Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/319/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414217369
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414217369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Dopravné nehody
s.r.o., Pribinova 4, Bratislava, IČO: 46061436, zastúpeného: HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava,
IČO: 36 727 334, proti žalovaným: 1/ Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35
709 332, 2/ H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X, T., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Patrik Polák, bytom
S. Jurkoviča 1204/28, Senica, o zaplatenie 1.422,48 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.3.2017, č.k. 9C/73/2015-91, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalovaným 1/,2/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 943,40 eur s úrokmi
z omeškania (výrok I.), zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 479,08 eur s úrokmi z omeškania
(výrok II.), žalovanému 1/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.), žalovanému
2/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok IV.) a žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume
28,50 eur, cestou Slovenskej pošty, a.s. (výrok V.).

2. Výrok II. o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 479,08 eur s úrokmi z omeškania právne
odôvodnil § 144,§145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“)
zohľadňujúc späťvzatie žaloby v uvedenej časti.

3. Zamietajúci výrok o veci samej právne odôvodnil § 415, § 420 ods.1, § 442 ods.1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), §4 ods.2 písm. b/, § 4 ods., § 15 ods.1, § 11
ods.6 zákona č. 381/2001 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

v znení účinnom k 28.11.2012 (t.j. v čase vzniku poistnej udalosti ), keď mal vykonaným dokazovaním
preukázané, že v dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 28.11.2012 bolo poškodené motorové
vozidla A. Á., zn. T. 316, L.: T., ktorý si na základe Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 001/2012,
počnúc dňom 29.11.2012 zapožičal od žalobcu náhradné motorové vozidlo, ktoré mu vrátil dňa
17.12.2012. Za prenájom vozidla mu žalobca vystavil faktúru č. XXX na sumu 1 422,48 eur s dátumom
splatnosti 31.12.2012. A. Á. si listom zo dňa 17.12.2012 uplatnil právo na náhradu škody spočívajúcej
v cene prenájmu náhradného vozidla voči žalovanému 1/ ako poisťovateľovi osoby, ktorá škodu zavinila

(žalovaný 2/) a zároveň v ten istý deň postúpil svoj nárok na náhradu škody vyplývajúci z faktúry č. XXX
na žalobcu, ktorému žalovaný 1/ listom zo dňa 11.2.2013 oznámil ukončenie šetrenia škodovej udalosti
a stanovil výšku náhrady škody sumou 479,08 eur (od sumy 1 422,48 eur odpočítal náklady nesúvisiace
s poistnou udalosťou zohľadňujúc, že poškodený bol oboznámený o totálnej škode pri ohliadke dňa7.12.2012, uvedené potvrdil svojim podpisom, počet priznaných dní 10, priznaná denná sadzba 41,46
eur/deň,prístavnépriznanévovýške9,94eur)aodpočítalnáklady,ktorébyvzniklipoužívanímvlastného
vozidla v sume 41,46 eur. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s obranou žalovaného 1/

v tom, že nárok žalobcu na náhradu škody za prenájom dopravného prostriedku bol dôvodný len za
obdobie od 28.11.2012 do 7.12.2012, kedy sa poškodený A. Á. dozvedel o tom, že žalovaný 1/ bude
predmetnú poistnú škodu likvidovať ako totálnu škodu, keď v prípade totálnej škody, t.j. ekonomicky
neúčelnej opravy vozidla je účelné zapožičanie náhradného vozidla len do doby rozhodnutia poisťovne
o tom, že oprava poškodeného vozidla je ekonomicky neúčelná. Takáto informácia bola poškodenému

A. Á. oznámená už dňa 7.12.2012 a jej získanie potvrdil svojim podpisom na zápise o poškodení vozidla.
Napriek tvrdeniu žalobcu, že poškodenému A.. Á. bolo poistné plnenie reálne vyplatené až 17.12.2012,
nemal za rozumne akceptovateľné tvrdenie žalobcu, že poškodený musel čakať na výplatu plnenia,
dokedy mal nárok prenajať si náhradné vozidlo. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že hľadisko
účelnosti vylučuje, aby v situácii, kedy je objektívne zrejmé, že vozidlo je natoľko poškodené, že jeho
oprava je ekonomicky neúčelná, boli aj naďalej za účelné považované náklady na prenájom náhradného

