Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8C/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516204570
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8516204570.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobkyne: E.. J. G., nar.

XX.X.XXXX, bytom F. Q. XXX, pr. zast.: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec
proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, pr.
zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233
516 v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 520,61 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00
% zo sumy 520,61 eur od 26.10.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15.12.2016 domáhala určenia neplatnosti 2 zmlúv o úvere
uzavretej medzi stranami sporu dňa 15.5.2015 eventuálne určenia, že tieto úverové zmluvy sa považujú
za bezúročné a bez poplatkov a zároveň určenia neplatnosti 2 dohôd o poskytnutí služieb uzavretých
medzi stranami sporu dňa 15.5.2015.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 15.5.2015 uzavrela so žalovaným 2 zmluvy o revolvingovom úvere, a
to č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva č. 1“) a č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva č. 2“). Pri uzatváraní
zmlúv vystupovala ako fyzická osoba nepodnikateľ, teda predmetné zmluvy sú spotrebiteľskými
zmluvami.Predmetomzmluvyč.1boloposkytnutiebezúčelovéhospotrebiteľskéhoúverusnasledovnou
špecifikáciou: celková výška úveru 1 500 eur, výška úrokovej sadzby 17,45 %, ročná percentuálna
miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 26,53 %, výška splátky 52,88 eur, počet splátok 36 a celková
čiastka splatná spotrebiteľom 2 053,68 eur. Predmetom zmluvy č. 2 bolo poskytnutie bezúčelového

spotrebiteľského úveru s nasledovnou špecifikáciou: celková výška úveru 1 050 eur, výška úrokovej
sadzby 17,46 %, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 26,53 %, výška splátky 37,02
eur, počet splátok 36 a celková čiastka splatná spotrebiteľom 1 437,72 eur. Uvedené zmluvy nie sú
v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Žalobkyňa namietala absenciu náležitostí zmlúv o
spotrebiteľskom úvere, a to (i) nesprávne uvedenú RPMN, (ii) neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov
a poplatkov a (iii) absenciu doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti dlhu. RPMN je uvedená
nejasným a nezrozumiteľným spôsobom a je uvedená rozdielne v žiadosti o úver a v schválenom úvere.

RPMN uvedená v zmluvách je pritom uvedená v nižšej výške, skutočná RPMN by mala byť 26,68 %. V
tejto súvislosti poukázala aj na vyjadrenie Európskej komisie vo veci C-372/14, kde Európska komisia
zaujala stanovisko, že do RPMN majú byť započítané rôzne doplnkové služby (v tomto prípade dohoda
o poskytovaní služieb). Takto vypočítaná RPMN by predstavovala 73,50 %. Splátky istiny, úrokov apoplatkov má obsahovať priamo zmluva, nie iná listina, ako napr. splátkový kalendár alebo Všeobecné
podmienky. Táto náležitosť v zmluvách chýba. Konečný termín splatnosti musí byť uvedený v zmluve,
a to pevným dátumom, nestačí túto náležitosť uviesť v oznámení vystavenom niekoľko dní po podpise

zmluvy. Úvery je preto potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov. Ďalej žalobkyňa namietala
neplatnosť časti zmlúv týkajúcich sa revolvingového úveru, ktoré boli uzavreté spolu s „klasickým“
spotrebiteľským úverom, pretože išlo o nanútenú zmluvu, žalobkyňa tieto časti zmlúv nemohla ovplyvniť,
tieto nevyjadrujú jej vôľu. Takisto namietala aj neplatnosť dohôd o poskytnutí služby, pretože sú v rozpore
s dobrými mravmi, so zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonníkom. Na základe

týchto dohôd mal žalovaný poskytovať žalobkyni služby v nich uvedené, za ktoré mala platiť odplatu vo
výške 2,54 % zo sumy schváleného úveru, teda pri zmluvu č. 1 sumu 34,28 eur mesačne a celkovo
1 234,44 eur a pri zmluvu č. 2 sumu 24 eur mesačne a celkovo 759 eur, čo je navýšenie nákladov
spotrebiteľa o 82%, resp. o 72%. Ide o formulárové dohody, ktoré súvisia so zabezpečením pohľadávky
z úverových zmlúv, teda nejde o plnenie, ktoré by slúžilo záujmom spotrebiteľa, ale naopak. Žalobkyňa
namietalaajvýškuúrokovejsadzbyvzmluvách,ktorájepodľanejvyššia,akobolpriemerpriposkytovaní

