Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/528/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410204872
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6410204872.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej veci
oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776
005, proti povinnému S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. W. XXX, XXX XX Q. W., vykonávanej súdnym
exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, Exekútorský úrad so sídlom Mozesova 5, 949 01 Nitra, pod

sp.zn. EX 676/2010, o vymoženie pohľadávky 142,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Er/520/2010-19 zo dňa 3. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Er/520/2010-19 zo dňa 3. februára 2016 v
napadnutej časti I. výrokovej vety p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Er/520/2010-19 zo

dňa 3. februára 2016 proti II. výrokovej vete o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č.k. 5Er/520/2010-19 zo dňa 3. februára 2016 exekúciu
zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,95
Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že súdny exekútor podal návrh na zastavenie
exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vzhľadom na skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Konštatoval, že zastavenie exekúcie z dôvodu
nedostatku majetku povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem
na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti
nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Vyslovil názor, že pre to, aby

exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že
povinný v budúcnosti nadobudne majetok, reálny podklad. Uviedol, že v danom prípade existencia
tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde
v dohľadnej dobe k zlepšeniu, nie je daná. Podľa názoru oznámenie súdneho exekútora o tom, že
vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
vzhľadom na postavenie exekútora ako orgánu verejnej moci je dostatočným dôkazom pre exekučný

súd o nemajetnosti povinného. Dodal, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na
to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie, nie je pre exekučný súd
záväzný, pretože exekučný súd podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 58 ods.
1 Exekučného poriadku je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na zastavenie exekúcie vzhľadom na znenie ust.
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k

exekučnému konaniu. Súd prvej inštancie mal v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným
orgánom verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačíaninaúhradutrovexekúcie.Vzhľadomnato,žemajetokpovinného nestačíaninaúhradutrovexekúcie,
súd prvej inštancie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

3. Rozhodnutie o trovách exekúcie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že o náhrade trov exekúcie
rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal podľa vyhlášky
č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške
42,95 Eur vrátane DPH vo výške 7,16 Eur.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na
odôvodnenie uviedol, že súd, ani súdny exekútor počas troch rokov od podania návrhu na zastavenie
exekúcie exekútorom v roku 2013 neskúmal, či sa nezmenili majetkové pomery povinného. Mal za to, že
uvedenýpostupniejevsúladesúčelomexekučnéhokonaniaaanisprávnymporiadkom,nakoľkosúdny
exekútorjepovinnýsledovaťzmenumajetkovýchpomerovpovinnéhopočascelejdobytrvaniaexekúcie.
Preto považoval za neprípustné, aby exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie voči povinnému, ak

tri roky nikto neskúma majetkové pomery povinného. Zdôraznil, že exekučný súd je orgánom, ktorý
vykonáva kontrolu nad dodržiavaním príslušných právnych predpisov pri vykonávaní exekúcie. Zákonné
ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to
nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má
za následok vznik povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku. Súd je však v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané
dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Uviedol, že exekučné konanie je
konaním návrhovým, ovládaným dispozičnou zásadou. Postavenie oprávneného ako účastníka konania
je významným aj z pohľadu zisťovania skutočností o nemajetnosti povinného. Ak súd exekúciu zastaví
bez vyjadrenia oprávneného, výrazne sa oslabuje možnosť oprávneného vymôcť jeho pohľadávku

vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. Poukázal na to, že podaním zo dňa 08.01.2014
súdu oznámil, že nesúhlasí s návrhom súdneho exekútora n zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného, nakoľko povinný je v produktívnom veku a zo správy súdneho exekútora vyplýva, že povinný
má záujem sa zamestnať. Vzhľadom na vek povinného je do budúcnosti veľmi reálny predpoklad
zmeny jeho majetkových pomerov a s ohľadom na výšku pohľadávky povinného 142,45 Eur je zároveň

do budúcna predpoklad jej úspešného vymoženia súdnym exekútorom. Nesúhlasom so zastavením
exekúcie, ktoré navrhuje súdny exekútor podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku si je
vedomý rizika vzniku ďalších nákladov spojených s pokračovaním v exekučnom konaní a že toto riziko
je ochotný podstúpiť. Poukázal na to, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní podlieha
premlčaniu podľa ust. § 21 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Premlčacia doba je

trojročná a podaním návrhu na vykonanie exekúcie spočíva, to znamená, že ak by exekučný súd na
podklade tohto exekučného titulu exekúciu zastavil a oprávnený by v budúcnosti podal nový návrh na
vykonanie exekúcie, povinný by v novom exekučnom konaní mol úspešne vzniesť námietku premlčania.
Ak na podklade ním podaného odvolania nedôjde k zastaveniu tohto exekučného konania z dôvodu
nemajetnosti povinného uviedol, že zanikne i právny dôvod na uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť

trovy exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd by sa mal v prípade, ak
exekúcia nebude zastavená vysporiadať i s uloženou povinnosťou zaplatiť trovy exekúcie a uznesenie
v tejto časti zrušiť. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Vo vyjadrení uviedol, že súdu predložil podnet
na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku dňa 27.01.2016 po
tom, ako šetrením zistil nemajetnosť povinného s tým, že u neho nie je žiadny predpoklad, že by v
budúcnosti nadobudol majetok podliehajúci exekúcii. Plne sa stotožnil s napadnutým uznesením súdu
prvej inštancie a navrhol, aby odvolaniu oprávneného nebolo vyhovené.

6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením

§ 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP, nenariadil
pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti napadnutej časti I. výrokovej vety,
ktorou exekúciu zastavil je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie vtejto napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. Zároveň dospel k záveru smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a preto podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol odvolanie
oprávneného proti II. výrokovej vete, ktorou rozhodol o trovách exekúcie.

8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 30.04.2010 doručil súdnemu exekútorovi pôvodný
oprávnený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je Platobný výmer č.k. PV 601/00643/2010 zo dňa

22.02.2010 vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica. Súd
prvej inštancie dňa 31.05.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 5Er/520/2010-9
zo dňa 18.06.2013 súd prvej inštancie pripustil, aby z konania vystúpil oprávnený Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874 a na jeho miesto nastúpila obchodná spoločnosť Slovenská
konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005. Podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 06.12.2013 súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1

písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Na základe výzvy súdu prvej inštancie oprávneným v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa
13.01.2014 vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie
dňa 04.02.2016 opätovne podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, v ktorom uviedol, že šetrením majetku povinného v katastri nehnuteľností zistil, že povinný

nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, v evidencii dopravného inšpektorátu zistil, že povinný nevlastní
vozidlo. Ďalej zistil, že povinný bol samostatne zárobkovo činnou osobou od roku 2009 do 2012. Povinný
bol zamestnaný, avšak pracovný pomer ukončil 31.12.2011, pričom zrážky zo mzdy boli realizované v
inej exekučnej veci. Neskôr pracoval mesiac na dohodu. Šetrením elektronickou súčinnosťou v bankách
zistil, že povinný nemá vedený účet v banke. Šetrením v Sociálnej poisťovni zistil, že povinný nie

je zamestnaný, nepoberá žiadne dávky, ani dôchodok, naposledy pracoval na dohodu do februára
2012. Po preverení v elektronickej databáze dlžníkov súdny exekútor zistil, že povinný má dlh voči
Sociálnej poisťovni vo výške 618,14 Eur. Nakoniec šetrením na portáli Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou zistil, že povinný má v centrálnom registri poistencov ukončený poistný vzťah ku dňu
28.03.2012 z dôvodu výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky. Následne súd prvej inštancie

napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a
oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdneho exekútorovi trovy exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2
Exekučného poriadku.

9. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Dôvodom na zastavenie
exekúcie je aj nemajetnosť povinného podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V tomto

prípade existencia majetku musí byť podložená šetrením exekútora.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že okresný súd mal preukázané zo šetrenia majetkových
pomerov povinného súdnym exekútorom, že súdny exekútor vykonal šetrenie existencie majetku u
povinnéhoajvroku2016,t.j.predvydanímnapadnutéhouzneseniazodňa03.02.2016,teda,žezisťoval,

či povinný má majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor zisťoval
tesne pred vydaním napadnutého uznesenia, či povinný vlastní nehnuteľnosti na území Slovenskej
republiky, či je držiteľom motorového vozidla, predajom ktorých by bolo možné pohľadávku oprávneného
uspokojiť. Zo šetrenia súdneho exekútora mal súd prvej inštancie preukázané, že povinný bol od
01.01.2012 do 29.02.2012 zamestnaný, nie je poberateľom žiadnej dávky a že ku dňu 28.03.2012

mal ukončený poistný vzťah zdravotnej poisťovni DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. z dôvodu výkonu
práce mimo územia Slovenskej republiky - v krajinách Európskej únie. Z vykonaného šetrenia súdnym
exekútorom v bankách mal súd prvej inštancie preukázané, že povinný nemá žiaden účet. Na základe
takto vykonaného šetrenia majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom odvolací súd dospel
k záveru, že v danom prípade bola dostatočným spôsobom preukázaná existencia nedostatku majetku

povinného šetrením súdneho exekútora.

12. Odvolací súd zároveň uvádza, že z ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vyplýva, že súd
exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie aj v prípade, ak to účastníkkonania nenavrhne. Z uvedeného teda vyplýva, že na to, aby súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nie je potrebný súhlas oprávneného, a preto odvolací
súd túto námietku oprávneného nepovažoval za dôvodnú.

13. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Odvolací súd uvádza, že pre exekučné konanie bolo zákonodarcom zakotvené pravidlo (zásada),

podľa ktorého odvolanie proti uzneseniu v tomto druhu konania o nútenom výkone súdnych rozhodnutí
a iných rozhodnutí nie je prípustné, a že výnimka z tohto pravidla sa uplatní len tam, kde osobitný zákon
(Exekučný poriadok) výslovne odvolanie pripúšťa. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o náhrade
trov exekúcie pri zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku osobitný zákon
(Exekučný poriadok) nepripúšťa.

15. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštanice
z predložených listinných dokladov správne zistil skutkový stav veci a na základe takto zisteného
skutkového stavu postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, keď exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný nemá majetok ani na úhradu trov exekúcie, a preto
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety, ktorou exekúciu zastavil

podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a odvolanie oprávneného proti napadnutej časti
II. výrokovej vety, ktorou rozhodol trovách exekúcie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pretože smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

16. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).