Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. august 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/259/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116226457
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116226457.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a
sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne R. B., O.. X.XX.XXXX, M.,
V. X, zast. JUDr. Jánom Mochnáčom, advokátom, Košice, Benadova 1, proti žalovanému Stavebné
bytové družstvo III Košice, Košice, Furčianska 60/1013, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš
Tomčovčík, s.r.o., Košice, Nerudova 14, o určenie, že nájomný vzťah trvá, o odvolaní žalobkyne proti

uzneseniu 36C/205/2016-147 z 9.3.2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalovanému priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že I. konanie zastavuje, II. žalovanému
priznáva náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté

samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia, III.
žalobkyni: R. B., O.. X.XX.XXXX, V. X, M., vracia zaplatený súdny poplatok vo výške 92,80 eur
prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. v lehote 30 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia
príslušnej pobočke Slovenskej pošty, a.s.
2.Vodôvodneníuzneseniao.i.uviedol,čohosažalobkyňažalobou,podanouuňho15.11.2016domáhala
a ako ju skutkovo a právne odôvodnila, že písomným podaním doručeným 16.2.2018 zobrala žalobu

v celom rozsahu späť, čo odôvodnila tým, že žalovaný na zasadnutí Zhromaždenia delegátov SBD III
Košice, konanom 7.12.2017 vyhovel jej žiadosti o uzavretie nájomnej zmluvy k družstevnému bytu č.
XX O. X. P. O. V. H. Č.. X X. M.. Citujúc znenie § 144, § 145 ods.1, § 146 ods.1 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), a s poukazom na dispozitívny úkon žalobkyne ešte
pred predbežným prejednaním sporu, resp. pojednávaním, v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami konanie zastavil. O trovách konania rozhodol citujúc znenie § 262 ods.1, § 256 ods.1

CSP a konštatoval, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia žalobného návrhu žalobkyňou z
dôvodu,žežalovanývyhoveljejžiadostiouzavretienájomnejzmluvykvyššieuvedenémudružstevnému
bytu, čím z procesného hľadiska svojim postojom zavinila zastavenie konania. Na základe vyššie
uvedeného, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami priznal nárok na náhradu trov konania
protistrane, t.j. žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262
ods.2 CSP po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.
3.Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa proti druhému výroku podľa § 365 ods.1
písm. h) zák. č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, čo odôvodnila nasledovne: Má za to,
že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd Uznesením sp.
zn 36C/205/2016 zo 9. 3. 2018 priznal žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu
100%. Žalobkyňa súdu spolu so späťvzatím žaloby o určenie, ktoré osobne doručila súdu 16. 2. 2018

aj listiny preukazujúce skutočnosti, z ktorých vyplýva, že žalovaný po tom čo sa vyjadril k žalobe,
po poskytnutých krokoch zo strany žalobkyne nakoniec vyhovel žalobe mimosúdne. Je pravdou, žežalobkyňa vzala žalobu späť a tak to bol dôvod na zastavenie konania z procesného hľadiska, avšak
žiada vážený súd, aby pri rozhodovaní o tomto odvolaní bral ohľad na to, že žalovaný počas priebehu
konania zaujal aj pred súdom zamietavé stanovisko k žalobe, trval na vyprataní bytu a na tom, že

žalobkyňa užíva predmetný byt bez právneho dôvodu. Mimo súdneho konania, ale počas jeho priebehu
opätovne vyzvala žalovaného, aby uzavrel s ňou nájomnú zmluvu k predmetnému bytu a ten napriek
svojmu predchádzajúcemu zamietavému postoju 7.12.2017 na zasadnutí Zhromaždenia delegátov SBD
III Košice vyhovel opätovnej žiadosti o uzavretie nájomnej zmluvy k družstevnému bytu č. XX O. X. P.
O. V. H. Č.. X X. M.. Z priložených listín k späťvzatiu žaloby a taktiež z listín predložených súdu spolu

so žalobou o určenie a taktiež z vyjadrenia žalovaného k žalobe podľa jej názoru jednoznačne vyplýva,
že žalovaný svojím konaním a postojom k prejednávanej veci zavinil, že ona podala žalobu o určenie
15.11.2016. Následne rok po tom, čo bola podaná žaloba o určenie vyhovel žalovaný 7.12.2017 jej
žiadosti o uzavretie nájomnej zmluvy k predmetného bytu. Má za to, že aj napriek tomu, že z procesného
hľadiska ona zavinila zastavenie konanie, súd by mal v tomto prípade priznať náhradu trov konania a
trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % žalobkyni proti žalovanému. Na základe vyššie uvedených