obdobných úverov (priemerná úroková sadzba obdobných úverov podľa údajov NBS v máji 2015 bola
9,93%, kým v zmluvách bola úroková sadzba uvedená vo výške 17,45 % a 17,46 %). Dohodnutá výška
úrokovej sadzby sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatná. Ak je neplatná časť úverovej zmluvy
ohľadne úroku, čo je podstatná náležitosť úverovej zmluvy, je neplatná celá zmluva. Po odôvodnení
naliehavého právneho záujmu na požadovanej žalobe žiadala žalobkyňa žalobe vyhovieť.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojila k žalobe zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, obe zo dňa 15.5.2015 (ďalej aj „zmluva č. 1“ a „zmluva č. 2“,
príp. „zmluvy“), Zmluvné dojednania zmluvy ku každej zo zmlúv, Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, dve Oznámenia veriteľa o schválení úveru č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX zo dňa

15.5.2015 (ďalej aj „oznámenie č. 1“ a „oznámenie č. 2“, príp. „oznámenia“), dve Dohody o poskytovaní
služieb č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX zo dňa 15.5.2015 (ďalej aj „dohoda č. 1“ a „dohoda č. 2“,
príp. „dohody“), dve predsporové výzvy zo dňa 4.7.2016 a dve odpovede žalovaného na výzvy zo dňa
26.10.2016.

4. Na výzvu súdu na spresnenie žaloby žalobkyňa podaním zo dňa 9.3.2017 spresnila žalobu tak, že
žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 520,61
eur spolu s úrokom z omeškania, vychádzajúc z toho, že ak sa úvery považujú za bezúročné a bez
poplatkov, resp. zmluvy sú neplatné, má žalobkyňa povinnosť zaplatiť žalovanému iba požičanú sumu,
teda reálne sumu 1 350 eur zo zmluvy č. 1 a sumu 945 eur zo zmluvy č. 2, ktoré jej boli skutočne

poskytnuté (po znížení poskytovaných súm o poplatok vo výške 150 eur pri zmluve č. 1 a vo výške 105
eur pri zmluve č. 2). Doposiaľ uhradila žalovanému spolu minimálne sumu 2 815,61 eur, preto žiadala
od neho zaplatenie rozdielu medzi doposiaľ uskutočnenými platbami a sumou, ktorú bola povinná vrátiť.
Zároveň zopakovala skutkové tvrdenia a námietky uvedené v žalobe.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol rozpor žaloby so zákonom, pretože neexistuje právna
norma, na základe ktorej by mohla žalobkyňa domáhať rozhodnutia uvedeného v petite žaloby. Rozobral
pritom podmienky prípustnosti určovacej žaloby a druhy žalôb podľa Civilného sporového poriadku.
Ďalej vzniesol námietku miestnej príslušnosti. Ďalej sa žalovaný vyjadril k žalobkyňou tvrdenej absencii
niektorých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a neplatnosti revolvingového úveru, či dohody.

K výške a správnosti RPMN poukázal na bod 2.1. zmluvných dojednaní. Zdôraznil, že RPMN nie
je zmluvná podmienka, nedá sa dohodnúť, je to vypočítaný ukazovateľ. Ďalej uviedol, že RPMN sa
má vypočítať v čase uzavretia zmluvy. V tomto smere poukázal na smernicu EP a Rady 2008/48/
ES. V žiadosti bola uvedená predpokladaná RPMN, rozdiel medzi predpokladanou RPMN a RPMN
schváleného úveru vyplýva z toho, že výšku RPMN schváleného úveru možno určiť až po schválení

úveru. Odchýlka môže vzniknúť vzhľadom na to, že pri podaní žiadosti nie je známy termín vyplatenia
úveru. Z tvrdení žalobkyne pritom nie je zrejmé, v čom má RPMN pôsobiť zmätočne a nezrozumiteľne.
K neplatnosti dohôd o poskytnutí služby uviedol, že z tvrdení žalobkyne nie je zrejmé, prečo by mali byť
neplatné, ani prečo by malo ísť o neprijateľnú podmienku v časti týkajúcej sa odplaty. Ide o individuálne
dojednanievzhľadomnačl.I.bod2dohody,tedajevylúčenýzáveroneprijateľnostizmluvnejpodmienky.

