Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/330/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717200002
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717200002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.,
so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1/ R.. W. O., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E., I. XXXX/X,. 2/ V. O.. nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., B. Y. XXXX/XX, o zaplatenie 3.754,62 eur
s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18Csp/1/2017-56 zo dňa 13.
06. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok),
rozhodolopovinnostižalovaných1/,2/nahradiťžalobcovitrovykonania(III.výrok)avyhlásilneprijateľnú

zmluvnú podmienku podľa článku 6 bod 3. Zmluvy o stavebnom úvere zo dňa 02. 10. 2009 ( IV. výrok),
p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku (I. výrok) zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomuložilžalovanýmvrade1/a2/povinnosťspoločneanerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 3.368,62 eur spolu s 3 % ročným úrokom z omeškania od 14. 07. 2016 do

zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok). V poradí II. výrokom v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol, III. výrokom rozhodol o povinnosti žalovaných v rade 1/ a 2/ nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 80 % a IV. výrokom vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
článku 6 bod 3 Zmluvy o stavebnom úvere zo dňa 02. 10. 2009 v časti, ktorá znie: „V týchto prípadoch
má veriteľ právo účtovať si 3 % p. a. úrok pri stavebnom úvere z omeškania nad dohodnutú úrokovú
sadzbu zo zostatku dlhu a zmeškaných splátok.“

2. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli dňa 02. 10. 2009 zmluvu o stavebnom
úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie stavebného úveru vo výške cca 6.344,93 eur na základe
Zmluvy o stavebnom sporení č. 2371135 5 01, s tým, že presná výška stavebného úveru je rozdiel
cieľovej sumy a nasporenej sumy. Podľa výpisu stavebného úveru bol dňa 08. 10. 2009 vyplatený úver
5.008 eur a dňa 10. 12. 2009 v sume 1.169,23 eur. Žalovaní splácali úver dohodnutými pravidelnými
mesačnými splátkami po 66,50 eur do októbra 2010, následne sa dostali do omeškania a boli im
účtované poplatky za upomienky. Listom z 13. 07. 2016 bolo žalovaným 1/, 2/ oznámené vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 13. 07. 2016, kedy bola vyčíslená dlžná suma na 3.754,62 eur, z
toho istina 3.549,68 eur, neuhradené úroky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 99,94 EUR,
neuhradené poplatky do mimoriadnej splatnosti 105 eur.3. Okresný súd konštatoval, že Zmluva o stavebnom úvere je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá bola
uzavretá podľa zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Poplatky za upomienky považoval za neprimerane

vysoké, keď poplatok za upomienku bol najskôr vyčíslený na 3 eur, potom boli upomienky spoplatnené
sumou takmer 6- násobne vyššou na 15,- 18,- a 20,- eur. Žalobca ani na výzvu súdu nepreukázal
oprávnenosť a vykonanie týchto poplatkových úkonov. Z toho dôvodu okresný súd nepriznal žalobcovi
nárok na poplatky za upomienku vo výške 105 eur a považoval za neoprávnené započítanie úhrad
na poplatky v sume 281 eur (spolu v sume 386 eur), ktoré započítal na istinu podľa § 566 ods. 2

Občianskeho zákonníka a uložil žalovaným uhradiť spoločne a nerozdielne istinu v sume 3.368,62 eur.
Žalobcovi priznal 3 % ročný úrok z omeškania podľa zmluvných dojednaní odo dňa 14. 07. 2016, ktorý
nasleduje po zosplatnení dlhu.

