Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. december 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14Csp/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116222269
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116222269.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobkyne: U. M. M., nar. X.XX.XXXX, občianka SR, bytom A., X.
č. XXX/XX, práv. zast. AKK Advokátska kancelária Kubínyiová s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Piaristická č.
9, IČO: 36 863 891 proti žalovaným: 1/ Fakultná nemocnica Trenčín, so sídlom v Trenčíne, Legionárska
č. 28, IČO: 00610470 a 2/ PROFI CREDIT Slovakia , s.r.o. so sídlom v Bratislave 26, Pribinova č. 25,
IČO: 35 792 752 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného obsahu:
I. "Žalovanému 2/ s a u k l a d á odo dňa doručenia tohto neodkladného opatrenia povinnosť zdržať sa
uplatňovania zrážok zo mzdy žalobkyne a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX
zo dňa 27. 08.2010."

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

III. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania 50%.

VI. Súd poučuje stranu, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať
žalobu vo veci samej, pričom okruh účastníkov je žalobca a žalovaný 2/ uvedený v tomto uznesení

a predmet konania plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere a platnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 6.12.2016 domáhala, aby súd zakázal žalovanému 1/ odo
dňa doručenia tohto neodkladného opatrenia vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov žalobkyne
na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.8.2010 a uložil žalovanému 2/,
aby sa odo dňa doručenia tohto neodkladného opatrenia zdržal uplatňovania zrážok zo mzdy a iných

príjmov žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.8.2010. Uviedla,
že žalovaný 2/ uzatvoril so žalobkyňou dňa 27.8.2010 Zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal žalovaný 2/ poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1500€. V
skutočnosti poskytol dňa 6.9.2010 len úver vo výške 1.284,25€. Výška poskytnutého úveru je uvedená
na karte klienta v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 14C/17/2014. Výška mesačnej splátky
bola dohodnutá na 80,37€ a konečná splatnosť úveru bola 28.2.2014, RPMN bola 69,53%, ročná

úroková sadzba 79,21%, sadzba pre úroky z omeškania 9% p.a., denná zmluvná pokuta pri omeškaní
bola 0,065%, teda 23,725% ročne. Celková čiastka , ktorú mala žalobkyňa vrátiť za 26 mesiacov bola
3.375,54€, teda 225% sumy úveru ( z reálne poskytnutej sumy 1.284,25€ je to 262%). Žalovaný 2/
podal na tunajšom súde dňa 4.11.2013 pod sp.zn. 14C/17/2014 žalobu o zaplatenie tejto pohľadávky z
revolvingového úveru a konanie sa malo skončiť zastavením pre späťvzatie žaloby; pričom žalobkyňa
o späťvzatí žaloby nebola informovaná a nebolo jej ani doručené uznesenie o zastavení konania. V

tejto žalobe žalovaný 2/ uvádzal ,že žalobkyňa splatila úver 919,18€ a žaloval sumu 2.456,36€ s prísl.
a nárok žalovaného 2/ musel byť založený prevažne na príslušenstve úveru, na zmluvných pokutách,úrokoch z omeškania a rôznych poplatkoch. Žalobkyňa spochybňuje výšku splateného úveru, pretože
časť mesačných splátok odovzdávala ( ako bola u žalovaného 2/ bežná prax ) k rukám obchodného
zástupcu p. T. O. a neskôr p. U., pričom žalobkyňa p. O. asi rok platila v hotovosti len mesačné splátky

a jednorazovo zaplatila v roku 2013 sumu 900€, ktoré si požičala. P. O. tieto peniaze žalovanému
2/ neodvádzala a toto sa žalobkyňa dozvedela až z karty klienta, kde bola uvedená nižšia suma,
než bola uhradená. Žalovaný 2/ vzal žalobu vo veci 14C/17/2014 späť v celom rozsahu, čo svedčí o
tom, že žalovaný 2/ by v spore neuniesol dôkazné bremeno. V rovnakom období došlo k vymáhaniu
tvrdenej dlžnej čiastky žalovaným 2/ mimo súdneho konania, uplatnením Dohody o zrážkach zo mzdy,

