Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111225567
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6111225567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek

senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci žalobcu: K. L., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F. F., Y. cesta XXXX/XX, t. č. bytom F. F., C. 2, v konaní zastúpeného JUDr. Vladimírom
Rybovičom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Banská Bystrica, Nám. Š. Moyzesa 4, proti
žalovanému: ROSA - Real, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Majerská cesta 98, IČO: 44 217 579, v
konaní zastúpenému JUDr. Petrom Poláčekom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Banská
Bystrica, Medený Hámor 15, a zároveň zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária POLÁČEK
& partneri, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Dlhá 2039/6, IČO: 47 257 032, o neúčinnosť právneho

úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/208/2011-286
zo dňa 22. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový
súd“) rozhodol tak, že určil, že kúpna zmluva č. V 6267/2008 uzatvorená dňa 08. 10. 2008 medzi V.

L., nar. XX. XX. XXXX ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcim, na základe ktorej bol vykonaný
vklad do katastra nehnuteľností dňa 05. 11. 2008, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľnosti v obci M.,
kat. úz. M., parcely registra C KN č. XXXX/X o výmere 529 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty a
parcely č. XXXX/X o výmere 1234 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, zapísané na LV č. XXXX,
je voči žalobcovi právne neúčinná. Zároveň rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podaným návrhom žiadal,
aby súd rozhodnutí určil, že Kúpna zmluva č. V 6267/2008 zo dňa 08. 10. 2008, uzatvorená medzi V.
L., nar. XX. XX. XXXX ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcim, na základe ktorej bol vykonaný
vklad do katastra nehnuteľností dňa 05. 11. 2008 a predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľnosti v Obci
M., katastrálne územie M., parcely registra „C“ KN č. XXXX/X o výmere 529 m2, druh pozemku trvalé
trávnatéporastyaparcelyč.XXXX/Xovýmere1234m2,druhpozemkutrvalétrávnatéporastyzapísané
na LV č. XXXX je voči žalobcovi právne neúčinná.

3. Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním zistil, že na základe rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 13. 05. 2009 pod č. k. 12C/34/2009-71 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 26. 05. 2010 pod č. k. 17Co/32/2010-115, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 07.2010 a vykonateľnosť dňom 06. 07. 2010, bola V. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. F., Y. F. 3, uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23 235,74 € s príslušenstvom. Dlžníčka si však do času podania
žalobnéhonávrhusvojupovinnosťnesplnila.Žalobcauviedol,žekúpnouzmluvouč.V6267/2008zodňa

08. 10. 2008 previedla dlžníčka svoje vlastnícke práva k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v Obci M., kat.
úz. M. a to parcely č. XXXX/X o výmere 529 m2 a parcely č. XXXX/X o výmere 1234 m2, druh pozemku
trvalé trávnaté porasty, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX spolu s nedokončenou stavbou, ktorá nie je
na LV zapísaná na žalovaného. Žalovaný následne vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam previedol
kúpnou zmluvou pod V 2052/2009 zo dňa 16. 06. 2009 na tretie osoby tak, ako to vyplývalo z LV č. XXXX.

4. Žalobca uviedol, že dlžníčka v minulosti vlastnila nehnuteľný majetok, ktorý však previedla na
žalovaného a to jednak Kúpnou zmluvou zo dňa 08. 10. 2008 č. V 6267/2008 účinnou od 05. 11. 2008,
na základe ktorej previedla na žalovaného pozemky v Obci M. a parcely č. 1186/5 a parcely č. XXXX/
X. Následne kúpnou zmluvou zo dňa 01. 12. 2008 pod č. V 7821/2008, účinnou od dňa 22. 01. 2009,
previedla na žalovaného aj 2-izbový byt č. X v bytovom dome, súpisné číslo XXXX, na ulici M. F. 3, so

spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym
podielom k pozemku. Uvedená kúpna zmluva bola predmetom konania o neúčinnosť právneho úkonu,
ktoré bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 9C/206/2010.