4. Okresný súd nepriznal žalobcovi zmluvný úrok vo výške 4,7 % ročne z istiny 3.549,68 eur od 14.
07. 2016, s poukazom na to, že zmluvná úprava sa týka spotrebiteľského vzťahu a podlieha súdnemu

prieskumu zmluvných podmienok z hľadiska vyváženosti a primeranosti. Splatnosť úrokov je viazaná na
záväzok vrátiť použité finančné prostriedky do ich splatnosti. Zosplatnením úveru dlžník stratil výhodu
splátok, preto veriteľ môže úroky uplatňovať len do určenej konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na
to, že žalobca nebol oprávnený účtovať úrok aj po zosplatnení dlh, okresný súd nárok žalobcu v časti
úroku z úveru po zosplatnení ako nedôvodný zamietol (II. výrok) V tejto súvislosti posúdil aj zmluvnú

podmienku, uvedenú v čl. VI., bod 3 Obchodných podmienok, ako neprijateľnú (IV. výrok). V odôvodnení
rozhodnutia tiež poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov v obdobných prípadoch, ktoré žalobcovi
nepriznávajú úrok z nezaplatenej sumy úveru popri úrokoch z omeškania, pretože „dohoda, podľa ktorej
má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru
do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie

postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred
nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy
a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy v neprospech spotrebiteľ a
vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Za neprípustné súd označil úroky
popri úrokoch z omeškania a nie úroky z omeškania z úrokov, ktoré boli právoplatne priznané. Úroky

popri úrokoch z omeškania zvyšujú zákonný limit a preto sú v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka“ (Krajský súd Prešov, sp. zn. 6 Co/190/2014 z 30. 06. 2015). Okrem toho úroky z úveru,
upravené v § 503 Obchodného zákonníka nie sú kogentným ustanovením. Na právne zdôvodnenie
okresný súd uviedol § 1 ods. 1, § 2 ods. 2, § 12 ods. 1 zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, § 503
Obchodného zákonníka, § 52, § 53 ods. 9, § 511 ods. 1, § 517 ods. 2, § 565, § 566 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Úspešnejšiemu žalobcovi priznal pomernú náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP
v rozsahu 80 %.

5. Žalobca podal odvolanie zo dňa 01. 08. 2017 proti zamietajúcej časti žaloby a výroku, ktorým súd
vyhlásil neprijateľnú zmluvnú podmienku. Okresnému súdu vytýkal, že sa nevysporiadal s podaním

žalobcu zo dňa 16. 03. 2017, ktorým žalobca odpovedal na výzvu súdu a predložil argumentáciu v
prospech uplatnených nárokov. Uvedené podanie sa nenachádzalo v súdnom spise a mohlo podstatným
spôsobom ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo
nesprávne vychádzal z toho, že poplatky boli naúčtované vo výške 386 eur, ale z výpisu z účtu vyplýva,
že tieto boli účtované v celkovej sume 519 eur. Žalobca namietal, že okresný súd nemal započítať sumu

281 eur na istinu, lebo išlo o uhradené poplatky, ktoré netvorili súčasť žalovanej sumy. Pokiaľ by vrátenie
zaplatených poplatkov uplatnili žalovaní, taký nárok by bol premlčaný. Poplatky za upomienky nie sú
zakázané, nepovolené poplatky sú presne vymedzené a ich rozširovanie extenzívnym výkladom je
neprípustné. Banka je povinná v zmysle zákon o bankách zaslať písomnú výzvu klientom, ktorí neplnia
zmluvné povinnosti, pričom s vyhotovením upomienky sú spojené výdavky, ktoré považuje žalobca za

primerané. Oprávnenosť nároku na zmluvné úroky po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobca
odôvodňoval tým, že dlžník je povinný úroky platiť počas celej doby užívania peňažných prostriedkov,
čo vyplýva priamo z Obchodného zákonníka a nevylučuje žiadne ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Veriteľ nemá do reálneho vrátenia peňažných prostriedkov skutočnú možnosť disponovať
týmito prostriedkami a stráca zisk. Úroky za úver sú plnením zo strany žalovaných dlžníkov ako cena

obetovanej príležitosti, ktorá bráni banke nakladať s peňažnými prostriedkami. Úrok za úver predpokladá
a požaduje aj § 27 ods. 12 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách ako protihodnotu plnení poskytovaných
bankami a nelimituje ju splatnosťou úveru. Bolo by nelogické požadovať od dlžníka, ktorý neplní svoje
zmluvné povinnosti menej ako od toho, kto ich plní v súlade so zmluvou o úvere. Úroky predstavujúodmenu za užívanie istiny, nie sú súčasťou sankčného mechanizmu, preto sú nezávislé od úrokov z
omeškania, a možno ich požadovať aj po splatnosti úveru. Okresný súd vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá znie „V týchto prípadoch má veriteľ právo účtovať si 3 % p. a. úrok pri stavebnom úvere