čo žalobkyňa považuje za špekulatívne uplatňovanie práv, v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa
pokiaľ chcela predmetný revolvingový úver dostať, musela uzatvoriť so žalovaným 2/ dohodu o zrážkach
zo mzdy ( iných príjmov). Dňa 30.9.2016 doručila spol. ANACO s.r.o. ako splnomocnený zástupca
žalovaného 2/ túto dohodu o zrážkach zo mzdy žalovanému 1/ a uviedla, že neuhradená, splatná
pohľadávka ku dňu 26.9.2016 je v sume 3.033,64€ a výška pôvodnej mesačnej splátky je 80,37€.
Žalovaný 1/ na základe tejto dohody zrazil žalobkyni zo mzdy za 10/2016 v 11/2016 sumu 224,71€,

pričom žalobkyni uviedol, že na základe požiadavky spol. ANACO môže zraziť maximálnu možnú
čiastku. List tejto spoločnosti žiadajúcej vykonávať zrážky zo mzdy nelimituje celkovú sumu, do ktorej
sa majú zrážky vykonávať a tiež neukladá povinnosť žalovanému 1/ uskutočňovať zrážky v inej sume
ako 80,37€ a žalobkyňa nesúhlasila s inou výškou zrážok, okrem situácie uvedenej v čl. II dohody, ktorá
je nejasná a nie je aplikovateľná na túto situáciu. Žalobkyňa poukázala na to, že spolu s už zaplatenou

sumou a vykonanými zrážkami je už úver splatený v minimálnej sume 1.224,26€. Žalobkyňa namieta
výšku dlhu u žalovaného 2/ a neprijateľné zmluvné podmienky v tejto zmluve o úvere. Poukazuje
na to, že je matkou 3 maloletých detí vo veku 2,5 a 12 rokov a mal. syn S., nar. XX.X.XXXX je po
operácii mozgu. Priemerný mesačný príjem žalobkyne je cca 830€, vrátane nadčasov, práce vo sviatok
a v noci. Zrážky zo mzdy realizované žalovaným 1/ sú v rozpore s uzatvorenou dohodou o zrážkach

zo mzdy a nebol mu doručený ani originál tejto dohody. Zrážky zo mzdy vo vysokej miere ovplyvňujú
kvalitu života rodiny žalobkyne, zhoršujú psychický stav jej členov, majú negatívny dopad na duševný
stav žalobkyne, starajúcej sa o vážne choré dieťa a na uspokojovanie základných materiálnych potrieb
rodiny. Žalobkyňa má v úmysle domáhať sa vo veci samej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere a vydanie bezdôvodného obohatenia. Má za to, že sledovaný

cieľ nie je možné dosiahnuť inak, ako nariadením neodkladného opatrenia. Predložila listinné dôkazy :
výpis zo štatistického registra organizácií žalovaného 1/, výpis z obchodného registra žalovaného 2/,
kartu klienta k zmluve č. XXXXXXXXXX, zmluvu o revolvingovom úvere a oznámenie o schválení úveru,
výpis z bankového účtu žalobkyne preukazujúci výšku poskytnutého úveru, dohodu o zrážkach zo mzdy,
list žalovanému 2/ zo dňa 26.9.2016, výplatné pásky.

2. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

3. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

5. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

6. Podľa § 336 ods.1, 2 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej.

7. Zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení: a/ neodkladné opatrenia, ktorých účelom

je bezodkladná úprava pomerov strán. Potreba takejto bezodkladnej úpravy pomerov musí byť
pritom naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať i na čas minulý, b/ opatrenia nariadené
v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch skupinách neodkladných opatrení
bude potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Podstatounovej právnej úpravy neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je upustenie od
dočasnosti neodkladných opatrení, účelom čoho je odstránenie nedostatkov súvisiacich s nadväzným
exekučným konaním, a upustenie od charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po

nariadení neodkladných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Civilný sporový
poriadok neupravuje možnosť nariadenia neodkladného opatrenia niekomu inému ako strane, kým
predchádzajúca práva úprava (Občiansky súdny poriadok) takúto možnosť zakladala v prípade, ak to
bolo možné od tejto osoby spravodlivo žiadať. V zmysle CSP má súd možnosť, a nie povinnosť nariadiť
navrhovateľovi neodkladného opatrenia, aby v súdom určenej lehote podal žalobu vo veci samej. Súd

tak môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, a to
výlučne na návrh, iba v prípade, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená. Rozhodovanie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v civilnom konaní treba považovať za integrálnu súčasť
základného práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, keď cieľom tohto
návrhu je dosiahnuť požadovanú súdnu ochranu a v danom kontexte má právna úprava zaručiť účinnosť

poskytnutej súdnej ochrany.

