Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/109/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313213640
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2313213640.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: E. M., nar. XX. V. XXXX, J. Z.
XX, proti žalovanému: AVA - stav, s.r.o., IČO: 43 989 268, Z. Kodálya 787/6, Galanta, zastúpenému
advokátmi: 1. JUDr. Boris Štanglovič so sídlom v Galante a 2. JUDr. Róbert Spál so sídlom v Trnave,
o 33.457,36 €, o odvolaní žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 25 Cb
10/2013-462 z 21. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti výroku II. mení tak, že
žalovanému ukladá povinnosť zaplatiť do troch dní žalobcovi ďalších 12.729,55 € s 9% úrokom z

omeškania od 17.12.2009.
Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 90% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
18.943,51 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 15. decembra 2009, výrokom II. žalobu vo zvyšku, t.
j. čo do istiny 14.513,85 € s úrokom z omeškania zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi časť nároku
na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že žalovaný uzatvoril dohodu so spoločnosťou ZIPP Bratislava,
spol. s r. o., zhotoviteľom diela - kanalizácie v obci G.. Žalovaný objednávkou z 11. septembra 2009
objednal u žalobcu ako subdodávateľa vykonanie určitých prác na tejto kanalizácii, a to na základe
cenovej ponuky žalobcu z 5. septembra 2009. Žalobca objednané práce vykonával, o čom svedčí
stavebný denník žalobcu podpísaný aj zástupcami žalovaného a dielo bolo zo strany žalovaného aj
prevzatévzmyslezápisuzo14.novembra2009.Žalobcapráceuvedenévstavebnomdenníkuskutočne
vykonal, čo potvrdil aj znalecký posudok znalca Ing. Antona Fuzáka ustanoveného súdom. Žalobca

si práce vykonané na tomto diele vyúčtoval faktúrami č. 090010 a č. 090011. Súd prvej inštancie
však nepovažoval za preukázané, že by sa strany dohodli na cene tohto diela, avšak dohodli sa na
spôsobe určenia ceny (hodnota prác za mernú jednotku - bežný meter). Všeobecná hodnota takto
vykonaných prác bola znaleckým posudkom ustálená na 31.110,49 €, z čoho žalovaný pred začatím
konania uhradil 4.000 € v hotovosti priamo žalobcovi, 4.392,53 € vzájomným započítaním a 3.774,45 €
do rúk spoločnosti, ktorú žalobca poveril vymáhaním zvyšku pohľadávky. Z takto zisteného skutkového
stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o dielo v zmysle §

536 Obchod. zák., ktorá pre platnosť nevyžaduje písomnú formu a v ktorej sa cena môže určiť troma
spôsobmi - ako pevná cena, spôsobom určenia ceny alebo aj prejavom, že ju strany chcú uzavrieť
bez dohody o cene. Pri aplikovaní § 546 ods. 1 Obch. zák. je potom objednávateľ povinný v takomto
prípade zaplatiť cenu, ktorá sa platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy. Súd prvej inštanciedospel k záveru, že žalobca má v prerokúvanej veci nárok na cenu ním vykonaných prác určenú
znaleckým posudkom a to vo výške 31.110,49 €, z ktorých po odpočítaní zaplatených súm zostáva
zaplatiť 18.943,51 €, ktoré žalobcovi priznal spolu s úrokom z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 a 2

Obch. zák.

3. Naproti tomu súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané, že by žalovaný objednal u žalobcu
aj dielo - práce na kanalizácii v obci G.. Žalovaný totiž nebol zhotoviteľom tohto diela, pretože nemal
uzavretú zmluvu s objednávateľom - ZIPP Bratislava, spol. s r. o. Súd prvej inštancie síce uznal, že

žalobca na tomto diele pracoval, ale objednávateľom týchto prác nebol žalovaný, v dôsledku čoho
nemal za preukázané, že by medzi stranami sporu vznikla zmluva o dielo v zmysle § 536 Obch. zák., z
toho dôvodu žalobcovi nemohol vzniknúť ani nárok na zaplatenie ceny diela, ktorú uplatňuje a žalovanú
sumu mu nemohol priznať ani z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože vlastníkom zhotovovaného
diela sa nestal žalovaný.

4. Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku sa včas odvolal žalovaný s návrhom (po doplnení neskorším
podaním) zmeniť ho v napadnutej časti tak, že súd žalobe vyhovie len v rozsahu 3.774,45 € s úrokom z
omeškania a vo zvyšku sa zamietne. Namietol, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 546 Obch.
zák. na prerokúvanú vec, pretože nebolo dokázané, že by strany prejavili vôľu uzavrieť zmluvu bez
určenia ceny., keďže k dohode o cene prác nikdy nedošlo, a tak nedošlo ani k uzatvoreniu zmluvy o

dielo medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie takisto nesprávne vychádzal z toho, že zo strany
stavebného dozoru žalovaného boli podpisované stavebné denníky, pretože z nich nevyplýva skutočný
rozsah vykonaných prác. Existenciu odovzdávacích protokolov na tieto práce pripustil len jeden svedok,
samotné protokoly však žalobca nikdy nepredložil a súpisy prác priložené k faktúram žalobcu žalovaný
nikdy nepotvrdil. Na základe toho nemožno z vykonaného dokazovania ustáliť skutočný objem prác

vykonaných žalobcom. Namietol tiež, že vo výroku napadnutého rozsudku je nesprávne uvedená lehota
v znení iba „všetko do troch dní", pretože nie je špecifikovaný začiatok plynutia tejto lehoty.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok v tejto časti potvrdiť. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že strany prejavili vôľu uzavrieť zmluvu, čo vyplýva z obsahu listu

žalovaného označeného ako objednávka z 11. septembra 2009, ktorá odkazuje na cenovú ponuku.
Už pred zadaním písomnej objednávky existovala medzi žalobcom a žalovaným ústna dohoda na
vyhotovenie montáže kanalizácie, pričom žalovaný ju mal písomne potvrdiť, k čomu došlo po určitom
odklade aj písomne, a žalobca pokračoval vo vykonávaní prác, ktorých rozsah je zachytený v
stavebnom denníku, ktorý viedol žalobca a potvrdzoval ich aj zástupca žalovaného. K námietke o

nevykonaní prác poukázal žalobca na výpoveď stavbyvedúceho - svedka Z. na pojednávaní 18.
novembra 2013, ktorý výslovne uviedol, že práce, ktoré podpísal v stavebnom denníku vykonané
skutočne boli, pričom zároveň potvrdil i vykonanie celého diela. K podobnému záveru dospel znalec
ustanovený súdom v znaleckom posudku, ktorý uzavrel, že práce boli v plnom rozsahu vykonané.
Odvolacie námietky žalovaného sú tak v rozpore s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a aj

so skoršími tvrdeniami žalovaného.

6. Žalovaný v odvolacej replike a žalobca v odvolacej duplike zotrvali na svojich stanoviskách z odvolania
a vyjadrenia k odvolaniu.

7. Žalobca podal odvolanie proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie a po oprave neskorším
podaním ho žiadal v tejto časti zmeniť tak, že sa žalobe v celom rozsahu vyhovie. Namietol, že už za
konania tvrdil, že určité naviac práce na kanalizácii v G. vykonal žalobca na základe ústnej dohody so
žalovaným nad rámec písomnej objednávky (konkrétne tlakové skúšky). Tieto práce boli vykonané a
bez nich by nebolo možné vykonať práce, ktoré sám znalec oceňoval. Cenová ponuka predložená súdu

žalovaným je celkom nepoužiteľná a nebola použiteľná ani pre znalca, nie je zrejmé, odkiaľ sa žalovaný
dopracoval k nim tvrdenej cene celého diela 16.040,89 €. Žalobca naopak predložil súdu dve cenové
ponuky, ktoré súd vôbec nebral do úvahy a vykonané práce za obec G. žalobca fakturoval len v reálnej
výške. Žalobca sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný pri prácach v obci G. nebol
priamym zhotoviteľom diela, keďže ním bola spoločnosť ZIPP Bratislava, spol. s r. o., žalovaný bol však

v postavení subdodávateľa na základe ústnej dohody s touto spoločnosťou, čo potvrdili aj vypočutí
svedkovia. Sám konateľ žalovaného v zápisnici o trestnom oznámení na žalobcu a v zápisnici o výsluchu
svedka v uvedenom trestnom konaní sám potvrdil, že zadal žalobcovi nejaké práce v obci G. a žalobca
tam pracoval ako subdodávateľ. O tom, že žalobca vykonával v tejto obci práce na základe objednávkyžalovaného, svedčí aj fotodokumentácia predložená v konaní, ktorou sú jasné identifikovateľné stroje
žalovaného a jeho strojník, ďalej faktúra za požičanie pažiacich boxov dodávaných na stavbu v G.,
vyhlásenie starostu obce G., list žalovaného z 9. marca 2010, zápisy o tlakových skúškach, ako

aj stavebné denníky. Nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie priznal väčšiu vierohodnosť dôkazom
predloženým v prospech žalovaného a nie dôkazom v prospech žalobcu. Odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie v tomto smere je rozporné, keď tvrdí, že nebola uzavretá písomná zmluva, zároveň
však tvrdí, že takáto zmluva písomnú formu mať nemusí. Z dokazovania je zrejmé, že práce v obci G.
vykonával aj žalovaný, avšak spoločnosti ZIPP Bratislava ich neúčtoval, čo ale nezbavuje žalovaného

povinnosti zaplatiť za práce vykonané žalobcom v súlade s dohodou. Žalobca teda vykonával práce v G.
na základe ústnej objednávky žalovaného a s jeho strojmi, žalovaný tieto práce nikdy nespochybňoval.
Predložené dôkazy sú v tomto smere dostatočné a odôvodnenie rozsudku je tak nepresvedčivé, a v
rozpore s § 220 ods. 2 C. s. p., v dôsledku čoho je rozsudok z vyššie popísaných dôvodov zmätočný a
nepreskúmateľný, čím súd prvej inštancie odňal žalobcovi právo na spravodlivý súdny proces.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu doručenému mu 3. apríla 2017 nevyjadril.

