Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Cb/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816203044
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8816203044.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Slovenská

obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave,
Prievozská 32, 827 99 Bratislava, IČO: 17 331 927, proti žalovanému: U. Q. M., R. XXX/XX, XXX XX
U. W. M., K.: XX XXX XXX, zastúpenému: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát, ul. Vodná 6, 040 01 Košice,
o zaplatenie 150,77 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 150,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 150,77 eur od 21.07.2015 do 15.03.2016 a vo výške 5 % ročne zo sumy 150,77 eur od
16.03.2016 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov súd
rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 150,77 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 150,77
eur od 21.07.2015 do 15.03.2016 a vo výške 5 % ročne zo sumy 150,77 eur od 16.03.2016 do
zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo
veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon“), upravuje okrem iného štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb
spotrebiteľom na vnútornom trhu, pôsobnosť a oprávnenia Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len
„SOI“) v postavení orgánu kontroly vnútorného trhu ako aj práva a povinnosti kontrolovaných subjektov v
postavení kontrolovanej osoby. Uplatňovaná peňažná pohľadávka vznikla zákonom stanovená peňažná
regresná povinnosť kontrolovanej osoby voči štátu zastúpenému orgánom kontroly, v súvislosti s
vykonanou kontrolou prevádzkarne žalovaného, zameranej na zistenie, či výrobky a služby pri ich
predaju a poskytovaní sú v zmysle § 2 písm. a) zákona v súlade so všeobecne záväznými právnymi

predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečné a v správnej kvalite. Pri výkone kontroly žalobca
konalvsúladespôsobnosťouaoprávneniami,ktorémuposkytuje§4ods.2písm.d)a§5ods.6písm.d)
zákona a žalovaný v súlade s právami a povinnosťami upravenými v § 7 zákona. Kogentne formulovaná
dispozícia § 7 ods. 4 zákona ukladá kontrolovanej osobe povinnosť uhradiť náklady vzoriek a skúšok na
overeniebezpečnosti,kvalityazhodyvýrobkov,akichdeklarovanábezpečnosťalebokvalitanevyhovuje
požiadavkám osobitných predpisov, alebo ak bolo zistené, že pre výrobok nie je zabezpečená zhoda
podľa osobitného predpisu. Podľa odseku 5 cit. ustanovenia na konanie podľa odsekov 1 až 4 sa

nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Dňa 19.05.2015 inšpektori Inšpektorátu práce
Slovenskej obchodnej inšpekcie odobrali v intenciách § 5 ods. 6 písm. d) zákona, v prevádzkarni Textil,
obuv, hračky, OD Dargov, Štúrova 1, Košice, prevádzkovanej podnikateľom - fyzickou osobou U. Q.
M., R. XXX/XX, XXX XX U. W. M., K.: XX XXX XXX, na verifikáciu bezpečnosti a kvality 2 kusy vzorkyplávacie koleso Fang Da č. 09060. Žalovanému bolo vydané písomné „ Potvrdenie o odbere vzoriek“,
evidenčné číslo 015/08/2015, ktoré podpísala osoba konajúca za žalovaného. Odobraté vzorky boli v
evidencii SOI zaevidované pod číslom 097/OMTKV/077/015/08/2015. Podľa oprávnenia zakotveného

v § 4 ods. 2 písm. d) zákona v súlade s § 261 ods. 2, § 591 a nasl. Obchodného zákonníka, orgán
kontroly na základe výsledkov výberového konania zadal vykonanie skúšky Labeko, s.r.o. Skúšobňa
je v súlade s náplňou svojej činnosti zapísanej v obchodnom registri a s osvedčením o akreditácii
č. SNAS 070/S-030 vydaným podľa zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania
zhody, oprávnená vykonávať akreditované a neakreditované skúšky bezpečnosti a kvality tohto druhu

výrobku a vydať o ich výsledku protokol o skúške, ako všeobecne záväznú verejnú listinu. Skúšobňa
vykonala požadovanú skúšku a o jej výsledku vyhotovila písomný Protokol o skúške, č. 15/00910 zo
dňa 12.06.2015. Vyhodnotením jeho obsahu odborom metodiky technickej kontroly ÚI SOI bolo zistené,
že skúšaná vzorka nevyhovela hodnotovým požiadavkám na obsah ftalátov. Na základe zrealizovaného
obchodného vzťahu, si skúšobňa u SOI uplatnila nárok na úhradu nákladov skúšky v dohodnutej sume
150,77 eur faktúrou č. 1150411 zo dňa 15.06.2015, splatnou 07.07.2015, ktorá ju ako štátna rozpočtová

organizácia uhradila z prostriedkov štátneho rozpočtu dňa 07.07.2015. Vyhodnotením obsahu protokolu
OMTK ÚI SOI zistil splnenie podmienok pre použitie § 7 ods. 4 zákona. Naplnením jeho dispozície sa
povinnosť štátu znášať náklady za vykonanie skúšky založená na obchodnom vzťahu medzi orgánom
kontroly a skúšobňou preniesla ex lége peňažná regresná povinnosť zo štátu na kontrolovanú osobu.
Tým sa úhrada ceny skúšky vykonaná SOI stala plnením podľa právneho dôvodu, ktorý odpadol a

kontrolovanej osobe vzniklo v súlade s § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie
vo výške, v akej SOI plnila skúšobni. Tento právny stav kvalifikuje § 489 Občianskeho zákonníka ako
občianskoprávny záväzkový vzťah veriteľa a dlžníka, ktorý vznikol z bezdôvodného obohatenia. Jeho
obsahom je na jednej strane povinnosť dlžníka splniť zákonom uloženú peňažnú regresnú povinnosť
určenú § 7 ods. 4 zákona a v súlade s § 451 ods. 1 OZ takto vzniknuté bezdôvodné obohatenie vydať

tomu, na úkor koho bolo získané, a na druhej strane právo veriteľa požadovať od dlžníka refundáciu
nákladov skúšky v sume, ktorú skúšobni uhradil. Splnenie tejto zákonom uloženej povinnosti si žalobca
v súlade s § 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty u žalovaného uplatnil faktúrou č.
15240058 zo dňa 03.07.2015 v sume 150,77 eur, s lehotou splatnosti 20.07.2015. Dňa 03.07.2015 bol
žalovanému zaslaný list č. 110/57/15/H, ktorého prílohu tvorila faktúra a podklady odôvodňujúce vznik

