Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/124/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716207419
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1716207419.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: Z. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matky - A. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX C. A., a otca - J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX,

XXX XX T., toho času bytom I. XX, XXX XX T., zastúpený Mgr. Evou Bognárovou, advokátkou, so sídlom
Krížna 17, 811 07 Bratislava, na návrh matky o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.03.2017, č.k. 37P/21/2017-135, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 16.03.2017, č.k. 37P/21/2017-135, zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého Z. R., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur
mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred a vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok
Okresného súdu Pezinok, č.k. 10C/291/2010-66 zo dňa 13.07.2011 v časti o výživnom na maloletého
Z. R.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2,
3, 4, 5, 6, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1, 2, 3, Zákona o rodine, dospejúc k
záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu matky. Skonštatoval, že naposledy bola určovaná vyživovacia
povinnosť otca v 8/2011, kedy mal maloletý necelé 3 roky a odvtedy došlo k podstatnej zmene pomerov
na jeho strane uplynutím doby 5 a pol roka, keď maloletý vyrástol, má vyše 8 rokov a navštevuje

2. ročník základnej školy. Uviedol, že maloletý navštevuje školskú družinu, je členom futbalového
klubu, chodí na sústredenia, s čím súvisia jeho zvýšené výdavky. Súd prvej inštancie vychádzal z
preukázaného matkinho priemerného mesačného netto príjmu X XXX,XX eur, v spol. Q. L. V.,
s.r.o.. Uviedol že existenciu a splátky hypotekárneho úveru na byt matka v konaní nepreukázala. Za
nesporné považoval, že okrem matkou vyčíslených a vynakladaných výdavkov na maloletého matka
poskytuje plnenie maloletému formou svojej osobnej starostlivosti a poskytovaním vecných plnení

v podobe stravy a bývania. Súd prvej inštancie na strane otca zistil zmenu pomerov uzatvorením
nového manželstvo v roku 2015, a vznikom dvoch ďalších vyživovacích povinností k maloletým deťom.
Konštatoval,žeotcovamanželkajenarodičovskejdovolenkeamátiežďalšiedvevyživovaciepovinnosti
voči maloletým deťom z predchádzajúceho vzťahu. Za preukázané mal, že otec nezmenil zamestnanie,
naďalej súkromne od roku 2007 podniká, má založenú obchodnú spoločnosť T. DEJ., s.r.o., W.
XX, T. - kúpeľňové štúdio. Z daňového priznania spoločnosti za rok 2015 mal za preukázané, že

spoločnosť mala základ dane XX.XXX,XX eur, daň po úľavách a po zápočte dane bola X.XXX,XX
eur, súčet výnosov z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti: XXX.XXX,XX eur, súčet nákladovna hospodársku činnosť bola XXX.XXX,XX eur, výsledok hospodárenia XX XXX,XX eur. V obchodnej
spoločnosti sú dvaja spoločníci, spoločnosť vlastní X autá, E. Z., J. - E., H. XXX. Uviedol, že podľa
vlastného vyjadrenia otca jeho mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca XXX eur. Zohľadňujúc

všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že zvýšené výživné v sume XXX
eur mesačne zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého a je primerané zárobkovým a majetkovým
pomerom otca, pričom súd pri určení výšky výživného prihliadol aj na celkový záujem otca o maloletého
a ním poskytované dary a vecné plnenia v jeho prospech. Dôvodil, že matkou uvedené a vyčíslené
mesačné náklady na maloletého v sume XXX eur neboli všetky matkou preukázané, preto s ohľadom aj

na všetky vykonané dôkazy jej návrhu vyhovel čiastočne a vo zvyšku jej návrh ako nedôvodný zamietol.
Konštatoval, že v časti určenia počiatku zvýšenia výživného vyhovel návrhu matky. O trovách konania
rozhodol podľa § 52 C.m.p..

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu odvolanie otec. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh

matky zamietnuť. Poukázal na pôvodne rozhodnutie súdu o výške výživného, ktoré nebolo predmetom
dokazovania, ale dohody rodičov. V čase prvotného rozhodovania o výživnom nemal inú vyživovaciu
povinnosť a snažil sa pre maloletého zabezpečiť najoptimálnejšie podmienky pre život. Zdôraznil, že
od roku 2011 nezmenil spôsob a podmienky svojej práce a namietal pri určovaní výšky výživného
posudzovať majetok spoločnosti- vozový park, ktorý spoločnosť vlastní na účely obchodnej činnosti.