Odplata je cenou plnenia, preto je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylúčená úvaha o
neprijateľnosti podmienky. Ďalej uviedol, že išlo o nepovinnú službu, ktorá nebola podmienkou pre
získanie úveru, teda ani odplata za poskytnutie služieb nemohla byť zahrnutá do výpočtu RPMN, a to s
poukazom na § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.K výške úrokovej sadzby uviedol, že zo žiadneho predpisu nevyplýva, že by sa výška úrokovej sadzby
mala riadiť priemernou úrokovou sadzbou bánk. Vychádzajúc z aplikačného pravidla použiť na určitý
vzťah právne normy, ktoré danú problematiku upravujú, z pravidla lex specialis derogat lex generali a

s poukazom na § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“), z ktorého vyplýva následok v
prípade dohody o vyšších úrokoch, ako je výška upravená zákonom alebo na základe zákona, vyslovil
názor, že následok pri dohodnutí vyšších úrokov nie je neplatnosť právneho úkonu, ale skutočnosť, že
dlžník má platiť iba najvyššie prípustné úroky. V tomto smere poukázal aj na § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka a § 1a nar. vlády 87/1995 Z.z., ktorý upravoval najvyššiu odplatu v čase uzavretia zmluvy a

uviedol, že najvyššia možná odplata porovnateľného úveru v rozhodnom období bola 27,90 %. Nakoľko
je výška odplaty, či už vyjadrená ako úroková sadzba, ako aj výška RPMN nižšia, tvrdenia žalobkyne o
neprípustnej výške úrokovej sadzby považoval za nedôvodné.
Námietku absencie rozpisu splátok na istinu, úroky a poplatky považoval za nepreskúmateľnú. Vyslovil
názor, že zmluvy túto náležitosť obsahujú, a to v oznámení, podobne obsahujú aj počet splátok. Pri
výklade tejto náležitosti je podľa neho potrebné vychádzať aj zo smernice EP a Rady 2008/48/ES, keďže

aj toto vnútroštátne ustanovenie je výsledkom implementácie tejto smernice. Predmetná smernica má
povahu plnej harmonizácie, teda členské štáty nie sú oprávnené prijímať odchylné ustanovenia. V tomto
smere poukázal na názor vyslovený Súdnym dvorom EÚ (ďalej „SD EÚ“) v rozsudku C 42-15 vo veci
Home Credit vs. Bíróová.
Ku konečnej splatnosti úveru a dobe trvania zmluvy uviedol, že zmluvy sú tvorené nielen žiadosťou o

úver, ale aj zmluvnými dojednaniami. Poukázal pritom na čl. 4.5 a 9.1 zmluvných dojednaní s tým, že
deň splatnosti poslednej splátky je dňom konečnej splatnosti a zmluvy boli uzavreté na dobu neurčitú.
Deň splatnosti poslednej splátky je uvedený v oznámení. Aj túto náležitosť zmluvy obsahujú.
Nesúhlasil ani s námietkou neplatnosti revolvingového úveru. Žalobkyňa spochybňuje vlastný prejav
vôle. Ani zo žaloby nevyplýva, že by pred podpisom zmluvy nevedela, akú zmluvu podpisuje. V tejto

súvislosti rozobral spôsoby výkladu právneho úkonu s tým, že je potrebné výklad urobiť v súlade so
stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania. Ďalej uviedol, že revolving nie je povinný,
žalobkyňa ho mohla vopred vypovedať v zmysle čl. 9 zmluvných dojednaní, resp. požiadať o jeho
stornovanie. Uzavreté revolvingové zmluvy nemôžu byť obchádzaním zákona, keďže zo samotného
zákona č. 129/2010 Z.z., konkrétne z úpravy osobitného výpočtu RPMN napr. pre revolvingový úver,

možno vyvodiť, že zákonodarca počíta aj s poskytovaním takýchto úverov. Uvedené vyplýva aj zo
Smernice EP a Rady č. 2008/48/ES. Obsah zmlúv o revolvingovom úvere žalobkyňa nespochybňovala,
namieta ich až so značným časovým odstupom, pričom revolving ani nebol žalobkyni poskytnutý, teda
návrh na určenie neplatnosti revolvingu nemá oporu v žiadnej skutočnosti a v tejto časti je nedôvodný.
Na záver žalovaný vzniesol námietku premlčania s tým, že žalobkyňa neuviedla moment,

kedy sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení. Tvrdenia žalobkyne nie sú schopné objektívnym
spôsobom podporiť uplatnený nárok. K svojmu vyjadreniu pripojil súhrnné informácie o údajoch o
novoposkytovaných úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2014 a rozpis
vzorca pre výpočet RPMN.

