Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/132/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816205210
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816205210.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: Mesto Rožňava,

Šafárikova 29, 048 01 Rožňava, zast.: JUDr. Ladislav Török, advokát so sídlom Šafárikova 8, 048 01
Rožňava, proti žalovanému: Igor Lipták - IGLI AUTO, IČO: 10 750 550, Cyrila a Metoda 4, 048 01
Rožňava, zast.: JUDr. Alexander Milko, advokát so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a odstránenie stavby takto

r o z h o d o l :

I. Súd zastavuje konanie v časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie
od 23.03.2005 do 12.01.2010, od 01.04.2011 do 16.05.2014 a od 16.05.2017, vrátane príslušenstva a
v časti odstránenia oceľového prístrešku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.259,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 1.500,99 Eur od 15.01.2015 do 02.08.2016 a vo výške 5 % ročne zo sumy 758,52 Eur
od 03.08.2016 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 64 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalobca.
O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne v konaní č.k. 12C/12/2012 žalobou zo dňa 12.01.2012 domáhal voči
žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti patriacej do vlastníctva
žalobcu, parcely KN-C č. XXX/X - záhrady s výmerou 641 m2, vedenej na liste vlastníctva (ďalej len
„LV“) č. XXXX, k.ú. T.. Žalovaný užíval nehnuteľnosti od roku 1999 bez právneho dôvodu, a to zastavanú
časť 153 m2 a časť dvora o výmere 263 m2. Na zastavanej časti postavil žalovaný oceľový prístrešok,
bez súhlasu žalobcu.

2. Súd rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 12C/12/2012 - 181 zo dňa 06.06.2016, právoplatným dňom
22.06.2016, priznal žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 1.983,14 Eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne od 12. 01. 2010 do zaplatenia, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Ďalšímvýrokomsúdvylúčilnasamostatnékonanievecovydaniebezdôvodnéhoobohatenia zaobdobie
od 01.04.2011 do 31.03.2013 v sume 3.283,38 Eur, od 01.04.2013 do 31.03.2015 v sume 3.283,38 Eur,
od 01.04.2015 do 31.03.2016 v sume 1.641,69 Eur a od 01.04.2016 do zaplatenia v sume 10,73 Eur za
m2/rok, a o odstránenie oceľového prístrešku nachádzajúceho sa na parc. KN-C č. XXX/X, K..Ú.. T. a

tiež rozhodnutie o náhrade trov konania. Vylúčená vec sa naďalej viedla pod č.k. 12C/136/2016.

3. Po vylúčení časti uplatneného nároku na samostatné konanie, súd jednak vychádzal z dokazovania
v konaní č.k. 12C/12/2012, ktoré je aj pre účely vylúčeného konania akceptovateľné. Okrem toho súddoplnil dokazovanie výsluchom strán sporu, a listinnými dôkazmi vo vzťahu k nároku súvisiacemu s
rozšírením žaloby zo dňa 16.05.2016 v konaní č.k. 12C/12/2012, a to za obdobie od 01.04.2011 do
31.03.2013(rozšírenážalobaosumu3.283,38Eur),zaobdobieod01.04.2013do31.03.2015(rozšírená

žaloba o sumu 3.283,38 Eur) a za obdobie od 01.04.2015 do 31.03.2016 (rozšírená žaloba o sumu
1.641,69 Eur).

4. Pri posudzovaní nároku, súd postupoval v zmysle Zásad pre určenie výšky nájomného za nájom a
podnájom nehnuteľností vo vlastníctve mesta Rožňava, ktoré boli účinné od 24.04.2014 a výška nájmu

sa nezmenila ani v posudzovanom období.
5. Dôvodnosť vydania bezdôvodného obohatenia žalobcu vyplynula už z rozhodnutí súdu prvej aj
druhej inštancie, kedy súdy uložili povinnosť žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi za
užívanie predmetného pozemku žalovaným, bez právneho dôvodu, za rôzne po sebe nasledujúce
obdobia. Išlo o rozsudky: rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Co/241/2009-167 zo dňa
29.10.2009, ktorý rozhodoval o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie už za

obdobie od 22.02.2002 do 22.02.2005, kde konštatoval užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovaným
bez právneho titulu a vychádzal z predložených Zásad pre určovanie výšky nájomného za nájom a
podnájom nehnuteľností vo vlastníctve mesta (ďalej len „Zásady“) a tiež rozsudok tunajšieho súdu
č.k. 12C/12/2012 - 181 zo dňa 06.06.2016, právoplatný dňom 22.06.2016. Rozsah užívania pozemku
žalovaným bol ustálený a preukázaný v rozsahu zastavanej plochy 153 m2.