z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zostatku dlhu a zmeškaných splátok.“ Rozhodnutie o
vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú má dôsledky aj na ďalšie zmluvné vzťahy žalobcu, čomu
nezodpovedá stručné a nedostatočné, resp. zmätočné odôvodnenie. Zmluvné ustanovenie vyhlásené
za neprijateľné sa týka úroku z omeškania a nie zmluvného úroku za úver. Odôvodnenie rozhodnutia
smeruje k tomu, že žalobca má nárok na zmluvný úrok za úver len do splatnosti úveru. Naproti

tomu voči úroku z omeškania súd nemal žiadne výhrady a tento žalobcovi priznal. Súd tak vyhlásil
neprijateľnosť celkom iného ustanovenia, ktoré s úrokom za úver nemá nič spoločné. Okrem toho,
žalobca si v skutočnosti úrok z omeškania uplatnil vo výške iba 3 %, t. j. nižšej ako mohol a žalobca
nevidí dôvod, aby bolo ustanovenie, týkajúce sa úrokov z omeškania označené za neprijateľné. Žalobca
považuje odôvodnenie rozhodnutia za arbitrárne a nepreskúmateľné. V odôvodnení chýba súvislosť
medzi obsahom zmluvnej podmienky, ktorá bola vyhlásená za neprijateľnú a samotným odôvodnením.

Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a priznal
poplatky za upomienky, zmluvné úroky za úver až do zaplatenia, ako aj úroky z omeškania z istiny a
poplatkov a aby zrušil výrok, ktorým okresný súd vyhlásil neprijateľnú zmluvnú podmienku.

6. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správne.

8. Okresný súd zamietol žalobu čo do žalovanej istiny v sume 281 eur z dôvodu, že do úhrady na istinu
započítal vykonané úhrady, ktoré podľa výpisu z účtu stavebného úveru (č. l. 16) žalobca evidoval ako
poplatky za upomienku. Zamietnutie žaloby v tejto časti bolo odôvodnené tým, že žalobca nepreukázal
vykonanie uvedených poplatkových úkonov ani ich oprávnenosť. Z rovnakého dôvodu zamietol žalobu

aj v časti, v ktorej žalobca žaloval nezaplatené poplatky v sume 105 eur. Žalobca namietal, že okresný
súd nemal započítať sumu 281 eur na istinu, lebo išlo o uhradené poplatky, ktoré netvorili súčasť
žalovanej sumy a nárok na vrátenie tejto sumy by bol premlčaný. K uvedeným dôvodom odvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie mohol vykonať započítanie na istinu ku dňu, kedy došlo k plneniu
zo strany spotrebiteľa z dôvodov súdneho prieskumu spotrebiteľskej zmluvy, lebo zistil, že žalobca

dôvodnosť uplatnenia pohľadávky v sume 105 eur (resp. 281 eur) nepreukázal a nepredložil dôkaz o
tom, že uvedené poplatkové úkony skutočne voči dlžníkom vykonal. Na dôvodnosti záveru o neunesení
dôkazného bremena nič nemení tvrdenie žalobcu, že je povinný v zmysle zákon o bankách zaslať
písomnú výzvu klientom, ktorí neplnia zmluvné povinnosti a že s vyhotovením upomienky sú spojené
výdavky, ktoré považuje žalobca za primerané. Súd nespochybnil právny základ nároku na poplatok za

upomienku, ale urobil záver o neprimeranosti výšky poplatku, pričom žalobca ani v odvolaní nepreukázal
vykonanie poplatkových úkonov za upomienky. Zamietnutie žaloby v uvedenej časti, resp. započítanie
čiastočnej úhrady na istinu bolo odôvodnené podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý má v
spotrebiteľských vzťahoch prednostné použitie podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

