Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. november 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/229/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314208903
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8314208903.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36613843protižalovanémuD.G.,nar.XX.XX.XXXX,J.XXXX/XX,U.,t.č.bytomQ.XX,U.,ozaplatenie
15 533,79 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi nepriznáva.

Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO:
42362962, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 22. 7. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú v 1. rade O.
G., nar. XX. X. XXXX a žalovaného v 2. rade D. G., nar. XX. XX. XXXX, aby spoločne a nerozdielne
zaplatili žalobcovi sumu 15 533,79 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 11. 8. 2010 do 8.
2. 2012 vo výške 236,57 eur, úrok z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 15 533,79 eur od 9. 2.
2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653, uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 25. 4. 2008 Zmluvu č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaným boli poskytnuté peňažné prostriedky. Podmienky čerpania
peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplní zmluvných
povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach.
Žalovaní porušili podmienky zmluvy tým, že úver nesplácali riadne a včas. Zmluvou o postúpení
pohľadávok, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dňa 15. 12. 2011, bola

pohľadávka zo zmluvy o úvere postúpená na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlh žalovaných
bol vyčíslený na sumu 18 302,60 eur, ktorá pozostáva z istiny 16895,10 eur, úroku 363,94 eur, úroku
z omeškania 1037,58 eur a ostatného príslušenstva 5,98 eur. Žalobca však podal na súd žalobu len o
zaplatenie sumy 15 533,79 eur s prísl..

Predmetom konania boli splátky úveru za obdobie od 10. 8. 2010 do 10. 4. 2018 v počte 93 a celkovej
výške 15 533,79 eur (93x 167,03 eur). Tu žalobca poukázal na to, že právny predchodca žalobcu

poskytol žalovaným úver vo výške 11 617,87 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po
167,03 eur vždy k 10. dňu v mesiaci. Žalobca si súčasne uplatnil aj kapitalizovaný úrok z omeškania zo
splátok za obdobie od 11. 8. 2010 do 8. 2. 2012 v sume 236,57 eur, úrok z omeškania vo výške 10%
ročne zo sumy 15 533,79 eur od 9. 2. 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.2. Žalovaná, ktorá bola pôvodne žalovaná v 1. rade, O. G., zomrela počas konania dňa X. X. XXXX.
Preto v súlade s ustanovením §107 ods. 3 O.s.p. súd pokračoval v konaní s dedičom pôvodne žalovanej

v 1. rade, ktorým je D. G. (viď spis tunajšieho súdu pod sp. zn. XXD XX/XX, C.. XX/XX).

3. Dňa 21. 10. 2014 došlo na súd podanie občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42362962, ktoré prostredníctvom právneho
zástupcu, s poukazom na ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p. oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší

účastník na ochranu a podporu práv žalovaných.

Po doručení žaloby a jej príloh, vedľajší účastník na strane žalovaných, žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť s tým, že si uplatnil náhradu trov konania. Uviedol, že z predložených dôkazov nevyplýva,
kedy a ako žalovaní úver reálne vyčerpali, ktoré splátky a kedy žalovaní splatili a v akej výške. Taktiež
nebolo dokázané, kedy a ako Slovenská sporiteľňa a.s. alebo žalobca vyzvali žalovaných na zaplatenie

zvyšného dlhu kvôli omeškaniu so splátkami. Za zosplatnenie celého úveru nemožno považovať
oznámenie o postúpení pohľadávky, keďže ani z neho nie je zrejmý žiaden ako interpretovateľný prejav
vôle SLSP, a.s.. Súčasne namietal aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na ustanovenie §92 ods. 8
Zákona o bankách č. 483/2001 Z.z..

4.Žalobca,prostredníctvomprávnehozástupcu,podaniamidoručenýmsúdudňa26.8.2014adňa13.4.
2015, trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Má za to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať
ustanovenie §392 ods. 2 a §397 Obchodného zákonníka a 4ročnú premlčaciu dobu s poukazom na
skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom a teda bez ohľadu na povahu jeho
účastníkov, spravuje sa Obchodným zákonníkom. Súčasne mal za to, že má aktívnu legitimáciu vo

veci, keďže podľa gramatického výkladu ustanovenia §92 ods. 8 Zákona o bankách č. 483/2001
Z.z., sa nevyžaduje doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi ako podmienka pre platné postúpenie
pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne vyzvala dlžníka na
plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle §524 Občianskeho zákonníka. S
nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. Navyše