a výšku pohľadávky. Žalovaný si zásielku prevzal 16.07.2015. Nakoľko pohľadávku v dobe splatnosti
neuhradil, bola mu zaslaná upomienka - pokus o zmier listom č. 161/57/15/Jo zo dňa 07.10.2015,
opakovane zaslané upomienky - pokus o zmier listom č. 197/57/15/Jo zo dňa 27.11.2015 a listom č.
22/57/16/Jo zo dňa 15.02.2016. Žalovaný si zásielky prevzal dňa 23.10.2015, 11.12.2015 a 24.02.2016.
Žalovaný prevzatú faktúru žalobcovi nevrátil, jej dôvod ani výšku nenamietal a nereagoval ani na pokus o

zmier. Počas kontroly a uplatnenia tejto pohľadávky štátu, žalobca poskytol žalovanému všetky podklady
preukazujúce jej dôvod a výšku. Tým, že pohľadávku neuhradil, vznikol medzi nimi peňažný spor o
vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca ako správca tejto pohľadávky štátu, je v súlade s § 4
zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinný
postarať sa, aby boli všetky povinnosti dlžníka včas a riadne splnené a pohľadávka štátu uplatnená

na príslušných orgánoch. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je orgánom príslušným na
konanie v občianskoprávnom spore o vydanie bezdôvodného obohatenia súd.

2. Uznesením č. k. 7Cb/42/2016-22 zo dňa 23.06.2016 súd konanie zastavil a postúpil vec na
ďalšie konanie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove. V odôvodnení

tohto uznesenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zverejnené v Zbierke stanovísk NS
a rozhodnutí súdu SR č. 1/2010 pod 7, podľa ktorého náklady skúšok podľa § 7 ods. 4 Zákona č.
128/2004 Z.z., o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení
niektorých zákonov predstavujú trovy správneho orgánu súvisiace s kontrolou vykonávanou Slovenskou
obchodnou inšpekciou na úseku vnútorného trhu. Rozhodovanie o uvedených trov nepatrí do právomoci

súdu v občianskom súdnom konaní (§7 ods. 1 a 3 O.s.p.) /rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. februára 2008 sp. zn. 4Cdo/229/2007/. Taktiež poukázal aj na uznesenie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 4.12.2012 č.k.1Cob/109/2011-508, v ktorej veci bolo obdobne rozhodnuté na základe
tohto nedostatku právomoci súdu na rozhodovanie o predmetnom nároku. Na základe uvedeného
konanie zastavil a vec postúpil po právoplatnosti uznesenia na ďalšie konanie Inšpektorátu Slovenskej

obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove, Konštantínova 6 pre Prešovský kraj.

3. Voči vyššie uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že uznesenie sa
zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 205 písm. f) OSP. Súd úplne opomenul noveluzákona č. 128/2002 Z. z. zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) zákonom 78/2012 Z. z. s účinnosťou od
01.03.2012, ktorým bol odstránený dvojaký výklad § 7 zákona doplnením o ods. 5. Podľa zákona, na

konanie podľa odsekov 1 až 4 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Touto novelou
rozhodnutie NS SR 1/2010 pod č. k. 4Cdo/229/2007 stráca svoj dočasný zmysel.

4. Uznesením č. k. 3Cob/58/2016-41 zo dňa 07.09.2017 Krajský súd v Prešove zrušil napadnuté
uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že

z rozhodnutia NSSR sp. zn. 4Cdo/229/2007 z 28.02.2008, ktoré bolo ako judikát uverejnené pod č.
7/2010 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSSR, vyplýva, že náklady skúšok podľa § 7 ods. 4 zákona
č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a
doplnení niektorých zákonov predstavujú trovy správneho orgánu súvisiace s kontrolou vykonávanou
Slovenskou obchodnou inšpekciou na úseku vnútorného trhu. Rozhodovanie o uvedených trovách
nepatrí do právomoci súdu v občianskom súdnom konaní podľa § 7 ods. 1 a 3 O.s.p. Z tohto rozhodnutia

vychádzal aj Krajský súd v Prešove, ktorý k tejto problematike podal totožný výklad v uznesení sp.
zn. 1Cob/109/2011 zo 04.12.2012. Treba však prisvedčiť odvolacím námietkam žalobcu, že od vydania
týchto rozhodnutí došlo k podstatnej zmene právnej úpravy vykonanej zákonom č. 78/2012 Z. z. s
účinnosťou od 01.03.2012, ktorým bol do zákona č. 128/2002 Z. z. zakomponovaný ods. 5 § 7 tohto
zákona, ktorý nepochybne zakotvuje zásadnú právnu úpravu spočívajúcu v tom, že na konanie podľa

§ 7 ods. 1 až 4, teda na konanie, ktorému bol podrobený v súvislosti s kontrolnou činnosťou samotný
žalovaný, sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Na základe tejto legislatívnej úpravy
sa v prejednávanej veci nemôže uplatniť zákon č. 71/167 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)
a náklady skúšok súvisiacich s kontrolnou činnosťou, ktorej bol podrobený aj žalovaný, nemôžu byť
považované za trovy správneho konania. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že ku kontrolnej činnosti

vo vzťahu k žalovanému a k vzniku peňažnej regresnej povinnosti žalovaného ako kontrolovanej osoby
došlo už za účinnosti spomínanej novely zákona č. 128/2002 Z. z., pretože táto kontrolná činnosť sa
uskutočnila 19.05.2015. Za týchto okolností je v prejednávanej veci daná právomoc súdu.

5. Prvoinštančný súd vydal dňa 07.11.2017 platobný rozkaz 7Cb/42/2016-47. Voči tomuto platobnému

rozkazu podal žalovaný odpor dňa 04.12.2017. V podanom odpore uviedol, že žalobu považuje za
nedôvodnú. Ako právny podklad na vydanie platobného rozkazu žalobca uvádza, že uplatňovaná
peňažná pohľadávka mala vzniknúť ako zákonom stanovená peňažná regresná povinnosť
kontrolovanej osoby voči štátu zastúpenému orgánom kontroly, v súvislosti s vykonanou kontrolou
prevádzkarne žalovaného, zameranej na zistenie, či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní

sú v zmysle § 2 písm. a) zákona v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä či
sa predávajú a poskytujú bezpečné a v správnej kvalite. Pri výkone kontroly žalobca mal konať v
súlade s pôsobnosťou a oprávneniami, ktoré mu poskytuje §4 ods. 2 písm. d) a § 5 ods. 6 písm. d)
zákona a žalovaný v súlade s právami a povinnosťami upravenými v § 7 zákona. Žalobca uvádza,
že kogentne formulovaná dispozícia § 7 ods. 4 zákona ukladá kontrolovanej osobe povinnosť uhradiť