6. Žalobkyňa v replike trvala na podanej žalobe. Nesúhlasila s námietkou nedostatku miestnej
príslušnosti. Aj keď bezdôvodné obohatenie je samostatným inštitútom, uplatňovaný nárok vyplýva zo
spotrebiteľskej zmluvy, teda spotrebiteľský charakter sporu zostáva zachovaný. Práve z postavenia
žalobkyne ako spotrebiteľa je vôbec možné tvrdiť vznik bezdôvodného obohatenia, keďže toto
je posudzované len ako následok porušenia povinnosti žalovaného upravených zákonom o

spotrebiteľských úveroch. Takýmto výkladom by sa v podstate vylúčila možnosť domáhať sa ochrany zo
spotrebiteľského práva pri mnohých právnych inštitútoch, ktoré súvisia so spotrebiteľskými zmluvami,
resp. z nich vyplývajú, ale sú svojou povahou samostatnými inštitútmi.
K argumentom žalovaného ohľadne RPMN všeobecne popísala proces uzatvárania zmluvy v prípade
návrhu a schvaľovania návrhu s tým, že ak sú v schválení zmluvy podstatné zmeny, považuje sa to

za nový návrh, preto k uzavretiu zmluvy nedôjde. Ak teda došlo pri schválení úveru k zmene RPMN,
dochádza tým k zmene podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný uvádza, že
ide o vypočítaný údaj, ale opomenul, že RPMN je povinným údajom spotrebiteľskej zmluvy na to, aby
sa spotrebiteľ vedel správne a ekonomicky posúdiť výhodnosť úveru. Tento údaj musí byť uvedený v
zmluve a spotrebiteľ o ňom musí vedieť v čase podpísania zmluvy, nie niekoľko dní po uzavretí zmluvy.

Ďalej poukázala na skutočnosť, že žalovaný do vzorca na výpočet RPMN, ktorý predložil, uviedol údaje,
ktoré ani nie sú v zmluve, pričom podľa tohto vzorca vychádza RPMN pri oboch zmluvách na 90,68 %
a nie 26,53 %. Vychádzajúc z týchto údajov žalobkyňa vyslovila názor, že žalovaný uznal jej tvrdenia
o tom, čo má byť zarátané do celkových nákladov, ako aj, že poplatok za poskytnutie úveru nemá byťprirátaný k istine. Opakovane poukázala na skutočnosť, reálne poskytnutých bolo iba 1 350 eur a 945
eur, ale žalovaný úroky vypočítal zo sumy 1 500 eur a 1 050 eur.
K (ne)platnosti) dohôd o poskytnutí služby uviedla, že za neprijateľnú podmienku sa považuje aj finančný

záväzok za plnenie, ktoré po materiálne stránke nebolo dodané a slúži záujmom dodávateľa. K forme
dojednania dohody uviedla, že samotný podpis dohody nemožno považovať za splnenie podmienky
preukázania individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Obsah dohôd nemohla nijako ovplyvniť.
Poukázala pritom na povinnosť súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky, ako aj na to, že podobné
dohody už boli vyhlásené za neprijateľné, pričom uviedla spisové značky 3 rozhodnutí slovenských

súdov.
S argumentáciou žalovaného vo vzťahu k úrokovej sadzbe nesúhlasila. Uviedla, že s poukazom na 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka a rozhodnutia, na ktoré odkazovala, sa má prednostne použiť Občiansky
zákonník. Ustanovenie § 502 ods. 2 ObZ sa pre rozpor so zásadou ochrany spotrebiteľa nemôže použiť.
Ak by sa však aj malo použiť ustanovenie ObZ, úroková sadzba vo výške 70% ročne sa prieči dobrým
mravom.Takistovyslovilanázor,žežalovanýzamieňapojmyodplatauvedenýv§53ods.6Občianskeho

zákonníka a výška úrokovej sadzby v snahe odviesť pozornosť od absolútnej neplatnosti úroku vo výške
70,01 %.
Trvala na tom, že v zmluvách chýba údaj o spôsobe započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky.
V tomto smere poukázala na viaceré rozhodnutia slovenských súdov. K poukazu žalovaného na
rozsudok SD EÚ sp. zn. C 42-15 uviedla, že SD EÚ vykladá právo únie, výklad vnútroštátnych predpisov

poskytujú vnútroštátne súdy. Skutočnosť, že Smernica 2008/48/ES zaviedla úplnú harmonizáciu je
bezpredmetná, pretože Slovenská republika túto povinnosť porušila. Priamy účinok smernice EÚ
neprichádza do úvahy vzhľadom na judikatúru SD EÚ, preto je potrebné skúmať, či jej možno priznať
aspoň nepriamy účinok, teda či sa jej ustanovenia môžu vykladať eurokonformne. Žalobkyňa vyslovila
názor, že uvedenej smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok, lebo by išlo o výklad contra legem

vnútroštátneho práva. Nečlenenie splátky na istinu a úrok a poplatky je potrebné hodnotiť aj ako
neprijateľnúpodmienku,pretožespotrebiteľnevie,čovlastneuhradilaveriteliatozneužívajú,keďúhrady
započítajú len na úroky, sankcie a poplatky.
K dobe trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti dlhu, ktoré podľa žalovaného majú byť upravené v
zmluvných podmienkach, poukázala na niekoľko rozhodnutí slovenských súdov s tým, že nepodpísané

podmienky v spotrebiteľských vzťahoch nie sú súčasťou zmluvy. Zopakovala, že konečný termín má
byť určený presným dátumom. Doplnenie povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere až pri
doručovaní oznámenia považovala za nekalú praktiku.
Trvala tiež na tom, že revolvingové zmluvy sú neplatné, pretože nevyjadrujú jej skutočnú vôľu. Zároveň
zosumarizovala ďalšie dôvody neplatnosti týchto zmlúv.