však súdu predložil list, v ktorom pôvodná žalovaná v 1. rade listom zo dňa 12. 12. 2008 bola upozornená
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., na omeškanie so splácaním úveru. Poukázal tu aj na názor C..
D.. P. B. H.., A..E., publikovanom v časopise Súkromné právo č. X/XXXX.
5.Tunajšísúdvovecirozhodolrozsudkomzodňa26.11.2015č.k.5C/229/2014-115tak,žežalovanému
uložilpovinnosťuhradiťžalobcovisumu13529,43eurspríslušnýmiúrokmizomeškaniaavprevyšujúcej

časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Zaplatenie
priznaných nárokov súd povolil žalovanému splátkami po 30 eur mesačne. Ďalej súd týmto rozsudkom
pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania - Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42362962 s tým, že vedľajšiemu účastníkovi
nepriznal náhradu trov konania.

6. Na základe odvolania žalobcu a vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na strane žalovaného, Krajský
súd v Prešove uznesením zo dňa 8. 6. 2017 č.k. 4Co/44/2016-170 zrušil rozsudok v jeho napadnutej
časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o pripustení vstupu vedľajšieho
účastníka do konania Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV na

strane žalovaného a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

Vo svojom rozhodnutí krajský súd poukázal na ustanovenie §92 ods. 8 Zákona o bankách. Uviedol,
že banka má právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je

nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej
mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať
pred postúpením pohľadávky. Žalobca však takéto oprávnenie podľa názoru odvolacieho súdu nemá.
Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia §
92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky),

a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné
postúpeniu pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Špecifické pôsobenie
bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie jesplatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý
dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový
subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia. Termín používať prirodzene zahŕňa

aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.
Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.
Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie,
pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní. Odvolací

súd opakovane zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku
z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom
a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť
predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie
by mala banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky (porov. rozhodnutie KS v Bratislave vo
veci 6Co/58/2016, cit: „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo

k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s. nebola oprávnená postúpiť svoju
pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok
z 21.10.2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. Vzhľadom na to v súlade
so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než má. je neplatnou aj zmluva z 01.12.2010.
ktorou advokátska kancelária Havel & Holásek. spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi.

Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia.“

Odvolací súd tak postupom podľa §389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch a
postupom podľa §391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým,
že úlohou súdu prvej inštancie bude vo veci znovu konať a rozhodnúť v naznačených intenciách, a svoje

nové rozhodnutie náležite odôvodniť v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP. Podstatným pre
rozhodnutie bude vyhodnotiť, či žalobca má aktívnu legitimáciu v predmetnom spore.

7. Listom zo dňa 29. 9. 2017 súd vyzýval žalobcu, aby súdu predložil listinné dôkazy preukazujúce
žalobcovu aktívnu vecnú legitimáciu v spore a to v zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 4Co/44/2016 zo dňa 8. 6. 2017, kde Krajský súd v Prešove uviedol, že podstatnou vecou pre nové
rozhodnutie je vyhodnotiť, či žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8
Zákona o bankách a tej skutočnosti, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle tohto ustanovenia
môže byť len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými. Vzhľadom na dôvody zrušujúceho
uznesenia táto skutočnosť zo strany žalobcu nebola doposiaľ v konaní preukázaná.

8. Žalobca doručil súdu podania zo dňa 16. 10. 2017, z obsahu ktorých vyplýva, že oznámenie
o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností
žalovanému, bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu žalobcu. Zo znenia ust. §92 ods. 8 Zákona
o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už

splatná. Citované ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ dlžník je v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške
peňažného záväzku, nie len časť s ktorou je dlžník v omeškaní. Zmluvné strany si v zmluve o splátkovom
úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok.
Žalovaný sa dostal do omeškania, uvedené termíny neplnil a právnemu predchodcovi žalobcu tým

vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu toto svoje
oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca listom zo dňa 20. 1. 2012.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi, najmä so zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o

postúpení pohľadávok a jej prílohami, oznámeniami o postúpení pohľadávok, oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, výzvami k úhrade, pokusom o zmier, platobnou históriou žalovaných,
osvedčením o dedičstve a zistil tento skutkový stav.