náklady vzoriek a skúšok na overenie bezpečnosti, kvality a zhody výrobkov, ak ich deklarovaná
bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje požiadavkám osobitných predpisov, alebo ak bolo zistené, že pre
výrobok nie je zabezpečená zhoda podľa osobitného predpisu. Podľa odseku 5 cit. ustanovenia na
konanie podľa odsekov 1 až 4 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Dňa 19.05.2015
inšpektori Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom Košiciach pre Košický kraj odobrali

v intenciách § 5 ods. 6 písm. d) zákona, v prevádzkarni Textil, obuv, hračky, OD Dargov, Štúrova 1,
Košice, prevádzkovanej podnikateľom - fyzickou osobou U. Q. M., R. XXX/XX, XXX XX U. W. M., K.
XX XXX XXX, na verifikáciu bezpečnosti a kvality 2 kusy vzorky plávacie koleso Fang Da č. 09060.
Žalovanému bolo vydané písomné potvrdenie o odbere vzoriek", evidenčné číslo 015/08/2015, ktoré
podpísala osoba konajúca za žalovaného. Odobraté vzorky boli v evidencii SOI zaevidované pod číslom

097/OMTKV/077/015/08/2015. Podľa oprávnenia zakotveného v§4 ods. 2 písm. d) zákona a v súlade s
§ 261 ods. 2, § 591 a nasl. Obchodného zákonníka, orgán kontroly na základe výsledkov výberového
konania zadal vykonanie skúšky Labeko, s.r.o., Krajinská cesta 2929, 921 01 Piešťany. Skúšobňa je
v súlade s náplňou svojej činnosti zapísanej v obchodnom registri a osvedčením o akreditácii číslo
SNAS 070/6-030 vydaným podľa zákona č. 505/2009 Z.z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody,

oprávnená vykonávať akreditované a neakreditované skúšky bezpečnosti a kvality tohto druhu výrobku
a vydať o ich výsledku protokol o skúške, ako všeobecne záväznú verejnú listinu. Skúšobňa vykonala
požadovanú skúšku a o jej výsledku vyhotovila písomný Protokol o skúške, č. 15/00910, zo dňa
12.06.2015. Vyhodnotením jeho obsahu odborom metodiky technickej kontroly Ul SOI bolo zistené,že skúšaná vzorka nevyhovela hodnotovým požiadavkám na obsah ftalátov. Vyhodnotením obsahu
protokolu OMTK Úl SOI mal žalobca zistiť splnenie podmienok pre použitie § 7 ods. 4 zákona. Žalobca
uvádza, že naplnením jeho dispozície sa povinnosť štátu znášať náklady za vykonanie skúšky založená

na obchodnom vzťahu medzi orgánom kontroly a skúšobňou preniesla ex lége ako peňažná regresná
povinnosť zo štátu na kontrolovanú osobu. Tým sa úhrada ceny skúšky vykonaná SOI mala stať plnením
podľa právneho dôvodu, ktorý odpadol a kontrolovanej osobe malo vzniknúť v súlade s § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie vo výške, v akej SOI plnila skúšobni. Žalovaný
poukazujenaskutočnosť,žesineobjednalžiadneskúškyunavrhovateľa,nemásnimuzatvorenúžiadnu

písomnú ani ústnu zmluvu na posudzovanie vzoriek predávaných výrobkov, ani so subjektom, ktorý mal
skúškyvykonať.Medziúčastníkmineexistuježiadnyobchodnoprávnyvzťah,aniobčianskoprávnyvzťah,
ani verejnoprávny vzťah. Vzťah medzi účastníkmi je vzťahom administratívnoprávnym, to znamená,
že uvedená vec nie je sporom, inou právnou vecou z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,
obchodných a hospodárskych vzťahov, ktorú by v zmysle ust. § 7 ods. 1 OSP prejednávali v občianskom
súdnom konaní. Uvedená vec nie je ani inou vecou v zmysle ust. § 7 ods. 3 OSP. Zo žiadneho

ustanovenia zákona č. 128/2002 Z. z nevyplýva, že by na konanie podľa ust. § 7 ods. 4 zákona 128/2002
Z. z. bol príslušný súd. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 128/2002 Z. z. nevyplýva, že by sa na
konanie o náhrade nákladov skúšok na overenie bezpečnosti a kvality, ak ich deklarovaná bezpečnosť
alebokvalitanevyhovujepožiadavkámprávnychpredpisov,malpoužiťCivilnýsporovýporiadok.Žalobca
neuložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania rozhodnutím, pričom nahradiť trovy konania je

daná podľa ust. § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov. Právomoc súdu na
rozhodovanie o uplatnenom právnom vzťahu závisí od obsahu (materiálno- právneho aspektu) daného
právneho vzťahu a nie od okolnosti, či predpis upravuje í tento vzťah je z legislatívneho hľadiska
súčasťou toho - ktorého súkromnoprávneho odvetvia práva ( formálny aspekt ). Žalobca sa len formálne
odvoláva na ustanovenie § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z,z. v znení neskorších predpisov bez toho, aby

relevantným spôsobom a dôkazom preukázal, že aj v skutočnosti ide o nebezpečné výrobky. Žalobca
žiadnym spôsobom nedodržal ustanovenia § 8 zákona č. 128/202 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Ak Krajský súd v Košiciach vo svojom právoplatnom uznesení č. 2Cob/86/2017-100, zo dňa 14.06.2017
konštatoval, že .. Náklady skúšok podľa § 7 ods. 4 vyššie citovaného zákonného ustanovenia majú
súvislosť s kontrolou vykonávanou Slovenskou obchodnou inšpekciou na úseku vnútorného trhu, teda