9. Dňa 4. septembra 2018, teda po uplynutí odvolacej lehoty, bolo tunajšiemu súdu doručené ďalšie
podanie žalovaného označené ako „Vysvetlenie odvolania zo dňa 01.02.2017" (č. l. 551), v ktorom
žalovaný rozširuje svoje námietky proti zistenému skutkovému stavu v tom smere, že stavebný denník

nezodpovedá skutočne vykonanému rozsahu prác. V stavebnom denníku je uvedených omnoho viac
prác (zemné práce, výkopové práce, nákup a dovoz materiálu a pod.), než aké obsahovala objednávka.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na výpovede svedkov, pričom namietol, že súd nebral do úvahy,
že aj v predložených súpisoch prác je uvedený menší objem prác. Tieto súpisy ale nie sú potvrdené
žalovaným a rovnako nebol predložený ani protokol o prevzatí diela, ktorý takisto nie je podpísaný

žalovaným. Toto podanie bolo doručené žalobcovi 16. novembra 2018 (doručenka k č. l. 554).

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na prejednanie veci nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385
ods. 2 C. s. p.), pretože považoval za potrebné opakovať dokazovanie. Žalovanému bolo predvolanie
na toto pojednávanie v zmysle § 110 ods. 1 C. s. p. riadne doručené do rúk jeho zástupcu JUDr. Róberta

Spála, advokáta, ešte 14. novembra 2018, teda viac než mesiac pred termínom pojednávania. Na
pojednávanie sa právny zástupca nedostavil, ani svoju účasť neospravedlnil, o odročenie nepožiadal. Za
žalovaného sa na pojednávanie dostavila iba Mgr. V. Z., ktorá predložila plnomocenstvo zo 7. decembra
2018, ktorým ju žalovaný splnomocnil, aby ho zastupovala a konala v jeho mene vo všetkých právnych
úkonoch, týkajúcich sa alebo súvisiacich s odvolacím konaním (plnomocenstvo na č. l. 558). Podľa § 89

ods.3C.s.p.,ktorýsapodľa§378ods.1C.s.p.použijeajvodvolacomkonanívšakplatí,žeakjestrana
zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. V prerokúvanej veci
je žalovaný v odvolacom konaní zastúpený dvoma advokátmi, a to JUDr. Borisom Štanglovičom so
sídlom v Šali podľa plnomocenstva z 3. mája 2016 (č. l. 441 spisu) a JUDr. Róbertom Spálom so sídlom
v Trnave podľa plnomocenstva zo 6. novembra 2017 (č. l. 537 spisu), keď plnomocenstvo udelené

tretiemu advokátovi - JUDr. Ľudovítovi Štanglovičovi bolo pre odvolacie konanie podaním došlým 28.
septembra 2017 (č. l. 533 spisu) odvolané. Plnomocenstvá pre JUDr. Borisa Štangloviča a JUDr. Spála
boli v čase konania odvolacieho pojednávania naďalej platné a účinné, neboli odvolané ani vypovedané,
v dôsledku čoho bol žalovaný v danom čase zastúpený dvoma advokátmi. V zmysle § 89 ods. 3 C. s.
p. je vylúčené, aby bol zastúpený iným zástupcom. Mgr. Z. pritom svoje oprávnenie konať za žalobcu

preukazovala jedine uvedeným plnomocenstvom zo 7. decembra 2018, z ktorého ale nevyplývalo, že
by Mgr. Z. bola zamestnankyňou žalovaného, ani to, že by bola len poverená konať za žalovaného
ako jeho zamestnankyňa v zmysle § 20 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 72 C. s. p. Mgr. Bělohoubkovú
bolo možné považovať za ďalšiu splnomocnenkyňu žalovaného, zastúpenie ktorou však podľa vyššie
citovanéhoustanoveniaC.s.p.neboloprípustnéatak plnomocenstvojejudelenénemalonaodvolacom

pojednávaní právne účinky, pretože tomu bránil citovaný § 89 ods. 3 C. s. p. Z uvedených dôvodov
teda odvolací súd vychádzal z toho, že žalovaný sa na odvolacie pojednávanie nedostavil, preto bolo
rozhodnuté, že sa bude pojednávať v jeho neprítomnosti (§ 180 ods. 1 C. s. p.)

11. Žalobca k pojednávaniu na odvolacom súde, čo bolo po uplynutí odvolacej lehoty, predložil rozsiahle

vyjadrenie, v ktorom obsiahlo vysvetľoval náležitosti stavebného denníka, povinnosti stavbyvedúceho,
polemizoval s výpoveďami svedkov a strán, poukazoval na spisy z trestného a priestupkového konania,
ako aj na niektoré ďalšie listiny v spise. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. však možno odvolacie dôvody
dopĺňať a meniť len do uplynutia odvolacej lehoty. Žalobca sa v tomto podaní obsiahlo venoval právetakým otázkam, ktorými sa v samotnom odvolaní nezaoberal a doložil k nim aj ďalšie listinné dôkazy.
Takýto prejav má charakter dopĺňania odvolacích dôvodov, na ktorý odvolací súd neprihliadal. Vo svojich
prednesoch na pojednávaní pred odvolacím súdom žalobca zotrval na svojom odvolacom návrhu a na

doterajších stanoviskách.

12. Na pojednávaní odvolací súd zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: cenovou ponukou z
5. septembra 2009 (č. l. 5), objednávkou z 11. septembra 2009 (č. l. 6), faktúrou č. 090010 (č. l. 7) s
pripojeným súpisom prác (č. l. 8 až 10), faktúrou č. 090011 (č. l. 11) s pripojeným súpisom prác (č. l. 12 a

13), faktúrou č. 090012 (č. l. 14) s pripojeným súpisom prác (č. l. 15 až 17), listom žalovaného z 9. marca
2010 (č. l. 39) s prílohami (č. l. 192 až 205), stavebným denníkom pre G. (č. l. 60 až 87), stavebným
denníkom pre G. (č. l. 47 až 59), zápisnicou o výsluchu svedka z 8. novembra 2012 z trestného konania
ČVS: ORP-208/OEK-GA-2012 (č. l. 349 až 357), znaleckým posudkom Ing. Antona Fuzáka č. 354/2015
(č. l. 405 až 425) a v spojení s tými skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd
viazaný (§ 383 C. s. p.)mal za zistený nasledovný skutkový stav, z ktorého vychádzal.

13. Žalobca bol v roku 2009 podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia (okrem iného)
v predmetoch činnosti montáž, vodoinštalácie, ústredného kúrenia a zemné práce - podvŕtavanie
ciest. Žalovaný bol v danom čase obchodnou spoločnosťou s predmetnom činnosti okrem iného
uskutočňovanie stavieb a ich zmien.

14.Žalovanýmalvroku2009nazákladezmluvysospoločnosťouZIPPBratislava,spol.sr.o.,vykonávať
práce na výstavby kanalizácie v obci G., k čomu sa ústne dohodol so žalobcom, že preňho na tejto
kanalizáciivykonanáurčitúčasťprácažalobcanazákladetejtoústnejdohodyzačaluž26.augusta2009
s prácami - montáž kanalizácie, výkopové práce a výstavba samotnej kanalizácie. Listom z 5. septembra

2009 predložil žalobca žalovanému na práce na kanalizácii v G. cenovú ponuku, ktorá bola rozdelená
na tri časti, tak, že prvá časť sa týkala „splaškovej kanalizácie gravitačnej", ku ktorej bolo uvedených
celkovo 12 druhov činností (zriadenie, paženie a pieskové lôžko, čerpanie vody, debnenie, dosky
podkladné, montáž potrubia, šachty betónové, skúška tesnosti, dočasné zaistenie káblov, pieskový
obsyp potrubia, vyhľadávanie vodovodných, plynových a telekomunikačných prípojok, a trativody z

drenážnych trubiek) na celkovú ocenenú dĺžku kanalizácie 1393 m, pri ktorej bola uvedená cena 689.531
Sk, čo pri prepočítaní na jeden bežný meter (bm) vychádzalo na 495 Sk/bm (16,43 €).
Druhá časť sa týkala „splaškovej kanalizácie tlakovej", pri ktorej bolo uvedených celkom 8 druhov
činností (paženie, pieskové lôžko pod potrubím, šachty betónovej, montáž rúr, dočasné zaistenie
pozemných vedení, pieskový obsyp potrubia, vyhľadávací kábel a prevedenie tlakovej skúšky) na

celkovú dĺžku 1170 m, pri ktorej bola uvedená cena 415.420 Sk, čo pri prepočítaní na 1 bm predstavovalo
191,44 Sk/bm (6,35 €).
Tretia časť sa týkala „kanalizačných domových prípojok", obsahovala celkovo 5 druhov prác (tvarovky,
rúry kanalizačné, pieskové lôžko pod potrubím, skúška tesnosti, pieskový obsyp potrubia) na celkovú
dĺžku kanalizácie 522 m, pri ktorej bola uvedená celková cena 125.230 Sk, čo pri prepočítaní na 1

bm predstavovalo 239,90 Sk/bm (7,96 €). Okrem toho bola samostatne ocenená práca „pretláčanie na
prípojky" na celkovo 13,28 €/bm. Žalovaný najskôr e-mailom zo 14. septembra 2009 odoslaným svojím
zamestnancom-svedkomZ.poslalžalobcovinepodpísanúobjednávkudatovanú11.septembrom2009,
podľa ktorej si žalovaný u žalobcu objednáva montáž kanalizácie, kanalizačných prípojok a podvŕtavanie
ciest „podľa cenovej ponuky v obci G.", a zároveň uviedol údaje potrebné na vystavenie daňového

dokladu.Nanaliehaniežalobcuneskôrkonateľžalovanéhopoverilsvojusekretárku,abytútoobjednávku
podpísala a zaslala ju žalobcovi písomne.