5. Prvostupňový súd v tejto súvislosti vykonal dokazovanie kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi

predávajúcou V. L. a žalovaným, pričom predmetom zmluvy bol 2-izbový byt č. 9, nachádzajúceho
sa v F. F. na ulici M. F. č. 3, a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5940/83216 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu spolu so spoluvlastníckym podielom k pozemku, parc. č. KN XXXX
vo veľkosti 5940/83216. Uvedená Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 01. 12. 2008, pričom vklad do
katastra nehnuteľností bol určený na deň 22. 01. 2009.

6. Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 9C/206/2010-272 zo dňa 28. 08. 2013 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici pod č. k. 17Co/840/2013-297, ktoré rozhodnutia
nadobudli právoplatnosť dňa 29. 10. 2014 súd prvej inštancie zistil, že v danom rozhodnutí súd určil, že
Kúpnazmluvač.V7821/2008uzatvorenámedziV.L.,nar.XX.XX.XXXXakopredávajúcouažalovaným

ako kupujúcim dňa 22. 01. 2009, predmetom ktorej bola kúpa bytu č. X v obytnom dome súpisné číslo
XXXX nachádzajúci sa v F. F. na ulici Y. F. 3, kat. úz. L., parc. č. XXXX zapísané na LV č. XXX a podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, je
voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobcom v tomto konaní bol žalobca tak, ako vystupuje v tomto konaní
a tak isto žalovaný je totožným subjektom ako v tomto konaní.

7. Žalobca uviedol, že obe kúpne zmluvy teda kúpna zmluva napádaná v tomto konaní a tak isto kúpna
zmluva, ktorou dlžníčka previedla svoje vlastnícke práva k bytu na žalovaného, boli uzatvorené s malým
časovým odstupom potom, čo žalobca si uplatnil svoju pohľadávku na zaplatenie dlžnej sumy 23 235,74
€ s príslušenstvom práve voči dlžníčke V. L.. Oba tieto právne úkony viedli k zmenšeniu majetku dlžníčky

v konečnom dôsledku do takej miery, že pohľadávkou žalobcu nebolo možné uspokojiť v exekučnom
konaní.

8. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi V. L. a žalovaným zo dňa 08. 10. 2008 prvostupňový súd zistil, že
predmetom tejto zmluvy boli teda pozemky parcely č. XXXX/X o výmere 529 m2, druh pozemku trvalé

trávnatéporastyapozemokparcelyč.XXXX/Xovýmere1234m2,druhpozemkutrvalétrávnatéporasty.
Dohodnutá kúpna cena predstavovala 600,-- Sk za m2 (19,92 €) a teda kúpna cena bola celkovo vo
výške 1 057 800,-- Sk (t. j. 35 112,53 €).

9. Súd prvej inštancie ďalej vykonal dokazovanie výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 08. 10.

2008, na základe ktorého bolo zistené, že žalovaný vyplatil V. L. sumu 1 057 800,-- Sk ako úhradu kúpnej
ceny v zmysle kúpnej zmluvy.

10. Prvostupňový súd ďalej vykonal dokazovanie kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným a
T. S. a Y. S., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere

529 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty a pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 1234 m2, druh
pozemku trvalé trávnaté porasty. Z uvedenej kúpnej zmluvy zistil, že táto bola uzatvorená dňa 12. 05.
2009, pričom kúpna cena bola dohodnutá za m2 pozemku vo výške 19,25 € a celková kúpna cena potom
predstavovala sumu 33 942,11 €.11. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 12. 05. 2009 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný
prevzal od T. S. z titulu kúpnej ceny za nehnuteľnosti sumu 33 942,11 €.

12. Prvostupňový súd vo veci vypočul ako svedkyňu V. L., nar. XX. XX. XXXX, ktorá vo svojej výpovedi
uviedla, že je pravdou, že dňa 08. 10. 2008 uzatvorila kúpnu zmluvu so spoločnosťou ROSA - Real s.r.o.,
ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností, pretože v tomto období potrebovala splatiť dlhy, ktoré mala
a vznikli jej z dôvodu neúhrady jej záväzkov vzniknuté z firmy, ktorú mala spolu so svojim priateľom.

