Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. október 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117217119
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117217119.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu C. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, štátneho občana SR, zastúpeného JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia
Bartková, advokátmi so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, proti žalovaným 1) C. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXX, štátnemu občanovi SR 2) S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. K. XX/X, L. K., štátnej
občianke SR, 3) I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, P. - T., štátnej občianke SR, 4) D. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, štátnej občianke SR a 5) G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, štátnemu
občanovi SR, zastúpenému S. C., nar. 28.XX.XXXX, bytom Y. XXX, o určenie dedičského práva takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že žalobca je dedičom po poručiteľke C. C., rod. D., nar. XX.X.XXXX zomretej dňa

XX.XX.XXXX.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je dedičom po poručiteľke C. C., zomr.
XX.XX.XXXX. Súčasne žiadal určiť, že listina o vydedení poručiteľky spísaná formou notárskej zápisnice
dňa 11.10.2010 notárkou Mgr.

-2- 18C/41/2017

S. B. pod sp. zn. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX je neplatná. Uplatnil si i nárok na náhradu trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že je synom poručiteľky C. C., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela
dňa XX.XX.XXXX a tým je aj dedičom zo zákona podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dedičské
konanie po poručiteľke je vedené na Notárskom úrade I.. K. C. pod sp. zn. XXD/XXXX/XXXX D not
XXX/XXXX. Do úvahy pripadajú dedičia v I. dedičskej skupine, a to pozostalý manžel, tri deti poručiteľky

a vnučka a vnuk poručiteľky. V priebehu dedičského konania bol oboznámený s tým, že poručiteľka
mala zanechať listinu o vydedení, ktorá mala byť spísaná formou notárskej zápisnice dňa 11.10.2010
notárom C.. S. B. pod sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX. Touto listinou o vydedení mala poručiteľka
vydediť žalobcu a jeho potomkov z dôvodov podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka.
Poznamenal, že pred notárom pri prejednaní dedičstva vyhlásil, že listinu o vydedení poručiteľky
považuje v celom rozsahu za neplatnú. Na základe toho ho súd uznesením sp. zn. 12D/1033/2016-26
zo dňa 17.07.2017 odkázal na podanie žaloby, že je dedičom po poručiteľke. Zdôraznil, že s obsahom

listiny o vydedení absolútne nesúhlasí a namieta jej platnosť v celom rozsahu. Má za to, že podpis
na listine o vydedení nie je podpisom jeho matky, nakoľko jej podpis bol v danom období konštantný,
nezmenený, uhladený, dobre čitateľný. Podpis na listine o vydedení je však diametrálne odlišný. Žalobca
ďalej uviedol, že matka nebola zdravotne spôsobilá urobiť listinu o vydedení a uvedomovať si jehonásledky. Osobne mu pred svojou smrťou povedala, že jeho otec (žalovaný 1)) na ňu veľmi tlačil, aby
ho vydedila, že ona toto nechcela, ale že otec jej potom robí zo života peklo. Má preto za to, že nebola
pri plnom vedomí, určite si neuvedomovala, čo robí a k takému právnemu úkonu bola žalovaným 1)

donútená. Keďže podľa vyjadrenia matky ho táto nechcela vydediť, považuje samotné okolnosti vzniku
obsahu listiny o vydedení za sporné, nezodpovedajúce pravej vôli jeho matky, pretože s takouto listinou
matka nikdy nesúhlasila. Listina o vydedení tak neobsahuje skutočnú vôľu jeho matky a jeho matka
nemala o dôvodoch vydedenia žiadnu vedomosť. Je presvedčený, že dôvody vydedenia formuloval
niekto iný, nie poručiteľka. Zastáva názor, že ako syn poručiteľky je pravým a zákonným dedičom a nie

je daný žiadny dôvod na to, aby bol vydedený. Dôvod vydedenia je v listine o vydedení vymedzený
nasledovne: „Napriek tomu, že syn C. C. má reálnu možnosť o mňa prejaviť ozajstný záujem, ktorý by
ako potomok mal prejavovať, nakoľko býva v susedstve a ja mám záujem sa s ním stretávať a udržiavať
s ním bežné príbuzenské vzťahy, menovaný ma ignoruje, nenavštívi, nezaujíma sa o moju osobu ani
teraz, keď už starnem a potrebujem jeho pomoc, nakoľko som chorá, pravidelne absolvujem dialýzu,
pričom jediný, kto sa o mňa stará je manžel, avšak nie vždy je schopný zabezpečiť mi riadnu opateru.