vozidla a to až do doby, kedy je poškodenému poskytnutá náhrada za zničené vozidlo; takýto názor by
viedol k absurdným dôsledkom, že škodca (poisťovňa), by bol povinný uhradiť tak škodu spočívajúcu v
zničení hodnoty vozidla (u totálnej škody ide o hodnotu vozidla), tak aj náklady dlhodobého prenájmu
náhradného vozidla, ktoré by v niektorých prípadoch mohli výrazne prevýšiť samotnú škodu na vozidle.
Malzato,žeakonáhlejeobjektívnezrejmé,žeopravapoškodenéhovozidlavykonanánebude,nájomné

za náhradné vozidlo po tejto dobe už nemožno považovať za účelný a nevyhnutný náklad vynaložený
v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Keďže v konaní bolo preukázané, že poškodený A. Á. sa dňa
7.12.2012 dozvedel o tom, že žalovaný 1/ bude predmetnú poistnú škodu likvidovať ako totálnu škodu,
od 8.12.2012 náklady na prenájom náhradného vozidla nemožno považovať za náklady vynaložené v
príčinnej súvislosti so vznikom škody.

4. Súd prvej inštancie pri určení výšky škody vychádzal z ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka konštatujúc, že pri určení výšky skutočnej škody je potrebné vychádzať zo všeobecnej, na
trhu obvyklej ceny za nájom obdobného motorového vozidla v danom mieste a čase. Bez zohľadnenia
ďalšíchokolnostínemožnovychádzaťvýlučnelenzceny,ktorúsipožičovňaodpoškodenéhovyúčtovala

za nájom náhradného motorového vozidla, resp. na ktorej sa s poškodeným dohodla. Pokiaľ by súdna
prax pripustila iný názor, mohlo by dochádzať a nepochybne by aj dochádzalo k situáciám, že požičovne
by v prípade, ak by išlo o zákazníkov - poškodených pri dopravnej nehode, za ktorých náhradu škody
uhrádza poisťovňa škodcu, takúto prax mohli zneužiť tým, že za nájom náhradného motorového vozidla
by požadovali nájomné na miestne pomery neobvykle vysoké. S prihliadnutím na výšku nájomného

uplatneného žalobcom vo výške 67,92 eur/deň s DPH súd prvej inštancie dospel k záveru , že takáto
výška nájomného bola vzhľadom na miesto a čas nájmu, ako aj vek a triedu poškodeného vozidla
neprimerane vysoká. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodený A.. Á. mal
požičané 12 ročné vozidlo R. T. . Na základe dopytov do troch autopožičovní v Bratislave bolo súdu
oznámené, že cena nájomného za zapožičanie vozidla adekvátneho vozidlu poškodeného v roku 2012

bola v sume 30- 40 eur/deň + DPH, zástupca ďalšej autopožičovne uviedol, že sa nevie vyjadriť, lebo v
tom čase takéto autá neprenajímali, ale predpokladá, že to bolo približne 75 eur za 1 deň prenájmu, a
napokon tretia autopožičovňa súdu oznámila, že to bola suma 22 eur alebo suma 35 eur/deň bez DPH.
Pokiaľ teda žalovaný 1/ vychádzajúc zo svojich podkladov, šetrení, podľa cenníkov rôznych požičovní
akceptoval priemernú výšku nájmu v sume 41,46 eur s DPH, takúto sumu súd prvej inštancie akceptoval

ako primeranú a priklonil sa k názoru žalovaného 1/ v tom smere, že vyššia cena nájmu sa v tomto
prípade mohla odvíjať od skutočnosti, že vozidlo bolo prenajaté od zahraničného subdodávateľa. Súd
prvej inštancie zdôraznil, že bolo povinnosťou poškodeného A. Á. počínať si tak, aby nedochádzalo k
zväčšovaniu rozsahu vzniknutej škody. Poškodený však uvedenú povinnosť neplnil, keď si zaobstaral
náhradné vozidlo za cenu vyššiu ako je obvyklá cena na trhu čo znamená, že zodpovedá za vznik

škody v časti nákladov vynaložených za užívanie náhradného vozidla prevyšujúcich obvyklú cenu na
trhu. S poukazom na uvedené, pokiaľ žalovaný 1/ poukázal žalobcovi sumu náhradu za nájom vozidla
prenajatého poškodenému A. Á. za obdobie od 28.11.2012 do 7.12.2012 v sume 479,08 eur ( 10 dní x
41,46 a prístavné vo výške 9,94 eur), takýto postup bol správny, keď náklady vynaložené na prenájom
náhradného vozidla po zistení a oznámení tzv. totálnej škody na vozidle poškodeného nie je možné

považovať za nutné a účelné. Nebol preto dôvod na poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovaného
1/ a poškodený ich musí znášať sám. Z uvedených dôvodov súd žalobu voči žalovanému 1/ zamietol
ako nedôvodnú.5. Žalobu voči žalovanému 2/ súd prvej inštancie zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
konštatujúc, že žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody priamo u poisťovateľa ( žalovaného 1/)
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Poistený (žalovaný 2/) má z poistenia zodpovednosti v zmysle