15. Žalobca vykonával práce na kanalizácii v G. postupne až do 24. októbra 2009, neskôr 4. až
25. novembra 2009 ešte vykonal určité ďalšie práce. Skutočne vykonané práce vyúčtoval žalobca

žalovanému celkovo dvoma faktúrami:
- faktúrou č. 090010 zo 7. októbra 2009 splatnou 21. októbra 2009 žalobca vyúčtoval žalovanému
„montáž kanalizácie na stavbe Odvedenie a čistenie odpadových vôd, T. XXX G., Splašková
kanalizácia". K faktúre bol pripojený súpis prác, podľa ktorého išlo o práce na piatich zberačoch a
prepojení šachty v celkovej dĺžke 750,39 bm po 16,43 €/bm za cenu spolu 12.328,91 €, výtlačné potrubie

v celkovej dĺžke 12 bm po 6,35 €/bm v celkovej cene 711,20 €, domové prípojky o celkovej dĺžke 363
bm po 7,96 €/bm v celkovej cene 2.889,48 €, ako aj podvŕtavanie ciest o celkovej dĺžke 91,5 m po 13,28
€/m za celkovo 1.215,12 €. Tieto práce svojou cenou a rozsahom zodpovedali cenovej ponuke z 5.
septembra 2009. Okrem toho žalobca vyúčtoval aj tlakové skúšky zberačov v celkovej dĺžke 367 m zacenu 0,83 €/m, spolu teda za 304,61 €, ako aj prekládku vodovodu za celkovo 40 hod po 6,63 €/hod, teda
spolu 265,20 €. Tieto posledné uvedené práce však neboli uvedené v cenovej ponuke z 5. septembra
2009 (prekládka vodovodu), resp. boli zahrnuté už pri kalkulácii ceny za bežný meter za inú časť (tlakové

skúšky boli zahrnuté pri kalkulácii prvej ceny za prvú časť - splaškovú kanalizáciu gravitačnú, kde boli
aj premietnuté do celkovej jednotkovej ceny 16,43 €). Celková cena prác vyúčtovaných touto faktúrou
bola 17.979,72 € bez DPH, po pripočítaní DPH potom 21.395,87 €;
- faktúrou č. 090011 z 30. novembra 2009 splatnou 14. decembra 2009 vyúčtoval žalobca žalovanému
„montáž kanalizácie na stavbe Odvedenie a čistenie odpadových vôd, T. XXX G., Splašková a výtlačná

kanalizácia". K faktúre bol pripojený súpis prác, podľa ktorého išlo o práce na domových prípojkách v
celkovej dĺžke 259,5 m po 7,96 €/bm, teda spolu za 2.065,62 €, podvŕtavanie prekážok v dĺžke 51,5 m
po 13,28 €/m, teda spolu za 683,92 €, práce na výtlačnom potrubí o celkovej dĺžke 149 + 292 + 285 m
po 6,35 €, spolu teda za 946,15 + 1.854,20 + 1.809,75 € a na gravitačnom potrubí v celkovej dĺžke 12
+ 4 m po 16,43 €/m, spolu teda za 197,46 + 65,72 €. Ďalej šlo o tlakové skúšky v celkovej dĺžke 698
+ 337 + 303 m po 0,83 €/bm, spolu teda za 579,34 + 279,71 + 251,49 €, ako aj podvŕtavanie ciest v

celkovej dĺžke 25 bm po 29,87 €, spolu teda za 746,75 €. Všetky tieto práce zodpovedali cenovej ponuke
z 5. septembra 2009 a celková cena prác vyúčtovaných touto faktúrou bola 9.480,11 € bez DPH, po
pripočítaní DPH potom 11.281,33 €.

16. Žalovaný obe faktúry prevzal a žalobcovi ešte počas výkonu prác zaplatil formou preddavku 4.000

€. Ďalších 4.392,53 € z vyúčtovaných cien si žalobca so žalovaným vzájomne započítali a 18. februára
2010 žalovaný zaplatil žalobcovi prostredníctvom tretej osoby ešte sumu 3.774,45 €. Ďalšie úhrady však
žalovaný nevykonal.

17. Ešte pred dňom 28. októbrom 2009 konateľ žalovaného ústne požiadal žalobcu aj o vykonanie prác

na oprave kanalizácie v obci G., ktorú žalovaný vykonával pre spoločnosť ZIPP Bratislava, spol. s r. o.
Žalovaný s touto spoločnosťou neuzavrel písomnú zmluvu o dielo a práce vykonané na tejto kanalizácii
pre túto spoločnosť jej ani neplánoval účtovať, pretože v tejto veci spoločnosti ZIPP Bratislava pomáhal
v záujme rozvoja vzájomných dobrých podnikateľských vzťahov. Nebolo však dokázané, že by žalovaný
voči žalobcovi prejavil úmysel, že ich vykonanie očakáva tiež bezplatne, a rovnako nebolo dokázané, že

by žalobca prejavil vôľu voči žalovanému, že za tieto práce nebude požadovať odplatu. Obe strany od
počiatku vychádzali z odplatnosti týchto prác, konkrétna dohoda o cene ale nebola preukázaná. Žalobca
začal vykonávať tieto práce už 28. októbra 2009 a vykonával ich postupne až do 1. decembra 2009., na
tejtokanalizáciižalobcavymenilkanalizačnépotrubievdĺžke662bežnýchmetrov,ktoré prácevyúčtoval
žalovanému faktúrou č. 090012 z 2. decembra 2009 splatnou 16. decembra 2009, v ktorej výslovne

uviedol, že ide o „výmenu kanalizačného potrubia v obci G." a rozpísal ich podľa jednotlivých stôk. Tieto
práce vo faktúra ocenil jednotkovou cenou 16,43 €/bm, celková vyúčtovaná cena teda predstavovala
10.879,95 € bez DPH, po pripočítaní DPH potom 12.947,14 €. Všeobecná (teda v danom mieste obvykle
za obdobných podmienok platená) hodnota týchto prác v treťom štvrťroku roka 2009 bola 10.697 € bez
DPH, po pripočítaní DPH potom 12.729,55 €.

18. Na urgenciu žalobcu na zaplatenie zvyšnej sumy z uvedených troch faktúr žalovaný listom z 9. marca
2010 odpovedal, že si je vedomý prác, ktoré preňho žalobca na uvedených stavbách (t. j. na vyhotovení
splaškovej kanalizácie v obciach G. a G.) vykonal. Svoj dlh však uznal len do výšky 16.040,89 €, čo
zodpovedá ním vyčíslenej hodnote vykonaných prác ocenených v rozpočtovom softvéri CENKROS v

súlade s výhernou cenovou ponukou na realizáciu uvedeného diela, ktorá bola predložená investorovi, a
v súlade so súpismi vykonaných prác priloženými k faktúram č. 090010, 090011 a 090012. K tomuto listu
žalovaný pripojil tento ním vyhotovený rozpočet, ktorý však rozsahom uvedených prác nezodpovedá
prácam vykonaným na kanalizácii v G. a v G. a rovnako v ňom použité jednotkové ceny nemožno overiť.

19. Uvedený skutkový stav vyplýva zo záväzných skutkových zistení súdu prvej inštancie (§ 383 C. s.
p.), ktoré sú založené na skutkových tvrdeniach, ktoré sa považujú za uznané (§ 151 ods. 1, § 186 ods.
2 C. s. p.), a na vykonaných dôkazoch hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).

20. Žalovaný v podanom odvolaní, ale aj v jeho „vysvetlení" (v rozsahu, v akom naň podľa § 365 ods.

3 C. s. p. vôbec možno prihliadať) obsiahlo poukazuje na údajné rozpory vo výpovediach svedkov so
stavebným denníkom, vytýka súdu prvej inštancie nesprávne hodnotenie dôkazov v otázke, či žalobca
vykonal pre žalovaného práce na kanalizácii v obci G. v takom rozsahu, v akom vyúčtoval. Podobnežalovaný vo svojom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávne hodnotenie dôkazov v otázke
dohody medzi stranami o tom, či žalobca vykoná pre žalovaného aj práce na kanalizácii v obci G..

21. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p. vo všeobecnosti platí, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa judikatúry zásada voľného hodnotenia dôkazov
vyjadruje,žezáver,ktorýsisudcaurobíopravdivostičinepravdivostitvrdenýchskutočnostívzhľadomna
poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického

myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z
rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané
poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže
predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov, ako i hodnotenie ich
vzájomnej súvislosti, pretože hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú
tak čiastkové, ako i komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov.

Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá
logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť
určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu
pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s
poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie

vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona
dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť
výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je
jeho rozumová a duševná úroveň, a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie
určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi

a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná
s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto
poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia
dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností (porov. rozsudok NS SR sp. zn.
6 MCdo 1/2010).

22. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie vo vzťahu k prácam
vykonaným v obci G., pretože toto hodnotenie zodpovedá pravidlám uvedeným v § 191 C. s. p. tak, ako
ich vykladá citovaná judikatúra. Vykonanie týchto prác je zachytené na jednotlivých stranách stavebného
denníka, ktorý bol podpísaný aj stavebným dozorom žalovaného - svedkom Z.. V obsahu zápisov

na jednotlivých stranách stavebného denníka je podrobne rozpísané, aké práce boli vykonané, aké
mechanizmy boli použité a sú v nich podrobne vymedzené aj technické parametre prác a použitých
materiálov. Ako správne uviedol žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, svedok Ing. Z. aj na pojednávaní
18. novembra 2013 pred súdom prvej inštancie jednoznačne potvrdil, že práce, ktoré on v stavebnom
denníku podpísal, skutočne vykonané boli. Takisto uviedol, že podpísal preberací protokol diela. Zásada

voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 C. s. p. okrem iného znamená, že súd si môže záver o
existencii tohto protokolu, a tým aj o vykonaní určitých prác, urobiť aj z iných dôkazných prostriedkov,
nielen zo samotného protokolu a preto nie je opodstatnená námietka, že tento protokol nebol súdu
predložený a že ním nebolo vykonané dokazovanie. Vykonanie týchto prác okrem už uvedeného svedka
potvrdil aj znalec vo svojom znaleckom posudku, v ktorom vyjadril svoj odborný záver, že zodpovedá

zvyklostiam v stavebnom odvetví, že práce zapísané v stavebnom denníku sú aj vykonané. Vykonanie
prác uvedených v prílohách k faktúram č. 090010 a 090011 v obci G. konečne uznal aj žalovaný v
liste z 9. marca 2010, v ktorom odkázal na obe tieto faktúry, výslovne v ňom prejavil, že si je vedomý
vykonania prác práve v rozsahu týchto faktúr, a aj pri vlastnom oceňovaní prác vychádzal zo súpisov
prác pripojených k týmto faktúram. Zmysel nedáva ani námietka žalovaného, že v stavebnom denníku

je zachytený omnoho väčší rozsah prác než v objednávke a cenovej ponuke. V prerokúvanej veci totiž
žalobca uplatňuje len nárok na odmenu za práce uvedené v súpisoch prác, ktoré sa podľa znaleckého
posudku (až na dve drobné položky) zhodujú s cenovou ponukou. Ak by teda žalobca (podľa stavebného
denníka) aj vykonal ďalšie práce, tieto si v konaní neuplatňuje a nie je potrebné sa týmito prácami
zaoberať.

23. Odvolací súd nepovažuje námietky žalovaného proti hodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie za
dôvodné, pretože ani podľa odvolacieho súdu zhodnotením uvedených dôkazov vo vzájomnej súvislosti
nemožno dospieť k inému záveru než ku ktorému dospel súd prvej inštancie. Práce v obci G. tedaboli vykonané v tom rozsahu, v akom ich žalobca uviedol v súpisoch vykonaných prác pripojených k
uvedeným dvom faktúram. Žalovaný počas konania nijakým spôsobom nespochybnil ani dôveryhodnosť
svedka Z., ktorý bol navyše jeho zamestnancom a preto nie je dôvod domnievať sa, že by bol zaujatý v

neprospech žalovaného. Žalovaný tiež nevzniesol žiadnu konkrétnu námietku proti obsahu znaleckého
posudku, ktorý podľa odvolacieho súdu zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom v súlade s § 17
ods. 6 zák. č. 382/2004 Z. z. vysvetlil dôvody, pre ktoré považoval tieto práce za vykonané. Žalovaný sa
pokúšal rozsah vykonaných prác spochybňovať svojou vlastnou kalkuláciou ich ceny (založenou na č. l.
192anasl.spisu),aleznaleckýposudokustanovenéhoznalcapodrobneazozrozumiteľnýchalogických

dôvodov vyvrátil správnosť tejto kalkulácie žalovaného. Podľa znaleckého posudku je totiž zrejmé, že
kalkulácia žalobcu je celkom nepreskúmateľná a v podstate znalcovi samému nebolo jasné, odkiaľ
žalovaný údaje o rozsahu prác uvedené v tejto cenovej kalkulácii vzal. Na základe toho sa odvolací súd
stotožňuje so záverom rozsudku súdu prvej inštancie, že práce vyúčtované uvedenými dvoma faktúrami
boli v obci G. skutočne vykonané.

24.Odvolacísúdsavšakpozopakovanídokazovanianemôžestotožniťsnázoromsúduprvejinštancieo
nepreukázanídohodymedzižalovanýmažalobcomkprácamvykonanýmvobciG..Súduprvejinštancie
tu treba predovšetkým vytknúť, že pri vyhodnocovaní dokazovania sa zameral na skúmanie takých
skutočností, ktoré z hľadiska právneho posúdenia vôbec nie sú podstatné. Predpokladom vzniku zmluvy
o dielo podľa § 536 Obch. zák. je existencia prejavov vôle žalobcu a žalovaného, ktoré zodpovedajú

citovanému ustanoveniu, teda takých prejavov, z ktorých možno vyvodiť podstatné náležitosti zmluvy
o dielo. Súd prvej inštancie sa nedôvodne zameral na dokazovanie otázky, či existovala zmluva
medzi žalovaným ako (hlavným) zhotoviteľom a spoločnosťou ZIPP Bratislava, spol. s r. o., ako (jeho)
objednávateľom na práce na kanalizácii v obci G., ale mal pre potreby posúdenia nároku zistiť, či sú
dokázanétaképrejavyvôlestrán,zktorýchmožnovyvodiťzhodunapodstatnýchnáležitostiachzmluvyo

dielo.Odvolacísúdpritomzopakovanéhodokazovaniadospelkzáveru,žetakétoprejavyvôledokázané
sú.

25. V zápisnici z 8. novembra 2012 o výsluchu F. Q., konateľa žalovaného, ako svedka v trestnom konaní
vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru SR v Galante pod ČVS: ORP-208/OEK-GA-2012

(na základe trestného oznámenia žalovaného na žalobcu za ohováranie) tento konateľ žalovaného
výslovne uviedol, že po prácach v G. poveril žalobcu vykonávaním určitých prác na kanalizácii v G..
Konateľ žalovaného tiež uviedol, že žalobca tieto práce vykonával, nevykonal však všetky a odišiel.
Odvolací súd sa nemôže stotožniť s námietkami žalovaného vznášanými počas konania pre súdom
prvej inštancie, podľa ktorých došlo k nepresnej protokolácii. Zápisnica o výsluchu svedka z trestného

konania je totiž na každej strane podpísaná osobne konateľom žalovaného a odvolací súd považuje
za nanajvýš nepravdepodobné, že by sa vyšetrovateľ zmýlil pri protokolácii na dvoch rôznych miestach
výpovede a konateľ žalovaného by zápisnicu s dvoma takýmito zjavnými chybami aj podpísal. To, že
žalobca vykonával práce v G. pre žalovaného, nakoniec potvrdzuje podľa odvolacieho súdu aj obsah
listu žalovaného z 9. marca 2010, v ktorom žalovaný vyslovene prejavil, že si je vedomý aj prác, ktoré

žalobca preňho vykonal v obci G.. Ďalej v liste žalovaný uvádza, že vlastnú kalkuláciu ceny týchto
prác vykonáva na základe súpisov prác, ktoré tvorili prílohu všetkých troch faktúr, teda aj faktúry č.
090012. Táto faktúra však celkom zreteľne ako predmet fakturácie jednoznačne označuje „výmenu
kanalizačnéhopotrubiavobciG.".Aktedažalovanývosvojomlistez9.marca2010privlastnomvýpočte
ceny prác, ktorú je ochotný uhradiť, vzal do úvahy aj práce uvedené v tejto faktúre, potom je zrejmé,

že sám vychádzal z toho, že tieto práce boli vykonané preňho a na základe jeho požiadavky. Ak by
totiž práce neboli vykonané na jeho objednávku, nedávalo by žiaden zmysel, prečo by žalovaný vôbec
tieto práce započítaval do kalkulácie toho, čo sám chce zaplatiť. Obranu žalovaného prezentovanú
počas konania tak odvolací súd považuje za účelovú a v rozpore s jeho predošlými stanoviskami.
Ostatne treba poukázať aj na to, že žalovaný svoje stanoviská počas konania menil. Najskôr zásadne

spochybňoval vykonávanie prác v G., ktoré žalobca vyúčtoval, neskôr po podaní znaleckého posudku
už samotné vykonanie týchto prác nespochybnil, spochybňoval len to, že by ich žalobca vykonával
ako subdodávateľ žalovaného. Zo všetkých týchto dôvodov teda odvolací súd považuje stanovisko
prezentované žalovaným, podľa ktorého si práce v obci G. u žalobcu neobjednal za účelové, ktoré
tvrdenia boli vyvrátené obsahom vyššie opísaných dôkazov.

