Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112227787
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112227787.5

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov: 1/ V.. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, 2/
F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. D. č. XX, F., 3/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. M. č. XX/XX,
C., 4/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XX, F., toho času všetci v ÚVTOS V., navrhovatelia 1/ až
3/ zastúpení navrhovateľom 4/ I. H., proti odporcovi: 1/ Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav
na výkon väzby, G. G. 2/ Krajská prokuratúra Trenčín, so sídlom Legionárska č. 5, Trenčín, o vydanie

predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľov 1/ až 4/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín
č. k. 14C/420/2012 - 175 zo dňa 20. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia s tým, že po právoplatnosti uznesenia sa návrh postupuje na Krajskú prokuratúru Trenčín.
Zároveň súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa 4/, aby do konania na
stranu navrhovateľa 4/ vstúpil vedľajší účastník ELOJ ÚNIA. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
poukazom na ust. § 103, § 104 ods. 1, § 93 O.s.p., ust. § 38 ods. 1, 2 a § 96 zákona č. 475/2005 Z.z. o
výkone trestu odňatia slobody a ust. § 18 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre a založil ho na

tom skutkovom základe, že navrhovatelia 1/ až 4/ sa podaným návrhom domáhali vydania predbežného
opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi 1/ povinnosť zabezpečiť navrhovateľom 1/ až 4/ vykonať
a predbežne vykonávať porady medzi týmito navrhovateľmi. V danom prípade súd prvého stupňa
konštatoval, že kompetencie rozhodovať o styku medzi jednotlivým odsúdenými má riaditeľ ÚVTOS
V., a súd do nich nie je oprávnený zasahovať, pretože medzi ním a riaditeľom ÚVTOS nie sú vzťahy
nadriadenosti a podriadenosti, preto pokiaľ navrhovateľ 4/ tvrdí, že sú porušované jeho práva, právomoc

o tom rozhodnúť patrí Krajskej prokuratúre Trenčín, ktorá vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti
výkonu trestu. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je oprávnený
vo veci podaného návrhu na predbežné opatrenie konať pre nedostatok právomoci, v nadväznosti
na čo konanie napadnutým uznesením zastavil a vec postúpil orgánu príslušnému konať vo veci. V
napadnutom uznesení sa súd prvého stupňa ďalej zaoberal návrhom navrhovateľa 4/ na pripustenie
vedľajšieho účastníka do konania. Nakoľko v danom prípade sa právny záujem takéhoto vedľajšieho

účastníka na výsledku sporu nepreukázal a zastúpenie takouto právnickou osobou v už prebiehajúcom
konaní sa javilo ako neúčelné, nehospodárne a nadbytočné, keďže predseda tohto združenia už je
účastníkom tohto konania v procesnej pozícii navrhovateľa 4/, súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný
zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podali navrhovatelia 1/ až 4/ v zákonnej lehote odvolanie, v

ktorom navrhli napadnuté uznesenie zrušiť a rozhodnúť tak, že vstup vedľajšieho účastníka ELOJ
ÚNIA do konania na stranu navrhovateľa 4/ sa povoľuje, zároveň navrhli upraviť pomery na straneúčastníkov v zmysle návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. S postupom a rozhodnutím súdu
prvého stupňa sa nestotožnili, nakoľko delenú právomoc súdu a prokuratúry považujú za preukázateľne
diskriminačnú a alibistickú k právam navrhovateľov, zaručených Ústavou SR i Dohovorom o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Mali za to, že tento nezákonný postup a následné rozhodnutie
súdu prvého stupňa participuje na nezákonnom postupe a rozhodovaní zo strany odporcov 1/ a 2/.
V uvedenom zmysle sa im postup súdu prvého stupňa javil ako obštruujúci, ktorý viedol k zmareniu
zákonnej prípravy všetkých navrhovateľov na vytýčené pojednávanie, keď nedošlo k rozhodnutiu o
dočasnej úprave pomerov medzi účastníkmi konania, a to zvlášť pri zlyhaní zákonného dozoru nad

zachovávaním zákonnosti zo strany odporcu 2/ v miestach, kde sa vykonávajú tresty odňatia slobody
navrhovateľov. Ďalej uviedli, že ak by nemali možnosť tento dlhodobo pretrvávajúci nezákonný stav riešiť
súdnou cestou, arogancia moci produkovaná zo strany odporcov by mala živnú pôdy na produkovanie
aj iných nezákonných postupov. Takýto stav nezákonnosti považujú za vážne kritický a neudržateľný
pre ich ďalší pobyt v kontaminovaných priestoroch odporcu 1/. Navrhovateľ 4/ zároveň zdôraznil,
že trvá na svojom návrhu, aby do konania na stranu navrhovateľa 4/ ako vedľajší účastník vstúpilo