Uviedla, že tieto dlhy boli enormne vysoké a bola nútená vysporiadať tieto podlžnosti týmto spôsobom,
teda že tieto nehnuteľnosti v kat. úz. M. bola nútená predať. Uviedla, že kúpna cena týchto pozemkov
jej bola vyplatená a túto použila na úhradu týchto dlhov, o ktorých hovorila. Uviedla, že v tomto období
mala ešte nehnuteľnosť, a to byt, avšak tak isto tento bola nútená predať, pretože podlžnosti boli vysoké.
Svedkyňa uviedla, že v tomto období nevlastnila žiaden hnuteľný či iný nehnuteľný majetok, prípadne
vklady v bankách alebo podobne. Svedkyňa ďalej uviedla, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 08.

10. 2008 boli iba pozemky, pretože stavba, ktorá na týchto pozemkoch stála, nebola legálna, nemala
stavebné povolenie a jej hodnota bola započítaná voči dlhom u inej firmy. Uviedla, že ona bola dlžná
napríklad v spoločnosti ACM s.r.o. asi 8 mil. Sk, spoločnosti DEKTRADE s.r.o. vo výške 12 mil. Sk a tak
isto mala dlh v Sociálnej poisťovni a vo viacerých firmách, ktoré uviesť vo svojej výpovedi nevedela. Na
otázku prečo neuhradila dlh voči žalobcovi, uviedla že v tomto období voči nemu nemala podlžnosť a

nemala mu teda dôvod plniť. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k nejakému ukráteniu.

13. Súd prvej inštancie vo veci vykonal ďalej dokazovanie dopytom na realitné kancelárie v rámci Mesta
Banská Bystrica s tým, že z uvedených odpovedí konkrétne k cene nehnuteľností, ktoré boli predmetom
prevodu sa vyjadrila realitná kancelária TUreality s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, z odpovede ktorej je

zrejmé, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu v roku 2008 sa takáto cena pohybovala okolo
30 € za m2. Z vyjadrenia realitnej kancelárie 1. REALDOM, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica súd zistil,
že trhová cena nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prevodu v roku 2008 hodnota za m2 sa pohybovala
v rozmedzí od 28 € do 32 € za m2. Z odpovede na výzvu tejto realitnej kancelárie potom súd zistil,
že trhové ohodnotenie nemusí vychádzať zo znaleckého posudku, ale vychádza zo situácie na trhu

s nehnuteľnosťami, to znamená, že v danom prípade pri stanovení takejto hodnoty za m2 vychádzali
z prieskumu trhu v danom čase a lokalite z požiadaviek ich klientov a kvality daných nehnuteľností.
Zároveň uviedla, že táto spoločnosť sa nepodieľala na predaji takýchto nehnuteľností.

14. Žalobca vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že v konaní je preukázané, že trhová cena nehnuteľností

sa pohybovala v rozmedzí od 28 € do 32 € tak, ako to vychádza za vyjadrenia realitnej kancelárie
1.REALDOM, s.r.o. a tak isto z vyjadrenia realitnej kancelárie TUreality s.r.o., ktorá stanovovala takúto
hodnotu na 30 €. Z tohto dôvodu potom vyplýva, že dlžníčka nepredala tieto nehnuteľnosti za hodnotu
primeranú a pokiaľ by takéto nehnuteľnosti predávala za primeranú obvyklú trhovú hodnotu, dosiahol by
sa výťažok vo výške 52 890 €, čo je o 17 777,46 € viac ako bola dohodnutá kúpna cena. Teda takáto

kúpna cena nezodpovedala trhovej hodnote týchto nehnuteľností. Žalovaný si musel byť vedomý toho,
že takáto trhová hodnota je nižšia oproti skutočnej trhovej hodnote nehnuteľností. V čase, kedy dlžníčka
vykonala takýto právny úkon, teda prevod na žalovaného, nevlastnila iný majetok, hoci mala ešte byt
v Banskej Bystrici, avšak tento v krátkom časovom slede následne 01. 12. 2008 previedla tak isto na
žalovaného. Z konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 9C/206/2010,