Námietku premlčania nepovažovala za dôvodnú, pretože neuplynula ani subjektívna, ani objektívna
premlčacia doba. Subjektívna doba začala plynúť od kedy sa dozvedela, kto sa na jej úkor obohatil.
K tomu došlo prevzatím právneho zastúpenia v júli 2016, teda subjektívna doba neuplynula. Aj keby
k bezdôvodnému obohateniu došlo hneď podpisom zmlúv, subjektívna doba by do podania žaloby
ešte neuplynula. Plynutie objektívnej premlčacej doby je viazaný na objektívne skutočnosti. Zmluvy boli

podpísané 15.5.2015, teda k plneniu došlo až po tomto dátume. Ani 3- ročná objektívna doba teda ešte
neuplynula.

7. Žalovaný v duplike trval na svojom doterajšom vyjadrení. Rozobral ešte rozsudok SD EÚ sp. zn. C
42-15 s poukazom na to, že splátka nemusí byť rozpísaná na istinu, úroky a poplatky. Smernicu je podľa

neho potrebné považovať za záväzné výkladové pravidlo normy, ktorá bola prevzatá do vnútroštátneho
poriadku. S poukazom na čl. 23 Smernice EP a Rady 2008/48 vyjadril svoj názor, že sa nemôžu určovať
ďalšie náležitosti zmluvy, ale len určovať právne následky toho, ak zmluva nemá náležitosti podľa čl. 10
ods. 2 cit. smernice. Žalovaný ďalej uviedol, že nevidí dôvod, prečo by sa smernici nemohol priznať
nepriamy účinok s odkazom na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 666/2016, v ktorom ÚS konštatoval, že

je potrebné rešpektovať nielen vôľu vnútroštátneho zákonodarcu, ale aj úniového tvorcu s tým, že ak sa
má presadzovať vôľa európskeho normotvorcu, pre vnútroštátneho sudcu to v danom prípade znamená
povinnosť eurokonformného výkladu, t.j. výkladu v súlade s cieľom, zmyslom a účelom transponovaných
smerníc.

8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol a nepriznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania. Dospel k záveru, že je miestne príslušným na rozhodnutie vo veci v zmysle § 19
písm. d) C.s.p., pretože vzťah medzi stranami je spotrebiteľský a o spotrebiteľskom spore je oprávnený
rozhodovať aj súd, v ktorého obvode má spotrebiteľ bydlisko. Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru,že námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná, pretože odo dňa podpisu zmluvy do
podania žaloby nemohla ešte uplynúť ani subjektívna, ani objektívna premlčacia doba, a to ani kedy
premlčacia doba začala plynúť hneď po podpise zmlúv. Ďalej uzavrel, že zmluva o úvere obsahovala

všetky podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, teda aj náležitosti namietané
žalobkyňou. Drobný rozdiel v RPMN súd prvej inštancie nepovažoval za nesprávny, či zmätočný údaj.
Takisto dospel k záveru, že rozpis splátok na istinu, úroky a prípadné ďalšie položky neznamená, že tieto
položky majú byť rozpísané pri každej jednej splátke s poukazom na eurokonformný výklad príslušného
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Podobne uzavrel, že doba trvania zmluvy a konečnej

splatnosti úveru boli v zmluvách uvedené, a to v spojení s oznámením o schválení úveru. Proces
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobom, ako to urobil žalovaný (teda najskôr podpísanie
žiadosti o úver dlžníkom a následné doručenie oznámenia o schválení úveru so všetkými náležitosťami
zmluvy o spotrebiteľskom úvere), súd prvej inštancie vyhodnotil ako súladný so zákonom. Vzhľadom
na právnu úpravu v čase uzavretia zmluvy o úvere považoval za nedôvodnú aj námietku žalobkyne o
neprimeranej výške úrokov. Dohody o poskytovaní služieb súd prvej inštancie nevyhodnotil ako neplatné

v celom rozsahu, ale ako neplatné vyhodnotil odplatu dohodnutú za poskytovanie týchto služieb z
dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Výšku dohodnutých odplát súd vyhodnotil ako absolútne prehnanú
a neprimeranú, najmä ak žalovaný za tieto služby požadoval plnenie každý mesiac bez ohľadu na
skutočnosť, či ich žalobkyňa využila alebo nie a ide o služby, náklady na ktoré sú buď zanedbateľné,
alebo ich dlžníci využívajú len zriedka. Za tohto stavu súd prvej inštancie uzavrel, že k bezdôvodnému

obohateniu zatiaľ nedošlo, ale skutočný dlh žalobkyne je nižší o poplatky, ktoré mala platiť na základe
dohôd o poskytovaní služieb.