6.Súdajďalšínárokžalobcuzanasledujúceobdobieorozšírenejžalobehodnotil zrovnakéhoprávneho
titulu, ako bezdôvodné obohatenie.

7. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

8. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

10. Podľa ust. § 123 OZ, účinného v čase vzniku bezdôvodného obohatenia, vlastník je v medziach
zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.

11. Podľa ust. § 8 ods. 1 Zákona 369/1990 Zb., majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové
práva obce.
12. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, majetok obce slúži na plnenie úloh obce.

13. Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, orgány obce a organizácie sú povinné

majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä
a) udržiavať a užívať majetok,
b) chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím,
c) používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv
alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi,

d) viesť majetok v účtovníctve podľa osobitného predpisu.

14. Podľa ust. § 9 ods. 1 uvedeného zákona, zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné
zastupiteľstvo, upravia najmä
a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec založila alebo zriadila, pri správe majetku obce,

b) podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec založila alebo zriadila,
c) postup prenechávania majetku do užívania,
d) nakladanie s cennými papiermi,
e) ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce.

15. Z uvedeného vyplýva, že obec má nielen právo nakladať s majetkom obce v zmysle právnych
predpisov, ale aj povinnosti vyplývajúce s riadneho hospodárenia s majetkom obce. V rámci uvedeného
je obec oprávnená určiť aj zásady pre určovanie výšky obvyklého nájmu za užívanie nehnuteľnosti,
s ktorými je obec oprávnená nakladať. Uvedené Zásady pre určovanie výšky nájomného za nájoma podnájom nehnuteľnosti vo vlastníctve Mesta Rožňava, súd použil analogicky na výpočet úhrady
za užívanie pozemkov v katastri T., pretože svojím obsahom najviac vystihujú podmienky užívania
pozemku bez nájomnej zmluvy a s tým spojeného vydania bezdôvodného obohatenia.

16.Včastirozšírenejžaloby vkonaníč.k.12C/12/2012, vzniesolžalovanýnámietkupremlčanianačasť
uplatnených nárokov z titulu bezdôvodného obohatenia. Nesúhlasil ani s výškou uplatneného nároku za
obdobie, kedy mal žalovaný pozastavené prevádzkovanie živnosti od 01.01.2010 do 31.12.2014 a za
obdobie, kedy úplne ukončil podnikateľskú činnosť, od 01.01.2015.

17. Akceptujúc vznesenú námietku premlčania, žalobca zobral žalobu späť v časti uplatneného nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23. 03. 2005 do 12.01.2010, od 01.04.2011 do
16.05.2014 a od 16.05.2017 do budúcna, vrátane príslušenstva.
18. Rovnako zobral žalobu späť aj v časti odstránenia oceľového prístrešku s poukazom na to, že došlo k
zmenevlastníkaoceľovejkonštrukcieKúpnouzmluvouzodňa02.08.2016anáslednepozemkuparcela

registra“C“XXX/Xovýmere641m2,vk.ú.T.,vedenéhonaLVč.XXXX,naktoromsanachádzaloceľový
prístrešok. Uvedený pozemok bol prevedený do vlastníctva tretej osoby, na základe kúpnej zmluvy a
vkladu do katastra nehnuteľností, dňa 16.05.2017. Vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudla Z. P. V..

19. Žalobca naďalej trval na vydaní bezdôvodného obohatenia vo zvyšujúcej uplatnenej časti (po

čiastočnom späťvzatí žaloby), v rozsahu zodpovedajúcom sume nájomného za m2 nehnuteľnosti, v
zmysle platnej úpravy vyplývajúcej zo Zásad pre určovanie výšky nájomného za nájom a podnájom
nehnuteľností a hnuteľného majetku vo vlastníctva Mesta Rožňava od 24.04.2014. V danom prípade sa
pre uvedenú zónu vychádzalo z výšky nájomného v II. zóne ( nájomné znížené o 20 % oproti I. zóne ), zo
sumy 14,80 Eur. Cena sa vzťahovala na užívanie dočasnej stavby využívanej na podnikateľské účely.

Takýmtospôsobomsižalobcauplatnilnárokzaobdobieod16.05.2014do14.01.2015,kedybolžalovaný
preukázateľne vedený ako podnikateľský subjekt. Na základe tejto úpravy si žalobca uplatnil nárok vo
výške istiny vo výške 1.500,99 Eur za obdobie od 16. 05.2014 do 14. 01. 2015 a sumu 758,52 Eur,
za obdobie od 15. 01. 2015 do 02. 08. 2016, čo vyplynulo z úpravy žaloby. V dôsledku omeškania
žalovaného si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania z jednotlivých omeškaných súm .