činnosťou správneho orgánu v oblasti verejného práva. Predstavujú teda trovy dokazovania v správnom
konaní, ktoré má povinnosť uhradiť kontrolovaná osoba (žalovaný) v prípade, ak sa preukázalo na
základe vykonaných skúšok, že ním predávaný výrobok nevyhovoval požiadavkám právnych predpisov
na bezpečnosť alebo kvalitu. Rozhodovanie o trovách, ktoré vznikli správnemu orgánu v súvislosti s
jeho postupom v konaní v oblasti verejnej správy, nie je rozhodovaním vo veciach, ktoré vyplývajú z

občianskoprávnych, pracovných, rodinných. obchodných a hospodárskych vzťahov. Na rozhodovanie o
nich preto nie je daná právomoc súdu v zmysle ustanovenia §3,4 C.s.p. Z vyššie uvedeného je zrejmé,
že nepatrí do právomoci súdu zaoberať sa rozhodovaním o trovách, ktoré vznikli správnemu orgánu
v súvislosti s jeho postupom v oblasti verejného práva. Pretože v zmysle § 31 ods. 2 v spojení s §
47 ods. 2 č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ktorý vzhľadom na nedostatok inej právnej úpravy sa

použije aj v konaní podľa zákona č. 128/2002 Z.z.) o trovách správneho konania rozhoduje správny
orgán, ktorý inak rozhoduje vo veci, je v prejednávanej veci orgánom, do právomoci ktorého vec patri,
Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej inšpekcie so sídlom v Bratislave ako
správny orgán prvého stupňa, ktorému bude vec postúpená po právoplatnosti tohto uznesenia. Tvrdí, že
náklady skúšok spojené s kontrolou žalovaného sú nákladmi dokazovania, teda sú trovami žalobcu v

správnom konaní a o ich nároku musí rozhodnúť samotný žalobca a nie iný orgán. Ustanovenie § 7 ods.
5 zákona č.128/2002 Z.z v znení neskorších predpisov chápe ako rozporuplné so správnym poriadkom,
ale hlavne s Ústavou SR a zároveň zmätočné, keďže zákonodarca neurčil, podľa akej právnej normy
sa má posudzovať daná problematika. Toto naše stanovisko potvrdzujú aj rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn.: 4Cdo 229/2007, zo dňa 28.02.2008, sp. zn.: 6MObdo 3/2008, zo dňa 28.01.2009.

Žalobca žiada uhradiť náklady trov konania od osoby, ktorá do dnešného dňa ani nie je účastníkom
konania a žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v prípade vydania rozhodnutia o uložení pokuty za
ponuku nebezpečného výrobku sa má právo odvolať a je možnosť na zrušenie rozhodnutia z rôznych
dôvodov,taknevidípovinnosťuhradiťžalobcovujehotrovynadokazovaniesprávnehodeliktu,keďpodľa
§ 31 ods. 1 správneho poriadku náklady trov na dokazovanie znáša správny organ, náklady účastníka

konania znáša účastník. Žalobca do dnešného dňa nezačal správne konanie a ani nevydal žiadne
rozhodnutie, ktorým by ukladal povinnosť žalovanému nahradiť trovy konania spojeného s kontrolou
žalovaného na úseku vnútorného trhu. Keďže ide o trovy dokazovania porušenia určitej povinnosti
účastníka správneho konania, nahradením rozhodnutia správneho orgánu súdnym rozhodnutím bydošlo k porušeniu ústavných práv účastníka správneho konania, teda aj žalovaného v tom, že by mu bola
odňatá možnosť byt' účastníkom správneho konania, podať odvolanie proti trovám správneho konania a
v konečnom dôsledku žiadať vysvetlenie od správneho orgánu, prečo vznikli takéto trovy dokazovania,

prečo je výška dokazovania v takej sume, kto realizoval tento dôkaz, či má oprávnenie na takúto činnosť
a pod ( ČI. 48 ods. 2, ČI. 47 ods. 2,3, a ČI. 46 ods. 1 Ústavy SR ). Žalovaný považuje za potrebné
uviesť, že žalobca sa dostatočným a objektívnym spôsobom nevysporiadal ani so zodpovednosťou
za predmetný výrobok. Podľa § 6, ods. 4) zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov
predávajúci sa zbaví zodpovednosti za porušenie povinnosti podľa odseku 1, ak preukáže, že nemohol

v čase predaja alebo ponuky vedieť o skutočnosti, že výrobok nie je bezpečný. Zo spisu C protokol o
skúškach- fotodokumentácia výrobku ) je zrejmé, že výrobok je opatrený označením CE, čo je grafickým
znázornením, že na predmetný výrobok je riadne vyhlásená zhoda v zmysle príslušného nariadenia
vlády SR, to znamená, že žalovaný dostatočným spôsobom preukázal zbavenie sa zodpovednosti za
predmetný výrobok podľa § 6, ods. 4) zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov. Na štítku
výrobku je uvedený dovozca výrobku do EU, je uvedená aj krajina pôvodu „PR.C", dokonca je uvedený

aj výrobca: BBM co. LTD. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca mal s dostatočnou odbornou
starostlivosťou zabezpečiť nespochybniteľným spôsobom zodpovednosť za predmetný výrobok a až
následne mal vykonať kroky k riadnemu a nespochybniteľnému spôsobu vymáhania nákladov za úhradu
posúdenia výrobku. Žalobca úplne nedôvodne určil zodpovednosť za predmetný výrobok žalovanému
a len z dôvodu zanedbania odbornej starostlivosti pri dokazovaní veci, pri vykonávaní dokazovania

za objektívnu zodpovednosť ustálil názor, že za výrobok je zodpovedný práve žalovaný, lebo on je
predávajúcim, a tým sa dokazovanie žalobcu končí. Toto konanie nie je však správne a odporcu zaťažuje
rôznymi spôsobmi. Odporca neuzná nárok navrhovateľa na preplatenie.

6. Uznesením č. k. 7Cb/42/2016-68 zo dňa 25.09.2018 preto súd platobný rozkaz 7Cb/42/2016-47 zrušil.

7. Žalobca podal k odporu žalovaného vyjadrenie zo dňa 09.03.2018. Uviedol, že Slovenská obchodná
inšpekcia trvá na dôvodnosti žaloby. Bola podaná na základe toho, že žalovaný nesplnil peňažnú
regresnú povinnosť voči štátu, ktorú mu ukladá § 7 ods. 4 zákona č. 128/2003 Z. z. o štátnej kontrole
vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon) riadne

a včas a nevydal štátu dobrovoľne takto získané bezdôvodné obohatenie. Na základe zákona žalobca
odobral vzorky výrobkov na posúdenie ich bezpečnosti. Sú to náklady za vzorky, nie pokuta v správnom
konaní. Náklady za vzorky by nebolo možné uplatniť v správnom konaní a zákon to výslovne vylučuje.
Tieto náklady (nie trovy) si u žalovaného nárokoval žalobca v zmysle § 7 ods. 4 zákona. Žalovaný tieto
náklady neuhradil, čím porušil zákon. Pre odstránenie dvojakého výkladu § 7 zákona, bolo zákonom č.