8. V podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, doručenom súdu 06. 12. 2016
žalobkyňa uviedla, že so žalovaným 2/ uzatvorila dňa 27. 08. 2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný 2/ poskytol úver v skutočnej výške 1.284,25€, ktorý

sa zaviazala spolu s úrokom uhradiť v mesačných splátkach vo výške 80,37€ počas 26 mesiacov. Na
zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere účastníci zmluvy uzatvorili ako samostatnú
zmluvu, v tento istý deň 27.8.2010 - Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa dohodu o zrážkach zo
mzdy považuje za neplatnú z dôvodu, že bez tejto dohody by jej nebol úver poskytnutý. Vykonávaním
zrážok zo mzdy dochádza k zásahu do majetkových práv žalobkyne bez vydania súdneho rozhodnutia.

Žalobkyňa ako dlžníčka nedokáže tieto zrážky priamo voči zamestnávateľovi zastaviť, a to aj napriek
neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Súd pripojil spis tunajšieho
súdu sp.zn. 14C/17/2014 a žaloba v konaní o zaplatenie sumy 2.456,36€ s prísl. z tohto revolvingového
úveru č. XXXXXXXXXX, podaná žalovaným 2/ na Okresnom súde v Trenčíne pod sp.zn.14C/17/2014,
ktorou sa žalovaný 2/ domáhal ( v pozícii žalobcu zaplatenia tohto revolvingového úveru) bola bez

udania dôvodu žalobcom vzatá späť. Všetka moc nad majetkom žalobkyne je koncentrovaná v rukách
veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia
jej majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Na základe uvedených skutočností sa žalobkyňa domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku.

9. S ohľadom na skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vo veci
rozhodol tak, že návrhu čiastočne , vo vzťahu k žalovanému 2/ vyhovel. Vychádzajúc zo skutočností
uvedených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i z obsahu pripojeného
spisu 14C/17/2014 a listín predložených vo veci súd dospel k záveru, že základné atribúty dôvodnosti
neodkladnej úpravy vo forme neodkladného opatrenia žalobkyňa osvedčila. Žalobkyňa osvedčila

existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, keď primárne osvedčila existenciu
žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo strany žalovaného, adresovanú zamestnávateľovi žalobkyne.
Súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a žalobkyni povinnosť podľa § 336 ods. 1
CSP ( podať žalobu vo veci samej) neuložil, pretože je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú nápravu pomerov medzi stranami. Preto podľa § 337 ods.1 CSP poučil stranu, ktorej

sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a lehotu na
podanie žaloby súd neurčil.

10. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, súd dodáva, že
túto dohodu je možné vo všeobecnosti uzavrieť ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa voči dlžníkovi a pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34
a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka a platiteľa mzdy musí
obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Veriteľ
nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda
o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky

zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Ak platiteľ
mzdy nesplní povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich veriteľovi, veriteľovi vzniká nárok
na náhradu škody voči platiteľovi mzdy, ak sú splnené aj ostatné podmienky na uplatnenie nároku (§
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkomna zabezpečenie peňažnej pohľadávky len v prípade, že medzi stranami existuje platný záväzkový
vzťah, z ktorého táto pohľadávka vznikla, a tým sa bude zaoberať súd pri rozhodovaní o návrhu vo veci
samej, na základe podanej žaloby. Z hľadiska úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

však bolo preukázané, že je tu právny vzťah medzi stranami sporu, a že tento právny vzťah vyžaduje
neodkladnú úpravu pomerov vo forme nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 2/,
v žalobkyňou požadovanom znení. Neodkladným opatrením možno ukladať povinnosť zásadne len
strane konania. Uloženie povinnosti inej osobe Civilný sporový poriadok, na rozdiel od Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016, nepripúšťa. Keďže Civilný sporový poriadok nedovoľuje

nariadiť neodkladné opatrenie niekomu inému ako strane konania, bolo potrebné návrh vo vzťahu k
zamestnávateľovi žalobkyne - žalovanému 1/ zamietnuť.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP , v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa mala v konaní úspech len čiastočný,
preto jej súd priznal 50% trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie, dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.