Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/343/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213162
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414213162.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobkyne O. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytomXXXXXP.,P.XX,protižalovanémuPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlom81109Bratislava,Pribinova
25, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a vydanie bezdôvodného obohatenia, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/164/2014-286 zo dňa
19. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd určil, že úverová zmluva č. 609500324 zo
dňa 03. 01. 2011 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná (výrok I.), z r u š u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, v ktorých okresný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 1.474,- EUR v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo výroku o
náhrade trov konania (výroky II. a IV.), p o t v r d z u j e .

III. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol, z o s t á v
a nedotknutý (výrok III.).

IV. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že úverová zmluva č. 609500324 zo dňa 03. 01. 2011 je
neplatná (výrok I.), že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.474,- EUR v súdom určenej lehote
(výrok II.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.) a rozhodol o nároku na náhradu trov konania (výrok IV.).
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. 609500324 zo dňa
03. 01. 2011 a vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.474,- EUR, ako aj vydania bezdôvodného
obohatenia v sume 2.813,85 EUR zo zmluvy č. 609500292. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu

o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorou jej žalovaný
poskytol spotrebiteľský úver č. 609500292 zo dňa 26. 11. 2010 vo výške 350,- EUR a č. 609500324
zo dňa 03. 01. 2011 vo výške 1.400,- EUR. Zo zmluvy č. 609500292 žalovanému žalobkyňa uhradila
celkovú sumu 3.163,85 EUR a zo zmluvy č. 609500324 vo výške 2.874,- EUR. Zo zmluvy č. 609500292
teda preplatila istinu sumou 2.813,85 EUR a zo zmluvy č. 609500324 sumou 1.474,- EUR. Súd uvedené
zmluvy považoval za spotrebiteľské, spotrebiteľský úver žalobkyňa čerpala ako fyzická osoba, a preto
skúmal, či predmetné úverové zmluvy obsahujú všetky obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010

Z. z. a či odplata dohodnutá v zmluvách neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Podľa údajov zverejnených na webovej stránke
Národnej banky Slovenska priemerné úrokové miery z úverov v období, kedy bola uzatvorená zmluva č.
609500324, boli vo výške 6,35 % pre domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých do 1 roka.Odplatadohodnutávzmluvevovýške838,-EURpriposkytnutíúveruvovýške1.400,-EUR(t.j.vovýške
60 % za poskytnuté obdobie 6 mesiacov, t. j. za rok vo výške 120 %) je niekoľkonásobne vyššia a podľa
názoru okresného súdu nebolo možné vziať do úvahy ani argumentáciu žalovaného, že je nebankovou

spoločnosťou a berie pri poskytovaní úverov na seba vyššie riziko. Súd mal za to, že žalobkyňa mala
na podaní žaloby naliehavý právny záujem o určení neplatnosti tejto zmluvy, považoval žalobkyňou
prednesené skutkové okolnosti za postačujúce na preukázanie naliehavého právneho záujmu a mal za
to, že určovacia žaloba slúži k vyriešeniu sporu medzi stranami. Keďže sa žalobkyňa zároveň domáhala
žalobou aj plnenia, súd mal za to, že odstránením tejto neistoty medzi stranami nedôjde k vzniku ďalších

sporov.
2. Okresný súd podrobil spotrebiteľskú zmluvu aj kontrole podľa zákona č. 129/2010 Z. z. (§ 9 ods. 2)
a zistil, že zmluva neobsahuje obligatórne údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej
úrokovej sadzbe, výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov (§ 9 ods. 2 písm. f/, i/,
j/, k/ a y/). Z tohto dôvodu zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a)

zákona č. 129/2010 Z. z. Okrem týchto ustanovení okresný súd vec právne posúdil aj podľa § 52, § 53
ods. 6, § 54 ods. 2, § 39, § 41 a § 451 OZ.

3. Na základe súdom zisteného skutkového stavu okresný súd dospel k záveru, že úverová zmluva
č. 609500324 zo dňa 03. 01. 2011 je neplatná a strany si musia vrátiť vzájomne poskytnuté plnenia.

Keďže na základe tejto zmluvy bola žalobkyni poskytnutá suma 1.400,- EUR a celkovo mu zaplatila
sumu 2.874,- EUR, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v sume 1.474,- EUR. Čo sa
týka bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. 609500292 zo dňa 26. 11. 2010, súd zistil, že žalobkyňa
plnila na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
04347/12, ktorý bol podkladom pre výkon exekúcie v konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.

2Er/371/2014. Žalobkyňa teda žalovanému plnila to, čo bolo predmetom exekúcie, a preto suma, ktorú
získal žalovaný titulom tejto zmluvy, nebola plnením bez právneho dôvodu, alebo plnením z neplatného
právnehoúkonu,aleboplnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadol,prípadnenešloomajetkovýprospech
získaných z nepoctivých zdrojov. Na strane žalovaného teda nedošlo k bezdôvodnému obohateniu,
pretože rozhodcovský rozsudok bol po preskúmaní exekučným súdom podkladom pre výkon exekúcie,

ktorá sa skončila vymožením celej sumy.

4. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP a keďže
žalobkyňa aj žalovaný boli v konaní čiastočne úspešní, súd právo na náhradu trov konania nepriznal
žiadnej zo sporových strán.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že
neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie, ktoré by nasvedčovalo skutočnosti, že by bol niekto vinným
z trestného činu odvodu a trestné konanie bolo zastavené, nakoľko skutok nepokladali za trestný čin,
a nebol teda dôvod ani na postúpenie vecí. Ďalej tvrdil, že slovenské právo a slovenský zákonodarca

poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Namietal, že súd zmluvu č.
609500292 posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú napriek tomu, že dlžník sa jasne zaviazal, že ide o úver
vzatý za účelom zamestnania. Rozsudok okresného súdu vo výroku I. a II. žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu tvrdila, že okresný súd správne posúdil celú vec,
zohľadnil európske právo na ochranu spotrebiteľa a správne interpretoval ustanovenia o neprijateľných
zmluvných podmienkach. Odvolanie žalovaného je účelové a tendenčné, neobsahujúce nijaké právne
argumenty a dôvody, ktoré by boli spôsobilé relevantne zvrátiť rozhodnutie okresného súdu. Žalovaný
dlhodobo a systematicky ignoruje rozhodnutia súdov a nerešpektuje ustanovenie § 53a ods. 1 OZ.

Rozsudok okresného súdu navrhla ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že sa plne stotožňuje so svojím
odvolaním zo dňa 28. 11. 2016. Rozsudok v celom rozsahu žiada zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a
contrario CSP) a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku a v závislom výroku o náhrade trovkonania podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd určil, že úverová zmluva č. 609500324 zo dňa 03. 01.
2011 je neplatná, zrušil a vo zvyšku ponechal rozsudok nedotknutým (vo výroku, ktorým okresný súd

žalobu vo zvyšku zamietol), odvolací súd rozsudok ponechal nedotknutým z nasledovných dôvodov:

9. Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe už za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) podľa § 470 ods. 1, ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Žaloba o určení neplatnosti úverovej zmluvy č. 609500324 zo dňa 03. 01. 2011 je žalobou o určenie
právnej skutočnosti, v súdenej veci však neexistuje žiadny osobitný predpis, z ktorého by vyplývala

možnosť požadovať, aby sa rozhodlo o takomto určení. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok
okresnéhosúduvovýroku,ktorýmurčil,žeúverovázmluvač.609500324zodňa03.01.2011uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, zrušil.

12. Odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch, v ktorých okresný súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.474,- EUR v súdom určenej lehote, potvrdil z tých istých
dôvodov, keďže okresný súd vec posúdil podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), j), k) a y) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a podľa § 11 ods. 1 písm. a) toho istého zákona. Súd zistil po
vykonanom dokazovaní, že zmluva (č. 609500324) neobsahuje obligatórne údaje o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, ročnej úrokovej sadzbe, výške, počte a termínoch splátok, istiny, úrokov a

iných poplatkov a údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej percentuálnej miere
nákladov. Žalovaný pritom namietal v odvolaní, že zmluva nemala byť považovaná za spotrebiteľskú
zmluvu, v tomto smere však žalovaný žiadne dôkazy vo veci nepredložil. Posudzovanie uvedenej
zmluvy okresným súdom považuje odvolací súd za vecne správne z rovnakých dôvodov ako rozhodol
súd prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný namietal, že nemala byť za spotrebiteľskú považovaná ani

zmluva č. 609500292, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie žalobu ohľadom vydania
bezdôvodného obohatenia z tejto zmluvy zamietol z dôvodu, že plnenie z tejto zmluvy súd považoval za
plnenie na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
04347/12, ktorý bol podkladom pre výkon exekúcie v konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.
2Er/371/2014, v ktorom konaní došlo k vymoženiu celej sumy, a teda na strane žalovaného nedošlo k

bezdôvodnému obohateniu, a preto súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol.
13. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, avšak jej nevznikli žiadne trovy
odvolacieho konania, a preto odvolací súd žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania, hoci inak by
mala na ne nárok (§ 255 ods. 1 CSP), nepriznal.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).