78/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.03.2012 toto ustanovenie doplnené o ods.5. Podľa neho na konanie
podľa odsekov 1 až 4 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Týmto zákonodarca
potvrdil, že za autentický pokladá výklad, podľa ktorého tieto práva a povinnosti vznikajú ex lege,
splnením podmienok uvedených v zákone a výslovne ich vylúčil z konania podľa všeobecného predpisu
o správnom konaní. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že si neobjednal žiadne skúšky u žalobcu,

nemá s ním uzatvorenú žiadnu písomnú ani ústnu zmluvu, ani so subjektom, ktorý mal skúšky vykonať.
V zmysle § 4 ods. 2 zákona má žalovaný status kontrolovanej osoby, ktorej výrobky boli overené z
hľadiska ich bezpečnosti a kvality ako nevyhovujúce. Na základe uvedenej skutočnosti žalovanému
vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi náklady skúšky, tak ako mu ich žalobca vyfakturoval. Podľa § 489
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) záväzky vznikajú z právnych úkonov,

najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností
uvedených v zákone. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Žalovaný poukazuje na § 5 a8 Nariadenia vlády SR č.302/2004 Z.z., ktorým
sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na hračky.
Nariadenie vlády č. 302/2004 Z.z. bolo zrušené 19.07.2011 a bolo nahradené zákonom č. 78/2012

Z.z. zákon o bezpečnosti hračiek. Tento zákon upravuje osobitné bezpečnostné požiadavky na hračky.
postupy posudzovania zhody na hračky uvádzané na trh. Pripevnené označenie CE takto oprávňuje
uviesť výrobok (hračku) na trh. Neznamená to však, že označený výrobok nepodlieha kontrole. V celej
EÚ platí, že kedykoľvek sa môže vykonať kontrola výrobku, ktorý je uvedený na trhu. Podľa zákona č.
128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa je orgánom kontroly

vnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia. Takto odobraté vzorky posiela SOI do skúšobne,
ktorá má certifikát na posudzovanie bezpečnosti a kvality vzoriek. Skúšobňa po vykonaní skúšok vydá
protokolovykonanejskúške.Skúšobňavprotokoleoskúškeč.15/00910(prílohakžalobe)konštatovala,že skúšané materiály nevyhovujú požiadavkám Nariadenia komisie č. 552/2009, ktorým sa dopĺňa
nariadenie EP a Rady č. 1907/2006/REACH na obsah ftalátov.

8. V duplikáte žalovaný uviedol, že s vyjadrením žalobcu sa nestotožňuje. Nárok uplatnený žalobou,
označený ako bezdôvodné obohatenie považuje žalovaný za irelevantné. Konkrétne dôvody žalovaný
uviedol v odpore. Žalovaný poukazuje na ustanovenie § 3 C.s.p., podľa ktorého súdy prejednávajú a
rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromné veci. Náklady spojené s odobratím vzoriek výrobkov
na posúdenie ich bezpečnosti považuje žalovaný za náklady spojené s dokazovaním v správnom

konaní. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že do zákona 128/2002 Z.z. ( žalobca vo svojom vyjadrení
nesprávne označil právny predpis, keď uvádza rok 2003 ), bol vsunutý v § 7 odsek 5, ktorý pri odoberaní
vzoriek nepripúšťa použitie zákona o správnom konaní. Takýto postup zákonodarcu považuje žalobca za
rozporný s Ústavou SR, keď dochádza k právnemu vákuu. Žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť,
že žalobca neuložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania rozhodnutím, pričom nahradiť trovy
konania je daná podľa ust. § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov. Opätovne

žalobca tvrdí, že náklady skúšok spojené s kontrolou žalovaného sú nákladmi dokazovania, teda
sú trovami žalobcu v správnom konaní a o ich nároku musí rozhodnúť samotný žalobca a nie iný
orgán ( v tomto prípade súd ). ustanovenie § 7 ods. 5 zákona č.128/2002 Z.z v znení neskorších
predpisov chápeme ako rozporuplné so správnym poriadkom, ale hlavne s Ústavou SR a zároveň
zmätočné, keďže zákonodarca neurčil, podľa akej právnej normy sa má posudzovať daná problematika.

Toto naše stanovisko potvrdzujú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 229/2007, zo dňa
28.02.2008. Žalobca žiada uhradiť náklady trov konania od osoby, ktorá do dnešného dňa ani nie je
účastníkom správneho konania žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v prípade vydania rozhodnutia
o uložení pokuty za ponuku nebezpečného výrobku sa má právo odvolať a je možnosť na zrušenie
rozhodnutia z rôznych dôvodov, tak nevidí dôvod uhradiť žalobcovi jeho trovy na dokazovanie správneho

deliktu, keď podľa § 31 ods. 1 správneho poriadku náklady trov na dokazovanie znáša správny
organ náklady účastníka konania znáša účastník. Žalobca do dnešného dňa nezačal správne konanie
a ani nevydal žiadne rozhodnutie, ktorým by ukladal povinnosť žalovanému nahradiť trovy konania
spojeného s kontrolou žalovaného na úseku vnútorného trhu. Keďže ide o trovy dokazovania porušenia
určitej povinnosti účastníka správneho konania, nahradením rozhodnutia správneho orgánu súdnym

rozhodnutím by došlo k porušeniu ústavných práv účastníka správneho konania teda aj žalovaného v
tom, že by mu bola odňatá možnosť byt' účastníkom správneho konania, podať odvolanie proti trovám
správneho konania a v konečnom dôsledku žiadať vysvetlenie od správneho orgánu, prečo vznikli
takéto trovy dokazovania, prečo je výška dokazovania v takej sume, kto realizoval tento dôkaz, či má
oprávnenie na takúto činnosť a pod ( ČI. 48 ods. 2, ČI. 47 ods. 2,3, a ČI. 46 ods. 1 Ústavy SR).

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Potvrdením
o odbere vzoriek, Protokolom o skúške č. 15/00910, prílohou č. 1 k protokolu o skúške, Vnútorným
oznámenímSOIzodňa22.06.2015,faktúrouč.1150411,výpisomzúčtužalobcu,Vyúčtovanímnákladov
č. 15240058 za skúšky vzoriek výrobkov, faktúrou č. 15240058, Upomienkou - pokusom o zmier zo dňa

07.10.2015, Upomienkou - posledným pokusom o zmier zo dňa 27.11.2015, Upomienkou - posledným
pokusom o zmier zo dňa 15.02.2016, kópiami doručeniek o zaslaní podaní žalovanému, vyjadreniami
žalobcu, vyjadreniami žalovaného, a výsluchom strán, resp. zástupcov.

10. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

11. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe z dôvodom, ako súd uvedené v
písomnom vyhotovení žaloby. Listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť žaloby. Právomoc súdu v
konaní vyplýva z § 7 ods. 5 zák. č. 125/202 a vyriešil ju aj odvolací súd v predmetnom konaní. K
námietke žalovaného, že voči žalovanému neboli vyvodené žiadne postihy uviedol, že zodpovednosť za

správny delikt ponuky a predaja nebezpečného výrobku podľa § 6 ods. 1 Zákona 250/2007 o ochrane
spotrebiteľa, je založená na iných podmienkach zodpovednosti, na rozdiel od zodpovednosti za úhradu
nákladov skúšok. V prípade žalovaného ide o osobu predávajúceho, ktorého zodpovednosť za správny
delikt podľa zákona o ochrane spotrebiteľa je založená na objektívnej zodpovednosti. V tomto jedinom
prípade, pri uvedení a ponuke nebezpečných výrobkov predávajúci má možnosť sa vyviniť v zmysle §

6 ods. 4. zo zodpovednosti a to ak výrobok, ktorý bol na základe skúšok vyhlásený za nebezpečný,
je označený značkou zhody „CE“, ktorá deklaruje súlad vlastností tohto výrobku s požiadavkami
technických predpisov a zároveň deklaruje bezpečnosť tohto výrobku. Žalobca v týchto prípadoch
nevyvodzuje postih za nebezpečné výrobky, výnimočne vyvodzuje postih voči predávajúcemu, ak je tenvýrobok označený značkou zhody, ale vyvodzuje postih voči hlavným zodpovedným, ktorým je výrobca,
prípadne dovozca. V prípadoch, keď sa odoberajú vzorky, prakticky by ani žalobca nemal možnosť
vymáhať náklady vzoriek v prípade, že nebude vyvodzovať postih voči predávajúcemu priamo, pretože

správne konanie nemôže viesť len o zaplatenie tejto sumy. Povinnosť nahradiť náklady kontroly na
strane predávajúceho je stále, bez ohľadu na to, či by bol alebo nebol zodpovedný za správny delikt.
Nevie, či v danom prípade bolo vyvodené nejaké rozhodnutie. Doplnila, že ani v prípadoch, ak sa aj
zistí nezhoda, avšak výrobok obsahuje označenie „c“, v danom prípade sa ani neukladá žiadna sankcia
predávajúcemu, nakoľko, keďže tento výrobok je označený značkou „c“, predávajúci nie je ten, ktorý by

mohol ovplyvniť vlastnosti daného výrobku.

12. Právny zástupca žalovaného poukázal opätovne na obranu uvedenú v odpore a namietal opätovne
právomoc súdu s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/229/2007 zo dňa
28.02.2008.

13. Z Potvrdenia o odbere vzoriek vyplýva, že dňa 19.05.2015 bola v predajni Textil, obuv, hračky, OD
Dargov, Štúrova 1, Košice žalobcom odobraná vzorka a to Plávacie koleso Fang Da o priemere 60 cm.
Potvrdenie bolo podpísané zodpovednou osobou za žalovaného.

14. Protokolom o skúške č. 15/00910 spoločnosti Labeko, s.r.o. bolo zistené, že skúšaný materiál

(plast žltý + priesvitný a priesvitný ventil) výrobku Plávacie koleso „Fang Da“ č. 09060 vzorka č. 097/
OMTKV/077/015/08/2015 nevyhovuje požiadavkám nariadenia komisie č. 552/2009, ktorým sa dopĺňa
nariadenie EP a Rady č. 1907/2006/REACH na obsah ftalátov. Prílohou tohto Protokolu boli fotky vzorky.

15. Vnútorným oznámením Odboru metodiky technickej kontroly, Slovenskej obchodnej inšpekcie žiadal

žalobca ako ústredný inšpektorát o refakturáciu vynaložených nákladov na skúšky a vzorky podľa § 7
ods. 4 zákona č. 128/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov podľa § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z.z.

16. Faktúrou č. 1150411 zo dňa 15.06.2015 spoločnosť LABEKO, s.r.o., faktúrovala žalobcovi za
stanovenie ftalátov vo vzorke Plávacie koleso „Fang Da“ sumu 150,77 eur. Faktúra bola splatná dňa

07.07.2015.

17. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že spoločnosti LABEKO s.r.o. bola vyššie uvedená faktúra uhradená
dňa 07.07.2015.

18. Vyúčtovaním nákladov č. 15240058 za skúšky vzoriek výrobkov žalovanému oznámila, že odobraná
vzorka na základe laboratórnych skúšok vykonaných akreditovaným skúšobným laboratóriom Labeko,
s.r.o. nevyhovela požiadavkám bezpečnosti podľa Nariadenia komisie č. 552/2009, ktorým sa dopĺňa
nariadenie EP a Rady č. 1907/2006/REACH pre nepovolený obsah ftalátov. Na základe uvedeného
a podľa § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany

spotrebiteľa vyzval žalovaného na úhradu nákladov vynaložených za vykonané skúšky vzoriek výrobkov
v sume 150,77 eur priloženou faktúrou č. 15240058. Súčasťou vyúčtovania bola aj faktúra adresovaná
žalovanému č. 15240058 zo dňa 03.07.2015 so splatnosťou dňa 20.07.2015 na sumu 150,77 eur.

19. Upomienkou - pokusom o zmier zo dňa 07.10.2015 vyzval žalobca žalovaného na úhradu sumy

150,77 eur do 15 dní od doručenia upomienky. Upomienku si žalovaný prevzal dňa 23.10.2015, čo
vyplýva ja z priloženej kópie doručenky.

20. Upomienkou - posledným pokusom o zmier zo dňa 27.11.2015 vyzval žalobca žalovaného na úhradu
sumy 150,77 eur do 15 dní od doručenia upomienky. Upomienku si žalovaný prevzal dňa 11.12.2015,

čo vyplýva ja z priloženej kópie doručenky.

21. Upomienkou - posledným pokusom o zmier zo dňa 15.02.2016 vyzval žalobca žalovaného na úhradu
sumy 150,77 eur do 15 dní od doručenia upomienky. Upomienku si žalovaný prevzal dňa 24.02.2016,
čo vyplýva ja z priloženej kópie doručenky.

22. Uvedený spor súd takto právne posúdil:23. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon „o štátnej kontrole vnútorného
trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa“), kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje či výrobky a služby pri ich

predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä či sa predávajú
a poskytujú bezpečné, v správnom množstve, miere a kvalite.

24. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa
Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole vnútorného trhu u fyzických osôb a právnických osôb

predávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúcich služby (ďalej len
„kontrolované osoby") zabezpečuje skúšky na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov.