ktoré už nadobudlo právoplatnosť, bolo zistené, že takáto kúpna cena nepostačovala na úhradu dlhov
a takéto konanie bolo teda z jej strany cielené a vopred premyslené. Tak isto čo sa týka rozostavanej
stavby v čase prevodu týchto pozemkov už takúto nevlastnila. Tieto skutočnosti vyplývajú z vyjadrenia
dlžníčky. Zároveň žalobca predložil do súdneho spisu potvrdenie VÚB a.s. o tom, že dlžníčka mala k 01.
12. 2008 záväzky v rozsahu 22 018,35 € a 9 421,87 €. Teda ďalšie záväzky, ktoré neuhradila, pričom

sama uvádzala, že jej záväzky sú v rozsahu niekoľkých miliónov Sk. Týchto skutočností si musela byť
vedomá po tom, čo odpredala tieto nehnuteľnosti za kúpnu cenu nižšiu ako je cena obvyklá. Skutočnosti
odlhochdlžníčkyvyplývajúajzpotvrdeniaobchodnejspoločnostiDEKTRADESR,s.r.o.,ktoráuvádzala,
že jej dlh predstavoval sumu vo výške 675 220 Sk.´

15. Súd prvej inštancie vo veci tiež vykonal dokazovanie zmluvou uzatvorenou medzi právnym
predchodcom dlžníčky teda zmluvu, na základe ktorej nadobudla tieto nehnuteľnosti V. L. od T. F., nar.
XX. XX. XXXX. Z uvedenej kúpnej zmluvy súd zistil, že táto bola uzavretá dňa 30. 06. 2005, pričom
dohodnutá kúpna cena za m2 nehnuteľnosti predstavovala 600,-- Sk, spolu vo výške 1 057 800,-- Sk.16. Na vec samú súd prvej inštancie aplikoval ust. § 42a Občianskeho zákonníka a § 42b ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že na základe žaloby žalobcu
Okresný súd Banská Bystrica vydal v konaní pod č. k. 1Ro/821/2008-19 platobný rozkaz, v ktorom uložil
dlžníčke, t. j. V. L. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23 235,74 € s prísl. a trovami konania. Následne
bol takýto platobný rozkaz zrušený na základe podaného odporu a vec bola ďalej prejednaná v konaní

pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 12C/34/2009. Rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 13. 05. 2009 pod č. k. 12C/34/2009-71 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 26. 05. 2010 pod č. k. 17Co/32/2010-115, bola XX. Prvostupňový L. uložená povinnosť
zaplatiť do troch pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia žalobcovi sumu 23 235,74 € s prísl.
Dlžníčka si túto povinnosť na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia nesplnila. Súd prvej
inštancie mal tiež za preukázané, že dlžníčka Kúpnou zmluvou B 6267/2008 uzatvorenou dňa 08. 10.

2008 predala žalovanému nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. M., a to parcela registra „C“ KN č.
XXXX/X o výmere 529 m2 druh pozemku trvalé trávnaté porasty a parc. č. XXXX/X o výmere 1 234 m2
druh pozemku trvalé trávnaté porasty, ako boli zapísané na LV č. XXXX.

18. Prvostupňový súd mal teda v konaní za preukázané, že žalobca mal právo odporovať právnemu

úkonu, ktorý si uplatnil podanou žalobou. Táto žaloba smeruje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech, teda voči žalovanému. Súd prvej inštancie v danej súvislosti potom
konštatoval, že sú splnené podmienky aktívnej a pasívnej legitimácie v danom spore. Ohľadom
včasnosti podania takéhoto žalobného návrhu súd prvej inštancie vychádzal z právneho názoru
Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý vyjadril vo svojom rozhodnutí pod č. k. 13Co/174/2012-74 zo

dňa 10. 12. 2012, z ktorého je zrejmé, že žaloba bola podaná včas, a to z dôvodu, že zmluva, ktorá
bola uzavretá dňa 08. 10. 2008 s účinnosťou vkladu do katastra nehnuteľností, nadobudla dňa 05. 11.
2008 a žalobca podal žalobu dňa 04. 11. 2011, je potrebné poukázať na zásadný rozdiel pri nadobúdaní
účinnosti zmluvy o prevode hnuteľných vecí a zmluvy o prevode vecí nehnuteľných.