Naopak, syn mi svojim správaním bezdôvodne znepríjemňuje život a znemožňuje mi riadne užívanie
mne vlastnícky patriacich nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v jeho susedstve. Syn C. moje snahy
o zblíženie marí a znemožňuje aj tým, že mne aj môjmu manželovi zakázal vstup do svojho domu.“
Uvedený dôvod vydedenia sa nezakladá na pravde a v čase spísania listiny o vydedení, t. j. v roku 2010,
ani reálne nemohol byť daný. Napriek vzťahom, ktoré medzi nimi svojou povahou a schválnosti vytváral

jeho otec, žalovaný 1), správal k poručiteľke s úctou a rešpektom. Vždy, keď mohol, svojim rodičom
pomohol, napriek tomu, že zo strany žalovaného 1) boli voči nemu a jeho rodine robené len prieky a
urážky. Žalovaný pravidelne urážal nie len jeho ale aj jeho manželku, hoci ani jeden z nich sa voči nemu
ani poručiteľke nijak neprevinili. Na základe toho ho dôvod vydedenia prekvapil a utvrdil, že listina o
vydedení nie je slobodným a vážne mieneným prejavom vôle poručiteľky a je skôr

-3- 18C/41/2017

vyjadrením názoru a vôle žalovaného 1). Počas konania žalobca uviedol, že zdravotný stav matky,
poručiteľky, ani pravosť jej podpisu na listine o vydedení spochybňovať nebude. Dodal, že celý spor
vznikol z úplnej banality, kedy si žalovaný 1) dal vyviesť žumpu a auto prešlo po trávniku, kde mala jeho

manželka zasadené kvety. Ona mu len vtedy povedala, aby tie koľaje po vozidle zahrabal. Žalovaný
1) sa vtedy urazil a fyzicky zaútočil na jeho manželku. Ona to vtedy aj ohlásila na polícii a žalovaný 1)
dostal pokutu vo výške 500 Sk. Odvtedy sa ich vzťahy naštrbili. Vtedy zašiel aj za mamou, povedal jej,
že otec robí problémy, a že by bolo najlepšie, aby sa určila hranica a pozemky sa oplotili. Ona na to
vtedy povedala, že to by snáď bolo aj najlepšie. Geodet vymeral hranicu a ešte len to bolo vymerané,

otec sa veľmi urazil. Za matkou chodieval aj potom, aj som jej nakúpil, ale to len v čase, keď otec nebol
doma. Sama matka ho vždy prosila o pomoc len vtedy, keď otec nebol doma. Raz čakala na sanitku,
ktorá ju mala zaviezť na dialýzu, a nevidela celkom dobre či sanitka už prichádza kvôli veľkým kríkom.
Vtedy ho poprosila, aby to rýchlo vyrezal, lebo otec nie je doma, tak to aj urobil. Konanie na obecnom
úrade, ktoré spomína žalovaný 1) sa naozaj uskutočnilo. Mala byť uzavretá dohoda, s čím aj súhlasili,

len chceli, aby sa žalovaný 1) ospravedlnil za výroky, keď uvádzal, že ho okradli. Vtedy sa žalovaný 1)
nahneval a povedal, že za toto ho vydedí. Matka vtedy ešte sedela v miestnosti. Otec potom čo vybehol
z miestnosti sa pre matku vrátil a zobral ju preč.