25. V zmysle § 5 ods. 6 písm. d) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa, inšpektor je pri kontrole oprávnený odoberať vzorky výrobkov na posúdenie ich kvality,
bezpečnosti a zhody.

26. Podľa § 7 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa, kontrolovaná osoba má právo za účasti inšpektorov odobrať sama kontrolné vzorky
výrobkov, ak to povaha výrobkov umožňuje, a ponechať si časť z každej takto odobratej vzorky.
Kontrolovaná osoba je povinná umožniť inšpektorom a prizvaným osobám vykonať kontrolu, najmä

umožniť vstup do objektov, prevádzkarní, na pozemky a do iných priestorov, ktoré súvisia s predajom
výrobkov a poskytovaním služieb. Kontrolovaná osoba je povinná v určenej lehote odstrániť zistené
nedostatky, ich príčiny alebo vykonať okamžite nevyhnutné opatrenia na ich odstránenie a podať o nich
a o ich výsledkoch v určenej lehote správu inšpektorátu. Kontrolovaná osoba je povinná uhradiť náklady
vzoriek a skúšok na overenie bezpečnosti, kvality a zhody výrobkov, ak ich deklarovaná bezpečnosť

alebo kvalita nevyhovuje požiadavkám osobitných predpisov, alebo ak bolo zistené, že pre výrobok nie
je zabezpečená zhoda podľa osobitného predpisu. Na konanie podľa odsekov 1 až 4 sa nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní.

27. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník, záväzky vznikajú z právnych úkonov,

najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností
uvedených v zákone.

28. Podľa § 4 ods. 1 Zák. č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, správca je povinný nakladať s pohľadávkou štátu podľa tohto zákona, využívať všetky právne

prostriedky na jej vymoženie a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu
práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu. Správca je povinný a) uplatňovať pohľadávku štátu
riadne a včas, najmä oznamovať dlžníkovi písomnou výzvou na úhradu, že eviduje voči nemu splatnú
pohľadávku štátu a upozorniť ho na následky neuhradenia pohľadávky štátu, b) viesť osobitnú evidenciu
splatných pohľadávok štátu v rozsahu obsahujúcom najmä meno a priezvisko, ak je dlžníkom fyzická

osoba alebo názov, ak je dlžníkom právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, sumu a dátum
splatnosti pohľadávky štátu, c) vykonávať ďalšie činnosti nevyhnutné na dosiahnutie úhrady pohľadávky
štátu.

29. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

30. Podľa § 261 ods. 2 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, touto časťou zákona sa spravujú
takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných
potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva je
a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa
odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva
uvedených v písmenách a) až d).

32. Podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka, právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba
založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo
obchodný charakter, a a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľaodseku 3 písm. a) až d), b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d)
alebo c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu
členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

33. Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj
štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom
je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.

34. Podľa § 591 Obchodného zákonníka, zmluvou o kontrolnej činnosti sa vykonávateľ kontroly zaväzuje
vykonať nestranne zistenie stavu určitej veci alebo overenie výsledku určitej činnosti a vydať o tom
kontrolné osvedčenie a objednávateľ kontroly sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

35. V zmysle § 592 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, vykonávateľ kontroly je povinný vykonať kontrolu
nestranným spôsobom a zistený stav opísať v kontrolnom osvedčení. Ustanovenia zmluvy, ktorými sa

ukladajú vykonávateľovi kontroly povinnosti, ktoré by mohli ovplyvniť nestrannosť vykonávanej kontroly
alebo správnosť kontrolného osvedčenia, sú neplatné.

36. Vykonávateľ kontroly je povinný vykonávať kontrolu s vynaložením odbornej starostlivosti s
prihliadnutím na určený spôsob kontroly, na čas, miesto a rozsah kontroly, ako aj na stav, v akom sa

nachádzal predmet kontroly v čase jej vykonávania (§ 593 Obchodného zákonníka).

37. Podľa § 594 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, vykonávateľ kontroly je povinný ju vykonať v rozsahu
a spôsobom určeným v zmluve, inak v rozsahu a spôsobom obvyklým pri obdobných kontrolách. Ak zo
zmluvy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že sa kontrola má uskutočniť bez zbytočného odkladu v

mieste, kde sa podľa zmluvy nachádza predmet kontroly. Ak toto miesto nie je v zmluve uvedené, je
objednávateľpovinnýoznámiťvčasvykonávateľovikontrolyčasamiesto,kdesamákontrolauskutočniť.

38. Podľa § 595 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, vykonávateľ kontroly má nárok na odplatu po
splnení povinnosti vykonať kontrolu a vydať kontrolné osvedčenie. Ak odplata nie je dohodnutá, je

objednávateľ povinný zaplatiť odplatu obvyklú v čase uzavretia zmluvy so zreteľom na predmet, rozsah,
spôsob a miesto kontroly. Popri odplate je objednávateľ povinný uhradiť vykonávateľovi kontroly aj
nevyhnutné a účelne vynaložené náklady vzniknuté pri vykonaní kontroly, pokiaľ z ich povahy nevyplýva,
že sú už zahrnuté v odplate.

39. Objednávateľ je povinný poskytnúť vykonávateľovi kontroly súčinnosť potrebnú na vykonanie
kontroly, najmä mu umožniť potrebný prístup k predmetu kontroly (§ 596 Obchodného zákonníka).

40. V zmysle § 597 Obchodného zákonníka, vykonanie kontroly sa nedotýka právnych pomerov medzi
objednávateľom a inými osobami, najmä osobami, ktorým je určený alebo od ktorých pochádza predmet

kontroly.

41. Podľa § 365 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a

najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom,
podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň
doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom.
Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom.

42.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

43. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.44. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, v znení účinnom od 01.01.2015, sadzba úrokov z omeškania sa rovná
základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania
platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

45. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca si vzniknutú pohľadávku žaluje ako uviedol v žalobe
z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

46. V zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný

z nepoctivých zdrojov. V danom spore nie je splnený základný predpoklad na vznik právneho vzťahu z
bezdôvodného obohatenia a to, že na strane žalovaného nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia
objektívne merateľného v peňažných jednotkách.

