Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/134/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316209185
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316209185.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudcov JUDr.
Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu: K. T., V.. XX. X. XXXX, B. X, X.,
právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o priznanie finančného
zadosťučinenia vo výške 443,47 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné

č.k. 6Csp/51/2016-49 zo dňa 16.05.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 443,47 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 5, § 2 písm. a), § 3 ods. 3, § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 3 ods.
1 až 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS, § 53a Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení uviedol, že rozsudkom súdu zo dňa 29. 9. 2015 č.k. 5C/184/2014-64 súd uložil
žalovanému spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, vydať
žalobcovi K. T., V.. XX. X. XXXX, B. X, X., bezdôvodné obohatenie vo výške 443,47 eur. Týmto

rozsudkom zároveň súd určil, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania
číslo zmluvy 8570137 pod bodom 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňujúce náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou,
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Taktiež žalovanému súd uložil uhradiť žalobcovi trovy
konania a štátu súdny poplatok.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23. 5. 2016 a vykonateľnosť dňa 8. 6. 2016 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 4. 2016 č.k. 14Co/7/2016-97.
V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 5C/184/2014, žalobca si úspešne uplatnil svoje právo ako spotrebiteľ a žalovaný bol zaviazaný
vydaťmubezdôvodnéobohateniaktorénadobudoltitulomplneniazostranyžalobcunazákladeúverovej
zmluvy, ktorá bola medzi nimi uzatvorená. Súd vychádzal z toho, že sa jedná o spotrebiteľský právny
vzťah,žalobcaposkytolžalovanémupeňažnéplnenienazákladezmluvnejpodmienky,ktorúsúdvyhlásil

za neprijateľnú a teda neplatnú.
Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé
privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života. Žalobca na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky uhradil žalobcovi sumu 443,47 eur, ktoré mu nebol povinný uhradiť.
Tým žalobca bol vystavený a bol povinný iniciovať viaceré súdne konania na ochranu svojich
spotrebiteľských práv, pričom samotné súdne konanie je náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúci

priznanie finančného zadosťučinenia.Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity
zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného
stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a

spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za
plne dôvodný. Za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval sumu 443,47 eur, tj. vo výške
administratívneho poplatku, ktorý žalobca uhradil žalovanému z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie. Uviedol, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa je potrebné vykladať reštriktívne. Nie je vylúčené, aby súd po zvážení všetkých okolností
aj napriek úspechu v konaní odmietol finančné zadosťučinenie priznať. Cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu
došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nie len deklaráciu porušenia.

Nemožno teda hovoriť ani o opätovnom sankcionovaní žalobcu tým, že mu finančné zadosťučinenie
nebolo priznané. Je nanajvýš otázne, či je právne prípustné priznať právnu ochranu tomu, kto sám
právo porušuje. Žalobca nijakým relevantným spôsobom neodôvodnil vznesený nárok na finančné
zadosťučinenie, neexistuje žiaden relevantný dôvod na priznanie finančného zadosťučinenia. Žalobcovi
žiadna ujma nevznikla. Vyčísľovať nemajetkovú ujmu s ohľadom na majetkovú ujmu nie je možné.

Žalovaný vydal žalobcovi súdom judikovaný nárok v podobe bezdôvodného obohatenia vo výške 443,47
Eur, čo malo nepochybne za následok reparáciu navodeného stavu. Súd neprihliadol na skutočnosť,
že k satisfakcii a náprave vzniknutého stavu došlo. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez

nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd
vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje
zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola
zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z

pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní
opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby
naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
akoajodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutiaauplatnenýmiodvolacíminámietkami,odvolacísúdzistil,

že napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v zmysle
§ 220 ods. 2 CSP, lebo výška priznanej náhrady primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
443,47 eur nie je preskúmateľná. Odvolací súd nespochybňuje základ nároku žalobcu na primerané
finančné zadosťučinenie v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V tejto
časti odvolací súd nepovažoval uplatnené námietky vznesené žalovaným za dôvodné. Je nesporné,

že v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/184/2014 žalobca úspešne uplatnil
svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 443,47 a určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky. V odôvodnení rozhodnutia č.k. 5C/184/2014-64 zo dňa 29.09.2015 Okresný súd Humenné
konštatoval, že požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. 8570137 uzavretej dňa 22.05.2007 medzi žalobcom a žalovaným. Z

uvedeného nesporne vyplýva, že žalovaný tým, že predostrel žalobcovi na podpis návrh spotrebiteľskej
zmluvyobsahujúcineprijateľnúpodmienku,nazákladektorejpožadovalfinančnéplnenieodspotrebiteľa
- žalobcu, k čomu zo strany žalobcu aj došlo, porušil práva žalobcu - spotrebiteľa. Bez právneho
významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.V zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa z uvedeného preto vyplýva splnenie
predpokladu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia pri uplatnenom porušení práva alebo
povinnosti ustanovenej nielen samotným zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ale aj

osobitnými predpismi.
Z obsahu odôvodnenia priznanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia však nie je zrejmé, z
akých dôkazov a zistených skutkových okolností súd vychádzal, keď konštatoval, že konanie žalobcu
bolo spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného, spoločenského života.
Žalobca v žalobe či v priebehu konania takéto skutočnosti ani netvrdil. Z odôvodnenia nevyplýva,

akými právnymi úvahami sa súd riadil, keď v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu. Súd síce uviedol
že vychádzal z intenzity zásahu do práv žalobcu, dĺžky trvania závadného stavu, spôsobilosti konania
vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom živote, uvedené však bližšie nešpecifikoval a nekonkretizoval
skutočnosti, na základe ktorých k danému záveru dospel. V tejto časti preto odvolací súd považoval
napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, a preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý
rozsudokzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie(§391ods.1CSP).

Z hľadiska výšky priznávaného primeraného finančného zadosťučinenia musí odôvodnenie priznanej
výšky byť presvedčivé, lebo výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná. Pri stanovení
výšky treba vychádzať zo závažnosti vzniknutej resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobcu
ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva žalobcu. Pri určení výšky finančného

zadosťučinenia sa nemožno striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, resp. ktorá mu
vznikla. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa
žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo
funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.
V ďalšom konaní preto bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať výškou uplatneného

primeraného finančného zadosťučinenia, svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo
požiadavkám vyjadreným v ust. § 220 ods. 2 CSP.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí vo
veci samej (§ 396 ods. 3 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP).

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.