občianskezdruženieELOJÚNIA.Vtejtosúvislostidôvodil,žetátoprávnickáosobabolapriamodotknutá
konaním odporcu 1/, keď tento neumožnil vstup jej zástupcov do objektu ÚVTOS V. napriek tomu,
že navrhovateľ 4/ bol ELOJ ÚNIOU zastupovaný v postavení svedka - poškodeného v konaní ČVS:
ORP-471/1-OVK-ZA-2011. Ďalej vyjadril veľkú nedôveru voči súdu prvého stupňa, ktorého postup
označilzaobštruujúciadiskriminačný,mariacimožnosťnavrhovateľovoprieťsavkonaníoaktívnuúčasť

vedľajšieho účastníka. Mal za to, že súd je povinný označené dôkazy zadovážiť k svojej rozhodovacej
činnosti o jednotlivých návrhoch, pričom súd prvého stupňa nielenže nerozhodol v zákonnej lehote, ale
nemal žiaden zákonne zadovážený dôkaz, ktorý označili navrhovatelia k spravodlivému rozhodnutiu.
Na záver zhrnul, že nezabezpečením dôkazov k jednotlivým návrhom súd prvého stupňa navrhovateľov
procesne znevýhodnil a rozhodol následne v rozpore s reálnou situáciou, ktorú zámerne v prospech

odporcu skreslil tým, že si nesplnil zákonnú povinnosť zadovážiť dôkazy označené navrhovateľmi.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolacie námietky navrhovateľov 1/
až 4/ nemožno považovať za dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v celom rozsahu

ako vecne správne potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konaniezastaví.Akvecnespadádoprávomocisúdov,aleboakmápredchádzaťinékonanie,súdpostúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov súd rozhoduje o tom, či vec predložená súdu patrí do právomoci súdu. Súd
nemôže vysloviť, že vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôže postúpiť na konanie a rozhodnutie
inému orgánu verejnej moci.

Právomoc súdu prejednávať a rozhodovať vec v občianskom súdnom konaní je jednou z procesných
podmienok konania, na ktorú súd prihliada kedykoľvek počas konania - súd je preto z úradnej
moci povinný kedykoľvek za konania skúmať, či je daná jeho právomoc v konkrétnej veci, pričom
nedostatok právomoci predstavuje nedostatok podmienky konania, ktorú nemožno odstrániť a súd je

povinný konanie zastaviť; po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania je súd povinný postúpiť
vec príslušnému orgánu na rozhodnutie vo veci. Zákon stanovuje, že v občianskom súdnom konaní sa
prejednávajú a rozhodujú (i) všetky veci, ktoré vyplývajú zo vzťahov občianskoprávnych, pracovných,
rodinných, obchodných a hospodárskych, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o
nich iné orgány; (ii) všetky iné veci, ak tak stanoví zákon, (iii) v občianskom súdnom konaní súdy

preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo
iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich
iné orgány. Občianskoprávnymi vzťahmi sú vzťahy upravené predovšetkým Občianskym zákonníkom ajeho vykonávacími predpismi, ale i inými zákonmi, ktoré upravujú vo všeobecnosti oblasť uspokojovania
hmotných a kultúrnych potrieb medzi občanmi a právnickými osobami, resp. medzi občanmi navzájom.

Súd nemôže vo veci rozhodnúť, pokiaľ neboli splnené všetky procesné podmienky, pričom ako
podmienky konania možno jednoznačne označiť procesné predpoklady, za ktorých súd môže rozhodnúť
vo veci; procesnými podmienkami sú také vlastnosti súdu a účastníkov, ktoré umožňujú dosiahnuť cieľ
občianskeho súdneho konania (ide o právomoc, príslušnosť, nezaujatosť zo strany súdu, spôsobilosť
byť účastníkom konania, procesnú spôsobilosť, spôsobilosť byť zástupcom zo strany účastníkov).

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovatelia 1/ až 4/ sa návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia, podaným dňa 09.12.2013 v konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn.
14C/420/2012, domáhali uloženia povinnosti odporcovi 1/ zabezpečiť navrhovateľom 1/ až 4/ vykonať a
predbežne vykonávať porady medzi týmito navrhovateľmi, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa ust. § 96 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody dozor nad zachovávaním

zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre prokurátor dozerá na to, aby v miestach,
kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná
výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj v celách

policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného
štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali
zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

Podľa ust. § 47 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre na vykonávanie dozoru nad zachovávaním

zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná
sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení
prokurátori.

Podľa ust. § 47 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre miestne príslušný na vykonávanie dozoru je

krajskýprokurátortejprokuratúry,vktorejobvodemásídloorgánvykonávajúcisprávumiestauvedeného
v odseku 1.

Podľa ust. § 49 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre na vybavenie podnetu je príslušný ten prokurátor,
ktorý je príslušný na vykonanie opatrení vyplývajúcich z podaného podnetu.

Súd prvého stupňa správne skúmal, či má právomoc na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci,
nakoľko nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k
zastaveniu konania. Túto otázku posudzoval správne v spojitosti so zákonom č. 475/2005 Z.z. o výkone
trestu odňatia slobody, ako i zákonom č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.