19. Prvostupňový súd konštatoval, že bolo potrebné posúdiť, či právny úkon a to kúpnu zmluvu o
prevode nehnuteľností, ktorá bola uzavretá medzi dlžníkom žalobcu, t. j. V. L. ako predávajúcou a
žalobcom ako kupujúcim dňa 08. 10. 2008, ktorá nadobudla účinnosť vkladom do katastra nehnuteľností
dňa 05. 11. 2008, ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, teda či tento právny úkon
viedol k zmenšeniu majetku dlžníčky do takej miery, že ani z iného jej majetku nie je možné dosiahnuť

uspokojenie pohľadávky žalobcu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vykonaním dokazovania sa
preukázalo a to najmä predložením listinných dôkazov a tak isto výpoveďou svedkyne teda dlžníčky
V. L., že tento právny úkon viedol k zmenšeniu jej majetku do takej miery, že sa stala nemajetnou,
teda nevlastnila žiaden iný hnuteľný či nehnuteľný majetok, z ktorého by mohlo byť možné dosiahnuť
uspokojenie pohľadávky žalobcu. Je ďalej zrejmé, že v čase takéhoto právneho úkonu dlžníčka bola

vlastníčkou bytu, ktorú však v krátkom časovom slede tak isto previedla kúpnou zmluvou na žalovaného,
pričom z jej svedeckej výpovede vyplynulo, že práve kroky vedúce k odpredaju nehnuteľností, ktoré jej
vlastnícky patrili, malo dôjsť práve z dôvodov, že táto mala v úmysle uspokojovať dlhy, ktoré jej vznikli
v rámci jej podnikania.

20. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že dlžníčka fakticky v čase prevodu už tieto nehnuteľnosti
nevlastnila resp. prevod vlastníckeho práva k zvyšnej nehnuteľnosti, t. j. k bytu sa pripravoval a následne
sa aj realizoval. Prvostupňový súd ďalej skúmal, či existoval úmysel dlžníčky žalobcu odporovateľným
právnym úkonom ukrátiť žalobcu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že úmysel ukrátiť
uspokojenievymáhateľnejpohľadávkyveriteľajedanývtedy,akpredmetnýmprávnymúkonomskutočne

došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Táto skutočnosť sa v rámci konania potvrdila,
pretože v čase uskutočňovania odporovateľného právneho úkonu dlžníčka už nedisponovala, resp.
vo veľmi krátkom čase po ňom previedla aj poslednú nehnuteľnosť, ktorej bola vlastníčka a teda
nedisponovala žiadnym iným majetkom, čo potvrdila sama vo svojej svedeckej výpovedi. Zároveň tu v
konaní bolo preukázané, že dlžníčka má dlhy u ďalších obchodných spoločností, resp. bánk, čo bolo v

konaní preukázané potvrdeniami týchto subjektov.21. Poslednou otázkou, ktorú prvostupňový súd skúmal pri rozhodovaní v žalovanej veci bolo to, či
dlžníčka za predmetnú nehnuteľnosť obdržala primeranú náhradu spočívajúcu v zaplatenej kúpnej cene
a či táto kúpna cena bola primeraná vzhľadom na druh, stav a umiestnenie nehnuteľností.

22. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že kúpna cena bola dlžníčke vyplatená, pričom túto
skutočnosť mal súd za preukázanú na základe príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, ktoré
predložil v konaní žalovaný. Prvostupňový súd však ďalej uviedol, že takúto náhradu, ktorú dlžníčka
obdržala, nebola primeraná. K takémuto záveru súd dospel na základe vykonaného dokazovania jednak

podanými vyjadreniami realitných kancelárií a to 1.REALDOM, s.r.o. a TUreality s.r.o., ktoré zhodne určili
trhovú hodnotu predmetných pozemkov v rozmedzí od 28€ až do 32 € za m2, resp. 30 € za m2. Trhová
hodnota potom pozemku o celkovej výmere 1763 m2 by predstavovala sumu 52 890 €, čo predstavovalo
o 17 777,47 € viac oproti dohodnutej kúpnej ceny medzi dlžníčkou V. L. a žalovaným, ktorá bola vo
výške 35 112,53 €. V danom prípade takýto rozdiel preukazuje tú skutočnosť, že nešlo o ekvivalentnú
náhradu za odpredané nehnuteľnosti, pričom takáto kúpna cena teda nezodpovedala obvyklej trhovej

cene podobných nehnuteľností v danom čase a lokalite, čoho si musel byť vedomý aj žalovaný ako
právnická osoba, ktorý má v predmete podnikania aj realitnú činnosť.