9. Ďalej bola žaloba zamietnutá v časti 4,7 % ročného úroku zo žalovanej istiny odo dňa nasledujúceho
po splatnosti úveru až do zaplatenia, z dôvodu, že žalobca má nárok na 3 % ročný úrok z omeškania od
zospltnenia dlhu, ktorý si uplatnila a ktorý mu súd priznal. Pri zamietnutie tejto časti žaloby okresný súd
správne vychádzal z toho, že splatnosť úrokov je viazaná na záväzok vrátiť použité finančné prostriedky
do ich splatnosti, resp. predčasnej splatnosti úveru. Okresný súd urobil správny skutkový a právny záver

o tom, že spotrebiteľ v postavení dlžníka zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy nemá povinnosť po dobe
splatnosti záväzku platiť zmluvne dohodnutý úrok popri úrokoch z omeškania. Po vyhlásení splatnosti
úveru žalobcovi nepatrí zmluvný úrok 4,7 % ročne z istiny, lebo po splatnosti úveru dlžník v omeškaní
platí úrok z omeškania. Keďže po zosplatnení úveru spotrebiteľ nemá zmluvne dohodnutý dôvod
peňažné prostriedky ďalej užívať (nie je podnikateľ), niet dôvodu ani na to, aby veriteľ ďalej inkasoval

zmluvné úroky, ktoré mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby peňažných prostriedkov. Žalobca
odôvodňovalnároknazmluvnéúrokypovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúverutým,žedlžníkjepovinný
platiť úroky počas celej doby užívania peňažných prostriedkov podľa Obchodného zákonníka a že ako
veriteľ nemá možnosť do reálneho vrátenia peňažných prostriedkov s nimi disponovať, stráca zisk, cenua protihodnotu svojho plnenia. Prednostné použitie ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
vylučuje možnosť použitia ustanovení Obchodného zákonníka a tiež to, aby súd priznal žalobcovi
popri sebe po splatnosti dlhu zmluvný úrok aj úrok z omeškania. Právna úprava úrokov v Obchodnom

zákonníku je dispozitívna, a prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka vyžaduje chrániť
spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením jeho dlhu, lebo zvyšovanie dlhu po
splatnosti záväzku o úrok aj o úrok z omeškania vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa,
ako slabšej zmluvnej strany. Z uvedených dôvodov postupoval okresný súd v súlade s rozhodovacou
praxou všeobecných súdov, keď za neprípustné označil zmluvné úroky popri úrokoch z omeškania.

10. Pokiaľ ide o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ani v tejto časti nepovažuje odvolací
súd odvolanie za dôvodné. V spornom čl. 6 Zmluvy o stavebnom úvere sú uvedené nároky veriteľa
na platenie úrokov v prípade omeškania dlžníka jednak zo zmeškaných splátok v čl. 6, bod 1 a v čl.
6, bod 3 z celého zostatku dlhu zosplatneného pred dohodnutou dobou splatnosti, čo je posudzovaný
prípad. V čl. 6., bod 3 sa v prvej vete uvádza, že v takom prípade má veriteľ právo účtovať si 3 %

ročný úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. Druhá veta, ktorú
súd vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku slovným spojením „... zo zostatku dlhu a zmeškaných
splátok.“, upresňuje, čo sa rozumie celým zostatkom dlhu tým, že uvádza aj nárok upravený v čl. 6, bod
1. Pre správne posúdenie vyhlásenia neprijateľnej zmluvnej podmienky nebolo významné že nárok bol
označený ako úrok z omeškania ale to, že na zákonný úrok z omeškania má veriteľ v spotrebiteľských

zmluvnýchvzťahochnárokpodľa§ 517ods.2Občianskehozákonníkaajbeztoho,abytoboloupravené
v zmluve. Sporný článok však upravuje nárok veriteľa po zosplatnení záväzku tak, že tento nárok
zvyšuje nad dohodnutú úrokovú sadzbu, čo znamená jednak to, že takto upravený úrok z omeškania
môže prevyšovať najvyšší prípustný úrok podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo výška
takto dohodnutého úroku z omeškania je odvodená od dohodnutej úrokovej sadzby a ďalej, že slovné