26.KonkrétnyrozsahprácvykonanýchžalobcomnakanalizáciivobciG.jetakpodľanázoruodvolacieho
súdu dosvedčenýajobsahomstavebnéhodenníkavedenéhožalobcom.Jednotlivéstranytohtodenníka
sú podpisované zástupcami spoločnosti ZIPP Bratislava, spol. s r. o., ktorá aj podľa zistenia súdu prvejinštanciebolahlavnýmdodávateľomtejtostavbyaprektorúnanejpracovalajžalovaný(hocibezplatne).
Zástupcatejtospoločnosti-svedokIng.W.vosvojejvýpovedipredsúdomprvejinštancietakistopotvrdil,
že stavebný denník pre žalobcu podpisoval a práce ním podpísané boli vyhotovené. Jeho výpoveď, a

tým aj obsah stavebného denníka, považuje odvolací súd za dôveryhodnú, pretože svedok pracoval
pre tretiu stranu (nie žalobcu ani žalovaného) a odvolací súd nezistil žiaden zmysluplný dôvod, prečo
by mal záujem vypovedať v prospech či neprospech žalobcu alebo žalovaného. Takisto odvolací súd
nevidí žiaden racionálny dôvod, pre ktorý by mal tento svedok podpisovať ako vykonané práce, ak tieto,
(ako žalovaný tvrdí) neboli vykonané. Nebolo vôbec dokázané, že by tento svedok mohol predpokladať,

že medzi žalobcom a žalovaným niekedy dôjde k sporu, v ktorom bude žalobca tento stavebný denník
potrebovať. Aj podľa odvolacieho súdu možno vychádzať z toho, že svedok Ing. W. svojím konaním plnil
svoju funkciu stavebného dozoru na stavbe, medzi ktoré obvykle patrí aj kontrola stavebného denníka,
a že ho podpísal preto, lebo jeho obsah zodpovedá skutočnosti. Napokon, aj tu možno odkázať na
odborný záver znalca, podľa ktorého zodpovedá skúsenostiach v danom odvetví, že práce zapísané v
stavebnom denníku sa aj reálne vykonali.

27. Na základe všetkých uvedených dôkazov odvolací súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a
žalovaným došlo k takým prejavom vôle, ktorými žalobca prevzal na seba záväzok voči žalovanému
vykonať práce na kanalizácii v obci G. a žalovaný ho o prevzatie takéhoto záväzku požiadal. Rovnako
je z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca práce v súlade s týmto svojim záväzkom vykonal

minimálne v tom rozsahu, v akom sú uvedené v súpise prác na faktúre č. 090012. Určenie obvyklej ceny
týchto prác je odborná skutková otázka v zmysle § 206 C. s. p., ktorá je dostatočne objasnená podaným
znaleckým posudkom č. 354/15, ktorý vyhotovil znalec Ing. Anton Fuzák ustanoveným uznesením
súdu prvej inštancie č. k. 25 Cb 10/2013-395. Z obsahu posudku vyplýva, že znalec pri oceňovaní
prác použil rozpočtovací software označovaný názvom CENKROS, čo je všeobecne akceptovaný

softvér zohľadňujúci obvyklú cenovú hladinu na trhu prác v stavebníctve v Slovenskej republike v
jednotlivých obdobiach. Túto všeobecnú akceptáciu dosvedčuje podľa odvolacieho súdu aj skutočnosť,
že aj žalovaný pri vo svojom (inak nepoužiteľnom) ocenení prác použil práve tento počítačový program.
V dôsledku toho aj odvolací súd prijal za dokázaný záver, že všeobecná hodnota týchto prác je celkovo
12.729,55 € s DPH.

28. Odvolací súd na základe výsledkov odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok v
celom rozsahu (§ 379 C. s. p.) ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie. Po jeho
preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné, odvolanie žalobcu je však čiastočne dôvodné.

29. Odvolací súd nepovažuje za správny názor žalobcu, podľa ktorého napadnutý rozsudok je
nepreskúmateľnýprenedostatočnéodôvodnenie.Podľaodvolaciehosúdusúdprvejinštancievosvojom
rozsudku celkom jasne uviedol, aký skutkový stav zistil, prečo považoval za preukázané vykonanie
prác na kanalizácii v G. a prečo nepovažoval za preukázanú dohodu o vykonaní diela v G.. Súd prvej

inštancie tiež odkázal na ustanovenia § 536 a 546 Obch. zák., ktoré upravujú podmienky nároku na cenu
diela, v rozsudku ich primerane vyložil a aplikoval na konkrétnu vec. Súdne rozhodnutie, ktoré stručne
a jasne objasní podstatu sporu a závery súdu (v rozsahu vyžadovanom § 220 ods. 2 C. s. p.), nemožno
považovať za arbitrárne. Odôvodnenie napadnutého rozsudku ako celok potom vyhovuje náležitostiam
§ 220 ods. 2 C. s. p., keďže z neho možno zistiť tak skutkové, ako aj právne závery súdu prvej, ktoré

ho viedli k zamietnutiu žaloby. Okolnosť, že jednotlivé právne závery súdu prvej inštancie nepovažuje
odvolací súd za správne, neznamená ešte jeho nepreskúmateľnosť. Rovnako nemožno považovať za
nedostatok, ak výrok rozsudku určuje len dĺžku trvania paričnej lehoty (tri dni). Začiatok jej plynutia určuje
§ 232 ods. 3 C. s. p. tak, že táto lehota plynie od právoplatnosti rozsudku, pokiaľ súd podľa § 233 C. s.
p. nerozhodol samostatným výrokom o jeho vykonateľnosti doručením. V napadnutom rozsudku takýto

výrok chýba, takže je zrejmé, že lehota na plnenie plynie v zmysle všeobecného ustanovenia § 232 ods.
3 C. s. p. od právoplatnosti rozsudku.

30. Súd prvej inštancie správne uviedol, že právne vzťahy medzi žalobcom -podnikateľom (v roku 2009)
podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchod. zák. a žalovaným - podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchod.

zák. pri výkone stavebných prác sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho sa spravujú
ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka podľa jeho § 261 ods. 1 v znení účinnom k októbru
2009. Kanalizácia je potom stavbou [je zhotovovaná zo stavebných materiálov stavebnými prácami a
môže byť tiež líniovou stavbou v zmysle § 139 ods. 3 písm. e) stavebného zákona č. 50/1976 Zb.], takžejej zhotovenie, montáž, oprava alebo úprava je podľa § 536 ods. 2 Obch. zák. dielom. Zmluva, ktorou sa
jedna strana pre druhú zaviaže zhotoviť alebo opraviť kanalizáciu, je potom podľa § 536 ods. 1 Obch.
zák. zmluvou o dielo. Súd prvej inštancie tak správne posudzoval uplatnené nároky na cenu diela podľa

citovaného ustanovenia a podľa § 546 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého je objednávateľ povinný zaplatiť
cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve, resp. cenu, ktorá sa obvykle platí
za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Rovnako správne
súd prvej inštancie potom osobitne posudzoval aj nároky, ktoré mali žalobcovi vzniknúť výkonom prác
v G. a v G..

31. Pokiaľ ide o práce na kanalizácii v G., súd prvej inštancie správne vyšiel z toho, že medzi stranami
vzniklazmluvaodielonazákladecenovejponukyžalobcuz5.septembra2009aobjednávkyžalovaného
z 11. septembra 2009. Aj pre uzatváranie obchodnoprávnych zmlúv platia všeobecné ustanovenia §
43 a nasl. Občianskeho zákonníka, pokiaľ Obchodný zákonníka neobsahuje inú úpravu. Preto aj pre
oblasť obchodnoprávnych vzťahov platia § 43a ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého je prejav vôle smerujúci k

uzavretiuzmluvy,ktorýjeurčenýjednejaleboviacerýmurčitýmosobám,jenávrhomnauzavretiezmluvy,
ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia, ako
aj § 43c ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo jej iné včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Pri posudzovaní,
či určitý úkon treba považovať za návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a ods. 1 Obč. zák., treba

podľa § 266 ods. 1 a 2 Obch. zák. vychádzať z úmyslu konajúcej osoby, ak bol druhej strane známy
alebo jej musel byť známy, resp. z významu, aký by mu pripisovala osoba v podobnom postavení. Zo
zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca vypracoval cenovú ponuku z 5. septembra 2009 pre
žalovaného na základe ich predošlých ústnych rozhovorov a následne začal pre žalovaného práce na
tomto diele aj vykonávať. Cenovú ponuku z 5. septembra 2009 v spojení s okolnosťami, za ktorých bola

predložená, treba podľa odvolacieho súdu považovať za návrh na uzavretie zmluvy o dielo v zmysle §
43a ods. 1 Obč. zák., keďže z neho vyplýva predpokladaný rozsah diela, navrhnutá cena (spôsob jej
určenia) a už z jeho jazykového znenia („cenová ponuka") možno usudzovať na vôľu žalobcu byť týmito
cenami viazaný v prípade prijatia ponuky. Žalovaný podľa zisteného skutkového stavu najskôr len ústne
a následne aj písomne objednávkou z 11. septembra 2009 reagoval na túto cenovú ponuku. Z obsahu

objednávky (najmä slov „objednávame") a odkazu na žalobcovu cenovú ponuku potom vyplýva súhlas
žalovaného s týmto návrhom. Najneskôr okamihom doručenia písomnej objednávky z 11. septembra
2009takmedzistranamivzniklazmluva,ktorejpredmetombolzáväzokžalobcuzhotoviťtútokanalizáciu.
Len pre poriadok sa uvádza, že ak aj žalobca začal s prácami pred takýmto uzavretím zmluvy, nemení
to nič na zmluvnej povahe jeho plnenia.