23.Tedazaskutkovejaprávnejsituácietakej,žedlžníčkavčaseuzatvoreniaprávnehoúkonunemalainý
majetok a za odpredané nehnuteľnosti jej nebola poskytnutá primeraná náhrada spočívajúca v zaplatení

kúpnej ceny, ktorá by bola primeraná vzhľadom na druh, stav a umiestnenie nehnuteľnosti, súd prvej
inštancie konštatoval, že žalobný návrh žalobcu je dôvodný a preto takémuto žalobnému návrhu vyhovel
a určil, že právny úkon, na základe ktorého došlo k odpredaju nehnuteľností zo strany dlžníka žalobcu
žalovanému za právny úkon neúčinný voči žalobcovi.

24. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Rozsudok
prvostupňového súdu napádal v celom rozsahu požadoval, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a podľa výsledku sporu rozhodne
aj o trovách konania.

25. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že v danom prípade nie sú naplnené ani formálne a ani
skutkové - materiálne predpoklady na to, aby súd mohol vo veci vydať rozhodnutie o neúčinnosti
napadnutých právnych úkonov podľa § 42a Občianskeho zákonníka. Vyslovil nesúhlas s právnym
názorom odvolacieho súdu a aj prvostupňového súdu, pokiaľ sa týka otázky preklúzie. Podľa jeho
názoru výklad plynutia prekluzívnej lehoty tak ako ju odôvodnil odvolací súd, nemá vôbec oporu v

žiadnom právnom predpise, a teda je navyše aj v priamom rozpore s ust. § 42a Občianskeho zákonníka.
Žalovaný tiež v podanom odvolaní vyjadril nesúhlas s právnym názorom a záverom prvostupňového
súdu týkajúceho sa údajného ukrátenia veriteľa. Žalovaný uviedol, že odkúpil dotknuté nehnuteľnosti od
paniL.evidentnezacenuobvyklúazatakútocenu,badokoncanižšiu,ichďalejpreviedolnatretiuosobu.
Preto nemôže súhlasiť s určením obvyklej ceny vychádzajúc z vymyslených, fiktívnych a zavádzajúcich

nejakých realitných kancelárií, ktoré svoje „odborné odhady“ trhovej ceny nehnuteľnosti neopreli ani len
ojedenkonkrétnyprípadskutočnezrealizovanejkúpnejceny.Žalovanývpodanomodvolanítiežuviedol,
že už aj vzhľadom na predchádzajúce - súvisiace konanie, je postup žalobcu voči žalovanému podľa
jeho názoru nekorektný a vyslovene likvidačný.

26. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca zastáva názor, že všetky procesné a hmotnoprávne podmienky odporovateľnosti právneho
úkonu boli splnené a preto považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Žalobca tiež
trvá na tom, že žaloba o neúčinnosť právneho úkonu bola podaná včas. V tejto súvislosti poukázal

na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/145/2007, rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 31Cdo/19/2000, rozsudok Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 11C/149/2014, a taktiež
na rozsudok Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 6C/47/2010, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp zn. 14Co/522/2013. Žalovaný sa zároveň vyjadril k otázke obvyklej
ceny predmetných nehnuteľností, pričom uviedol, že žalovaný sa síce snaží spochybniť ohodnotenie

predmetných pozemkov realitnými kanceláriami, v priebehu konania však nepredložil žiadny dôkaz ani
nenavrhol iné dokazovanie za účelom zistenia obvyklej ceny nehnuteľnosti v danom mieste a čase.27. Na vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu reagoval žalovaný replikou, v ktorej uviedol, že
vyjadrenie žalobcu neobsahuje žiadne nové právne skutočnosti ani novú právnu argumentáciu, ku ktorej
by bolo potrebné sa vyjadriť. Na okraj poukázal na tú skutočnosť, že odmieta právnu argumentáciu