Namietal matkou nadsadené vyčíslenie výdavkov na maloletého a poukázal na jeho aktívny podiel na
starostlivosti a výchove o maloletého. Poukázal tiež na zmenu pomerov na svojej strane uzavretím
manželstva a vznikom dvoch ďalších vyživovacích povinností k maloletým deťom. Uviedol, že si
uvedomuje, že takáto zmena pomerov na jeho strane nemôže zasiahnuť do životnej úrovne jeho
prvorodeného syna, avšak vyjadril názor, že doposiaľ určené výživné vo výške XXX eur mesačne v plnej

miere naďalej pokrýva všetky postupne vznikajúce potreby maloletého. Poukázal na svoje vecné plnenia
v prospech maloletého ako aj skutočnosť že maloletého bráva pravidelne na ich rodinné dovolenky a
výlety.

4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako správny

potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že pri financovaní nákladov maloletého jej finančne už nemôžu
vypomáhať jej rodičia, ktorí sú už na dôchodku. Zdôraznila, že otec mimo súdom určeného výživného
na mimoriadne výdavky maloletého neprispieva. Pokiaľ ide o intenzitu jeho styku s maloletým a jeho
záujem oň uviedla, že sa so synom stretáva každý druhý víkend od soboty do nedele, pokiaľ niektoré z
detí v jeho domácnosti nie je choré. O jeho prospech v škole ani športové úspechy sa otec nezaujíma

a mimo času, kedy si ho 1-2 x mesačne vezme k sebe, nejaví o synom život záujem. Maloletému
nekupuje okrem darčekov žiadne veci, pri kúpe darov trvá na tom, aby si ich maloletý nechal v jeho
domácnosti, lebo sa s nimi budú hrať aj ostatné deti. Uviedla, že za dôležité považuje v tomto období
života maloletého umožniť mu rozvíjať jeho talent a záujmy v maximálnej možnej miere. Mala za to, že
náklady na odôvodnené potreby maloletého v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázala.

5. Kolízny opatrovník v záujme maloletého dieťaťa navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods.

1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) so záverom, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť, ale je potrebné ho zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol o zvýšení vyživovacej

povinnosti otca na maloletého Olivera Vanča, nar. 18.10.2008, zo sumy 200 eur mesačne na sumu
260 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa
príslušných ustanovení Zákona o rodine, vec však nesprávne právne posúdil a vyvodil z nej nesprávny
záver, s ktorým sa odvolací súd nemohol stotožniť.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

9. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.10. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania.

11. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 231 C.s.p., rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky

možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

14. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s
ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom
zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona
o rodine teda umožňuje prelomenie prekážky res iudicata pri rozsudkoch odsudzujúcich na plnenie v
budúcnosti splatných dávok, ktoré sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia
podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia). Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu

predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a
musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp.
na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje

porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska
určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli vzťahujúcom
sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenia a opisy
skutkovej situácie v rámci konaní o výžive. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase
vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom

zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne
pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na
strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových
pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s
prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa

sám) a jednak vývojom životných nákladov.

15. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie nepostupoval vecne správne, keď nezisťoval všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca
z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého Z., ako aj z hľadiska schopností a možností

rodičov, na výživu ktorých je doposiaľ plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny
pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného, t.j. v
čase rozhodovania Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/291/2010-66 zo dňa 13.07.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17.08.2011.

16. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie týkajúce
sa príjmových pomerov otca, jeho zárobkových možností a schopností, keď v konaní na základe
vykonaného dokazovania nemal preukázaný jeho skutočný príjem z podnikateľskej činnosti a tento preto
ani nemohol porovnať s príjmom otca v čase posledného rozhodnutia o výživnom. Súd prvej inštancie
pri rozhodnutí vychádzal iba z daňových priznaní obchodnej spoločnosti T. C., s.r.o., v ktorej je otec

spoločníkom, bez toho, aby mal preukázaný skutočný príjem otca, vyplývajúci buď z jeho daňových
priznaní k dani z príjmu fyzickej osoby ( o tom či ich podáva nevie ani otec sám, ako vyplýva z jeho
vyjadrenia na pojednávaní dňa 16.03.2017 ), alebo to, akým spôsobom mu je vyplácaný príjem zo
zisku obchodnej spoločnosti a tiež aj to, akým spôsobom obchodná spoločnosť prerozdeľuje svoj zisk vprospech spoločníkov. V dôsledku nezistenia skutočného príjmu otca nemohol ani správne vyhodnotiť
jeho možnosti a schopnosti pre navrhovanú zmenu plnenia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu.
Súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne, keď sa uspokojil len s otcom predloženými potvrdeniami