32. Zo znenia § 536 ods. 3 Obch. zák. možno vyvodiť, že podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo
je dohoda o odplatnosti zmluvy jedným zo spôsobov určených v tomto ustanovení. V zmluve musí
byť totiž buď dohodnutá cena alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany
v zmluve prejavili vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Z citovaného ustanovenia tak vyplývajú

v zásade tri možnosti určenia odplatnosti. Strany sa predovšetkým môžu dohodnúť na cene určenej
konkrétnou sumou (pevnej cene), alebo sa môžu dohodnúť na spôsobe, akým sa konečná cena
diela určí (napr. jednotkovou cenou za merateľné množstvo výkonov, napr. hodiny práce, spotrebu
materiálu, alebo aj odkazom na cenové indexy, cenníky a pod.). Poslednou možnosťou, ktorú § 536
ods. 3 Obch. zák. predpokladá, je, že strany prejavia v zmluve vôľu uzavrieť ju aj bez určenia ceny

alebo spôsobu jej určenia. Citované ustanovenie pritom nerieši, akým spôsobom môžu strany túto vôľu
prejaviť. Vychádzajúc zo všeobecného ustanovenia § 35 ods. 1 Obč. zák. prejav strán obchodnoprávnej
zmluvy o dielo o tom, že chcú uzavrieť zmluvu aj bez určenia ceny, môže byť výslovný, ale môže byť aj
konkludentný. Podstatné však je, aby takýto prejav bol v zmluve obsiahnutý; len v takom prípade sa na
určenie ceny diela aplikuje § 546 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého má zhotoviteľ nárok na cenu, ktorá

sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

33. So žalovaným možno súhlasiť do tej miery, že súd prvej inštancie v prerokúvanej veci nesprávne
dospel k záveru, že zmluva o dielo medzi stranami neobsahuje dohodu o cene. Z obsahu cenovej
ponuky z 5. septembra 2009, ako aj následnej objednávky z 11. septembra 2009, ktorá sa na túto cenovú

ponuku odvoláva, podľa názoru odvolacieho súdu jasne vyplýva, že strany sa v zmluve dohodli na
spôsobeurčeniaceny.Žalobcatotižnazákladeprepočtovurčitéhorozsahuprácnapredpokladanúdĺžku
jednotlivých druhov a úsekov kanalizácie vypočítal celkovú cenu týchto prác a následne ju prepočítal na
bežný meter budovanej kanalizácie. Z takéhoto spôsobu je zrejmé, že strany si dohodli jednotkovú cenuza merateľné množstvo výkonov - bežné metre kanalizácie. Konkrétna dĺžka kanalizácie (presnejšie:
úsekov, na ktorých musel žalobca vykonať jednotlivé práce) totiž mohla závisieť od rôznych parametrov,
takže nemusela byť vopred úplne presne stanoviteľná. Podľa § 546 ods. 1 Obch. zák. potom musel

žalovaný ako objednávateľ zaplatiť cenu určenú spôsobom určeným v zmluve. Pokiaľ je cena v zmluve
určená ako jednotková cena za bežný meter, konkrétna cena za konkrétne dielo sa určí ako násobok
skutočnej dĺžky a jednotkovej (metrovej) ceny. Vo výsledku však pochybenie súdu prvej inštancie nemalo
žiaden vplyv na správnosť výpočtu ceny za práce na kanalizácii v G.. Ustanovený znalec totiž pri výpočte
všeobecnej ceny (čo bol jeho znalecká úloha podľa uznesenia č. k. 25 Cb 10/2013-370) aplikoval

jednotkové ceny uvedené v cenovej ponuke žalobcu z 5. septembra 2003. Znalec tak v podstate
vypočítal práve tú cenu, na ktorú mal žalobca nárok aj pri správnej aplikácii § 546 ods. 1 Obch. zák.
na prerokúvanú vec.

34. Odvolací súd už v rámci hodnotenia dôkazov vysvetlil, prečo považuje rozsah prác uvedený v
súpisoch prác žalobcu za správny a skutočne vykonaný. Zo zisteného skutkového stavu potom vyplýva,

že pri zohľadnení skutočného rozsahu vykonaných prác a aplikácii jednotkových cien uvedených v
cenovej ponuke z 5. septembra 2009 je celková cena za práce žalobcu na kanalizácii v G. 31.110,49
€ tá, ktorú v znaleckom posudku vypočítal ustanovený znalec. Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák. pritom
platí, že pokiaľ zo zmluvy alebo z Obchodného zákonníka nevyplýva niečo iné, nárok na cenu vzniká
vykonaním diela. Žalovaný v odvolaní namietal aj záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého dielo

bolo vykonané, pretože neboli predložené odovzdávacie protokoly. Pojem „vykonanie diela" je však v
Obchodnom zákonníku vymedzený v § 554 a § 555, ktoré sú zaradené pod spoločným nadpisom oddielu
7„Vykonaniediela",pretoajjehopoužitiev§548trebainterpretovaťsohľadomnauvedenéustanovenia.
Podľa § 554 ods. 1 Obch. zák. zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením
a odovzdaním objednávateľovi v dohodnutom mieste (podobne aj § 556 Obch. zák.). Podľa § 555 ods.

1 Obch. zák. je v určitých prípadoch dokonca povinnosť zhotoviteľa splniť dielo splnená už tým, že s
riadne vykonaným dielom umožní nakladať objednávateľovi v dohodnutom mieste. Dielo je vykonané
jeho ukončením a odovzdaním, tak, ako bolo v zmluve dohodnuté. Ukončením a prevzatím diela zo
strany objednávateľa je dielo vykonané a objednávateľovi zostávajú len nároky z vád (porov. v tomto
zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Obo 126/2008, 1 M Obdo 6/2010, 5 M Obdo 3/2012, 2 M Obdo

1/2012 a ďalšie). Povinnosťou zhotoviteľa pri vykonaní a odovzdaní diela je teda urobiť všetky kroky na
to, aby objednávateľ mohol s dielom nakladať ako so svojím. Nie je však nevyhnutné, aby objednávateľ
prejavil vôľu, že s dielom ako so svojím nakladať chce; zákon totiž neviaže účinky vykonania diela na
takýto prejav objednávateľa. Objednávateľ samozrejme môže odmietnuť prevziať dielo ktoré má vady
(§ 537 ods. 2 Obch. zák. a contrario), ale samotný nedostatok jeho prejavu vôle o tom, že dielo preberá,

neznamená, že zhotoviteľ nesplnil svoju povinnosť a dielo nevykonal a neodovzdal (porov. v tomto napr.
uznesenie NS SR sp. zn. 2 M Obdo 1/2012).

35. Predpokladom vykonania diela nie je len samotné podpísanie odovzdávacieho protokolu ako
formálnej podmienky, ktorá je potrebná vtedy, ak o to niektorá zo strán požiada (§ 554 ods. 6 Obch.

zák.). Dielo je vykonané vtedy, ak sú naplnené podmienky citovaných ustanovení, teda ak je dielo riadne
dokončené a ak je odovzdané objednávateľovi, ak mu je s ním umožnené nakladať v dohodnutom
mieste. V tu prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že predmetom diela žalobcu boli
práce na kanalizácii v obci G., teda dielo sa malo vykonávať v mieste, ktoré bolo medzi stranami od
počiatku dohodnuté v zmysle § 554 ods. 1 Obch. zák. Žalobca v zmysle § 555 ods. 1 Obch. zák. splnil

svoju povinnosť vykonať a odovzdať dielo tým, že dohodnuté práce vykonal (urobil výkopy, podložie,
položil kanalizačné rúry, zasypal ich, pretlačil vedenia, podvŕtal vozovku a pod.) a umožnil žalovanému
s nimi nakladať v dohodnutom mieste, teda v katastri obce G. na tých miestach, kadiaľ kanalizácia mala
viesť. Ako už bolo uvedené, v konaní bolo preukázané, že žalobca tieto práce vykonal, vyplýva to zo
zisteného skutkového stavu a opačné námietky žalovaného sú nedôvodné. Žalovaný ani netvrdil a už

vôbec nedokazoval, že by žalobca niektoré práce zadržiaval, neumožnil žalovanému s nimi nakladať,
odmietol ich odovzdať a podobne. Napokon, sám žalovaný vykonával svoje práce pre spoločnosť ZIPP
Bratislava, spol. s r. o., a žiadnymi konkrétnymi dôkazmi nedokázal, že by tejto spoločnosti kanalizáciu
neodovzdával celú. Tým, že žalobca tieto práce vykonal a žalovanému umožnil s predmetom diela
nakladať, splnil podľa citovaných ustanovení povinnosť vykonať dielo a vznikol mu podľa § 548 ods. 1

Obch. zák. nárok na zaplatenie ceny diela, teda sumy 31.110,49 €.

36.Žalovanýpodľazistenéhoskutkovéhostavusplniltútopovinnosťlenčiastočne,keďzaplatilžalobcovi
celkovo v rôznych formách len sumu 12.166,98 €. V dôsledku toho súd prvej inštancie správne rozhodol,keď žalovaného zaviazal doplatiť žalobcovi zvyšných 18.943,51 €, aj s úrokom z omeškania podľa § 369
ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom do 31. januára 2013 v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z., proti ktorému žalovaný inak žiadne odvolacie námietky nevzniesol.

37. Odvolací súd ale nesúhlasí s odvolacími námietkami žalobcu vznesenými k prácam na skúškach
tesnosti a prekládke potrubí na kanalizácii v G., pretože sa žalobca v samotnom odvolaní sústreďuje na
riešenie otázky, či tieto práce boli potrebné na danej kanalizácii vykonať. Zo zisteného skutkového stavu
vyplýva, že pri týchto prácach znalec neakceptoval jednotkovú cenu vyčíslenú v cenovej ponuke z 5.

septembra 2009 z dôvodu, že tieto neboli uvedenými jednotkovými cenami kryté, preto vyslovil názor,
že tieto práce nemali byť účtované podľa cenovej ponuky. Potom bolo povinnosťou žalobcu dokázať, že
o týchto prác existovala iná dohoda v zmysle § 536 ods. 3 Obch. zák., a to buď bola osobitne dohodnutá
ich cena, alebo spôsob jej určenia (inde a inak než v cenovej ponuke z 5. septembra 2009), alebo že
strany prejavili vôľu uzavrieť zmluvu na ne bez dohody o ich cene a potom mal žalobca dokázať, aká
je ich obvyklá cena v zmysle druhej vety § 546 ods. 1 Obch. zák. Žalobca však v tomto smere závery

súdu prvej inštancie založená na znaleckom posudku nespochybnil a žiadne dokazovanie nenavrhol.
Keďže zo znaleckého posudku ustanoveného znalca nevyplynul žiaden podklad pre určenie ceny týchto
prác, súdu prvej inštancie nezostávalo než nepriznať tento nárok, pretože neboli preukázané všetky
predpoklady jeho vzniku.

38. Práce na kanalizácii v G. žalobca podľa zisteného skutkového stavu vykonával na základe ústnej
objednávky žalovaného. V tejto súvislosti treba predovšetkým zopakovať, že podľa § 536 ods. 1 a
3 Obchod. zák. v spojení s § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka je predpokladom
vzniku zmluvy o dielo prejav vôle objednávateľa a prejav vôle zhotoviteľa, z ktorých vyplýva zhoda o
predmete diela a na spôsobe určenia odplatnosti zmluvy podľa § 536 ods. 3 Obch. zák. (t. j. cena,

spôsob jej určenia alebo prejav, že zmluva platí aj napriek neurčeniu ceny). Ako správne uviedol súd
prvej inštancie, zmluva o dielo si nevyžaduje písomnú formu. V súlade s už citovaným § 35 ods. 1
Obč. zák., ktorý ako všeobecné ustanovenie občianskeho práva platí podľa § 1 ods. 2 Obch. zák. aj v
obchodnoprávnych vzťahoch, tak návrh na uzavretie zmluvy, ako aj jeho prijatie možno urobiť konaním
alebo opomenutím, výslovne alebo konkludentne. Takisto § 536 ods. 3 Obch. zák. nežiada, aby sa

prejav vôle o tom, že zmluva bude platiť aj bez určenia ceny, urobil výslovne; postačí, ak sa tento prejav
urobí konkludentne. V obchodnoprávnych vzťahoch navyše platí osobitná úprava prijatia návrhu na
uzavretie zmluvy, a to podľa § 275 ods. 4 Obch. zák. s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie
zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo aj s prihliadnutím na zvyklosti
rozhodné podľa tohto zákona, možno návrh prijať aj vykonaním určitého úkonu bez upovedomenia

navrhovateľa, čím je prijatie návrhu účinné. Podľa odvolacieho súdu práve prax v stavebníctve často
svedčí o tom, že jednoduché práce sa zadávajú operatívne, objednávkami, bez dohôd o konkrétnych
cenách, pričom sa nevyhnutne neočakáva písomné potvrdenie tejto objednávky, ale okamžitý nástup na
práce. Zo zisteného skutkového stavu pritom vyplýva, že kanalizáciu v obci G. opravovala spoločnosť
ZIPP Bratislava, spol. s r.o., ktorá požiadala žalovaného o určitú formu bezplatnej výpomoci. Žalovaný

následne objednal časť takto vykonávaných prác u žalobcu. V tomto jeho konaní treba vidieť návrh na
uzavretie zmluvy o dielo v zmysle § 536 ods. 1 Obch. zák., z ktorého návrhu aj s prihliadnutím na
uvedenú prax vyplývalo, že žalovaný neočakáva formálne potvrdenie svojej objednávky, ale očakáva
rýchly výkon požadovaných prác. Podľa zisteného skutkového stavu pritom žalobca na výkon týchto
prác nastúpil už 28. októbra 2009, teda konal v súlade s objednávkou žalovaného, čím v zmysle § 275

ods. 4 Obch. zák. prijal návrh žalovaného na uzavretie zmluvy o dielo.

39. Ako už bolo opakovane odvolacím súdom zdôraznené, podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo
je dohoda o odplatnosti tejto zmluvy, ktorá sa môže podľa § 536 ods. 3 Obch. zák. prejaviť v troch
formách: v dohode o cene, o spôsobe určenia ceny alebo prejave vôle o tom, že cena nebude určená.

Ako už odvolací súd uviedol, citované ustanovenie nevyžaduje, aby sa tento prejav vôle stal výslovne.
Podľa všeobecného ustanovenia § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak aj tento prejav možno urobiť
konaním alebo opomenutím, výslovne alebo iným nepochybným spôsobom (konkludentne). Pri výklade
konkludentných úkonov treba podľa § 35 ods. 3 Obč. zák. ich treba vykladať podľa toho, čo obvykle
znamenajú, pričom sa prihliada na vôľu toho, kto úkon robí, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu je

právny úkon určený. Podobne podľa § 266 ods. 1 až 3 Obch. zák. sa má pri výklade úkonov prihliadať
na úmysel (vôľu) konajúcej osoby, pokiaľ bol adresátovi úkonu známy, a ak nebol, má sa vykladať
v zásade podľa významu, ktorý by mu prikladala osoba v postavení adresáta úkonu. Pritom sa má
vziať náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle. Podľa odvolacieho súdu treba vobchodných vzťahoch vo všeobecnosti vychádzať z toho, že ich účastníkmi sú podnikatelia, teda osoby,
ktoré vykonávajú svoju činnosť za účelom dosiahnutia zisku (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Preto je pre obchodnoprávne úkony charakteristická ich odplatnosť, čo vyplýva z väčšiny základných

ustanovení o jednotlivých zmluvných typoch, ale aj z iných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 499,
§ 527 ods. 2, § 566 ods. 2). Vo vzťahu medzi podnikateľmi možno vychádzať z toho, že majú záujem
uzatvárať zmluvy (vrátane zmluvy o dielo) odplatne, nie bezplatne a s týmto predpokladom aj vstupujú
do zmluvných rokovaní. Podnikateľ totiž zásadne nemá záujem plniť inému podnikateľovi bezodplatne,
a teda vzdať sa zisku, ak svoju činnosť vykonáva práve za účelom jeho dosiahnutia a s jej vykonávaním

sú spojené náklady. Tým samozrejme nie je vylúčené, že takáto dohoda o bezplatnosti môže existovať
(ako napríklad v prerokúvanej veci medzi žalovaným a spoločnosťou ZIPP Bratislava, spol. s r. o.), ale
je potrebné ju vždy dokázať; v pochybnostiach možno vychádzať z odplatnosti podnikateľských zmlúv.
Pokiaľ potom dvaja podnikatelia spolu kontrahujú bez toho, aby dojednávali cenu svojich prác (výkonov),
treba vychádzať z toho, že konkludentne akceptujú odplatnosť zmluvy o dielo aj bez určenia konkrétnej
ceny.

40. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že objednávkou žalovaného pre žalobcu na
práce na kanalizácii v G. a následným konkludentným prijatím tejto objednávky zo strany žalobcu tým,
že objednané práce začal skutočne vykonávať, došlo k dohode na predmete diela v zmysle § 536 ods.
1 a 2 Obch. zák. Pretože obe strany sporu sú podnikateľmi vykonávajúcimi svoju činnosť za účelom

dosiahnutia zisku a žalovaný nedokázal, že by medzi nimi existovala dohoda o bezodplatnosti, treba
tieto ich úkony zároveň vykladať tak, že nimi strany prejavili vôľu na odplatnosti zmluvy bez toho, aby si
cenu určili. Žalobca v tomto smere zasa nedokázal svoje tvrdenia, že mal na týchto prácach pokračovať
podľa cien používaných na práce v G., keď ani neuviedol, z akých konkrétnych úkonov žalovaného
mohol takúto vôľu žalovaného vyvodiť. Medzi stranami teda došlo k prejavom vôle o tom, že toto dielo sa

vykoná aj bez dohody o konkrétnej cene v zmysle § 536 ods. 3 Obch. zák. Takýto výklad inak podporuje
ajnáslednésprávaniestránvzmysle§266ods.3Obch.zák.,keďanižalobcavosvojejfaktúreč.090012
neodkazuje na žiadnu cenovú ponuku ani objednávku žalovaného, z ktorých by vyplývala dohoda o
cene, ale zároveň konateľ žalovaného vo svojej výpovedi v trestnom konaní, ale ani v liste z 9. marca
2010 netvrdil, že by práce žalobcu mali byť vykonané bezplatne alebo podľa nejakej konkrétnej ceny. To

všetko podľa odvolacieho súdu potvrdzuje záver, že strany sa dohodli len na vykonaní ďalších prác aj v
obci G. bez toho, aby cenu diela osobitne riešili. Zároveň však z ich správania vyplývalo, že na predmete
diela a jeho vykonávaní majú záujem, v čom podľa uvedeného výkladu treba vidieť konkludentný prejav
vôle o tom, že zmluva o dielo bude uzavretá aj bez určenia ceny.

