Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. november 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19P/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218203502
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Glezgo

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7218203502.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci maloletých detí: B. G., nar.

XX.X.XXXX, O. G., nar. XX.X.XXXX, T. G., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, G., zast. kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom Staničné nám. 9, 042 00 Košice,
deti rodičov: R. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XX, G. a U. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XX,
G., v konaní o návrhu: Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice
na uloženie výchovného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Dočasne odníma maloleté deti G.: B., nar. XX.X.XXXX, O. nar. XX.X.XXXX a T. nar. XX.X.XXXX
z osobnej starostlivosti rodičov a nariaďuje maloletým na účely zabezpečenia úpravy rodinných a

sociálnych pomerov pobyt v Detskom domove Košice, Uralská 1, 040 12 Košice na dobu 6 mesiacov
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Matka je povinná poskytovať maloletým deťom mesačné výživné, a to na každé z detí vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Určené výživné je
matka povinná poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred zariadeniu, v ktorom budú deti umiestnené.

Otec je povinný poskytovať maloletým deťom mesačné výživné, a to na každé z detí vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Určené výživné je
otec povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred zariadeniu, v ktorom budú deti umiestnené.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach je povinný predložiť súdu najneskôr 20 dní
pred skončením doby nariadeného výchovného opatrenia správu, v ktorej zhodnotí splnenie účelu
výchovného opatrenia s návrhom na ďalšiu úpravu pomerov maloletých.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 16.4.2018 podal Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice podnet

na uloženie výchovného opatrenia - dohľadu v zmysle ustanovenia § 37 ods. 2 písm. b) zák, č. 36/2005
Z.z. o rodine.

2. Uviedol, že rodina je v evidencii úradu od roku 2006 z dôvodu zanedbávania povinnej školskej
dochádzky súrodencov. Z družobného pomeru rodičov pochádza celkovo 6 detí. Rodičia nežijú v
spoločnej domácnosti 7 rokov, otec je s deťmi v kontakte, na výživu neprispieva, na výchove sa
nepodieľa. Uviedol, že matka mu v tom bráni. Obaja sú nezamestnaní. Otec žije v družobnom pomere

sinou ženou, s ktorou má ďalších 6 detí, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť. Matka starostlivosť o
deti zabezpečuje sama, uviedla že má psychické problémy a lieči sa. S deťmi býva v jednoizbovom
byte, úroveň hygienických a sociálnych pomerov deti je determinovaná predovšetkým dlhodobo nízkym
sociálnym statusom rodiny, ako aj rodičmi preferovaným spôsobom života. Deti navštevujú základnúškolu A. v G.. Škola poukazuje na pretrvávanie výskytu bezdôvodných absencií, ktoré sa pokúša
kompenzovať za aktívnej účasti matky, avšak bez odozvy. Maloletá B. má v školskom roku 2017/2018 v
prvom polroku 323 neospravedlnených vyučovacích hodín, maloletá O. 168 neospravedlnených hodín

a maloletý T. do školy nechodí vôbec. Škola skonštatovala, že za predpokladu pravidelnej dochádzky
na vyučovanie by mali uspokojivé vzdelávacie výsledky. U maloletých je zanedbaná osobná hygiena,
do školy chodia neupravené a často nevyspaté. Voči spolužiakom a učiteľom sa správajú primerane
veku a podmienkam, v ktorých žijú. Matka starostlivosť nezvláda, predovšetkým z dôvodu psychických
problémov. Rodinné prostredie je úradom pravidelne sledované z dôvodu nadmerných absencií u

všetkých deti. Počas realizovaných návštevu v prirodzenom prostredí detí, osobných pohovorov s ich
matkou, výchovných rozhovorov s maloletými, bola registrovaná snaha matky len pri uspokojovanie
základných životných potrieb. K výchovnému usmerňovaniu matka prístupe ľahko vážne a nedôsledne.
S rodičmi bol vykonaný rozhovor za účelom usmernenia a poučenia v súvislosti s plnením si povinností
voči deťom ako aj dohliadanie na plnenie školských povinností, medzi ktoré patrí aj pravidelná školská
dochádzka. Z dôvodu prevencia do budúcna je však potrebné dohliadnuť na plnenie povinnej školskej

dochádzky aj zo strany príslušných inštitúcií. Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol uložiť deťom
výchovné opatrenie formou dohľadu.

3. Súd posúdil podanie v súlade s čl. 7 zákona č. 161/2015 Z.z. civilný mimosporový poriadok podľa
jeho obsah ako návrh, pretože navrhovateľovi, ktorý je orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately, v zmysle ust. § 73 ods. 2 zák. č. 305/205 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele
svedčí aktívna legitimácia na podanie návrhu.

