Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204369
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816204369.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Barbora
Korenecová, advokát, Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902 proti žalovanému: K. R., B..
W., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. C. XX, t.č. ÚVV a ÚVTOS, Floriánska 18, Priečinok C/12-3VT, 041 42 Košice,
o zaplatenie 717,00 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa08.06.2016domáhalvočižalovanému zaplatenia

sumy 717 € spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 717 € od 30.10.2006
do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere
č. 8341068 zo dňa 22.08.2006 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške
464,71 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 252,27 €, spolu vo
výške 716,98 € za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere, a to v 6-tich mesačných splátkach po
119,50 €, počnúc dňom 25.09.2006. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje

dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca zaslal žalovanému viacpočetné
upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na uvedené upozornenia žalovaný nereagoval.
Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím
porušil dojednania predmetnej Zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, dlh sa stal splatným. Žalobca
podal dňa 31.12.2006 trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Vranov nad Topľou
vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona,

nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať.
Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere ku dňu
podania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy o úvere žiadnu
splátku,atoajnapriekskutočnosti,žemalfinančnéprostriedky,čovyplývazúdajovuvedenýchvžiadosti
o úver v časti „Mesačné príjmy a výdavky“. Žalobca má teda za to, že žalovaný už v čase uzatvárania
zmluvy o úvere vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu tým
škodu. Okresný súd Vranov nad Topľou trestným rozkazom č.k. 10T/14/2008 zo dňa 12.05.2010 uznal

žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona
a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na
náhradu spôsobnej škody na občianske súdne konanie. Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou
č. k 10T/14/2008 zo dňa 12.05.2010 nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2010 a vykonateľnosť dňa12.05.2010. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradil žalobcovi
žiadnu platbu.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania pohľadávky žalobcu z dôvodu,
že rozsudok, ktorým bol odsúdený a uznaný za vinného z prečinu podvodu sa stal právoplatným dňa
12.05.2010 a žalobca podal žalobný návrh až dňa 01.06.2016.

3. Žalobca v podaní zo dňa 18.06.2017 poukázal na to, že na plynutie premlčacej doby je nevyhnutné

aplikovať ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo
k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Niet pochýb o tom, že konanie žalovaného malo charakter úmyslu,
čo bolo potvrdené aj Trestným rozkazom, ktorým uznal žalovaného vinným zo spáchania úmyselného
trestného činu úverového podvodu a predmetnom trestnom rozkaze odkázal žalobcu s nárokom na
náhradu škody na civilné konanie. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť,

z ktorej škoda vznikla. Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 28.04.2008 podľa ktorého „Dátum právoplatnosti rozhodnutia je závislý od procesných okolností,
ktoré nastali v priebehu konania a s vedomosťou poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí.
Žalobca má za to, že aj keď právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní bolo rozhodnuté o vine
žalovaného, neplatí automaticky, že týmto dátumom sa žalobca ako poškodený dozvedel o tom, že

škoda vznikla a najmä v akom rozsahu vznikla. Žalobca má za to, že v predmetnom konaní nie je vhodné
poskytovať zvýšenú ochranu žalovanému, ktorý svojím konaním porušil nie len ustanovenia Zmluvy,
ale ja zásadu dobrých mravov, predpisy Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a dokonca
sa dopustil trestného činu, ktorým spôsobil žalobcovi škodu. Žalobca je toho názoru, že súd nemôže
prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú žalovaným, nakoľko by došlo k zneužitiu práva v prospech

žalovaného a tým k neprimeranej ochrane žalovaného.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa žalobou, Zmluvou o úvere zo dňa 22.08.2006,
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 10T/14/2008 zo dňa
12.05.2010, písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe, písomného vyjadrenia žalobcu a na základe

takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 22.08.2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej
poskytolžalobcažalovanémuúvervovýške464,71€,ktorýsažalovanýzaviazalvrátiťspoluspoplatkom
vo výške 252,27 €, spolu vo výške 716,98 € v 6-tich mesačných splátkach po 119,50 €, počnúc dňom

25.09.2006.

6. Podľa bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tretina poplatku predstavuje dohodnutý
úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou.

7. Z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 10T/14/2008 vyplýva, že súd okrem iného
uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a
to tým, že dňa 22.08.2006 vo Vranove nad Topľou uzatvoril so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. zmluvu
o úvere č. 8341068 vo výške 14.000,- Sk, ktorý sa zaviazal splácať v 6-tich pravidelných mesačných

splátkach po 3.600,- Sk počnúc dňom 25.09.2006 celkovo mal uhradiť 21.600,- Sk, pričom už v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere vedel, že tento nebude splácať a po prevzatí finančnej hotovosti neuhradil
ani jednu splátku úveru, čím takto pre poškodenú spoločnosť spôsobil škodu vo výške 21.600,- Sk.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2010 a vykonateľnosť dňa 12.05.2010.

8. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradil žalobcovi žiadnu
platbu, ktorú by bolo možné započítať na istinu, či zákonné úroky z omeškania v tomto konaní. Z
uvedeného vyplýva, že žalovaná suma vo výške 717 € pozostáva z úveru vo výške 464,71 € a poplatku
vo výške 252,27 €. Žalobca si okrem istiny uplatňoval len zákonné úroky z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 717 € od 30.10.2006 do zaplatenia.

9. V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.10. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

14. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

17. V zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

18. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

19. V zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

20. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u

iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

21. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

22. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na

ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

23. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určildodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

24. V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 22.08.2006 zmluva o úvere. Na základe predmetnej zmluvy
poskytolžalobcažalovanémuúvervovýške464,71€,ktorýsažalovanýzaviazalvrátiťspoluspoplatkom
vo výške 252,27 €, spolu vo výške 716,98 € v 6-tich mesačných splátkach po 119,50 €, počnúc
dňom 25.09.2006. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 10T/14/2008 zo dňa 12.05.2010, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňom 12.05.2010, súd uznal žalovaného za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods.
1 Trestného zákona, pričom žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie.

25. Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu

bola spôsobená trestným činom, je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil
obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu, pričom návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do
skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v
akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Adhézne konanie prebieha v rámci trestného konania
zároveň s rozhodovaním o vine obžalovaného. Pri rozhodovaní o náhrade škody poškodeného voči

obvinenému súd aplikuje ohľadom tohto nároku spravidla ustanovenia občianskeho hmotného práva,
vrátane ustanovení o náhrade škody, premlčaní, nevynímajúc ustanovenia právneho poriadku o ochrane
spotrebiteľa.

26. V predmetnej veci má nárok na náhradu škody žalobcu základ v spotrebiteľskej zmluve. Ide o

vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o
typickyobčianskoprávnyvzťah.Spotrebiteľskýúverjejedenznajfrekventovanejšíchobčianskoprávnych
vzťahov.

27. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých

inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.

28. Podľa vyššie cit. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ

sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

29. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

30. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči

spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku bez ohľadu na skutočnosť, či spotrebiteľ vznesie námietku
premlčania.

31. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)32. Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom
a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania
neplynie. Po skončení trestného konania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú

škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje (R 31/1974).
(rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 22. decembra 1983, sp. zn. 5 Cz 27/83, R 29/1985)

33. Trestný rozsudok tunajšieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2010. Žalobca získal
nepochybne vedomosť o osobe škodcu a rozsahu škody najneskôr v priebehu trestného konania, v

ktorom vystupoval ako poškodený s uplatneným nárokom. Po právoplatnosti rozsudku dňa 12.05.2010
mal žalobca riadne pokračovať v uplatnenom nároku na náhradu škody. Dobu, po ktorú bol žalobca
nečinný rozhodne nemožno považovať za primeranú, a preto takéto konanie, resp. nečinnosť
poškodeného nemožno považovať za riadne pokračovanie v konaní. Po skončení trestného konania,
odkázanímpoškodenéhonaobčianskoprávnekonaniepokračovaloplynutiepremlčacejdoby.Dvojročná
subjektívna premlčacia doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka tak v predmetnej veci začala plynúť

najneskôr dňa 13.05.2010 a uplynula dňa 13.05.2012. Keďže žalobca podal žalobu o náhradu škody na
tunajšom súde až dňa 08.06.2016, urobil tak až po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu na náhradu
škody proti žalovanému tak súd považuje za premlčaný, preto ho v celom rozsahu zamietol.

34. Pokiaľ ide o aplikáciu subjektívnej dvojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka

na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť
majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém
záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od
zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na

skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má
dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako
kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

35. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie

§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

36. Súd je toho názoru, že v danom prípade má nárok na náhradu škody základ v spotrebiteľskej zmluve
so žalovaným a uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľa nepriaznivé následky
hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel

od Obchodného zákonníka.

37. V danej súvislosti súd poukazuje na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.
júna 2013 č. k. 4 Obdo 45/2012 podľa ktorého „ ...nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého
sa v predmetnom konaní spotrebiteľka domáha, má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa

má preto postavenie spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa na ňu vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych
poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Dovolací súd na
margo uvedeného dodal, že pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany
spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa ...“.

38.Vzáveresúdpovažujezapotrebnépoukázaťnaskutočnosť,ževprípade,akbyajnešloopremlčaný
nárok, súd by musel skúmať aj požadovanú výšku škody. Predmetná spotrebiteľská zmluva zo dňa
22.08.2006, od ktorej žalobca nárok na náhradu škody odvodzuje, nespĺňa všetky zákonom požadované
náležitosti.

39. Ako vyplýva z § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v rozhodnom
čase, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
obsahuje najmäa) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a
prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

40. Podľa citovaného zák. ust. § 4 ods. 2 písm. g) obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je okrem iného ročná percentuálnu mieru nákladov, absencia uvedenej náležitosti nespôsobuje

neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

41. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

44. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania vo

výške 100 %. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté, v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2
CSP, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.