20. V rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby, súd konanie vo veci zastavil v zmysle ust. § 144 a 145
ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

21. Pri posudzovaní výšky nároku súd vychádzal zo Zásad pre určenie výšky nájomného za nájom a

podnájom nehnuteľností vo vlastníctve mesta Rožňava, ktoré boli účinné od 24.04.2014, výška nájmu
sa nezmenila ani v posudzovanom období.

22. Postavenie žalovaného ako podnikateľského subjektu v období pozastavenia prevádzkovania
živnosti, bolo už vyriešené rozsudkom č. k. 12C/12/2012 zo dňa 06.06.2016, kde súd konštatoval, že

pozastavenie prevádzkovania živnosti žalovaným v období od 01.01.2010 do 31.12.2014 neznamená,
žeosobužalovanéhoniejemožnévdanomobdobípovažovaťzapodnikateľa,atoajspoukazomnaust.
§ 58 ods. 2 písm. c.) Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Pozastavenie prevádzkovania
živnosti totiž neznamená jej ukončenie a za týchto okolností súd posudzoval žalovaného v období
pozastavenia prevádzkovania živnosti ako podnikateľa.

23. Výška bezdôvodného obohatenia bola vypočítaná v zmysle Zásad, Článku 3, bod A., I zóna, bod.
3 písm. a.) v spojitosti s II. zónou, kedy sa sadzby v bode A znižujú o 20 %. To znamená, pokiaľ bola
sadzba nájomného za užívanie pozemku vo výške 18,50 Eur, 20 % zníženie predstavuje zníženie o 3,70
Eur pre II. zónu, čo v konečnom dôsledku predstavuje výšku 14,80 Eur/m2.

24. Súd priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľnosti v k.ú. T. N. R. Č.. XXXX,
parcelaregistra“C“XXX/Xovýmere153m2,ktorézodpovedalizastavanejplocheoceľovýmprístreškom
nasledovne:
25.Súd výpočetrozčlenil výpočetdojednotlivýchobdobí,atodoobdobiaod16.05.2014do14.01.2015,

kedy súd žalovaného posudzoval ako podnikateľa a následne od obdobia od 15.01.2015 do 02.08.2016,
kedy bol žalovaný posudzovaní ako fyzická osoba, keďže podnikanie ukončil.26. Pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia v období od 16.05.2014 do 14.01.2015 súd vychádzal
z výšky nájomného v zmysle vyššie označených zásad platnej pre II. zónu v hodnote 14,80 Eur/m2. Túto
hodnotu prepočítal na počet užívaných m2 (14,80 Eur x 153 m2 = 2.264,40 Eur ročne). Ďalší výpočet si

vyžadoval prepočet na mesačnú výšku nájomného a následne na dennú, ktorú súd vykonal nasledovne.
Výška mesačného nájmu predstavovala 188,70 Eur (2.264,40 : 12) a v prepočte na denné nájomné
predstavovala sumu 6,21 Eur (188,70 Eur : 30,40 dní). Uvedená doba užívania predstavovala celkove 7
mesiacov a 29 dní v režime podnikateľského postavenia žalovaného, čo v prepočte predstavovalo sumu
1.500,99 Eur ( /7 mesiacov x 188,70 Eur = 1.320,90 Eur/ + /29 dní x 6,21 Eur/deň = 180,09 Eur/ ).

27. Pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia v období od 15.01.2015 do 02.08.2016 súd vychádzal
z výšky nájomného v zmysle vyššie platných Zásad, a to z čl. 3 písm. A I. zóna bod 4 - dočasné
stavby užívané na iné ako podnikateľské účely, kde v I. zóne bola cena nájmu 4,- Eur, po znížení o
20 % pri zaradení nehnuteľnosti do II. zóny, predstavovala cena 3,20 Eur (20 % zo 4,- Eur = 0,80
Eur). Túto hodnotu prepočítal na počet užívaných m2 (3,20 Eur x 153 m2 = 489,60 Eur ročne). Ďalší

výpočet si vyžadoval prepočet na mesačnú výšku nájomného a následne na dennú, ktorú súd vykonal
nasledovne. Výška mesačného nájmu predstavovala 40,80 Eur (489,60 : 12) a v prepočte na denné
nájomné predstavovala sumu 1,34 Eur (40,80 Eur : 30,40 dní). Uvedená doba užívania predstavovala
celkove 18 mesiacov a 18 dní , kedy bol žalovaný v postavení ako fyzická osoba, čo v prepočte
predstavovalo sumu 758,52 Eur ( /18 mesiacov x 40,80 Eur= 734,40 Eur/ + /18 dní x 1,34 Eur/deň =

24,12 Eur/ ).