2. Žalovaný 1) s podanou žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žalobca a jeho manželka dobre vedeli, že

poručiteľka ich chce vydediť. V roku 1990 sa dohodli na hranici pozemku medzi domom žalobcu a jeho
domom s tým, že žalobca im umožní resp. prenechá 2 metre na prejazd fekálneho vozidla. V roku 1990
prišiel žalobca za ním aj s kúpnou zmluvou, čo sa mu teda nezdalo. V roku 2008 ho žalobca opätovne
navštívilstým,abysavymeralahranicamedzipozemkami.Asivroku2009alebo2010sakonalakomisia
z obecného úradu kvôli tomuto pozemku. Manželka žalobcu vtedy vykrikovala na poručiteľku, ktorá sa

tiež dostavila k tejto komisii: „Čo tu robíte vy stará smrť, už ste 20 krát ušli hrobárovi z lopaty.“ Žalobca
toto po nej zopakoval. Manželka žalobcu aj žiadala, aby sa žalovaný 1) a poručiteľka im ospravedlnili,
pričom ani nevedel, za čo sa im majú ospravedlňovať. Vtedy poručiteľka povedala, že ona žalobcu
vydedí. Nevie preto, prečo túto skutočnosť žalobca riešiť až teraz 6 rokov po tom, čo ho poručiteľka
vydedila. Zdravotný stav poručiteľky bol veľmi ťažký a zlý, navštevovala pravidelne dialýzu, kvôli tomu

mala aj opuchnuté ruky, a preto jej podpis na listine je taký ako sa vládala podpísať. Ku koncu chodili
poručiteľku do nemocnice každý deň navštevovať a po tom, čo ju preložili do Ilavy aj tam chodili. Raz
mu poručiteľka povedala, že ju bol navštíviť aj žalobca a že jej povedal, že sa prišiel pozrieť, či ujde aj
21 krát hrobárovi z lopaty. Dodal, že manželka žalobcu vyhodila z domu poručiteľku povedala jej, že unich nemá viac čo robiť a žalobca jemu povedal, že ho dá zlikvidovať. Bolo to tak v období okolo roku
2008. Žalobca ich od roku 2008 nenavštívil a poručiteľke pomoc neposkytol, hoci to potrebovala. Veď
žiť sa bez žumpy nedá. Žalobca ich 18 rokov klamal ohľadne hranice pozemku, pretože geometrický

plán bol zakreslený tak, ako súdu ukázal na náčrte.

3. Žalovaná 2) s podanou žalobou súhlasila. Uviedla, že sama poručiteľka jej niekoľkokrát povedala,
že si neželá, aby žalobca bol vydedený. Tiež jej opakovane povedala, že žalovaný 1) ju k vydedeniu
žalobcu donútil. Je pravdou, že spor medzi žalobcom a žalovaným 1) a poručiteľkou existoval, ale vidí

to tak, že vina bola na obidvoch stranách. Je síce pravdou, že žalobca rodičov nenavštevoval, nechodil
tam, ale o pomoc ho nežiadali. Aj v období, keď matka bola v nemocnici a dostala sepsu,
-4- 18C/41/2017

žalobca ju prišiel navštíviť a priniesol jej nutri drinky, čo jej veľmi pomohlo. Aj vtedy jej poručiteľka
povedala, že C.š (žalobca) ju postavil na nohy. Žalobca tam za poručiteľkou chodieval. Dodala, že do

vyvolania sporu o hranicu pozemku sa žalobca zaujímal o poručiteľku, navštevoval ju a dokonca jeho
manželka sa o ňu aj starala, pretože sama bola doma s dieťaťom. Od tohto konfliktu vzťahy ochladli, aj
keď žalobca sa zo začiatku ešte snažil, potom sa však už nenavštevovali. O pomoc poručiteľka žalobcu
nežiadala, nakoľko tam chodila ona a pomohla jej ona. Sama bola prekvapená, keď sa dozvedela o
listine o vydedení. V roku 2012 zomrel ich brat a vtedy matka prízvukovala, že si neželá, aby žalobca

bol vydedený. Keď to však žalovaná 2) chcela riešiť aj s otcom, poručiteľka jej v tom bránila, pretože
by potom mala doma nezhody so žalovaným 1). Poručiteľka bola pod silným vplyvom žalovaného 1) a
nedovolila si mu odporovať. Neurobila by nič proti vôli žalovaného 1).

