Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. február 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317201806
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317201806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanému Y. A.Ý., nar. X. X. XXXX, N. XXX, N., o zaplatenie 4311,98 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1286,05 eur s 8,05% úrokom z omeškania z dlžnej
sumy od 30.9.2015 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 16. 2. 2017 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 4311,98 eur, úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 3642,64 eur od 24. 10. 2015 do
zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653, uzavrel so žalovaným dňa 13. 7. 2011 Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,

podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplní zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti boli upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Zmluvou o postúpení
pohľadávok, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dňa 23. 10. 2015, bola
pohľadávka zo zmluvy o úvere postúpená na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky, dlh žalovaného
predstavoval sumu 4311,98 eur, ktorá pozostávala z istiny 3642,64 eur, úroku 600,20 eur a úroku z
omeškania69,14eur.Keďžekplneniuzostranyžalovanéhonedošlo,pretožalobcapodalnasúdžalobu.
Mimo uvedenej sumy si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne z istiny 3642,64 eur

odo dňa 24. 10. 2015, tj. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky a to do zaplatenia
a náhradu trov konania.

2. Dňa 9. 6. 2017 a dňa 9. 10. 2017 došli na súd podania žalobcu, ktorými žalobca doplnil žalobu a
uviedol, že žalovaný po odpočítaní spracovateľského poplatku reálne čerpal titulom úveru sumu 3881
eur, pričom jednotlivými splátkami uhradil sumu 2594,95 eur. Tieto splátky boli započítané na istinu úveru
357,36 eur, na úroky 1931,45 eur, na úroky z omeškania 12,37 eur a na poplatky 293,77 eur.

Po započítaní sumy 357,36 eur na istinu úveru, zvyšok dlhu žalovaného na istine úveru teda predstavuje
3642,64 eur, ktorú žalobca požaduje podanou žalobou.Po započítaní sumy 1843,49 eur na úroky, žalobca požaduje zvyšnú sumu 600,20 eur, t.j. úrok vo výške
15,9% ročne, kapitalizovaný za obdobie od 20. 9. 2014 do 29. 9. 2015.

Ďalej žalobca požaduje úrok z omeškania vo výške 69,14 eur, ktorý tvorí zmluvný úrok z omeškania
vo výške 20,78 eur (žalovaný mal zaplatiť 33,15 eur a na túto sumu bolo už započítaných 12,37 eur),
ktorý bol kapitalizovaný za obdobie od 20. 12. 2014 do 29. 9. 2015 a zákonný úrok z omeškania 48,36
eur, ktorý bol kapitalizovaný za obdobie od 30. 9. 2015 do 23. 10. 2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po
zosplatnení pohľadávky do postúpenia pohľadávky.

3. Súd na pojednávaní vypočul právneho zástupcu žalobcu a vykonal dokazovanie oboznámením sa
s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o splátkovom úvere, štandardnými európskymi
informáciami o spotrebiteľskom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na úhradu,
oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohami +
oznámením o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier, platobnou históriou žalovaného a zistil tento

skutkový stav.

4. Dňa 13. 7. 2011 právny predchodca žalobcu, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto
4, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere.
Na základe tejto zmluvy žalovanému bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 4000 eur

pri spracovateľskom poplatku uhradenom pri uzatvorení zmluvy vo výške 119 eur, pri fixnej úrokovej
sadzbe 15,9% ročne, pri RPMN 19,76% a pri priemernej RPMN 17,62% Žalovaný sa zaviazal poskytnutý
úver splatiť pravidelnými 119 mesačnými splátkami od 20. 8. 2011. Výška splátky a splatnosť bola
uvedená takto: od prvého čerpania úveru do 31. 7. 2011 vo výške 36,56 eur mesačne, k poslednému
dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo výške úrokov a poplatkov - bez bližšej špecifikácie. ) a od 20. 8.

2011 vo výške 70,22 eur mesačne k 20%dnu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny, úrokov,
úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom - bez bližšej špecifikácie). Poplatok
za správu úveru bol uvedený 2,99 eur mesačne odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy a poplatok za
upomienku 25 eur. Celková čiastka spojená s úverom je 8510,08 eur. Predpoklady použité na výpočet
RPMN: Úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške, dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok

a v lehotách uvedených v úverovej zmluve, typ a výška úrokovej sadzby platí až do konečnej splatnosti
úveru.

Tieto údaje vyplývajú aj zo Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere.

5. Bližšie podmienky zmluvného vzťahu boli upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach.

Podľa čl. 7.6.1. písm. a), b), a) Všeobecných obchodných podmienok, ak dôjde k porušeniu zmluvnej
povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo
a.) ak je klient v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 10dní alebo

b.) ak je klient v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10dní,
a.) banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo
zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v
oznámení o mimoriadnej splatnosti.