9. Na odvolanie žalobkyne, ku ktorému sa žalovaný nevyjadril, Krajský súd v Prešove uznesením sp.
zn. 7Co/36/2018 zo dňa 26.6.2018 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

10. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho
súd nebola dodržaná písomná forma zmlúv o spotrebiteľskom úvere, pretože žiadosť o poskytnutie
úveru predstavuje návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43a Obč. zákonníka (ďalej aj „OZ“). Ak žalovaný

zmenil údaj o RPMN, fakticky išlo v zmysle § 44 ods. 2 OZ o odmietnutie návrhu žalobkyne, čo je
potrebné považovať za nový návrh, pričom vzhľadom na započítanie poplatkov za poskytnutie úveru do
celkovej výšky toho ktorého spotrebiteľského úveru bola reálne požičaná iba suma 1 350 eur, resp. 945
eur, vo vzťahu ku ktorým žiadna písomná zmluva uzavretá nebola. Dôsledkom nedodržania písomnej
formy vyplývajúcim z ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv je to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd nesúhlasil ani s právnym názorom súdu prvej inštancie,
že výpočet RPMN bol správny, keďže do celkovej výšky toho ktorého spotrebiteľského úveru zahrnul
žalovaný aj poplatok za jeho poskytnutie, čím došlo k podhodnoteniu RPMN. Aj nesprávne uvedená
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa je sankcionovaná bezúročnosťou a

bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv. Odvolací súd čiastočne súhlasil
so zisteniami ohľadne dohôd o poskytnutí služieb, ale namietol, že súd prvej inštancie nevyvodil z týchto
zistení správne právne závery, pretože pri týchto dohodách možno priamo hovoriť o obchádzaní zákona
s úmyslom formálne udržať odplatu pod hranicou jej maximálnej možnej výšky. To znamená, že odplata

za poskytnuté úvery nebola uvedená len v samotných zmluvách o úvere, ale časť z nej bola premietnutá
aj do dohôd o poskytovaní služieb s cieľom vyhnúť sa posudzovaniu primeranosti odplaty. Odvolací súd
sanestotožnilanisnázorom,žezmluvyospotrebiteľskomúvereobsahujúvýšku,početatermínysplátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru s poukazom na to, že Slovenská republika pri implementácii smernice Európskeho parlamentu a

Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere porušila povinnosť tzv. úplnej
harmonizácie a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec uvedenej smernice.
Ak teda zákon vyžaduje uviesť „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, resp.
„dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“,
je potrebné aby tieto náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere boli, inak ich absencia spôsobuje

bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Odvolací súd preto uzavrel, že výsledky doposiaľ
vykonaného dokazovania odôvodňujú prijať záver o opodstatnenosti nároku žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia čo do jeho základu. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaníopätovne posúdiť dôvodnosť podanej žaloby, zaoberať sa výškou uplatneného nároku a následne vo
veci opätovne rozhodnúť.

11. Súd po zrušení veci nariadil vo veci termín pojednávania a zaslal stranám sporu rozhodnutie
odvolaciehosúdu.Zároveňvyzvalžalovaného,abysúdupredložilprehľadplatobnejhistóriezúverového
vzťahu, ktorého sa týka toto konanie, alebo výpis z úverového účtu žalobkyne alebo iný doklad, z ktorého
bude zrejmé, kedy a ako žalobkyňa čerpala úver, kedy a v akých výškach ho splácala a na čo boli
započítané splátky žalobkyne.

12. Strany sporu, ani ich zástupcovia sa vytýčeného pojednávania nezúčastnili. Právny zástupca
žalobkyne ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobkyne na dnešnom pojednávaní elektronickým
podaním doručeným súdu 1.10.2018 s tým, že súhlasia s prejednaním veci aj v ich neprítomnosti. Na
žalobe trval s tým, že všetky okolnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci sú obsiahnuté v predložených
písomných podkladoch. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalovaného

na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 17.10.2018 z dôvodu hospodárnosti s tým, že súhlasia
s prejednaním veci aj v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného zároveň predložil tabuľkový
prehľad úhrad žalobkyne na tú ktorú zmluvu s rozpisom zápočtu jednotlivých úhrad na istinu a úroky,
ktorý súd doručil právnemu zástupcovi žalobkyne na vedomie. Vzhľadom na ospravedlnenia strán sporu
a ich zástupcov súd prejednal vec aj v ich neprítomnosti.