V danom prípade odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodnutie
o vymedzenom predmete konania („uloženie povinnosti zabezpečiť navrhovateľom 1/ až 4/ vykonať
a predbežne vykonávať porady medzi týmito navrhovateľmi“) nepatrí do právomoci súdov, nakoľko
sa nejedná o spor alebo inú právnu vec, ktorá vyplýva z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,

obchodných a hospodárskych vzťahov (ust. § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), nejde ani o
prípadpreskúmaniazákonnostirozhodnutiaorgánuverejnejsprávyarozhodnutia,opatreniaaleboiného
zásahu orgánu verejnej moci, ani o rozhodnutie o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov
územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s
nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy (ust. § 7 ods. 2 O.s.p.),
a napokon nejde ani o inú vec, o ktorej by to ustanovoval zákon (ust. § 7 ods. 3 O.s.p.), čo je
neodstrániteľnou prekážkou konania v zmysle ust. § 104 ods. 1 O.s.p., pre ktorú je potrebné konanie
zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že absencia právomoci civilného súdu konať a
rozhodnúť v tejto veci vyplýva zo skutočnosti, že v rámci občianskeho súdneho konania nie je možné

domáhať sa uloženia povinnosti Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, týkajúcej sa zabezpečenia
možnosti navrhovateľov ako klientov ústavu vykonávať medzi sebou porady a zasahovať tak do
kompetencií, ktoré sú zákonom vyhradené iným subjektom. Ako to už správne skonštatoval aj súd
prvého stupňa, dozor nad zachovávaním zákonnosti (nevynímajúc zabezpečenie faktickej možnostiuplatniť svoje právo zakotvené v ust. § 38 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody)
patrí s poukazom na ust. § 18 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre prokurátorovi, ktorý je tak
príslušný na konanie o návrhu navrhovateľov, cítiacich sa byť ukrátenými na svojich právach v pozícii

odsúdených vo výkone trestu.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď
predmetné konanie o nariadenie predbežného opatrenia pred nedostatok právomoci zastavil a vec
postúpil Krajskej prokuratúre Trenčín ako príslušnému orgánu.

Pokiaľ ide o výrok napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý návrh
navrhovateľa 4/, aby do konania na jeho stranu vstúpil vedľajší účastník občianske združenie ELOJ
ÚNIA, tento odvolací súd rovnako považuje za správny.

Podľa ust. § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi

zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Citované ust. § 93 ods. 1 O. s. p. hovorí o právnom záujme na výsledku sporu, teda víťazstve
podporovaného účastníka, pričom nestačí iba morálny záujem alebo majetkový, ale musí isť o existujúci

právny záujem osoby na výsledku sporu s priamym dopadom do hmotného práva. Keďže úlohou
vedľajšieho účastníka je procesne pomáhať tej strane, na ktorej vystupuje, jeho prípadné víťazstvo môže
ovplyvniť jeho hmotnoprávne postavenie.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanom prípade nemožno hovoriť o hmotnoprávnom záujme

navrhovaného vedľajšieho účastníka na úspechu navrhovateľa 4/ v konaní vedenom na súde prvého
stupňa pod sp. zn. 14C/420/2012 vo vyššie uvedenom zmysle, nakoľko rozhodnutie vo veci samej
nepredpokladá žiaden vplyv na hmotnoprávne postavenie vedľajšieho účastníka. V prejednávanej
veci nebol jednoznačne preukázaný právny záujem občianskeho združenia ELOJ ÚNIA na výsledku
konania, v ktorom sa navrhovatelia 1/ až 4/ (pričom navrhovateľ 4/ je zároveň predsedom predmetného

občianskeho združenia) domáhajú určenia, že odporca pri výkone metodickej činnosti porušil ust. § 18
ods. 9 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a je povinný vytvoriť navrhovateľom 1/
až 4/ zákonné podmienky v Ústave na výkon trestu odňatia slobody V., ako aj náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 70.000 Eur. O právny záujem vedľajšieho účastníka ide pritom spravidla vtedy, ak
rozhodnutím vo veci môže byť dotknuté jeho právne postavenie alebo práva a povinnosti vyplývajúce z

hmotného práva. Za právny záujem sa pritom nepovažuje len právny záujem na výroku rozhodnutia v
predmetnej právnej veci, ale aj záujem na skutkových a právnych záveroch, na ktorých je rozhodnutie
v predmetnej veci založené (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2010). Odvolací súd je toho
názoru, že už zo samotného charakteru uvedeného konania vyplýva, že jeho výsledok nie je spôsobilý
ovplyvniť hmotnoprávne postavenie občianskeho združenia ELOJ ÚNIA, v dôsledku čoho odvolací súd

nepovažujezákonnúpodmienkuvedľajšiehoúčastníctvavzmysleust.§93ods.1O.s.p.-právnyzáujem
na výsledku sporu, za splnenú a z uvedeného dôvodu posúdil vedľajšie účastníctvo v konaní na strane
navrhovateľa 4/ ako neprípustné.

Preto bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa aj v tejto časti ako vecne správne potvrdené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .