody. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňu nikto na existenciu dohody o zrážkach zo mzdy v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere neupozornil. Žalovaný ako dodávateľ v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno, neprodukoval v konaní žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia o
neindividuálnom dojednaní tejto dohody (v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Len

samotné znenie dohody o zrážkach zo mzdy a jej jednotlivých článkov k prijatiu záveru o individuálnom
uzavretí dohody nestačí, keď žalobkyňa tvrdí, že nebola upozornená na existenciu dohody o zrážkach
zo mzdy, že zmluvným podmienkam nerozumela a nikto je nič nevysvetlil, bola oklamaná a nebolo jej
poskytnuté odborné poradenstvo. Okresný súd mal za to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
nebola so žalobkyňou individuálne dohodnutá a dojednanie dohody o zrážke zo mzdy považoval za

neplatné. Naviac okresný súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Ide o formulárovú dohodu, ktorej
obsah nemohla žalobkyňa ako spotrebiteľ žiadnym spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľ sa v porovnaní
s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu
silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené

vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí
mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje.
V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z
dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľnýchzmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v
neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Okresný
súd má za to, že nie je daný dôvod, aby žalobkyňa ako spotrebiteľ vynakladala úsilie na to, aby

získala prípadne nedôvodne vymožené prostriedky späť (z titulu bezdôvodného obohatenia), s čím sú
spojené náklady. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva,
a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak
existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekomformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o

zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Okresný
súd preskúmaním predmetnej dohody ďalej dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy určite
a zrozumiteľne neobsahuje určitú výšku mesačnej splátky. V dohode, v čl. II., je uvedené, že dlžník
súhlasí, aby mu zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy aj vyššiu čiastku, ako je uvedená v tejto
dohode (41 eur), až do zákonom stanovenej hranice pre výkon zrážok zo mzdy. Takéto dojednanie

považuje okresný súd za neurčité a nezrozumiteľné v zmysle, keď nie je zrozumiteľná konkrétna výška
mesačnej splátky. Jedná sa o neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa a predstavuje zároveň
obchádzanie náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy a teda aj obchádzanie zákona v zmysle § 39 OZ
v spojení s § 551 OZ. Žalovaný zároveň v prejednávanej veci nepreukázal, že by žalobkyni poskytol aj
inú alternatívu zabezpečenia záväzkov.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností, má okresný súd za to, že predmetná dohoda o zrážkach
zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a neplatným právnym úkonom.

14. Súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného
dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z
hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie
zaoberať všetkými uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami obsiahnutými v podaniach, či

vyjadreniach strán sporu.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

15. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu aaby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.