10. Dňa 25. 4. 2008 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto

4, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci, uzatvorili Zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 11
617,87 eur (350 000 Sk) pri úrokovej sadzbe 11,75% ročne a pri RPMN 13,39%. Žalovaní sa zaviazali
poskytnutý úver splatiť pravidelnými mesačnými splátkami po 167,03 eur (5032 Sk), splatnými vždy k10. dňu v kalendárnom mesiaci, s dátumom prvej splátky 10. 5. 2008 a dátumom poslednej splátky 10.
4. 2018.

11. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.

Podľa čl. 7.6.1. písm. a), a) Všeobecných obchodných podmienok, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek
zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta a/alebo ak je klient v omeškaní so
splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10dní, banka je oprávnená vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný
splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

12. Listom zo dňa 12. 12. 2008, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO:
00 151 653, upozornila pôvodne žalovanú v 1. rade O. G., na omeškanie so splácaním splátok úveru
v danej veci. K tomuto listu však súdu nebol predložený žiaden doklad ani o odoslaní zásielky a ani o

doručení adresátovi.

13. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/B. zo dňa XX. XX. XXXX a prílohami k tejto zmluve,
právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653,
postúpila svoju pohľadávku voči žalovaným zo zmluvy o úvere, na žalobcu. Uvedenú skutočnosť právny

predchodca žalobcu oznámil žalovaným v 1. a 2. rade listami zo dňa 27. 12. 2011.

Podľa Prílohy č. 1 k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok, dlh žalovaných ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavuje sumu 18 302,60 eur, ktorá pozostáva z istiny 16 895,10 eur, úroku 363,94 eur,
úroku z omeškania 1037,58 eur a ostatného príslušenstva 5,98 eur.

14. Listom zo dňa 20. 1. 2012 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 20. 1. 2012 a súčasne
vyzval žalovaných na úhradu celého zostatku dlhu najneskôr do 30. 1. 2012 a to z dôvodu, že zo strany
žalovaných došlo k porušeniu ich zmluvnej povinnosti splácať úver riadne a včas.

15. Pokusom o zmier zo dňa 17. 6. 2014 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr
do 20. 6. 2014 a to vo výške 22 947,03 eur.

16. Z Osvedčenia o dedičstve notárky D.. E. M. zo dňa 11. 5. 2015 č.k. XXD/XX/XX, Dnot.XX/XX súd
zistil, že pôvodne žalovaná v 1. rade O. G.Á. zomrela počas konania dňa X. X. XXXX. Jediným jej

dedičom je žalovaný v 2. rade D. G., ktorý nadobudol aj aktíva a aj pasíva.

17. Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu s poukazom na svoje
písomné vyjadrenia s tým, že žiadal zaviazať na celú dlžnú sumu žalovaného, ktorý je súčasne aj
dedičom po pôvodne žalovanej v 1. rade. Podľa názoru žalobcu, právny predchodca žalobcu mal právo

a nie povinnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a toto svoje oprávnenie nevyužil. Mimoriadnu
splatnosť vyhlásil žalobca dňa 20. 1. 2012 a s postúpením pohľadávky prešli na žalobcu aj všetky
práva, teda aj vrátane oprávnenia vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Ďalej žalobca má za to,
že právnou skutočnosťou, na základe ktorej mal dlžník plniť novému veriteľovi, je oznámenie jeho
pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky, ktoré sa udialo a dlžník sa v takomto prípade nemôže

dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. V súvislosti s ustanovením §92 ods. 8 Zákona
o bankách žalobca má za to, že toto ustanovenie nemôže byť spájané s aktívnou legitimáciou žalobcu
ako postupníka pohľadávky. Ale je to len úprava výnimiek z bankového tajomstva a preto aj určitá
sankcia za nedodržanie týchto postupov nemôže byť zamietnutie aktívnej legitimácie žalobcu, ale
iba administratívna zodpovednosť postihnuteľná Národnou bankou Slovenska. Žalobca má za to, že

preukázal aj aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore, a preto žiadal žalobe vyhovieť a uplatnil si náhradu
trov konania.