13. Súd doplnil dokazovanie vykonané pred vydaním prvého rozsudku vo veci prehľadom splátok a ich
zápočtu, ktorý predložil žalovaný po vydaní rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré prečítal na pojednávaní
a zistil tento skutkový stav:

14. Žalobkyňa dňa 12.5.2015 podpísala dve žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru
revolvingového typu, a to č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, ktoré žalovaný dňa 15.5.2015 schválil.
Schválenie jej oznámil oznámeniami zo dňa 15.5.2015. V žiadostiach o úvery, ktoré sa schválením
stali zmluvami o spotrebiteľskom úvere, boli uvedené údaje o predpokladanej mesačnej platbe (spolu s
odplatou podľa dohody o poskytnutí služieb, ak bude uzavretá) 87,17 eur (zmluva č. 1), resp. 61,02 eur

(zmluva č. 2; prvý údaj pri ďalších parametroch zmlúv sa týka zmluvy č. 1 a druhý údaj zmluvy č. 2) ,
poskytnutá čiastka úveru 1 500 eur, resp. 1 050, počet splátok 36 (pri oboch zmluvách), výška mesačnej
splátky 52,88 eur, resp. 37,02 eur, celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť 2 053,66 eur, resp. 1 437,72
eur, predpokladaná RPMN 26,68 %, resp. 26,69 %, ročná úroková sadzba úveru 17,45 %, resp. 17,46
%, priemerná RPMN 37,67 %, resp. 34,42 %, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur, resp.

105 eur a ďalej údaje o revolvingu. Údaje o schválenom úvere v tej ktorej zmluve, ako aj v oznámení o
schválenítohoktoréhoúverusazhodovalisúdajmivžiadostistýmrozdielom,žeposchváleníúverubola
RPMN uvedená pri oboch zmluvách vo výške 26,53 %, pričom v oznámeniach boli uvedené aj presné
termíny splatnosti prvej a poslednej splátky a deň v mesiaci, ku ktorému sú splatné ostatné splátky a
rozdelenie splátky úveru na istinu a úrok. Reálne bola žalobkyni vyplatená suma 1 350 eur zo zmluvy

č. 1 po odpočítaní poplatku vo výške 150 eur a suma 945 eur zo zmluvy č. 2 po odpočítaní poplatku vo
výške 105 eur Pri podpise každej z úverových zmlúv podpísala žalobkyňa aj zmluvné podmienky, ktoré
sú podľa bodov 14 oboch zmlúv neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Dňa 12.5.2015 podpísala žalobkyňa
aj dohody o poskytovaní služieb ku každej zo zmlúv, ktoré žalovaný podpísal dňa 15.5.2015. Na základe
týchtodohôdsažalovanýzaviazalposkytovaťžalobkynislužbyoznačenéakoinformáciaozostávajúcich

záväzkoch, odklad splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a
zaslanie kópie dokumentácie, službu zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú
zmluvu, druhá upomienka zadarmo, či podpora call centra a stretnutie s viazaným finančným agentom.
Za tieto služby mala žalobkyňa platiť odplatu vo výške 2,54 % zo schváleného úveru zníženého o
sumu poplatku. Žalobkyňa doposiaľ uhradila žalovanému sumu 2 815,61 eur, z ktorých suma vo výške 1

656,23 eur bola započítaná na splátky zmluvy č. 1 a suma vo výške 1 159,38 eur na splátky zmluvy č. 2.

15. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania a viazaný názorom odvolacieho súdu dospel k záveru,
že žaloba žalobkyne je dôvodná.

16. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. ObZ účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.17. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Podľa § 2 písm. a), b), d), g) a i) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

19. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania

zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) a l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase

podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, odplatu podľa osobitných
predpisov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.25. Podľa § 53 ods. 6 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy
je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú
možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o

stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Podľa § 1 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy, odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné

plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené
s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri
výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas
a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v
spotrebiteľskej zmluve.

27. Podľa § 1 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy, na
účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých
spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

28. Podľa § 1a ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy, ak odseky
2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo
pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný

produkt,ktorýjesvojoupovahounajbližšíformeposkytnutiapeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovipodľa
predchádzajúcej vety.

29. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

30. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

32. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala ochrany spotrebiteľa a vydania bezdôvodného
obohatenia. V danom prípade nebolo sporné, že žalobkyňa pri podpise zmlúv vystupovala ako
spotrebiteľ, kým žalovaný ako dodávateľ, takisto nebolo sporné, že strany sporu uzavreli 2 zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Žalovaný zmluvy označil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu s tým, že revolvingom sa rozumie automatické poskytnutie ďalšieho úveru. V skutočnosti teda

strany uzavreli 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere s opakovaným poskytnutím úveru po riadnom splácaní
predošlého úveru.

34. Ani po rozhodnutí odvolacieho súdu sa nič nezmenilo na názore súdu prvej inštancie, že je miestne
príslušný na rozhodnutie vo veci, že nárok žalobkyne nie je premlčaný a že odplata v dohodách o

poskytovaní služieb je neplatná a žalobkyňa nie je povinná tieto platiť, a to z dôvodov, ktoré boli uvedené
v bodoch 31, 32 a 40 odôvodnenia prvého rozsudku súdu prvej inštancie a bode 8 odôvodnenia tohto
rozsudku.

35. Súd sa následne zaoberal otázkami, či zmluvy o spotrebiteľskom úvere mali všetky náležitosti podľa

zákona o spotrebiteľských úveroch, či došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu a ak
áno, tak v akej výške.36. Krajský súd v Prešove v zrušujúcom rozhodnutí vyslovil vyššie uvedený právny názor týkajúci sa
jednak nedostatku písomnej formy oboch zmlúv o spotrebiteľských úveroch, ako aj nesprávnosti výpočtu
RPMN v neprospech žalobkyne a absencie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravených v

cit. § 9 ods. 2 písm. f) a l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže súd prvej inštancie
je viazaný vyššie uvedeným názorom Krajského súd v Prešove, súd prvej inštancie uzavrel, že úvery
poskytnuté na základe 2 zmlúv uzavretých medzi stranami sporu je potrebné považovať za bezúročné
a bez poplatkov v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z.

37. Ako už bolo zistené aj pri prvom rozsudku súdu prvej inštancie a čo ani nebolo sporné, žalovaný
vyplatil žalobkyni zo zmluvy č. 1 sumu 1 350 eur a zo zmluvy č. 2 sumu 945 eur, teda sumy znížené
o poplatky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému iba
sumu, ktorú reálne od neho obdržala, teda sumu celkom vo výške 2 295 eur. Z prehľadu predloženého
žalovaným vyplýva, že žalobkyňa doposiaľ uhradila žalovanému sumu 2 815,61 eur, čo zodpovedá aj
tvrdeniam žalobkyne. Z úhrad žalobkyne boli na zmluvu č. 1 započítané splátky v celkovej výške 1

656,23 eur a na zmluvu č. 2 boli započítané splátky v celkovej výške suma vo výške 1 159,38 eur.
Keďže žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu prevyšujúcu jej povinnosť, čiže uhradila žalovanému sumu
celkovo o 520,81 eur vyššiu, súd vyhovel jej žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy
z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré súd považoval za plnenie bez právneho dôvodu.

38. Žalobkyňa si uplatnila aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy, a to odo dňa 26.10.2016, teda
odo dňa, kedy žalovaný vyhotovil odpoveď na predsporovú výzvu žalobkyne a kedy najneskôr vedel
o bezdôvodnom obohatení a mohol ho zaplatiť. Žalobkyňa síce k žalobe nedoložila žiaden doklad o
tom, kedy reálne bola žalovanému doručená jej výzva, vzhľadom na dátum odpovede žalovaného,
dátum vyhotovenia výzvy žalobkyne a bežné lehoty doručovania zásielok poštovým podnikom (2-3

dni) je zrejmé, že aj pri zohľadnení prípadného neskoršieho odoslania výzvy bola výzva žalobkyne
doručená žalovanému najneskôr niekedy v polovici júla 2016 a lehota na plnenie 21 dní uvedená vo
výzve žalobkyne do vyhotovenia odpovede žalovaného uplynula. Súd preto uzavrel, že žalovaný dňa
26.10.2016 bol v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie úrokov
z omeškania, a to v súlade s cit. § 517 ods. 1 a 2 OZ a podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.,

podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu
26.10.2016 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00 %, teda žalobkyňa má nárok na úrok z
omeškania vo výške 5,00 % z dlžnej sumy. Žalobkyňa si úrok z omeškania uplatnila v zákonnej výške,
preto jej ho súd priznal.

39. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. tak, že žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, teda má nárok na plnú náhradu trov
konania voči žalovanému. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.