4. Matka ani otec sa k návrhu nevyjadrili.

5. Uznesením zo dňa 14.5.2018 súd maloletým ustanovil kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych
veci a rodiny Košice, ktorý odporučil návrhu vyhovieť.

6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 17.7.2018 vzal navrhovateľ návrh v celom rozsahu späť a
navrhol konanie zastaviť. Dôvodom späťvzatia bola zhoršená situácia v rodine, čo sa týka starostlivosti

o maloleté deti budú všetky deti umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu.

7. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 7.8.2018. Rodičia boli na pojednávanie
riadne predvolaní a zároveň upovedomení o pojednávaní kolíznym opatrovníkom. Napriek tomu sa na
pojednávaní bez ospravedlnenia nezúčastnili, súd preto pojednával v ich neprítomnosti.

8. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že vzal návrh späť z toho dôvodu, že v rodine došlo k podstatnej
zmene okolností, situácia sa tak výrazne zhoršila, že má za to, že všetky deti bude potrebné z rodiny
vyňať a umiestniť v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Zdôraznila, že celá situácia rodiny je absolútne
nevyhovujúca pre riadnu starostlivosť o maloleté deti. Rodičia zanedbávajú starostlivosť dlhodobo a

nepretržite.Detižijúsmatkou.Priopakovanýchšetreniachvrodinebolozistené,žehygienajenatakmer
na nulovej úrovni, deti sú bez starostlivosti, v domácnosti je nedostatok potravín, deti sú zanedbané. S
matkou bol opakovane vedený pohovor a bola opakovane poučovaná o svojich rodičovských právach
a povinnostiach voči deťom. Matka uviedla, že si chodí variť k svojmu otcovi, preto v domácnosti
nemá potraviny, avšak konfrontáciou s jej otcom zo strany kolízneho opatrovníka bolo zistené, že matka

klameastarostlivosťodetinezabezpečuje.Matkamápodľavyjadreniarodinnýchpríslušníkovpsychické
problémy, bola na prvom vyšetrení u psychiatra, ktorý jej predpísal lieky, tieto lieky neužíva a na ďalšie
kontroly už nešla. Školopovinné deti majú opakované neospravedlnené vyučovacie hodiny. Deti chodia
do školy neupravené, často nevyspaté. Matka ich nezvláda.

9. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval za potrebné v konaní pokračovať, pretože ústavnej
starostlivosti v danom prípade musí predchádzať výchovné opatrenie. Návrh na zastavenie konania
preto súd zamietol a uložil úradu nájsť vhodné zariadenie na umiestnenie detí. Za týmto účelom bolo
pojednávanie odročené na 18.9.2018.

10. Na pojednávanie dňa 18.9.2018 sa päť rodičia nedostavili, súd zistil, že neboli splnené procesné
podmienky pre vedenie pojednávania, pretože sa nevrátili doručenky o predvolaní na pojednávanie
doručované rodičom cestou miestnej polície. Navrhovateľ zároveň oznámil, že sa mu zatiaľ nepodarilo
nájsť hodné zariadenie na umiestnenie detí. Súd preto pojednávanie odročil na 20.11.2018.11. Na pojednávanie dňa 20.11.2018 sa dostavili obaja rodičia. Matka bola od začiatku pojednávania
agresívna, na kolíznu opatrovníčku útočne vykrikovala už pred pojednávacou miestnosťou. Spočiatku

odmietla odpovedať súdu, k návrhu sa nechcela vyjadriť, napokon začala kričať, s návrhom nesúhlasila,
označila navrhovateľa za klamára, vykrikovala na otca. Vzhľadom k agresivite a k neuposlúchnutiu
pokynov súdu bola v súlade s ust. §103 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p.)
vykázaná z pojednávacej miestnosti. Pojednávaciu miestnosť opustila s krikom, že nič nepodpíše a deti
nedá.

12. Otec s návrhom súhlasil. Uviedol, že deti ho nepočúvajú, ak ich aj niekedy odviedol do školy, hodia
sa na zem, ujdú.

13.Navrhovateľkauviedla,žeodposlednéhopojednávania,kedybolokolíznemuopatrovníkovi,zároveň
navrhovateľovi uložená povinnosť zabezpečiť deťom vhodné zariadenie pre výchovné opatrenie formou

ústavnej starostlivosti sa kolíznemu opatrovníkovi podarilo nájsť zariadenie a odporúča, aby bolo
nariadené výchovné opatrenie formou dočasného odňatia detí z rodinného prostredia a to v Detskom
domove Košice, Uralská 1, na 6 mesiacov, vzhľadom k tomu, že dlhodobo pretrváva rovnaká situácia
v rodine, zanedbávanie starostlivosti rodičov o deti a nedostatočné rodičovské kompetencie. Nedošlo k
žiadnemu zlepšeniu, a preto ani netrvá na výchovnom opatrení formou dohľadu.