6. Výzvou zo dňa 9. 9. 2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok,
ktoré vyčíslil ku dňu 8. 9. 2015 vo výške 802,50 eur. Sumu žiadal uhradiť do 15dní od doručenia výzvy
s upozornením, že v opačnom prípade banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.
Uvedený list žalovaný neprevzal v odbernej lehote

7.Listomzodňa30.9.2015právnypredchodcažalobcuinformovalžalovanéhoovyhlásenímimoriadnej
splatnosti pohľadávky ku dňu 29. 9. 2015. Zároveň žalovaného vyzval na úhradu dlhu vo výške 4263,62
eur do 15dní. List žalovaný neprevzal v odbernej lehote.

8. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/Z. zo dňa 23. 10. 2015 a prílohami k tejto zmluve,

právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653,
postúpilasvojupohľadávkuvočižalovanémuzozmluvyoúvere,nažalobcu.Uvedenúskutočnosťprávny
predchodca žalobcu oznámil žalovanému listom zo dňa 30. 10. 2015.Podľa Prílohy č. 1 k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok, žalovaný je v omeškaní s úhradou
dlhu 396 dní. Dlh žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje sumu 4311,98 eur, ktorá
pozostávala z istiny 3642,64 eur, úroku 600,20 eur a úroku z omeškania 69,14 eur.

9. Pokusom o zmier zo dňa 24. 11. 2016 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu vo výške 4312,78
eur.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu, ako aj na

všetkých písomných podaniach a vyjadreniach.

11. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., účinného ku dňu 13. 7. 2011, spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) Zák. č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §9 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú

osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §19 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., ročná percentuálna miera nákladov
spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

Podľa Prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z., základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého
spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej. Základnou rovnicou,
ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú
súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb
poplatkov na strane druhej, je: vzorec, uvedený v Prílohe č. 2 tohto zákona, kde je aj vysvetlený význam

jednotlivých symbolov.

12. Súd na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 13. 7. 2011,na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky po odpočítaní spracovateľského
poplatku, vo výške 3881 eur.

Ďalej súd mal za preukázané, že žalovaný nesplácal splátky úveru a preto dňom 29. 9. 2015 právny
predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Taktiež súd mal za preukázané, že žalovaný v danom úverovom vzťahu celkovo uhradil sumu 2594,95
eur.

Súčasne mal súd za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 10., 2015 žalobca
postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, na žalobcu.

13. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri

uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu
so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto
zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným
číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách

upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako

aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie,
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Nepochybne, zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný

v čase uzavretia úverovej zmluvy, kde v ustanovení §2 písm. a) a b) je vymedzený pojem spotrebiteľ a
predávajúci, a síce, spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo
používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim
podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, fyzická osoba,
ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti

alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny a fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky,
okrem potravín.

Taktiež na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať aj Zák. č. 129/2010 Z.z..

14. Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nutné
na ňu aplikovať Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách upravené v Občianskom zákonníku v §52 a nasl., taktiež aj Zákon o ochrane spotrebiteľa,
ako aj smernicu Rady 93/13/EHS. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne špeciálnespotrebiteľské právo. Podľa §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna
úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

15. Keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, je zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j.

spotrebiteľa - žalovaného aj v súdnom konaní. Súd ex offo podrobuje súdnej kontrole zmluvy uzavreté
v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov, teda aj túto zmluvu.

Predmetnú úverovú zmluvu je potrebné posúdiť i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal,
či uvedená zmluva má všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch,

pričom dospel k záveru, že úverová zmluva má v tomto smere nedostatky.

16. Z citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
slová výška, počet a termíny splátok sa viažu ku každej v zákone uvedenej zložke spotrebiteľského

úveru, ktoré má žalovaný žalobcovi ako veriteľovi vracať, teda sa to týka istiny, úrokov aj iných poplatkov.
Podľa zákona musí byť v každej zmluve jednoznačne, určito a zrozumiteľne a to priamo v zmluve
uvedená nielen výška istiny, ale aj výška riadnych úrokov a iných poplatkov a taktiež aj počet a termíny
splátok istiny, riadnych úrokov a iných poplatkov. Cieľom je zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri uzatváraní
zmluvy mal jasne, určito a zrozumiteľné vyjadrené čo, kedy a kde má platiť a z čoho pozostáva úver,

ako aj odmena a všetky sumy a splátky, ktoré má veriteľovi za tento úver ako spotrebiteľ zaplatiť.

V tomto prípade z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje
údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to je vyššie uvedené podľa § 9 ods. 2
písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve nie je žiadna zmienka

o splátkach. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s
uvedeným zákonným ustanovením a s cieľom tejto právnej úpravy.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch ako to už bolo uvedené je, aby spotrebiteľ už pri podpise
zmluvy bol riadne, určito a zrozumiteľnej informovaný v akých termínoch, kedy, v akej výške a ako dlho je

povinný veriteľovi plniť svoje záväzky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z čoho pozostávajú tieto jeho
záväzky. Cieľom je poskytnutie ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo a to priamo zo zákona byť
informovaný pri uzatváraní zmluvy o splácanej istine, o splácanej mesačnej sume istiny, výške úrokov
z úveru a poplatkov súvisiacich s úverom. Žalobca mal ako dodávateľ priamo zo zákona povinnosť v
zmluve o spotrebiteľskom úver určito, jasne a zrozumiteľne uviesť výšku úrokov, výšku poplatkov a to

priamo v zmluve a priamo aj pri mesačných splátkach pod sankciou straty práva na úroky a poplatky.

Právny predchodca žalobca si tejto povinnosti bol vedomý, keďže v zmluve sám uvádza, že žalovanému
poskytuje spotrebiteľský úver. Napriek tomu zákon o spotrebiteľských úveroch nedodržal.

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. XCo/XXX/XXXX Krajský súd v Prešove uviedol -„Jednou
z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatenýmzostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje

ako bezúročný a bez poplatkov.“

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom

úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie
NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX).

17. Ďalej súd má za preukázané, že Zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia §9 ods.
2 písm. j) Zák. č. 129/2010 Z.z.. Aj keď uvedená listina obsahuje výšku RPMN a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, neobsahuje však všetky predpoklady, použité na výpočet tejto RPMN.
Spôsob výpočtu RPMN je uvedený v prílohe č. 2 citovaného zákona, pričom podkladom pre výpočet
RPMN je číslo posledného čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi

dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky alebo
platby poplatkov, výška splátky alebo platby poplatkov a interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka
medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Právny predchodca
žalobcu pri predpokladoch, použitých na výpočet RPMN odcitoval iba ustanovenie §19 ods. 3 citovaného
zákona, neuviedol však konkrétne predpoklady, ktoré použil pri výpočte RPMN. Súd má za to, že Zmluva

neobsahuje predpoklady pre výpočet RPMN.

,,Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov
použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému

odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité
na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje
uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité

pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené
aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že
je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad
súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 11.05.2017.

Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX
zo dňa 03.11.2016, sp. zn. XCo/X/XXXX zo dňa 06.04.2017.

18. Ako súd už vyššie skonštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí
k spotrebiteľským zmluvám. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše podmienky často ani nie sú
individuálne dojednané v zmluve o spotrebiteľských úveroch, ale v osobitných zmluvných dojednaniach,
ktoré sú predtlačené a ktorých obsah spotrebiteľ ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň

informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade
žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, resp. obsah
všeobecných podmienok. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovaťneprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica

Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

19. S ohľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zmluva, uzatvorená medzi zmluvnými
stranami, neobsahuje žiaden údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a

ani údaj o predpokladoch, použitých na výpočet RPMN.

20. Zmluvné dojednania týkajúce sa poplatkov, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V
prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také zmluvné dojednanie, ktoré obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho

úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

V neposlednom rade súd má za to, že kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti
práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre

spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Uvedené
poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s
existenciouzmluvnéhovzťahu(porovnajrozsudokKrajskéhosúduvM.zodňa13.08.2014sp.zn.XXCo/
XX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX, rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v V. sp. zn. E. 192/2010 zo dňa 3.
5. 2010). Na základe uvedeného súd je toho názoru, že žalobcovi nepatria poplatky aj z tohto dôvodu.

21. Keďže Zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. k) a j) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, považuje sa v zmysle ustanovenia §11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona za
bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný tak má žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov
z úverovej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že žalovaný celkovo vyčerpal sumu 3881 eur a vrátil

žalobcovi už sumu 2594,95 eur. Preto súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 1286,05 eur a
vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

22. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 1286,05
eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa
ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s
ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a to odo dňa nasledujúceho po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru.

23. Podľa ustanovenia §255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.V danej veci súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 1286,05 eur (29,83%), čo predstavuje na
jednej strane úspech žalobcu a na druhej strane neúspech žalovaného. V časti o zaplatenie 3025,93
eur (70,17%) súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje neúspech žalobcu a úspech žalovaného.

Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalovaný, ktorému by patrila
náhrada trov konania po odpočítaní jeho neúspechu v konaní od jeho úspechu v konaní, tj. v rozsahu
40,34% z trov konania, na ktoré by mal žalovaný nárok pri plnom úspechu. Žalovanému preukázateľne
v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto súd žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.