4. Žalovaná 3) uviedla, že o všetkých skutočnostiach sa dozvedela len s odstupom času a takisto to

bolo aj s vydedením, vôľu poručiteľky rešpektovala. To, či má byť žalobca takisto dedičom ponechala
na rozhodnutí súdu. Sama sa s týmto aktom nestotožnila. Súhlasila, že do vyvolania sporu ohľadne
hranice pozemku boli vzťahy medzi žalobcom a rodičmi v poriadku. Potom sa zhoršili a žalobca matku
nenavštevoval. Či sa matka snažila o kontakt so žalobcom, nevedela uviesť. Matku to veľmi trápilo, že
vzťahy takto zhoršili.

5. Žalovaná 4) vydedením žalobcu nesúhlasila. Uviedla, že chce, aby dedičom bol aj žalobca. Asi týždeň
pred dedičským konaním jej telefonoval žalovaný 1) a pýtal sa jej, či sa vzdá svojho dedičstva, ona
mu vtedy povedala, že sa toho nevzdá, lebo to má po otcovi. Súhlasila, že do vyvolania sporu ohľadne
hranice pozemku boli vzťahy medzi žalobcom a poručiteľkou dobré, potom sa zhoršili. Poručiteľku veľmi

trápilo, že sa vzťahy zhoršili.

6. Zástupkyňa žalovaného 5) uviedla, že je správne, aby dedičom bol aj žalobca a s vydedením
nesúhlasí.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením uznesenia tunajšieho súdu č. k.
12D/1033/2016-26 zo dňa 17.07.2017 a notárskej zápisnice L. notárky C.. S. B. a zistil nasledovný
skutkový stav:

8. Notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, L. XXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX notárky

C.. S. B. zo dňa 11.10.2010 bola spísaná listina o vydedení, v ktorej C. C., rod. D., nar. XX.XX.XXXX,
vydedila svojho syna C. C., nar. XX.XX.XXXX, z dôvodov uvedených v § 469a ods. 1 písm. a), b)
Občianskeho zákonníka, a to že v rozpore s dobrými mravmi jej neposkytuje potrebnú pomoc v chorobe,
starobe alebo iných závažných prípadoch a o ňu trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako
potomok mal prejavovať a zároveň určila, že vydedenie sa vzťahuje aj na potomkov C. C.. Poručiteľka

v notárskej zápisnici uviedla, že napriek skutočnosti, že syn C. C. má reálnu možnosť o mňa prejaviť
ozajstný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, nakoľko býva v susedstve a ja mám záujem
sa s ním stretávať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy, menovaný ma ignoruje, nenavštívi,
nezaujíma sa o moju osobu ani teraz, keď už starnem a potrebujem jeho pomoc,
-5- 18C/41/2017

nakoľko som chorá, pravidelne absolvujem dialýzu, pričom jediný, kto sa o mňa stará je manžel, avšak
nie vždy je schopný zabezpečiť mi riadnu opateru. Naopak, syn mi svojim správaním bezdôvodne
znepríjemňuje život a znemožňuje mi riadne užívanie mne vlastnícky patriacich nehnuteľností, ktoré sanachádzajú v jeho susedstve. Syn C. moje snahy o zblíženie marí a znemožňuje aj tým, že mne aj
môjmu manželovi zakázal vstup do svojho domu.

9. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 12D/1033/2016-26 zo dňa 17.07.2017 bola uložená žalobcovi
povinnosť podať v lehote 6 týždňov na súd žalobu o určenie, že je v zmysle § 473 ods. 1 Občianskeho
zákonníka dedičom po poručiteľke C. C., zomr. XX.XX.XXXX.

10. Podľa § 137 písm. c), d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať,

aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 192 Civilného mimosporového poriadku, ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva
tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o

dedičské právo.

12. Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí
od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov,
ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil

žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

13. Podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak v
rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných
závažných prípadoch; ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal

prejavovať.

14. Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý
z nich rovnakým dielom.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je čiastočne
dôvodná.

16. Žalobca sa podanou žalobou domáhal jednak určenia, že je dedičom po poručiteľke C.. a jednak
určenia neplatnosti listiny o vydedení, ktorú zanechala poručiteľka C. C. a ktorá bola spísaná vo forme

notárskej zápisnice N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX notárkou C.. S. B.. V prípade určenia, že žalobca
je dedičom po poručiteľke C. C., sa jedná o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, keď súd určuje právnu
skutočnosť, pričom riešenie tejto právnej skutočnosti prostredníctvom podanej žaloby vyplýva priamo
z ustanovenia § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Iná situácia je však v prípade určenia
neplatnosti listiny o vydedení. Túto časť žaloby nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 137 písm.

d) CSP, nakoľko sa nejedná o právnu skutočnosť, ktorej určenie by vyplývalo z osobitného predpisu.
Nie je možné ju podradiť ani pod
-6- 18C/41/2017

ustanovenie § 137 písm. c) CSP, pretože takýmto výrokom sa nepožaduje určenie práva. Navyše súd

zastáva názor, že posúdenie platnosti, resp. neplatnosti listiny o vydedení je predbežnou otázkou k
určeniu, či žalobca je alebo nie je dedičom po poručiteľke, pričom vyriešenie predbežnej otázky nemôže
byť obsiahnuté vo výroku rozhodnutia. Súd preto žalobu v časti o určenie neplatnosti listiny o vydedení
zamietol.

17. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či žalobca je alebo nie je dedičom po poručiteľke C. C.. Ako
vyplynulo z vykonaného dokazovania, poručiteľka spísala listinu o vydedení formou notárskej zápisnice.
Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa a ako právny úkon musí spĺňať jednak všeobecné
náležitosti právnych úkonov, t. j. musí byť slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný, musí byť urobený v
predpísanej forme a nesmie odporovať zákonu, zákon obchádzať a priečiť sa dobrým mravom, a jednak

musí obsahovať špeciálne náležitosti ustanovené zákonom pre tento právny úkon. Touto špeciálnou
náležitosťou je uvedenie konkrétneho zákonom stanoveného dôvodu vydedenia. V súdenej veci ako
žalobca, tak aj žalovaná 2) zhodne uviedli, že poručiteľka im pred smrťou povedala, že žalobcu vydediť
nechcela,pričomžalovaná2)dodala,žesamaporučiteľkajejpovedala,žektomutoúkonuboladonútenájej manželom, žalovaným 1). Z týchto vyjadrení by bolo možné usudzovať na nedostatok slobodnej
vôle poručiteľky pri spisovaní listiny o vydedení, hoci v samotnej listine o vydedení potvrdila, že sa
jedná o jej slobodnú a vážnu vôľu. Na to, aby bol právny úkon neplatný pre nedostatok slobody vôle,

je potrebné, aby právny úkon bol urobený pod tlakom násilia (fyzického donútenia) alebo pod tlakom
bezprávnej vyhrážky (psychického donútenia). V danom prípade však okrem všeobecného tvrdenia, že
sama poručiteľka pred smrťou povedala, že k takémuto úkonu bola donútená, nebolo tvrdené, akým
spôsobombolakdotknutémuúkonudonútená;čiknemubolanútenáfyzickýmnásilímalebobezprávnou
vyhrážkou, a preto možno konštatovať, že najmä žalovaná 2) neuniesla bremeno tvrdenia a následne

teda ani dôkazné bremeno na preukázanie nedostatku slobody vôle ako podstatnej náležitosti právneho
úkonu. Súd preto posúdil túto náležitosť právneho úkonu za splnenú a za splnenia všetkých ostatných
zákonom predpísaných náležitosti právneho úkonu vyhodnotil listinu o vydedení ako platný právny úkon.

18. Ako vyplýva z ustanovenia § 469a Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť svojho potomka
len z taxatívne stanovených dôvodov, pričom tieto dôvody musia trvať v čase spísania listiny o vydedení.