o podaní daňového priznania jeho obchodnej spoločnosti za roky 2014,2015. V tomto smere je
potrebné tiež poukázať na výrazný rozpor spočívajúci v tvrdeniach otca o jeho mesačnom príjme a
jeho mesačných výdavkoch, resp. výdavkoch jeho rodiny, ktorú živí. Odvolací súd sa nestotožnil ani s
konštatovanímsúduprvejinštancie,žeotecmaloletémuposkytujevecnéplneniavhodnénazapočítanie,
keď z obsahu spisu vyplýva, že ide o dary pri príležitosti Vianoc či narodenín ( ktoré si navyše maloletý

necháva v jeho domácnosti ), ale nevyplýva, že by išlo o plnenia, ktoré by boli pravidelné a smerovali
by k uspokojeniu odôvodnených potrieb maloletého.

17. Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s výrokom súdu prvej inštancie ktorým zvýšil výživné na
maloletého počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku a to bez ohľadu na návrh matky, keďže súd v
konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je povinný konať v súlade s ust. § 23 ods. 2,

§ 35, § 36 C.m.p.. Súd prvej inštancie teda v danom prípade síce správne dospel k záveru o zmene
pomerov na strane maloletého, v dôsledku čoho je zvýšenie výživného v danom prípade jednoznačne
dôvodné, avšak nesprávne určil obdobie, kedy k tejto skutočnosti došlo, keď doba od kedy má otec
zvýšené výživné platiť nastane až v budúcnosti, t.j. až po rozhodnutí súdu. Z odôvodnenia súdu prvej
inštancie totiž vyplýva, že k rozhodujúcej zmene pomerov na strane maloletého došlo už v čase podania

návrhu, kedy maloletý bol v školskom roku 2016/2017 žiakom druhého ročníka základnej školy. Takéto
rozhodnutie súdu prvej inštancie z ktorého nevyplýva presne určená zmena pomerov, ktorá má nastať
až v budúcnosti po právoplatnosti rozsudku je právne nesprávne. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do
pozornosti, že samotné ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine zakotvuje možnosť priznania výživného
odo dňa začatia súdneho konania, nie jeho povinnosť. Preto pre určenie okamihu zmeny skoršieho

súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa nie je rozhodujúca doba súdneho konania, ale
doba, keď skutočne došlo k zmene pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Možno preto uzavrieť, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľné.
18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nemohol rozhodnutie súdu prvej inštancie
ani potvrdiť ani zmeniť, pretože je potrebné doplniť dokazovanie v rozsahu, ktorého vykonanie v

rámci odvolacieho konania nie je účelné. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne
vyhodnotiť príjmové pomery otca, za tým účelom si zadováži daňové priznania obchodnej spoločnosti
otca aktuálne ku dňu rozhodnutia, a bude zisťovať jeho skutočný príjem, ktorý mu z podnikania plynie,
tiež vykoná dopyt na živnostenský register, či otec podniká ako živnostník a či podáva daňové priznanie
k dani z príjmov fyzickej osoby. U maloletého dieťaťa opätovne vyhodnotí zmenu pomerov už vyššie

naznačeným smerom, doplniac dokazovanie o nové skutočnosti vzniknuté v priebehu odvolacieho
konania. Rovnako vykoná dokazovanie aj v tom smere, či poskytované plnenia otca v prospech
maloletého je možné započítať v prípade vyčíslenia zročného výživného, alebo či takéto jeho plnenia a
v akej miere je možné zohľadniť pri určení výšky výživného.

19. Súd prvej inštancie, ktorý je v zmysle § 391 ods. 2 C.m.p. viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, doplní dokazovanie v súlade s obsahom tohto uznesenia a dôvody svojho rozhodnutia uvedie v
jeho písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p..

20. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p.,

keď v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia neboli vykonané riadne všetky dôkazy vedúce k
správnemu právnemu záveru a vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd
prvej inštancie bude názorom odvolacieho súdu viazaný v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 a 2 C.s.p.

21. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania

(§ 396 ods. 3 C.s.p. ).

22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).