spojenie „nad dohodnutú úrokovú sadzbu“ predpokladá právo veriteľa požadovať aj po zosplatnení
úrok, ktorý bol dohodnutý zmluvou. ´Termín „dohodnutá úroková sadzba“ je uvedený v čl. II Zmluvy o
stavebnom úvere, vo výške 4,7 %. Keďže vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej podmienky sa odvíja od
správneho záveru okresného súdu, že po vyhlásení splatnosti úveru žalobcovi nepatrí zmluvný úrok
4,7 % ročne z istiny, ale iba úrok z omeškania, odvolací súd považuje výrok o vyhlásení neprijateľnej

zmluvnej podmienky za vecne správny a odôvodnený. Neobstojí tvrdenie žalobcu, ktorý namietal, že
súd za neprijateľné vyhlásil zmluvné ustanovenie, ktoré sa týka úroku z omeškania a nie zmluvného
úroku za úver, že súd vyhlásil neprijateľnosť podľa celkom iného ustanovenia, ktoré s úrokom za úver
nemá nič spoločné. Pri výklade toho, čo chceli zmluvné strany upraviť, a skutočne v zmluve upravili,
treba vychádzať z toho, že nejednoznačná úprava má byť na ťarchu tomu, kto ju v zmluve použil.

Keďže posudzovaná úverová zmluve je formulárová zmluva, ktorej text pripravil žalobca a žalovaní mohli
zmluvu len prijať alebo odmietnuť, bolo na žalobcovi, aby predložil logický a zrozumiteľný výklad spornej
zmluvnej úpravy. Žalobca namietal, že okresný súd sa nezaoberal jeho vyjadrením, ktoré bolo jeho
odpoveďou na výzvu súdu, v ktorej okresný súd žalobcu vyzval na preukázanie sporných nárokov, ale
ani v odvolaní neuviedol nič, čím by svoje sporné nároky jednoznačne preukázal. Odvolací súd nemohol

prihliadnuť na rozhodovaciu prax súdov, vybavujúcich obchodnoprávnu agendu, keďže vec sa týka
spotrebiteľského právneho vzťahu a prednostného použitia Občianskeho zákonníka. Odvolanie žalobcu
nebolo dôvodné a jeho podanie z 16. 03. 2017 nemohlo podstatným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie
vo veci samej.

11. Odvolací súd dodáva, že v posudzovanej veci sú predmetom sporu nároky zo splatného
spotrebiteľského úveru, a nie súdny prieskum záväzkov spotrebiteľa, ktoré nie sú ešte splatné, resp.
sporné, preto nie je namieste argumentácia žalobcu, ktorý považuje za nelogické, aby dlžník, ktorý
neplní svoje zmluvné povinnosti, plnil menej ako ten, kto si plní záväzky v súlade so zmluvou o úvere.
Dlžník, ktorý si plní zmluvné záväzky, platí len jeden, dohodnutý zmluvný úrok, ktorého oprávnenosť

nebola do splatnosti záväzku sporná ani v posudzovanej veci. Na úvahy o tom, že transformácia
povinností dlžníka v omeškaní len na platenie úroku z omeškania zvýhodňuje neplatičov, nadväzuje
úvaha o tom, či vie preukázať nárok na náhradu škody a ušlého zisku a o zodpovednosti veriteľa za
to, že vstúpil do sporného právneho vzťahu.

12. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v súvisiacom výroku o trovách konania na súde
prvej inštancie z tých istých dôvodov, ako uviedol okresný súd, keďže žalobca bol úspešnejší v rozsahu
80 % žalovanej pohľadávky a závery okresného súdu o pomere úspechu strán v spore nespochybnil.13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 1 CSP). V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým však žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.368,62 EUR spolu s 3 % ročným úrokom z omeškania od 14.
07. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok), nebol odvolaním
dotknutý a po doručení rozsudku okresného súdu stranám sporu nadobudol v tejto časti právoplatnosť

a vykonateľnosť.

15. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).