§ 4 ods. 2 písm. b/, ods. 4 zákona č. 381/2001Z.z. právo, aby za neho poisťovateľ nahradil poškodenému
škodu, ktorá vznikla poškodením veci. Nositeľom hmotnoprávnej povinnosti poskytnúť poistné plnenie
v prípade škodovej udalosti je v danom prípade žalovaný 1/ ako poisťovateľ podľa § 4 ods. 2 písm. b/,
ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., a nie aj žalovaný 2/.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods.1,2 C.s.p. s prihliadnutím
na plný úspech žalobcov 1/,2/ v konaní.

7. O vrátení časti súdneho poplatku vo výroku V. rozhodnutia súd prvej inštancie rozhodol podľa § 11
ods.3,4 zákona č. 71/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov .

8. Proti výrokom I., III., IV. a V. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil a uložil žalovaným 1/,2/ spoločnú a
nerozdielnu povinnosť zaplatiť mu sumu 943, 40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
z uvedenej sumy za obdobie od 17.12.2012 do zaplatenia. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b/ C.s.p.), konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm. d/ C.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm.
h/ C.s.p.). Uviedol, že nájom náhradného vozidla trval do doby doručenia oznámenia o výsledku šetrenia
poistnej udalosti, ktoré bolo poškodenému doručené 17.12.2012, z ktorého sa dozvedel o tom, že oprava

by bola neúčelná. V zmysle faktúry č. XXX vystavenej žalobcom dňa 17.12.2012 poškodenému, boli
celkové náklady spojené so zapožičaním náhradného motorového vozidla vo výške 1 422,48 eur a v
rovnaký deň uzatvoril poškodený so žalobcom zmluvu o postúpení práva na náhradu škody. Žalovaný
listom zo dňa 11.2.2013 oznámil žalobcovi ukončenie likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, v
ktorom stanovil výšku uznanej náhrady škody 479,08 eur, ktorú poukázal v prospech žalobcu. Nájom

náhradného vozidla trval od 29.11.2012 (deň nasledujúci po dopravnej nehode) do doby doručenia
oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti , t.j. oznámenia o výsledku šetrenia poistnej udalosti,
ktorým bolo poškodenému oznámené a potvrdené, že vykonanie opravy poškodeného vozidla sa javí
ako nerentabilné. Žalobca namietal skutkové zistenie o tom, že poškodený bol oboznámený o totálnej
škode pri ohliadke dňa 7.12.2012, čo potvrdil svojim podpisom. V zápise o poškodení vozidla k škodovej

udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.12.2012 je kolónka Q. Š. označená len vo vzťahu k predpokladu a
neznamená, že osoba vykonávajúca obhliadku poškodeného motorového vozidla o takomto spôsobe
likvidácie rozhodla. Žalovaným 1/ priznané poistné plnenie bolo poškodenému poukázané na účet až
dňa 16.12.2012 práve na podklade doručeného Oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti č.
XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2012, ktoré mu bolo doručené dňa 17.12.2012. Žalobca konštatoval, že až

oznámenie o spôsobe ukončenia likvidácie je právne relevantným a právoplatným rozhodnutím o tom,
či oprava poškodeného vozidla je alebo nie je rentabilná a zároveň je právoplatným rozhodnutím o
výške priznaného poistného plnenia. Zápis o poškodení vozidla nie je záväzným pre spôsob ukončenia
likvidácie poistnej udalosti a vyznačenie určitých kolónok v ňom nebráni prijatiu iného rozhodnutia. Na
základe uvedeného mal žalobca za to, že pri stotožňovaní sa s touto branou žalovaného 1/ nepostupoval

súd prvej inštancie správne .