V danom prípade poručiteľka v listine o vydedení uviedla dôvody podľa § 469a ods. 1 písm. a), b)
Občianskeho zákonníka, a síce, že žalobca jej neposkytol potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo
v iných závažných prípadoch a že o ňu neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať
mal. Čo sa týka prvého dôvodu, neposkytnutie potrebnej pomoci poručiteľovi, tento je dôvodom pre
vydedenie vtedy, ak poručiteľ pomoc vydedeného potomka skutočne aj potreboval. Z vykonaného

dokazovania, a to z vyjadrenia žalovanej 2), vyplynulo, že poručiteľka o pomoc žalobcu nežiadala,
pretože jej pomohla žalovaná 2). Možno preto uzavrieť, že poručiteľka pomoc žalobcu nepotrebovala,
keďže jej bola poskytnutá dcérou, žalovanou 2), čím nie je splnený základný predpoklad pre naplnenie
tohto dôvodu vydedenia, a tým nie je daný samotný dôvod vydedenia. Inak povedané, poručiteľka
nemohla vydediť žalobcu, pretože jej neposkytoval pomoc, nakoľko túto od neho nepotrebovala. Pokiaľ

žalovaný 1) tvrdil, že žalobca skutočne poručiteľke potrebnú pomoc neposkytol, neuviedol bližšie, akú
pomoc žalobca neposkytol, čo konkrétne poručiteľka
-7- 18C/41/2017

potrebovala a obmedzil sa len na konštatovanie, že bez žumpy sa žiť nedá. Súd preto vyhodnotil

žalovaným 1) uvádzané tvrdenia o neposkytnutí potrebnej pomoci žalobcom poručiteľke za účelové
a ničím nepodložené. Ďalším dôvodom vydedenia bola skutočnosť, že žalobca trvalo neprejavoval o
poručiteľku opravdivý záujem. Ako vyplynulo zo zhodných vyjadrení všetkých žalovaných, je pravdou,
že žalobca poručiteľku nenavštevoval. Žalovaná 2) však situáciu bližšie vysvetlila, keď uviedla, že
vina bola na oboch stranách. Dodala tiež, že po vypuknutí konfliktu sa žalobca ešte snažil, ale potom

sa už nenavštevovali. Z uvedeného možno uzavrieť, že ako nenavštevoval žalobca poručiteľku, tak
nenavštevovala poručiteľka žalobcu, pričom sa nenavštevovali pre vzájomné konflikty. Keďže nezáujem
o vzájomné navštevovanie sa bol obojstranný (do istej miery aj vyvolaný správaním žalovaného 1), keď
tento si voči poručiteľke presadzoval len vlastnú vôľu, čo vyplynulo z vyjadrenia žalovanej 2)), dospel súd
k záveru, že ani tento dôvod vydedenia nebol daný. Súd preto určil, že žalobca je dedičom po poručiteľke

C. C.. K námietkam žalovaného 1) súd uvádza, že tento sa počas celého konania zameriaval len na
spor medzi ním a žalobcom prameniaci z neusporiadaných vlastníckych vzťahov k pozemkom. Spor o
vlastnícke právo však bez ďalšieho nie je dôvodom pre vydedenie potomka. Pokiaľ žalovaný 1) uviedol,
že manželka žalobcu sa hanlivo vyjadrila na adresu poručiteľky, treba dodať, že dôvodom vydedenia
je vždy len správanie potomka voči poručiteľovi, nie správanie životného partnera potomka, príp. inej

osoby voči poručiteľovi. Navyše hanlivé vyjadrovanie potomka na adresu poručiteľa nie je ani dôvodom
vydedenia.

19. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

20. V predmetnej veci mala každá strana úspech len čiastočný, keď súd žalobe v časti o určenie, že
žalobca je dedičom po poručiteľke vyhovel (úspech žalobcu) a v časti o určenie neplatnosti listiny o
vydedení žalobcu zamietol (úspech žalovaných). Keďže pomer úspechu a neúspechu strán je rovnaký,
rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.