ohľadne začatia plynutia trojročnej prekluzívnej lehoty s poukazom na tú skutočnosť, že v rozhodnutí
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10C/177/2014 bolo rozhodnuté o neplatnosti právneho úkonu. Vôbec
nie je podstatné, či sa jedná o začiatok plynutia prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, alebo tú podstatnú
skutočnosť, že sa jedná o právny úkon, a to uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorá sa týka nehnuteľnosti, a
teda aj podlieha režimu vkladového konania. V tejto súvislosti žalovaný odcitoval podľa jeho názoru

rozhodnú právnu skutočnosť, podľa ktorej podľa Občianskeho zákonníka prekluzívna alebo premlčacia
lehota plynie od momentu kedy bol právny úkon urobený, teda zákon nič nehovorí o tom, že lehota plynie
od momentu, kedy nadobudol tento právny úkon účinnosť.

28. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 CSP, preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, len v rozsahu

odvolania žalovaného podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP
a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

29. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

30.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

31. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konaniespolusnapadnutýmrozsudkomsúduprvejinštancieauvádza,žesavplnomrozsahustotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje.

32. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379
CSP;§380CSP),priposudzovanívecisazaoberallennámietkamižalovanéhouvádzanýmivodvolanía

procesnýmpostupomsúduprvejinštancie,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozsudkuzhľadiska,
či nedošlo k vadám, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).

33. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Žalovaný žiadnym spôsobom argumentmi uvádzanými v
odvolaní nespochybňuje správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

34. Žalobca v podanom odvolaní opakovane namieta, že nesúhlasí s právnym názorom odvolacieho a
ani prvostupňového súdu, pokiaľ sa týka otázky preklúzie.

35. Uvedená odvolacia námietka žalovaného však nie je dôvodná. Odvolací súd sa už vo svojom

skoršom rozhodnutí zo dňa 10. 12. 2012 č. k. 13Co/174/2012-74, ktorým odvolací súd zrušil skôr
vydaný rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/208/2011-61 zo dňa 17. 04. 2012, vyjadril
k otázke začiatku plynutia prekluzívnej lehoty. V tomto smere v podrobnostiach odvolací súd poukazuje
na odôvodnenie svojho rozhodnutia č. k. 13Co/174/2012-74 zo dňa 10. 12. 2012, konkrétne na druhý
odsek na stane 4 predmetného rozhodnutia.

36. Je nepochybné, že boli naplnené dôvody odporovateľnosti právneho úkonu, keď pohľadávka
žalobcu je vymáhateľná, právny úkon bol uskutočnený v posledných troch rokoch s úmyslom ukrátiť
žalobcu, pričom došlo k ukráteniu vymáhanej pohľadávky. Okresný súd správne dospel k záveru,
že lehota bola zachovaná, keď neuplynula prekluzívna lehota troch rokov, ktorá začala plynúť odo

dňa, keď bol právny úkon uskutočnený, pričom pod urobením takéhoto právneho úkonu v zmysle §
42a ods. 2 Občianskeho zákonníka treba rozumieť okamih, ktorým bol dlžník týmto úkonom viazaný.
Teda ak takýmto úkonom dochádza k prevodu nehnuteľností, a pri ktorých dochádza k nadobudnutiu
vlastníckeho práva právoplatným rozhodnutím o vklade vlastníctva v katastri nehnuteľností, v takomtoprípade treba lehotu troch rokov počítať až takýmto vkladom, v tomto konkrétnom prípade teda dňom
05. 11. 2008.

37. Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj druhú odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa
obvyklej ceny predmetných nehnuteľností. Žalovaný síce spochybňuje ohodnotenie predmetných
pozemkov realitnými kanceláriami, avšak nepredložil žiadny dôkaz a ani nenavrhol iné dokazovanie za
účelomzisteniaobvyklejcenynehnuteľnostivdanommiesteačase.Jehotvrdeniaoceneobvyklej,teda,
že od pani L. odkúpil dotknuté nehnuteľnosti za cenu obvyklú, nijakým spôsobom nepodložil dôkazmi.

Jeho tvrdenie tak zostalo v rovine tvrdení, bez podpory konkrétnym dôkazom.

38. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil, vrátene výroku o trovách konania, ktorý bol odôvodnený plným úspechom žalobcu v spore, a
ktorý žalovaný ani nenapadol konkrétnymi dôvodmi.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalovanému právo na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262

ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).