41. Dohodou o predmete diela a o spôsobe odplatnosti v zmysle § 536 ods. 1, 2 a 3 Obch. zák. sa
strany dohodli na všetkých podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, v dôsledku čoho medzi nimi
vznikla takáto zmluva. Ustanovenie § 536 Obch. zák. nepredpisuje žiadne ďalšie náležitosti vzniku tejto
zmluvy. Súd prvej inštancie tu preto nesprávne riešil povahu vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou
ZIPP Bratislava, spol. s r.o., ktorý je pre prerokúvanú vec nepodstatný. Žalovaný totiž počas konania

netvrdil a ani nedokázal, že by dohoda medzi ním a žalobcom mala svojím obsahom kopírovať dohodu
so spoločnosťou ZIPP Bratislava, najmä pokiaľ ide o jej bezodplatnosť. Okrem toho pre posúdenie,
či dohoda medzi dvoma podnikateľmi je zmluvou o dielo alebo nie, je rozhodné len naplnenie znakov
skutkovej podstaty § 536 Obch. zák. Ak aj niektorá zo strán touto zmluvou (subkontraktom) plní vlastné
záväzky z inej zmluvy s treťou osobou, právna kvalifikácia tejto inej zmluvy nemá vplyv na právnu

kvalifikáciu subkontraktu. Opak nemožno vyvodiť ani z ust. § 538 Obch. zák., podľa ktorého môže
zhotoviteľ diela poveriť jeho vykonaním inú osobu; súd prvej inštancie inak toto ustanovenie citoval bez
toho, aby jeho aplikáciu na prerokúvanú vec bližšie vysvetlil. Predmetné ustanovenie však upravuje len
rozsah oprávnení zhotoviteľa pri vykonávaní diela podľa konkrétnej zmluvy, ale nemožno z neho ustáliť,
že zmluva, ktorou zhotoviteľ poveruje tretiu osobu vykonávaním určitého diela, môže byť zmluvou o dielo

len vtedy, keď samotná zmluva medzi zhotoviteľom a objednávateľom je zmluvou o dielo. V prerokúvanej
veci to potom znamená, že nie je podstatné, či zmluva medzi žalovaným a spoločnosťou ZIPP Bratislava
na výkon prác na kanalizácii v obci G. z dôvodu bezplatnosti nebola zmluvou o dielo ako predpokladá
ust. § 536 Obch. zák. (pritom to, že nejaká dohoda existovala, jasne vyplýva zo zisteného skutkového
stavu, najmä z výsluchu Ing. O., riaditeľa spoločnosti ZIPP, takže opačný záver súdu prvej inštancie

nemožno považovať za správny). Práve táto okolnosť ovplyvňuje právne vzťahy medzi žalovaným a
touto spoločnosťou, pričom existencia odplatnej zmluvy o dielo medzi nimi nie je predpokladom toho,
aby sa za zmluvu o dielo považovala zmluva, ktorou tento subjekt poveril žalobcu vykonaním časti prácna tejto kanalizácii. Ako už odvolací súd odôvodnil vyššie, tak pre vzťah medzi žalobcom a žalovaným
boli naplnené všetky podstatné znaky tejto zmluvy v zmysle § 536 Obch. zák.

42. Podľa § 546 ods. 1 druhej vety Obch. zák. bol potom objednávateľ (žalovaný) zaplatiť zhotoviteľovi
(žalobcovi) cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných
obchodných podmienok. Určenie obvyklej ceny je odbornou znaleckou otázkou, ktorej riešenie patrí
znalcovi, ktorý pozná podmienky cenotvorby v príslušnom odvetví. V prerokúvanej veci zo zisteného
skutkového stavu vyplýva, že obvyklá cena diela pozostávajúceho z prác uvedených v súpisoch prác

k faktúre č. 090012 bola ustálená na 12.729,55 € s DPH. Žalovaný pritom žiadne konkrétne námietky
proti postupu znalca pri ustálení ceny ani nevzniesol. Táto cena je aj podľa odvolacieho súdu cenou
obvyklou v zmysle § 546 ods. 1 druhej vety Obch. zák., ktorú mal žalovaný zaplatiť žalobcovi za toto
dielo. Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák. potom tento nárok mal vzniknúť žalobcovi vykonaním diela a k
výkladu tohto pojmu odvolací súd odkazuje na bod 34. odôvodnenia tohto rozsudku. Predmetom diela
boli práce na kanalizácii v obci Tomášikovo, teda dielo sa malo vykonať v tomto mieste v zmysle §

554 ods. 1 Obch. zák. Žalobca teda podľa § 555 ods. 1 Obch. zák. splnil svoju povinnosť vykonať a
odovzdať toho dielo tým, že dohodnuté práce vykonal a umožnil žalovanému s nimi nakladať v obci G.
na tých miestach, kadiaľ kanalizácia viedla. Zo zisteného skutkového stavu potom vyplýva, že žalobca
vykonal dielo v tom rozsahu, v akom je spísané v súpise vykonaných prác. Žalovaný počas konania
nedokázal, že by žalobca niektoré práce zadržiaval, neumožnil žalovanému s nimi nakladať, neodovzdal

ich a podobne. Napokon, aj tu žalovaný vykonával svoje práce pre spoločnosť ZIPP Bratislava a nijako
konkrétne nedokázal, že by voči tejto spoločnosti bol v omeškaní s odovzdaním kanalizácie. Tým, že
žalobca práce vykonal a umožnil žalovanému s nimi nakladať, splnil svoju povinnosť vykonať dielo a v
zmysle cit. § 548 ods. 1 Obch. zák. mu vznikol nárok na zaplatenie obvyklej ceny diela, teda 12.729,55 €.

43. Z ust.§ 548 ods. 1 Obch. zák. však nevyplýva termín splatnosti záväzku na zaplatenie ceny diela,
ale len vznik samotného nároku. Pokiaľ splatnosť záväzku nebola určená v zmluve, čo v prerokúvanej
veci zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, bol podľa § 340 ods. 2 Obch. zák. objednávateľ ako
dlžník povinný plniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Pre samotnú
výzvu nepredpisuje Obchodný zákonník žiadne bližšie náležitosti, v dôsledku čoho súdna prax za

výzvu na plnenie podľa cit. ustanovenia považuje aj faktúru (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5 Obdo
36/2009). V prerokúvanej veci žalobca vyúčtoval žalovanému cenu diela faktúrou č. 090012 vystavenou
2. decembra 2009 s určeným dátumom splatnosti 16. decembra 2009. Prevzatie tejto faktúry žalovaný
nijako nespochybnil a vyplýva aj z jeho listu z 9. marca 2009, v dôsledku čoho určená lehota na
plnenie (do splatnosti faktúr) trvala najmenej týždeň. Túto lehotu považuje odvolací súd s ohľadom na

vyúčtovanú sumu za primeranú v zmysle § 340 ods. 2 Obch. zák. Žalovaný bol teda povinný v tejto
lehote žalobcovi plniť a pokiaľ v tejto lehote nezaplatil, podľa § 365 ods. 1 Obch. zák. sa dostal do
omeškania od 17. decembra 2009. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom k tomuto dňu (porov.
§ 768k ods. 2 Obch. zák.) omeškaním so splnením peňažného záväzku vznikla dlžníkovi povinnosť
platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, inak určené podľa občianskeho

práva, teda v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. o 8 % vyššie než základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by zmluva v prerokúvanej
veci obsahovala určenie sadzby úroku z omeškania. Základná úroková sadzba ECB uplatňovaná k
uvedenému dňu bola 1 %, v dôsledku čoho patrí žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne.

44. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie
nepriznal žalobcovi za dielo vykonané v G.iadnu cenu, nie je jeho rozsudok vecne správny. Pretože nie
súsplnenépodmienkynajehozrušeniepodľa§389C.s.p.,odvolacísúdhovtejtočastipodľa§388C.s.
p. zmenil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu tohto diela spolu s úrokom z omeškania. Okrem
toho však žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na cenu diela vykonaného v obci G. v rozsahu, v

akom ho priznal žalobcovi súd prvej inštancie. Rozsudok súdu prvej inštancie je teda vo výroku vecne
správny tak vo vyhovujúcej časti, ako aj v časti, ktorou žalobu vo zvyšnej časti zamietol, t. j. v rozsahu,
v akom jej nebolo vyhovené ani súdom prvej inštancie, ani odvolacím súdom , preto odvolací súd v tejto
časti prvoinštančný rozsudok podľa § 387 C. s. potvrdil.

45. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa § 369 ods. 2 C. s. p. odvolaciemu súdu povinnosť
rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Prevažne
úspešnému žalobcovi preto odvolací súd podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 369 ods. 1 C. s. p. priznal
nárok na náhradu [(18943,51 + 12729,55) : 1.784,30, t. j. 95 : 5 =) 90 % trov doterajšieho konania.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s.
p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429

ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.