skutočností žiada, aby odvolací súd zrušil druhý výrok Uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn.
36C/205/2016 z 9.3.2018 a aby vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca podala odvolanie proti II. výroku
uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn. 36C/205/20I6 z 9.3.2018, ktorým súd jemu priznal náhradu
trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením

vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia. II. Žalobkyňa má za to, že súd
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa
doručila spolu so späťvzatím žaloby aj listiny preukazujúce skutočnosti, z ktorých vyplýva, že on po
tom čo sa vyjadril k žalobe, po poskytnutých krokoch zo strany žalobkyne nakoniec „vyhovel žalobe
mimosúdne" a svojim zamietavým postojom k podanej žalobe a v konečnom dôsledku svojim konaním

zavinil, že žalobkyňa podala žalobu. Vyššie uvedené tvrdenie žalobkyne je nepravdivé a v rozpore so
skutkovým stavom. Nevyhovel žalobe mimosúdne, tak ako to uvádza žalobkyňa, práve naopak nad
rámec svojich zákonných povinností a bez akéhokoľvek právneho nároku žalobkyne prijal uznesením
Stavebného bytového družstva III č. E/l zo 7.12.2017 žalobkyňu za členku žalovaného a následne na
základe uznesenia Stavebného bytového družstva III č. 171 zo 7.12.2017 vyhovel žiadosti žalobkyne

o uzavretie nájomnej zmluvy. Dôkaz: Uznesenie Stavebného bytového družstva III č. E/1 zo 7.12.2017
Uznesenie Stavebného bytového družstva III č. F/l zo 7.12.2017. Aj naďalej trvá na všetkých jeho
doterajších skutkových a právnych vyjadreniach vo veci, teda, že žaloba, ktorá bola podaná žalobkyňou
bola a je nedôvodná, žalobkyňa nebola členkou Družstva, nezdedila dedičský podiel k družstevnému
bytu, ktorý bol predmetom sporu a nemala žiadny právny nárok na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Ako

už bolo vyššie uvedené konal nad rámec svojich povinností keď žalobkyňu prijal za členku Družstva a
následne s ňou uzatvoril novú nájomnú zmluvu. III. V súlade s vyššie uvedeným je odvolanie žalobkyne
nedôvodné, súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav, správne aplikoval príslušné ustanovenia
právneho poriadku a v nadväznosti na to vyvodil správny právny záver, ktorý aj náležíte odôvodnil. Súd
postupovalsprávnevsúlades§256ods.1CSP,vzmyslektoréhoakstranaprocesnezavinilazastavenie

konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania,
pričom späťvzatie žaloby nebolo odôvodnené jeho správaním, ktorý sa tým, že žalobkyňu prijal za
členku a uzatvoril s ňou novú nájomnú zmluvu nezachoval v zmysle žalobnej požiadavky, a teda
nie je možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu
k žalobnej požiadavke. V takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobkyňa v

dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v
späťvzatí žaloby. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
5.Uznesenie, okrem výroku o trovách konania, nebolo odvolaním napadnuté a ostatné výroky
nadobudli právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní

preskúmavané.
6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a uznesenie
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom

rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
7.Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzujezo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho

predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
8.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

9.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa sa žalobou z 15.11.2016
domáhala, aby súd určil, že nájomný vzťah z nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného bytu do
užívania z 13.9.2010 trvá a nezanikol uplynutím výpovednej doby 31.3.2016. Obsahom mimosúdnej
dohody je, že žalovaný prijal žalobkyňu za členku družstva, ktorá ňou nebola a nezdedila dedičský podiel
k bytu. Následne s ňou žalovaný uzatvoril novú nájomnú zmluvu. Žalovaný teda nekonal tak, ako žiadala

žalobkyňa v žalobe, a neobnovil pôvodný nájomný vzťah z nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného
bytu do užívania z 13.9.2010. Na základe tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že žalovaná strana
procesne zavinila zastavenie konania svojim konaním, ale ako súd správne uviedol, že žalobkyňa z
procesného hľadiska svojim postojom zavinila zastavenie konania, preto správne priznal náhradu trov
konania protistrane (§ 256 ods.1 CSP).

10.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
11.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

13.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14.V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania plnom rozsahu.
15.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.