9. Pokiaľ ide o účelnosť nájmu odvolateľ zdôraznil, že využitie verejnej dopravy by znamenalo výrazný
zásah do osobnej (ako aj majetkovej) sféry poškodeného v tom zmysle, že by vinou vinníka (žalovaného
2/) musel zmeniť výkon svojich činností (napr. skôr chodiť do práce, neskôr chodiť z práce). Za

dobu prenájmu náhradného vozidla najazdil poškodený 1 063 km (56 km na deň), čím je daná
účelnosť a naliehavá potreba náhradného motorového vozidla a je vylúčená možnosť zabezpečenia
prepravy iným spôsobom. Nebolo by spravodlivé a zákonné, ak by sám poškodený bol nútený
uhrádzať čo aj len časť nákladov spojených s poškodením svojho vozidla , ktoré on sám nespôsobil,
resp. nezavinil. Priemerná cena za nájom motorového vozidla sa nedá stanoviť absolútne, nakoľko

podmienky viažuce sa na danú sumu prenájmu sú vždy iné. Vo vzťahu k prevenčnej povinnosti (§ 415
Občianskeho zákonníka) mal odvolateľ za to, že v prvom rade bol žalovaný 2/ povinný počínať si
tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku poškodeného. Zamietnutie nároku z dôvodu prevenčnej
povinnosti poškodeného je porušením zásady nikoho nepoškodzovať. V danom prípade len správaniepoškodeného viedlo k tomu, aby v čo najväčšej možnej miere obnovil stav pred dopravnou nehodou,
a teda bol k vynaloženiu nákladov donútený dopravnou nehodou, ktorá nevznikla porušením žiadnej z
jeho povinností. Poškodený nemal a nemá zákonnú a ani zmluvnú povinnosť, aby v prípade dopravnej

nehody hľadal a robil výber medzi požičovňami podľa nimi ponúkaných podmienok (rozsudok NS ČR
z 16. 10.2008, sp.zn. 25 Cdo/2703/2006, rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.6.2013,
č.k. 27 Cb/39/2012). Odvolateľ nesúhlasil ani s odpočtom nákladov, ktoré by poškodený vynaložil
pri používaní vlastného motorového vozidla, nakoľko toto v dôsledku poškodenia nemohol užívať čo
znamená, že namiesto bežných prevádzkových nákladov vznikli vinou žalovaného 2/ poškodenému

ďalšie náklady na uvedenie do pôvodného stavu spočívajúcom v obnove nerušeného, riadneho chodu
osobnej sféry života poškodeného, viažucej sa na používanie motorového vozidla prostredníctvom
nájmu náhradného vozidla. Žalobca vo vzťahu k tvrdeniu súdu prvej inštancie obsiahnutého na str. 29
rozhodnutia uviedol, že nespochybňuje argumentačnú a faktickú silu judikatúry, avšak v danom prípade
súd prvej inštancie nepostupoval správne ani po právnej a ani po skutkovej stránke, keď posudzoval
vplyv svojho rozhodnutia na subjekty, ktoré neboli stranami sporu, resp. generalizoval vplyv na subjekty

stojacemimozáväznostidanéhorozhodnutia anatomtopodkladerozhodovaloprávachžalobcu.Malza
to, že súd prvej inštancie mal v rámci hodnotenia dôkazov pri rozhodovaní o nároku žalobcu vychádzať
v prvom rade z ceny účtovanej autopožičovňou (žalobcom), a to v súlade so základnými zásadami
hodnotenia dôkazov uplatňovanými v civilnom sporovom konaní.

10. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol správne, vychádzal zo správneho
právneho posúdenia veci, rozhodol zákonne a spravodlivo a splnil si všetky povinnosti vyplývajúce z
príslušných ustanovení C.s.p. ako aj O.s.p..

11. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadne
nové skutočnosti alebo tvrdenia, ktoré by jeho odvolanie odôvodňovali. V odvolaní neuviedol žiadne
dôvody, prečo žiada, aby odvolací súd zaviazal k plneniu aj žalovaného 2/ aj napriek tomu, že v
napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že žalobu voči žalovanému 2/ zamietol z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Súd sa v danej veci zaoberal všetkými aspektmi prípadu,

vyžiadal si od relevantných autopožičovní stanoviská ohľadom výšky nájomného za obdobné motorové
vozidlo, ktorými bolo preukázané, že výška nájomného uplatnená žalobcom bola nedôvodne vysoká a
v rozpore s dobrými mravmi, len za účelom obohatenia sa žalobcu.

12.Odvolacísúd preskúmalvecvrozsahuamedziachdôvodovpodanéhoodvolania(§379,§380ods.1

a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. V súvislosti so žalobcom podaným opravným prostriedkom odvolací súd upozorňuje, že rozsah

prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu
ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté
rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe
uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu odvolacích dôvodov

žalobcu obsiahnutých v podanom odvolaní. Odvolaním žalobca nenapadol výrok II. napadnutého
rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 479,08 eur s úrokom z
omeškania s použitím ust. § 144, §145 C.s.p. zastavil.

14. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac

v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.),
sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi vzťahujúcimi sa k odvolaním
napadnutému výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobu zamietol (výrok I.) a v ktorom
dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný
význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní

na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.) vzťahujúcimi sa k prijatému zamietajúcemu výroku,
ktoré odvolateľ čiastočne zopakoval v podanom odvolaní. Z uvedeného dôvodu využíva možnosť
danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
rozhodnutia.15. Pre doplnenie rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza
nasledovné.

16. Odvolateľ svoje odvolanie vymedzil odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia §
365 ods.1 písm. b/ C.s.p. a to, že mu súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom
znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom
garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu
prostriedkami, ktoré mu zákon (Civilný sporový poriadok, resp. do 30. júna 2016 Občiansky súdny
poriadok) priznáva.

17. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho
obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie
súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na

súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo
viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
(to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca
možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo

201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú
meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh
konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila
strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom -

ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.

18. V podanom odvolaní žalobca jednoznačne neuviedol , akým konkrétnym konaním súdu prvej
inštancie malo dôjsť k jeho nesprávnemu procesnému postupu, dôsledkom ktorého malo byť
znemožnenie žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že ním došlo k

porušeniuprávanaspravodlivýsúdnyproces aodvolacísúd zobsahuspisu takýtoprípadnýnesprávny
procesný postup súdu prvej inštancie ani nezistil. Pokiaľ odvolateľ za nesprávny procesný postup súdu
prvej inštancie považoval súdom prvej inštancie prijaté skutkové závery a právne posúdenie veci (ktoré
v podanom odvolaní namieta) je mu treba dať do pozornosti, že z práva na spravodlivý súdny proces
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a

predstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS
50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Rovnaký postoj odvolací súd zaujal aj k všeobecne

formulovanej námietke žalobcu o tom, že konanie trpí inou vadou majúcou za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm. d/ C.s.p.), keď namietané pochybenie z obsahu spisu nezistil.

19. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) vyplývajúcemu
z obsahu odvolania, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný
tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po
právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia
nezodpovedajúvykonanýmdôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúladesust.§191C.s.p.,
a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov

sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesovsporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 C.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci

dospelkzáveru,žeuvedenýodvolacídôvodniejenaplnený.Rozhodnutiusúduprvejinštancievovzťahu
k odvolaním napadnutému zamietajúcemu výroku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania
najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia

dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193
C.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

20. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd

prvej inštancie vo vzťahu k nároku, ktorý zostal po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania,
zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis,
namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

21. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca v podanom odvolaní nenamietal záver súdu prvej inštancie

týkajúci sa posúdenia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/, keď táto otázka vyplýva z hmotného
práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom tvrdenej povinnosti. Záver súdu prvej inštancie
nenapadnutý odvolacími dôvodmi, že žalovaný 2/ nie je v danom spore pasívne vecne legitimovaný,
predstavuje otázku spadajúcu pod právne posúdenie veci, t. j. činnosť súdu, pri ktorej súd na zistený
skutkový stav aplikuje príslušnú právnu normu.

22. Vo vzťahu k prijatým záverom súdu prvej inštancie, ktorý nárok uplatnený žalobcom ako nedôvodný
zamietol , odvolací súd konštatuje, že sa plne zhoduje s názorom súdu prvej inštancie o neúčelnosti
nákladov vynaložených poškodeným A. Á. za prenájom motorového vozidla R. T. , EČV: I. XX-XX
za obdobie od 8.12.2012 do jeho odovzdania (t.j. do dňa 17.12.2012). Konštatuje, že náklady nájmu

náhradného motorového vozidla je možné čo do základu považovať za účelné, iba v situácii, kedy nie
je jasné, aké by boli náklady na opravu poškodeného vozidla a či teda vozidlo bude alebo nebude
účelné opraviť. Akonáhle je však objektívne zrejmé, že oprava poškodeného vozidla je nehospodárna
a preto vykonávaná nebude, možno zásadne náklady nájmu náhradného vozidla považovať za účelné
len do doby, kedy je isté, že oprava vykonávaná nebude . V danej veci z vykonaného dokazovania

nepochybne vyplýva, že poškodený bol oboznámený o spôsobe likvidácie poistnej udalosti ako totálnej
škody na jeho motorovom vozidle zn. T. XXX, EČV: T. XXX ZR dňa 7.12.2017, o čom svedčí jeho
podpis na Zápise o poškodení vozidla zo dňa 7.12.2012 a týmto dňom aj nadobudol vedomosť o
nerentabilnosti opravy poškodeného motorového vozidla. Polemika žalobcu uvedená v jeho odvolaní
o tom, že „v Zápise o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo

dňa 7.12.2012 je kolónka TOTÁLNA ŠKODA označená len vo vzťahu k predpokladu a neznamená,
že osoba vykonávajúca obhliadku poškodeného motorového vozidla o takomto spôsobe likvidácie
rozhodla„ považuje odvolací súd za nemajúcu vplyv na správnosť prijatej úvahy. Žalobcovi dáva do
pozornosti, že Oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2012 ,
doručeného poškodenému dňa 17.12.2012 ( po ktorom poškodený pristúpil k odovzdaniu náhradného

vozidla) nemá charakter rozhodnutia a nemožno v súvislosti s ním hovoriť o jeho „právoplatnosti„ , ako
to uvádza odvolateľ v podanom odvolaní.

23. Pokiaľ ide o výšku poistného plnenia za užívanie náhradného motorového vozidla poškodeným za
obdobie od 29.11.2012 do 7.12.2012, súd prvej inštancie správne pri jeho určovaní vychádzal z ust. §

442ods.1Občianskehozákonníka.Odvolacísúdsazhodujesjehoúvahou,žepriurčenívýškyskutočnej
škodyjenutnévychádzaťzovšeobecnej,natrhuobvyklejcenyzanájomobdobnéhomotorovéhovozidla
v danom mieste a čase, zníženom o náklady vo výške 41,46 eur, ktoré by v danom období vznikli
poškodenému používaním vlastného motorového vozidla. Pokiaľ po vykonanom dokazovaní (dopytomna autopožičovne) súd prvej inštancie dospel k záveru, že výška nájmu za užívanie náhradného
motorového vozidla poškodeným (67,92 eur s DPH na deň) bola vzhľadom na miesto a čas nájmu,
ako aj vek a triedu poškodeného motorového vozidla (r.v. 1996) neprimeraná a následne akceptoval

priemerný nájom za užívanie náhradného motorového vozidla vo výške 41,46 eur s DPH na deň, s
týmto záverom sa odvolací súd plne stotožňuje

24. K námietkam odvolateľa týkajúcich sa neakceptovania záverov rozsudku NS ČR z 16. 10.2008,
sp.zn. 25 Cdo/2703/2006 odvolací súd poznamenáva, že v podmienkach právneho poriadku

platného v SR nezávislé a nestranné súdy rozhodujúce spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia
subjektívnych práv nie sú viazané rozhodnutiami Najvyššieho súdu ČR, keď viazanosť všeobecného
súdu inými rozhodnutiami je vymedzená v § 193 C.s.p. Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR sú sudcovia
pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného súdu
SR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto

vymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom
Ústavného súdu SR obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR
na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu. Na uvedenom základe
potom nebolo možné priznať uvedenej námietke žalobcu úspech

25. Odvolací súd k záveru uvedenému v rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.6.2013, sp.zn.
27 Cb/39/2012, na ktorý odvolateľ v žalobe a i v podanom odvolaní poukazoval uvádza, že súčasťou
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru je aj povinnosť súdu, aby sa v porovnateľnej procesnej situácii vysporiadal
s rovnakými námietkami rovnako, čo je výrazom práva na súdnu ochranu v podobe predvídateľnosti

súdnych rozhodnutí (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. júna 2016 sp. zn. II. ÚS
19/2016). Uvedené vyplýva aj z princípu právnej istoty upraveného v čl. 2 základných princípov, na
ktorých je Civilný sporový poriadok postavený tým spôsobom, že ochrana ohrozených alebo porušených
práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty (ods. 1). Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude

rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo (ods. 2).

26. Pod ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít sa považuje nielen prípad, keď je

súdne rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky ako judikát prijatý príslušným kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorého výklad, podaný v publikovanom judikáte, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky
(de facto) má ale vysokú vecnú autoritu, ale je potrebné rozumieť aj príklad, kedy sa určitá právna otázka
rieši v rozhodnutiach (rôznych) senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednotne. V prípade

označeného rozhodnutia sa však o takýto prípad nejedná.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (t.j.
vrátane vecne a právne správneho výroku o náhrade trov konania a o vrátení časti súdneho poplatku
vo výške 28,50 eur) podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1/,2/ priznal proti
žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).