47. Ako vyplýva z Potvrdenia o odobratí vzoriek, dňa 19.05.2015 žalobca prostredníctvom svojich

zamestnancov vykonal v prevádzkarni žalovaného kontrolu za účelom verifikácie bezpečnosti a kvality
výrobkov, ktoré žalovaný predáva spotrebiteľom. Za týmto účelom odobral u žalovaného 2 ks vzorky
- plávacie koleso. Následne tieto vzorky predložil spoločnosti LABEKO s.r.o., ktorá vykonala skúšku
obsahu ftalátov v predmetnej vzorke a táto zistila, že vzorka nevyhovela hodnotovým požiadavkám
na obsah ftalátov. Spoločnosť LABEKO s.r.o., si následne uplatnila u žalobcu náhradu za vykonanú

skúšku v sume 150,077 eur. Žalobca tieto finančné prostriedky uhradil tejto spoločnosti zo štátnych
prostriedkov dňa 07.07.2015, čo potvrdzuje aj výpis z účtu žalobcu. V zmysle § 7 ods. 4 zákona o
štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa si túto náhradu finančných prostriedkov
žalobca uplatnil u žalovaného. Žalovaný na výzvy žalobcu žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca si
postupom podľa zákona plnil svoje zákonné povinnosti v oblasti kontroly vnútorného trhu a zabezpečil

tovar, ktorý žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti predával a ktorého bezpečnosť a kvalitu
bolo potrebné preskúmať. V súvislosti s týmto preskúmaním žalobcovi vznikli výdavky, ktoré je povinný
uhradiť žalovaný (§ 7 ods. 4 Zákona č. 128/2002 Z.z.), pretože kontrolou bolo zistené, že kontrolovaný
tovar bol nevyhovujúci.

48. Právne posúdenie uplatneného nároku je úlohou súdu. Právnym posúdením žalobcu súd nie je
viazaný. Uplatnený nárok nie je možné právne posúdiť ako bezdôvodné obohatenie, ako to uviedol
žalobca, pretože na strane žalobcu vykonané plnenie vo vzťahu ku žalovanému nie je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Vo vzťahu

ku žalovanému ide o nárok vyplývajúci mu zo zákona ( § 7 ods. 4 zákon č. 128/2002) a preto dôvodnosť
tohto nároku súd právne posúdil podľa § 489 Občianskeho zákonníka.

49. Uplatnený nárok žalovaný poprel. Najprv namietal nedostatočnú právomoc. Súd má súd za to,
že túto otázku vyriešil odvolací súd vo svojom uznesení č. k. 3Cob/58/2016-41, ktorý uviedol, že

ku kontrolnej činnosti vo vzťahu k žalovanému a k vzniku peňažnej regresnej povinnosti žalovaného
ako kontrolovanej osoby došlo už za účinnosti spomínanej novely zákona č. 128/2002 Z. z., pretože
táto kontrolná činnosť sa uskutočnila 19.05.2015. Za týchto okolností je v prejednávanej veci daná
právomoc súdu. Prvoinštančný súd v konaní je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a preto k
námietke nedostatku právomoci súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia druhoinštančného súdu č.

k. 3Cob/58/2016-41 ako je uvedené v ods. 4 tohto rozsudku.

50. Ďalšia obrana žalovaného spočívala v tom, že z jeho strany nedošlo k objednaniu žiadnej skúšky
u žalobcu. Súd má za to, že argumentácia žalovaného v tomto smere je nedôvodná. Zákon o štátnej
kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa takéto oprávnenie (vykonanie kontroly)

žalobcovi priznáva, resp. mu ukladá povinnosť takéto kontroly vykonávať. Žalobca pri výkone svojej
činnosti v tomto smere pôsobí ako akreditovaný orgán zastupujúci štát. pre výkon tejto kontrolnej
činnosti nie je potrebná žiadna objednávka zo strany predávajúceho - žalovaného. Ani obranu
žalovaného, že správny orgán si voči žalovanému neuplatnil žiaden postih za údajné porušeniezákonných ustanovení a z toho dôvodu nemohol žalovaný ani použiť obranu a to ohľadne vylúčenia
sa zodpovednosti za takto zistené nedostatky, súd nepovažoval za dôvodnú, pretože povinnosť
nahradiť náklady kontroly na strane predávajúceho je daná zákonom a to vtedy, keď kontrolovaná vzorka

nevyhovuje požiadavkám osobitných predpisov. Protokol spoločnosti Labeko s.r.o. preukázal, že vzorka
predávajúceho - žalovaného týmto požiadavkám osobitných predpisov nevyhovuje a preto je žalovaný
povinný uhradiť tieto náklady zo zákona.

51. V konaní žalovaný nenavrhol žiaden dôkaz, ani takýto dôkaz nepredložil, ktorým by preukázal

svoje tvrdenie a to že kontrolovaná vzorka vyhovuje požiadavkám zákona. Preto súd závery vykonanej
kontroly spoločnosti LABEKO s.r.o. považoval za správne a ktoré odôvodňujú nárok žalobcu podľa § 7
ods. 4 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Obrana žalovaného
je preto v tomto smere nie je preukázaná a dôvodná.

52. Súd mal na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených skutočností za preukázané, že

nárok žalobcu je plne dôvodný a preukázaný. Povinnosť žalovaného uhradiť náklady kontroly vyplýva
zo zákona. Ide o povinnosť žalovaného vyplývajúcu z § 497 Občianskeho zákonníka. Žalobca výpisom
z účtu preukázal, že tieto náklady spoločnosti LABEKO s.r.o. uhradil, a preto je povinný sumu žalobcovi
nahradiť. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona nesplnil a preto súd rozhodol tak ako
to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalovaný tieto uhradené náklady si následne môže uplatniť u

dodávateľa, resp. výrobcu, od ktorého výrobok kúpil a ktorý na výrobku deklaroval zhodu označením CE.

53. Žalovaný tým, že nezaplatil predmetnú sumu ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom v pokuse
o pokonávku, dostal sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty, do omeškania. Týmto dňom vznikol
žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. V zmysle faktúry vystavenej žalobcom splatnosť

bola stanovená na 20.7.2015 a teda nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou
žalovanej sumy. Na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
Žalobca teda si mohol uplatniť nárok na úrok z omeškania v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka,
avšak žalobca si uplatnil úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka, čo v danom prípade si uplatnil
menej než si mohol žiadať. Žalobca si však podľa názoru súdu nesprávne vyčíslil úrok z omeškania a to

zo sumy 150,77 vo výške 5,05 % ročne od 21.07.2015 do 15.03.2016 a zo sumy 150,77 vo výške 5,00
% ročne od 16.03.2016 do zaplatenia a teda žiadal si priznať nižšiu výšku úroku z omeškania ako mu
podľa zákona patrí. Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania v nižšej výške, súd mu priznal úrok z
omeškania v tejto nižšej výške, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

54. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

57. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.