18. Žalovaný na pojednávaniach uviedol, že pôvodne žalovaná v 1. rade O. G., bola jeho manželka s
tým, že z ich manželstva nepochádzajú žiadne deti, teda je jediným jej dedičom. So vstupom vedľajšieho

účastníka,ktorýmávystupovaťnajehostranevtomtokonaní,súhlasil.Kotázke,čieštevr.2008mubola
doručovaná od Slovenskej sporiteľne výzva na zaplatenie dlhu, si už nepamätal. Potvrdil však, že v r.
2008 od uvedenej spoločnosti s jeho nebohou manželkou čerpali úver, ktorý použili na úhradu dlhu, ktorý
im vznikol s užívaním bytu. Krátko na to tento úver však prestali splácať z dôvodu, že žalovaný prišielo prácu a nemali dostatok finančných prostriedkov. Po nahliadnutí do spisu a zmluvy na čl. 5, žalovaný
potvrdil,ženazmluvejejehopodpis.Odpredchádzajúcehorozsudkužalovanýnevykonalžiadnuúhradu
v prospech žalobcu. Ak súd dospeje k záveru, že má uhradiť časť dlhu, je ochotný tento dlh uhradiť,

avšak v splátkach, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlhu naraz. Žalovaný
je nezamestnaný a nepoberá žiadnu dávku. Žije iba z toho, čo si zarobí príležitostne brigádnicky a s
pomocou rodičov. Býva v garsónke, kde mu rodičia hradia nájomné 150 eur. Nie je schopný hradiť vyššie
platby ako 30 eur mesačne.

19. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

20. Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) Zák. č. 250/2007 Z.z, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim

1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby,
2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej
pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, ´
3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.
Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú

osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne

opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o
tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

Podľa ustanovenia §879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. 4. 2004, týmto zákonom sa
preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe, kde okrem iných aktov, je uvedená

aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Keďže citovanú smernicu Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od
1. 4. 2004, súd posúdil úverovú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj podľa tejto smernice.

Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, na účely

tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1, 2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.Podľa ustanovenia §4 ods. 1,2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. V danej veci súd mal dostatočne preukázané, že žalovaným O. G. a D. G. ako dlžníkom, Slovenskou
sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom, bol poskytnutý úver vo

výške 11 617,87 eur pri úrokovej sadzbe 11,75% ročne a pri RPMN 13,39%. Tento úver sa dlžníci
zaviazalisplatiťpravidelnými120mesačnýmisplátkamipo167,03eur,splatnýmivždyk10.dňuvmesiaci
s dátumom prvej splátky 10. 5. 2008 a dátumom poslednej splátky 10. 4. 2018.

22. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom

spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s dlžníkmi, fyzickými osobami -
nepodnikateľmi (čo vyplýva z označenia dlžníkov v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre
nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu
aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka. Na
uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať aj zákon č. 250/2007 Z.z., kde v ustanovení §2 písm. a) a b)
je vymedzený pojem spotrebiteľ a predávajúci. Taktiež na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovaťaj Zák. č. 258/2001 Z.z., kde v ustanovení §2 písm. a) a b) Zák. č. 258/2001 Z.z. je špecifikovaný
spotrebiteľský úver a zmluva o spotrebiteľskom úvere a v ustanovení §4 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z.z.
je definovaný veriteľ a spotrebiteľ.

Žalobca postavenie žalovaných ako spotrebiteľov ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné
aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo a to hlavne zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa a neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len
tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa §54 odsek 2 OZ sa v

pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa. V Obchodnom zákonníku je
síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide
o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku špeciálnym právom a má teda prednosť.

Nepochybne, zmluva prejednávaná v tomto konaní je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch,

taktiežajZákonoochranespotrebiteľa,akoajsmernicuRady93/13/EHS.Natútozmluvujetakpotrebné
aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo. Podľa §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v
pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie,

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je

chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z
22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/

EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/
ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté
na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv.
eurokonformným výkladom.

23. Ďalej podľa listinných dôkazov, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2011, spoločnosť
Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava, mala postúpiť svoju pohľadávku zo spornej Zmluvy na spoločnosť
postupníka - na žalobcu s tým, že podľa Prílohy č. 1 k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok, dlh
žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje sumu 18 302,60 eur, ktorá pozostáva z istiny 16

895,10 eur, úroku 363,94 eur, úroku z omeškania 1037,58 eur a ostatného príslušenstva 5,98 eur.

24. Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.Podľa ustanovenia §92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z., účinného ku dňu postúpenia pohľadávky, ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to

neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého
fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ
ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme
hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na
strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne

oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto
oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobca svoje nároky
voči žalovanej odvodzuje zo zmluvy, ktorú táto uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou
poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto nároky mal
žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový

stav opodstatňuje záver, že postúpenie je voči dlžníkovi platné a účinné.

Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo

pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho
konania(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

25. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky (ďalej len
„banka“ ) je obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z.z. o bankách o zmene a doplnení ďalších predpisov

(ďalej už len „zákon o bankách“) ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou ( lex
generalis ) o postupovaní pohľadávok v § 524 až 530 Občianskeho zákonníka, a to nadobudnutia
účinnosti aktuálneho zákona o bankách od 01.januára 2002. Ustanovenie § 92 ods. 8 (pred 01. januárom
2009 ust. § 92 ods. 7) zákona o bankách upravuje zákonné predpoklady, ktoré musia byť splnené v
čase postúpenia pohľadávky. Zákonom o bankách sú - odchylne od všeobecných pravidiel o postúpení

pohľadávky v Občianskom zákonníku - sprísnené pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné
subjekty.

Citované ustanovenie §92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky
pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky

bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o
postúpení pohľadávky (§524 a nasl.). Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže
banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená,
že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu
klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení §92

ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je
absolútne neplatný podľa §39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
má súd povinnosť prihliadať ex offo.Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej právnej úprave
bolo uzákonené z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým neplatičom
dlhov použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou. Takéto postupovanie bánk voči ich klientom zákon o bankách doteraz výslovne
neupravoval, čo v praxi spôsobovalo vážne výkladové problémy pri riešení otázky, či by pri prípadom
postúpení pohľadávky banky voči jej klientovi došlo alebo nedošlo k porušeniu bankového tajomstva s
cieľom ochrany klientov bánk.

Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia
bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti
odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa.

Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa
takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho

úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť
postupníka.

Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle §92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., môže byť iba pohľadávka
alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé pohľadávky) a to za predpokladu predchádzajúcej

písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom postúpenia pohľadávky a musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky.

26. Súd poukazuje aj na závery zasadnutia občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove

konaného dňa 21. 3. 2017, v zmysle ktorých: Ustanovením §92 ods. 8 zákona o bankách sa sledovalo
sprísnenie postúpenia césie bankovej sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý
poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s
ktorou dojednal finančnú službu (Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok
ešte pred postúpením pohľadávky ...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej

pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová lehota, možnosť postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané
subjekty neodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana
bankového tajomstva. Zákonom č. 299/2016 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2017 zákonodarca pristúpil k
ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach a to k zúženiu okruhu
subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu základného imania

u postupníka najmenej 500 000,- eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské
úvery do 10 000,- eur a pod) a ii. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne
opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek
z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky
v neprospech spotrebiteľa. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v

spotrebiteľských veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom
na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom
vylučujú dobromyseľnosť postupníka.

„Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho

mimoriadnejsplatnosti),Slovenskásporiteľňa,a.s.nebolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveru
vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto
nemôže na iného previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z 01.12.2010. ktorou advokátska
kancelária Havel&Holásek. spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v

spore chýba aktívna vecná legitimácia.“ (rozsudok KS v Bratislave vo veci sp. zn. 6Co/58/2016.“

27. Ak predpoklady podľa ustanovenia §92 ods. 8 Zákona o bankách nie sú splnené, pohľadávka banky
nie je postupiteľná a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané a je v priamom rozpore so
zákonom. Ako také je teda neplatné, a to nie len medzi stranami, ale aj navonok, voči dlžníkovi.

Vyššie uvedené ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa
zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojenéšpecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle §27 a nasl. zákona č.
483/2001 Z. z., ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a
povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky

z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah
právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-
postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie §525 ods. 1
Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ
povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného
špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť
v zmysle § 2 ods. 3 zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha
dohľadu národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú
činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takým povolením, na základe ktorého by mohol

vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaných fyzickým osobám bankami, teda bankovou
činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej
z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu ako neplatnú pre rozpor so zákonom. Z tohto dôvodu
ani samotné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu žalobcu.

Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke
postúpiťjejpohľadávkyvočiklientovizasplnenieurčitýchvyššieuvedenýchpodmienok,ktorýchsplnenie
však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v
priamom rozpore s ustanovením §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účelom uvedeného ustanovenia

je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení
prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch
neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto
neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa
§526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v §525

Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle §526 Občianskeho zákonníka,
nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol
oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

28. Súd postupoval v zmysle vyššie citovaného ustanovenia §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ktoré

ukladábankepredtýmakopostúpisvojupohľadávku,povinnosťsplneniaurčitýchpodmienok.Preplatné
postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky upravené v § 92 ods.
8 zákona o bankách, t.j. spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle citovaného ustanovenia môže
byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé pohľadávky), a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom postúpenia pohľadávky. Musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Z obsahu spisu je zrejmé, že postupca - Slovenská sporiteľňa, a.s. neukončil záväzkovo-právny vzťah
uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a dlžníkmi na strane druhej strane, nebola vyhlásená

mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a
žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť (predčasné ukončenie zmluvy) preukázali.

Z ustanovenia §92 ods. 8 zákona bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne

išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej
pohľadávkyzodpovedajúcejnesplácanémudlhu,atoajosobe,ktorániejebankou“.Pokiaľtedapôvodný
veriteľ postúpil zmluvou z 15. 12. 2011 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu, postupoval v
rozpore s ustanovením §92 ods. 8 Zákona o bankách. Totiž, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol
splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa a. s. nebola

oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva
o postúpení pohľadávky z 15. 12. 2011 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia
§39 Občianskeho zákonníka. Súd pre úplnosť poukazuje, že žalobca nie je ani subjektom oprávneným
poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžií ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnostiúveru je pritom úkonom, ktorý možno podriadiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca
nebol ani oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.

Žalobca v konaní ani nepreukázal existenciu písomnej výzvy (banky) po tom, čo boli dlžníci (klient
banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných
splátok. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok nebolo
preto v konaní preukázané. Podľa názoru súdu, list zo dňa 12. 12. 2008, ktorým spoločnosť Slovenská
sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653, upozornila pôvodne žalovanú v 1. rade O.

G., na omeškanie so splácaním splátok úveru, toto nespĺňa. Jednak k tomuto listu nebol predložený
žiaden doklad ani o odoslaní zásielky a ani o doručení adresátovi a jednak žalobca nepreukázal, že aj
žalovaný v 2. rade bol vyzvaný na úhradu dlhu.

29. Z už uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia (§39 Občianskeho zákonníka),
pričom postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť

a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného
postúpenia. Postupca, ktorému mala byť pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného
povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na
splneniejehozáväzkuaklientnapriektomuzostalvomeškanísosplatenímsvojhozáväzkuaspoň90dní.

Z dôvodu, že súd nemal v tomto konaní preukázané, že by právny predchodca žalobcu splnil podmienky
v súlade s ustanovením §92 ods. 8 Zákona o bankách, t.j. že by žalovaných pred postúpením
písomne vyzval na plnenie dlhu a napriek tomu žalovaní zostali v omeškaní so splatením svojho
záväzku aspoň 90dní a ani to, že pred postúpením pohľadávky bol dlh zosplatnený pôvodným
veriteľom, čo malo za následok neplatné postúpenie pohľadávky a tým aj nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu v danom konaní. Žalobca tak nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou
v predmetnom konaní, lebo zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť
zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte
nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov,
teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7

ods. 1 zákona o bankách potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené zákonné predpoklady
§ 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu (postupníka). Preto súd
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p.. Súd žalobu žalobcu zamietol a teda

žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Preto mu patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu.
Žalovanému preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli,
preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.

31. V konaní vystupovalo na strane žalovaných ako vedľajší účastník Občianske združenie Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42362962, ktorému súd náhradu
trov konania nepriznal z dôvodu, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania
iba v prípade, ak právo na náhradu vznikne a bolo priznané strane sporu, na strane ktorého v konaní
vystupoval. Dôvodom nepriznania trov konania je aj tá skutočnosť, že v období vstupu vedľajšieho

účastníka do konania bola aj povinnosťou súdu ex offo preskúmať žalobný návrh, posúdiť ho z hľadiska
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, preto v danom prípade nebolo preukázané účelné vynaloženie
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, z ktorého dôvodu mu súd náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.