28. Pokiaľ žalobca nemohol realizovať svoje právo vlastníka pozemku za obdobie do 02. 08. 2016,
pretože žalovaný užíval túto plochu bez súhlasu žalobcu, bez nájomnej zmluvy a bez úhrad, je potrebné
konštatovať, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Takto získané obohatenie, v tomto

prípade majetkový prospech žalovaného získaný tým, že sa nevykonávali úhrady za užívanie pozemku,
sa musí vydať žalobcovi, na úkor ktorého došlo k obohateniu.

29. Z dokazovania aj v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby vyplynulo, že na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 02.08.2016 predal žalovaný - J. R. stavebnú konštrukciu - zastrešenú halu, postavenú

na pozemku v k. ú. T., parcelné číslo XXX/X o výmere 153 m2 Z. P. V. za kúpnu cenu 3.200,- Eur. Po
zmene vlastníka uvedenej stavebnej konštrukcie, žalobca uzavrel s Z. P. V. dňa 25.01.2017 nájomnú
zmluvu na obdobie od 03.08.2016 do 02.08.2017. Za dané obdobie mala vyplatiť nadobúdateľka
stavebnej konštrukcie nachádzajúcej sa na predmetnom pozemku, z titulu nájomného za dočasné
užívanie pozemku, sumu 495,72 Eur/rok.

30. Z predloženého čiastočného výpisu z LV č. XXXX K.. Ú.. T. súd zistil, že výlučnou vlastníčkou parcely
registra „C“ č. XXX/X - záhrady o výmere 641 m2 je Z. P. V. na základe Kúpnej zmluvy č. 107/2017 V
- 485/17.

31. Súd konštatuje, že v danom prípade žalobca za obdobie od 03.08.2016 na základe nájomnej zmluvy
prijal plnenie za užívanie pozemku na parcele č. KN-C XXX/X, ktorá z hľadiska výmery zahŕňala aj časť
pôvodne užívanú žalovaný (153 m2). Za danej situácie sa na úkor žalobcu žalovaný nemohol obohatiť.
Prevod konštrukcie na iný subjekt, ale aj zmena užívateľského režimu pozemku bola žalobcovi známa
od 03. 08. 2016, napriek tomu si uplatňoval bezdôvodné obohatenia aj za uvedené obdobie, v tejto časti

nezobral žalobu späť. Súd musel v tejto časti ako nedôvodnú zamietnuť.

32. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný minimálne v období, za ktoré bol
uplatňovaný nárok a celkovo za obdobie do roku 1999, užíval uvedenú zastavanú plochu o výmere
153 m2 na predmetnej parcele. Na tejto parcele postavil bez stavebného povolenia oceľový prístrešok,

pričom otázka odstránenia tohto prístrešku bola tiež predmetom žaloby až do späťvzatia žaloby v tejto
časti, v dôsledku predaja uvedeného prístrešku.

33. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, v účinnom znení ku dňu omeškania, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,

má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
34. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

35. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z. z., výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Žalovaný sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia diferencovane za

jednotlivé obdobia, a to ku dňu 15.01.2015 a ku dňu 03.08.2016. Úrok z omeškania k uvedenému dňu
15.01.2015 predstavoval výšku 5,05 % ročne, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky k uvedenému dňu predstavovala 0,05 % a táto sadzba bola zvýšená o 5 percentuálnych
bodov, v zmysle ust. § 3 vyššie uvedeného nariadenia vlády. Úrok z omeškania k uvedenému dňu
03.08.2016predstavovalvýšku5%ročne,pretožezákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
k uvedenému dňu predstavovala 0 % a táto sadzba bola zvýšená o 5 percentuálnych bodov, v zmysle

ust. § 3 vyššie uvedeného nariadenia vlády.

37. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd na základe upravenej žaloby vyhovel žalobe v rozsahu
priznaného nároku do výšky sumy 2.259,51 Eur spolu s priznaným zákonným úrokom z uvedenej sumy
a vo zvyšujúcej časti z dôvodov vyššie uvedených žalobu zamietol.

38. Podľa ust. § 255 ods. 2 Zákona CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.

40. Vzhľadom k tomu, že v konaní č. k. 12C/12/2012 nebolo rozhodované o náhrade trov konania,
súd v tomto konaní rozhodoval aj o celkových trovách konania, ktoré vznikli jednak v konaní č.k.
12C/12/2012 a č.k. 12C/132/2016. Žalobca si uplatnil v týchto dvoch konaniach celkovo nárok súvisiaci

s vydaním bezdôvodného obohatenia, celkovo v sume 24.083,24 Eur, z toho v konaní č. k. 12C/12/2012
sumu 15.874,79 Eur a v konaní č.k. 12C/132/2016 sumu 8.208,45 Eur. V konaní č.k. 12C/12/2012 súd
priznal žalobcovi z pôvodne uplatnenej sumy, sumu 1.983,14 Eur s príslušenstvom a v konaní č.k.
12C/132/2016 sumu 2.259,51 Eur s príslušenstvom. Spolu súd priznal istinu vo výške 4.242,65 Eur z
titulu bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu späť v časti uplatneného

nároku z titulu vznesenej námietky premlčania, súd konštatuje, že v tomto prípade žalobca zavinil
procesne zastavenie konania, čo súd v tomto prípade tiež považuje za neúspech v konaní. Vychádzajúc
z uvedených skutočností, súd konštatuje, že žalobca mal vo vzťahu k celkovo uplatnenému nároku
úspech vo výške 18 %, žalovaný vo výške 82 %. Väčší úspech v konaní mal žalovaný a preto súd
priznal náhradu trov konania z titulu bezdôvodného obohatenia žalovanému, predstavujúci rozdiel medzi

úspechom a neúspechom žalobcu a žalovaného, vo výške 64 %.

41. Žalovaný navrhol priznať náhradu trov konania aj v časti uplatňovaného nároku na odstránenie
oceľového prístrešku, pretože žalobca zobral žalobu aj v tejto časti späť, čím zavinil procesne zastavenie
konania. Podľa názoru súdu, späťvzatie žaloby v časti odstránenia oceľového prístrešku zo zastavanej

plochy, ktorá pôvodne patrila žalobcovi, bolo spôsobné tým, že žalovaný po vylúčení konania č.k.
12C/12/2012 na samostatné konanie, dňa 02.08.2016 odpredal oceľový prístrešok tretiemu subjektu,
v dôsledku čoho stratil vecnú legitimáciu v konaní v tejto časti uplatňovaného nároku. Túto skutočnosť
však nezavinil žalobca, ale bola pôsobená postupom žalovaného. Vzhľadom k nedostatku pasívnej
legitimácie v tejto časti nároku žalobcovi nič iné neostalo, len zobrať žalobu späť, pretože v opačnom

prípade by musel súd takýto nárok zamietnuť. Za týchto okolností súd aj s poukazom na vykonané
dokazovanie v konaní č.k. 12C/12/2012, ohľadom legitimity predmetnej stavby, ktoré si osvojil aj pre
účely tohto konania, konštatuje, že sa jednalo o stavbu nelegálnu, nepovolenú v zmysle stavebného
zákona. Uvedené vyplynulo aj z oznámenia k podnetu vo veci stavby „oceľový prístrešok“ na parc. KN
č. XXX/X K.. Ú.. T., kde Okresný úrad v Rožňava, odbor životného prostredia, oznamoval Mestskému

úradu Rožňava dňa 09.12.2002, že neeviduje v súvislosti s uvedenou stavbou kolaudačné rozhodnutie,
vlastník stavby sa nezúčastnil na šetrení, nebolo preukázané povolenie k stavbe. Z toho dôvodu
stavebný úrad po preverení evidencie územných, stavebných a užívacích povolení od roku 1992 zistil,
že žiadne z týchto rozhodnutí nebolo vo vzťahu k stavbe oceľového prístrešku vydané. Stavebný úraddospel k záveru, že ide o stavbu nepovolenú, pre ktorú vyplýva procesno-právny postup v zmysle ust. §
88a Stavebného zákona. Súčasne z obsahu uvedeného oznámenia vyplynulo, že naviac stavebný úrad
nemôže ani dodatočne povoliť stavbu, bez súhlasu vlastníka pozemku.

42. Konanie o tejto časti nároku bolo vylúčené z pôvodného konania len z dôvodu, že strany sporu
prezentovali možnosť riešenia odstránenia oceľového prístrešku na základe vzájomnej dohody. Iný
dôvod na vylúčenie veci neprichádzal do úvahy a v prípade, že by strany sporu neboli prezentovali takýto
postoj, súd by bol rozhodol v pôvodnom konaní a bol by v tejto časti žalobe vyhovel. Z týchto dôvodov

súd hodnotu konania týkajúcu sa oceľového prístrešku nezahrnul do náhrady trov konania, ktorú priznal
žalovanému, pretože v tejto časti podľa názoru súdu nemá nárok na náhradu trov konania.

43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods.
2 CSP.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má

vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.