14. Sociálna poisťovňa pobočka Košice súdu oznámila že matka nie je poberateľkou dávky v
nezamestnanosti a dávok nemocenského poistenia rovnako ako otec.

15. Úrad práce sociálnych veci a rodiny Košice súdu oznámil, že matka poberá dávky v hmotnej núdzi

od roku 2009 vo výške 216,10 eur. Zároveň poberá prídavky na deti od decembra 1999, aktuálne
vo výške 71,04 €. Nepoberá rodičovský príspevok, ani iné sociálne dávky. Nie je vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, naposledy bola vyradená v roku 2000 z dôvodu nespolupráce. Otec,
doposiaľ n poberá dávky v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok ani iné sociálne dávky. Nie je vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie, v roku 2006 bol vyradený z dôvodu nespolupráce.

16. Zistený skutočný stav súd právne posúdil nasledovne:

17. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri

rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. Podľa ust. § 28 zákona o rodine Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti

vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a
povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

19. Podľa ust. § 37 ods. 3 písm. b), ods. 7 a 8 zákona o rodine Ak je to potrebné v záujme

maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne
odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté
dieťazverenédostarostlivostipodľa§103,osvojiteľovaleboporučníka,ktorýsaomaloletédieťaosobnestará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo
zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie
na šesť mesiacov. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné opatrenie

podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa odseku 2. (7)
Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany
detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. (8) Súd hodnotí účinnosť výchovného
opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil
splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v

záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o
uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného
opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa§ 54,
môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

20. Podľa ust. § 62 zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa ust. § 75 zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22. Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23. Podľa ust. § 62 ZOR Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa ust. § 75 ZOR Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to
neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

25. Podľa ust. § 76 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu.

26. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že návrh na uloženie výchovného opatrenia
bol podaný dôvodne. Súd však situáciu v starostlivosti o maloleté deti vyhodnotil tak, že výchovnéopatrenie formou dohľadu je nedostatočné, čo napokon sám potvrdil aj navrhovateľ. Rodičia dlhodobo
hrubo zanedbávajú starostlivosť o maloleté deti, čo sa negatívne prejavuje nielen formou záškoláctva.
Životný štýl preferovaný rodičmi sa prejavuje v nedostatočnom sociálnom statuse, hygienické a sociálne

pomery sú nevyhovujúce. Napriek opakovaným výchovný pohovorom zo strany úradu na strane rodičov
nebadať žiadnu snahu o zlepšenie podmienok v starostlivosti o deti. Aj počas tohto školského roka
deti majú opäť vysoký počet neospravedlnených hodín, maloletý T. do školy nechodí vôbec. Uvedené
skutočnosti súd posúdil tak, že je nevyhnutné nariadiť výchovné opatrenie a aj bez súhlasu rodičov deti
odobrať z osobnej starostlivosti rodičov a nariadiť maloletým na účely zabezpečenia úpravy rodinných

a sociálnych pomerov pobyt v Detskom domove Košice, Uralská 1, 040 12 Košice, na dobu 6 mesiacov
od právoplatnosti tohto rozsudku.

27. Z cit. ust. zákona vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom trvá, kým nie sú
schopné samostatne sa živiť, pričom ani uloženie výchovného opatrenia formou pobytu maloletého
dieťaťa v ústavnom zariadení rodiča tejto povinnosti nezbavuje. Vzhľadom k sociálnemu statusu rodičov

akichmajetkovýmpomeromsúdurčilrodičomvýškuvýživnéhovminimálnejzákonomstanovenejvýške
Z uvedeného dôvodu súd určil obom rodičom výšku výživného v sume 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, a to na každé z detí.

28. Z dôvodu ďalšieho procesného postupu súd uložil navrhovateľovi povinnosť predložiť v určenej

lehote správu, v ktorej zhodnotí splnenie účelu výchovného opatrenia s návrhom na ďalšiu úpravu
pomerov maloletých.

29. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože takýto návrh podaný nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Navrhovateľ, kolízny opatrovník a otec sa odvolania vzdali, preto im toto právo nepatrí.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné
návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil