Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. jún 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9Csp/182/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417213623
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417213623.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v sporovej

veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, zast.: Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: H.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXXX/XX, N., štátny občan SR, o zaplatenie 70,04 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 70,04 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy
22,28 eur od 06.01.2015 do zaplatenia a 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 47,76 eur od
04.02.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy
70,04 eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za poskytovanie elektronických komunikačných
služieb a náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako postupca dňa 27.08.2015 na
základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému

oznamované listom zo dňa 12.02.2016.

3. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom
v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačnej služby žalovanému právnym
predchodcom žalobcu. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky
dohodnuté v aktuálnom cenníku.

4. Žalobca vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúru č.7411583020 na sumu 22,28 eur, splatnú
05.01.2015, č. 7500430019 na sumu 47,76 eur splatnú 03.02.2015, č. ktoré žalovaný v lehote splatnosti
neuhradil.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. V súlade s § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) súd prejednal vec
bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.06.2018.7. Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento skutkový stav
veci:

Žalovaný a právny predchodca žalobcu uzavreli v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách Zmluvu o poskytovaní verejnej služby a Dodatok k tejto zmluve, na základe ktorej sa
právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby za zvýhodnenú
cenu. Keďže žalovaný porušil podmienky upravené vyššie uvedenou Zmluvou, vznikol žalobcovi nárok
na zaplatenie poskytnutých služieb spolu vyúčtovaných faktúrou č. 7411583020 na sumu 22,28 eur,

splatnou 05.01.2015, č. 7500430019 na sumu 47,76 eur splatnou 03.02.2015. Celková výška žalobcovej
pohľadávky voči žalovanému z titulu nehradených faktúr za poskytované služby teda predstavuje sumu
70,04 eur. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako postupca dňa 27.08.2015 na základe Rámcovej zmluvy
o postúpení pohľadávok postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postúpenie pohľadávky
z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované listom zo dňa
12.02.2016.

8. Po právnej stránke posúdil súd žalobu nasledovne:

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom

od 01.11.2011, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od
01.01.2012,zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné

pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré

podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu; ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným došlo k uzavretiu Zmluvy o poskytovaní verejnej služby v znení Dodatku. Zmluva bolauzatvorená v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov. Rovnako v konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe
platne uzavretej Zmluvy o poskytovaní verejnej služby poskytol žalovanému telekomunikačné služby,

za poskytnutie ktorých mu vystavil faktúru č. 7411583020 na sumu 22,28 eur, splatnú 05.01.2015,
č. 7500430019 na sumu 47,76 eur splatnú 03.02.2015. Celková výška žalobcovej pohľadávky voči
žalovanému z titulu nehradených faktúr za poskytované služby teda predstavuje sumu 70,04 eur.

10. Na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a citovaných zákonných ustanovení dospel

súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. V konaní mal súd za preukázané, že žalovaný neuhradil
žalobcovi cenu žalobcom poskytnutých elektronických komunikačných služieb vyúčtovaných faktúrami
spolu v sume 70,04 eur, súd preto v zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných
ustanovení, zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

11. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 121 ods. 3,§

517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalobcovi priznal úroky
z omeškania od druhého dňa po splatnosti jednotlivých faktúr.

12. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§

38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanieexekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).