Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/576/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610207967
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6610207967.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny

Snopčokovej a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne
Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., I. S. XXXX/X, štátna občianka SR, zast. BAKO JANČIAR LEVRINC
- advokáti s.r.o., so sídlom Zvolen, J. Kozáčeka 13E, IČO: 36 859 842 proti žalovanému W. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX, štátny občan SR, zast. Advokátska kancelária URBÁNI & Partners,
s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného a žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec, sp. zn. 12C/92/2010-876 zo dňa 04.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo veci samej p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy
konania vo výške 3.846,09 Eur a trovy právneho zastupovania vo výške 19.445,32 Eur na účet právneho
zástupcu žalobkyne vedený v D. S., a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, v lehote do
30 dní od právoplatnosti rozsudku, m e n í tak, že žalobkyni náhradu trov prvostupňového konania
n e p r i z n á v a .

V ostatných výrokoch zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a
žalovaného k nehnuteľnostiam, a to k rodinnému domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúci sa v
katastrálnom území D., obec D., okres T., na parcele číslo XXX/X, zapísaný na Liste vlastníctva číslo
XXX Okresného úradu T., Katastrálny odbor a dvojgaráži so súpisným číslom XXX, nachádzajúca sa v

katastrálnomúzemíD.,obecD.,okresT.,naparcelečísloXXX/X,zapísanánaListevlastníctvačísloXXX
Okresného úradu T., Katastrálny odbor. Zrušil tiež podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k:
1/ oploteniu k rodinnému domu so súpisným číslom XXX, na pozemkoch parcele číslo KNC XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie D.,
2/ spevneným plochám pozostávajúcich z komunikácií pre vozidlá, z chodníkov pre peších, plochy
terasy a plochy pred vstupnými schodmi, umiestnené na pozemku parcela KNC číslo XXX/X a XXX/X
zapísané na Liste vlastníctva číslo XXX, Obec D., katastrálne územie D.,

3/ vodomernej šachte na parcele číslo KNC XXX/X, zapísaná na Liste vlastníctva číslo XXX, Obec D.,
katastrálne územie D.,
4/ drobnej stavbe - altánok, samostatne stojaci objekt na parcele číslo KNC XXX/X, zapísaná na Liste
vlastníctva číslo XXX, Obec D., katastrálne územie D.,5/ drobnej stavbe - sklad (hospodárska budova), samostatne stojaci objekt na parcele číslo KNC XXX/
X, zapísaná na Liste vlastníctva číslo XXX, Obec D., katastrálne územie D.,
6/ drobnej stavbe - sauna, samostatne stojaci objekt na parcele číslo KNC XXX/X, na parcele číslo KNC

XXX/X, zapísaná na Liste vlastníctva číslo XXX, Obec D., katastrálne územie D..
Hore uvedené veci prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni primeranú náhradu vo výške 44 350,- Eur v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. O
trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške
3846,09Euratrovyprávnehozastúpeniavovýške19445,32Eurnaúčetprávnehozástupcužalobkyne,

vedený v D., a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX v lehote do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec
trovy konania vo výške 116,54 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil povinnosť
učtárni Okresného súdu Lučenec vrátiť žalobkyni preddavok na trovách dôkazu vo výške 123,01 Eur
po právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania sú
podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania, a to jednak rodinného domu a
dvojgaráže, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX Okresného úradu T., katastrálny odbor,
katastrálne územie D., každý v podiele 1/2, ako aj drobných stavieb - altánku, skladu (hospodárska
budova), sauny, oplotenia k rodinnému domu, spevneným plochám a vodomernej šachty, ktoré sa

nezapisujú na list vlastníctva, a to v režime podielového spoluvlastníctva každý z účastníkov konania v
podiele 1/2. Otázku vlastníckeho práva k drobným stavbám, oploteniu k rodinnému domu, spevneným
plochám a vodomernej šachte súd skúmal prejudiciálne a na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru,žeúčastnícikonaniasúajpodielovýmispoluvlastníkmioploteniakrodinnémudomu,spevnených
plôch, vodomernej šachty, drobných stavieb - altánku, skladu a sauny, a to v podiele 1/2 a z týchto

dôvodov zrušil podielové spoluvlastníctvo jednak k rodinnému domu so súpisným číslom XXX, ktorý
sa nachádza v katastrálnom území D., postavený na parcele č. XXX/X, dvojgaráže so súpisným
číslom XXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., postavenej na parcele č. XXX/X, obidve
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX Okresného úradu T., katastrálny odbor, ako aj oploteniu k
rodinnému domu so súpisným číslom XXX, postavený na pozemkoch parc. č. KNC XXX/X, XXX/X, XXX/

X, XXX/X, zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území D., spevneným plochám pozostávajúcich
z komunikácií pre vozidlá, z chodníkov pre peších, plochy terasy a plochy pred vstupnými schodmi
umiestnené na pozemku, parc. č. KNC XXX/X a XXX/X, zapísané na LV č. XXX, v katastrálnom území
D., vodomernej šachty postavenej na parcele č. KNC XXX/X, zapísanej na LV č. XXX, v katastrálnom
území D., drobnej stavby - altánku, skladu, hospodárskej budovy a sauny postavených na parcele

č. KNC XXX/X, zapísaných na LV č. XXX, v katastrálnom území D.. Súd na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že v čase, kým účastníci konania žili v spoločnej domácnosti, t. j.
do 30. 12. 2009 na pozemku žalovaného okrem rodinného domu a dvojgaráže bol postavený aj plot,
spevnené plochy, altánok, začalo sa so stavbou hospodárskej budovy, skladu a sauny a že aj tieto
patria do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Mal za to, že medzi účastníkmi konania bola

konkludentná dohoda, že tieto nehnuteľnosti budú stavať spoločne a spoločne aj finančne prispeli na ich
výstavbu. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí vypočutých svedkov vyplynulo, že účastníci
konania iným, než výslovným spôsobom chceli prejaviť vôľu o založení podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu a ktoré sa nezapisujú na list vlastníctva v podiele 1/2
tak, aký bol spoluvlastnícky podiel účastníkov konania k nehnuteľnostiam, ktoré sa zapisujú na list

vlastníctva (k rodinnému domu a k dvojgaráži). Vo vzťahu k vodomernej šachte, ktorú žalobkyňa navrhla
ako samostatný predmet na vyporiadanie a zrušenie podielového spoluvlastníctva, súd mal za to, že je
to súčasť rodinného domu a má režim tejto hlavnej veci v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že nepreukázal, že spevnené plochy, oplotenie,
sklad a sauna, altánok výlučne financoval on a taktiež sa v konaní nepreukázalo, že sklad a sauna

sa začali stavať až po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti. Naopak, aj z výpovedí svedkov,
ktorých navrhol vypočuť žalovaný, a to B. I., M. I. a zo skypovej komunikácie so svedkyňou A. A.
vyplýva to, čo tvrdila v konaní žalobkyňa, že sklad a sauna sa začali stavať na jeseň roku 2009, preto
mal súd za to, že tvrdenia žalobkyne o stave týchto nehnuteľností v akom boli v čase jej odchodu zo
spoločnej domácnosti od žalovaného sú pravdivé a takto z nich aj vychádzal. Výpoveď svedka Y. M.,

bývalého O. L. súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú, ktorá bola v rozpore aj s tvrdením žalovaného, keď
tvrdil, že v roku 2010 čo sa týka altánku, nebola tam žiadna stavba, len vykopaný priestor a bol len
ako súčasť oplotenia, pretože sám žalovaný uviedol, že v roku 2010 sa altánok už dokončoval, takže
už ako stavba stál. Výpoveď svedka D. M., suseda žalovaného súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú anepravdivú, nakoľko tento tvrdil, že plot, ktorý je predmetom konania, sa začal stavať v roku 2011 alebo
2012 a v roku 2012 sa dokončieval, pričom jeho výpoveď, ako aj výpoveď svedka L. S. vyvracajú viaceré
zistené dôkazy, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Poukázal na znalecký posudok Y.. W. I. č. 24/2006

zo dňa 30.03.2006, ktorý bol vypracovaný za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty rozostavaného
domu, garáže pre účely záložného práva, z ktorého vyplýva, že už v roku 2006 bol plot postavený,
taktiež z fotografií, ktoré boli doložené do súdneho konania, nepochybne bolo preukázané, že v čase
spolunažívania účastníkov v spoločnej domácnosti, t. j. do 30.12.2009 bol plot úplne dokončený. Z týchto
dôvodov súd neuveril tvrdeniam svedkov D. M. a L. S. a neuveril ani tvrdeniam, že do plotu žalovaného

prispel svedok D. M. nákupom materiálu a finančnou hotovosťou a svedok L. S. sumou 5000,- Sk. Na
základe uvedeného súd ich nepovažoval za spoluvlastníkov oplotenia. Rovnako súd vyhodnotil výpoveď
svedka W. B. ako nepravdivú a nedôveryhodnú, keď na pojednávaní si časovo nič nepamätal. Čo
sa týka stavieb nehnuteľností, len si presne pamätal, že v čase, keď sa začal stavať sklad, že tam
už nebývala žalobkyňa. Poukázal na to, že svedok W. B. vypovedal, že chodieval do nehnuteľnosti
účastníkov konania takmer každý deň 4 až 5 rokov a pomáhal pri stavbe týchto nehnuteľností, pričom

naposledy tam bol v roku 2012, keď sa dokončievala garáž. Tvrdenie svedka, že v roku 2012 sa mala
dokončievať garáž je vyvrátené viacerými listinnými dôkazmi a fotografiami, pretože už dňa 01.07.2012
bolo vydané rozhodnutie o určení súpisného čísla, kde tak rodinnému domu, ako aj dvojgaráži bolo
určené súpisné číslo XXX.

Vo vzťahu k otázke vyporiadania podielového spoluvlastníctva k veciam, ktoré sú predmetom súdneho
konania, prvostupňový súd pristúpil k vyporiadaniu v súlade s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom v konaní mal preukázané znaleckými posudkami, že prvý spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, a to reálne rozdelenie vecí medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov nie je možný
vzhľadom k tomu, že zo záverov znaleckých posudkov vyplynulo, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom

konania, sú reálne nedeliteľné. Následne súd vo vzťahu k druhému spôsobu zrušenia vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie vecí za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom (pričom súd bral na zreteľ účelné využitie vecí) mal za to, že práve tento spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva v súdenej veci je odpodstatnený, preto súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom sporu a nehnuteľnosti

prikázal za primeranú náhradu do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom pri rozhodovaní zobral
na zreteľ skutočnosť, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nehnuteľnosti
nachádzajú. Rodinný dom, ako aj ostatné nehnuteľnosti a veci, ktoré sú predmetom vyporiadania, užíva
v súčasnosti žalovaný, tento býva v rodinnom dome, je teda účelné, aby všetky veci boli v ďalšom období
vo vlastníctve žalovaného, ktorý o nehnuteľnosti aj prejavil záujem. Súd pre určenie výšky primeranej

náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne nariadil znalecké dokazovanie znalcami Y.. X. A. a Y.. H.
T., pričom pri určení primeranej náhrady súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca Y.. H.
T.. Súd však do všeobecnej hodnoty vecí nezahrnul studňu, ktorú síce znalec ohodnotil v znaleckom
posudku, ale túto podľa uznesenia súdu nemal ohodnocovať, pretože studňa nie je predmetom konania.
Súd preto hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, stanovil sumou 88 700,- Eur, pričom

závery znaleckého posudku č. 60/2013 znalca Y.. H. T. si súd osvojil aj po vysvetlení, ktoré podal
znalec k námietkam žalovaného a mal za to, že závery znaleckého posudku sú správne, a preto z nich
aj vychádzal. Na základe uvedených skutočností súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 44 350,- Eur, ktorú sumu ustálil vydelením
sumy 88 700,- Eur dvomi. V súlade s ust. § 160 ods. 1, veta prvá O.s.p. uložil súd dlhšiu 90-dňovú

lehotu od právoplatnosti rozsudku na vyplatenie náhrady vzhľadom na výšku sumy, ktorú je žalovaný
povinnývyplatiťžalobkyniakonáhraduzaspoluvlastníckypodiel.Okresnýsúdnevyporiadavalpodielové
spoluvlastníctvo v širšom slova zmysle, keďže nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd takýmto nárokom
mohol zaoberať, je jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom, pričom pokiaľ právny
zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 14. 09. 2010 uviedol, aby nehnuteľnosť, ktorá je predmetom

sporu, bola prisúdená do výlučného vlastníctva žalovaného a aby sa to urobilo vyporiadaním v širšom
slova zmysle vzhľadom na skutočnosť, že stavbu financoval žalovaný v celom rozsahu, na tento prejav
súd ako na nekvalifikovaný v tomto konaní neprihliadol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom súd žalobkyňu považoval za úspešnú

účastníčku konania a z tohto dôvodu jej priznal trovy konania. V odôvodnení uviedol, že zobral na
zreteľ to, že pred podaním žaloby sa žalobkyňa pokúšala mimosúdne dohodnúť so žalovaným, čo
vyplýva aj zo zápisnice z prvého pojednávania v predmetnej veci, avšak po uvedení sumy, ktorú od
žalovaného žiadala, žalovaný sa postavil odmietavo a uviedol, že jej nič nepatrí, keďže do nehnuteľnostíneinvestovala. Priznal žalobkyni trovy konania vo výške 3 846,09 Eur za zaplatený súdny poplatok -
preddavky na trovách konania a náklady na vyhotovenie fotokópií zo súdneho spisu a trovy konania
titulom trov právneho zastúpenia vo výške 19 445,32 Eur, ktoré žalovaný bol povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu žalobkyne.

Následne okresný súd rozhodol aj o trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a uložil žalovanému
povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 116,54 Eur, pričom zároveň rozhodol aj
o vrátení preddavku žalobkyni vo výške 123,01 Eur, ktorý preddavok zložila na trovy dôkazu.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku prvostupňového súdu podali odvolanie žalovaný aj
žalobkyňa.

Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 04.02.2014, č. k.
12C/92/2010-876, ktorým prvostupňový súd návrhu žalobkyne vyhovel a zaviazal žalovaného na

náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu,
ktorý po vykonaní dokazovania dospel k názoru, že mal za preukázané podielové spoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam vo výroku uvedeným a jeho cenu dostatočne zistenú znaleckým dokazovaním.
Názor súdu je výsledkom reštriktívneho výkladu vo vzťahu k žalovanému a nereflektuje na skutkový

stav veci. Súd poňal do vyporiadania aj veci patriace výlučne žalovanému, t.j. tie, ktoré neboli
predmetom podielového spoluvlastníctva s ohľadom na spôsob nadobudnutia a užívania a jednak ako
nehnuteľnosti sú samostatným objektom práva, t.j. nehnuteľnosti, ktoré nie sú v katastri zapísané v
podielovom spoluvlastníctve, ale napriek tomu sú vo výroku rozhodnutia zahrnuté a ocenené. Jedná
sa o majetok uvedený pod bodom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ v druhom výroku rozhodnutia o zrušení

podielového spoluvlastníctva. Podľa žalovaného hodnota vyporiadavaných nehnuteľností je značne
skreslená nielen pre odstup času, ale aj preto, že pozemok, na ktorom sa nachádzajú, je vo vlastníctve
žalovaného, čo má na ich cenu zrejmý vplyv. So závermi prvostupňového súdu nesúhlasí z viacerých
dôvodov, pričom uviedol, že žalobkyňa sa na stavebné povolenie dostala nedopatrením, pretože bola
so žalovaným u projektanta pána I., ktorý na projekt napísal aj jej meno. Žalovaný si financujúci úver

bral samostatne a do dnešného dňa ho aj sám spláca. Pokiaľ ide o údajné obvinenia z trestnej činnosti
žalovaného, tieto sú vymyslené. Žalobkyňa napriek tomu, že neinvestovala žiadne svoje prostriedky
do nehnuteľnosti, požadovala od žalovaného 2.000.000,- Sk. Nikdy trvalo nebývala v predmetnom
rodinnom dome, navštevovala ho len sporadicky, nakoľko mala v tom čase dve maloleté deti, s ktorými
bývala v byte na adrese svojho trvalého bydliska. Auto, ktoré predala, jej žalovaný predčasne ukončil s

poskytnutím hotovosti vo výške 80.000,- Sk, keďže žalobkyňa sa v tom čase vyporiadavala s bývalým
manželom a uvedené peniaze boli použité na vyplatenie BSM. Čo sa týka exekučného konania, toto
bolo nedopatrením za neodvedené poistné do Sociálnej poisťovne, ktoré bolo potom ihneď vyrovnané.
Boli tu ešte dva úvery v D., a.s.; 200.000,- Sk bezúčelový úver a hypotéka 800.000,- Sk. Nakoľko
žalobkyňa mala sama poplatky za byt, v ktorom bývala a financovala svoje maloleté deti, nikdy nedala

žalovanému žiadne finančné prostriedky na splácanie hypotéky. Na dom bol tiež vzatý úver z M. O. O.
vo výške 500.000,- Sk, ktorý žalovaný tiež platil sám. Žalovanému bola poskytnutá pôžička od známeho
W. M. 1.800.000,- Sk, ktoré prostriedky boli poskytnuté prostredníctvom pána L., súd však predvolanie
tohto svedka zamietol. Nie je pravdou, že prístavby - sauna, sklad v danom čase stáli, čo potvrdili
aj svedkovia. Fotografie od žalobkyne, ktoré boli údajne zhotovené v roku 2009 (pár mesiacov pred

odchodom žalobkyne), nemôžu byť z tohto obdobia. Súd bezdôvodne spochybnil výstavbu oplotenia
so susedmi pánom S. a pánom M.. Spochybnenie výpovede bývalého O. M. je nedôvodné. Svedkovia
netvrdili, že by v danom čase predmetné stavby stáli, svedok S. potvrdil, že prístavby sklad a sauna sa
začali stavať po odchode žalobkyne. Žalovanému sa javí bezprecedentné spochybňovanie svedeckých
výpovedí navrhnutých žalovaným. Čo sa týka úveru, tento bol poskytnutý oveľa skôr, bol poskytnutý

už na začiatku výstavby rodinného domu, žalobkyňa v tomto smere nehovorí pravdu, pretože úver bol
jednoznačne použitý len na stavbu domu. Pri výstavbe domu žalovanému pomáhali svedkovia W. B.,
B. B., M. A., títo pracovali bezodplatne. Syna žalobkyne vyplácal, pretože nebol ochotný pracovať na
stavbe domu bez odplaty. Automobil B. typ X.alovaný kúpil žalobkyni ako dar, keďže sa jej auto nepáčilo,
následne vozidlo predal a obdržané peniaze poukázal na jej účet. Žalovaný zobral všetky úvery na

stavbu rodinného domu. V čase vyhotovenia znaleckého posudku boli ceny nehnuteľností na vrchole
oproti roku 2010. Čo sa týka navrhnutých svedkov žalobkyne, manželka svedka (neuvedený) pracuje
so žalobkyňou v spoločnosti M., to isté platí aj o svedkoch M. I. a B. I.. Pri súhrnnom príjme žalobkyne
15.454,- Eur brutto za obdobie 7 rokov nie je možné postaviť nehnuteľnosť, platiť byt v T., financovaťdve maloleté deti a vyrovnať bývalého manžela pri vyporiadaní BSM. Financie zabezpečené žalovaným
pre stavbu rodinného domu boli z úveru v D., a.s. v sume 200.000,- Sk, tiež hypotéka z D., a.s. v sume
800.000,- Sk a z M. O. O., a.s 500.000,- Sk, ďalej pôžička od známeho W. M. 1.800.000,- Sk, ktoré

spláca žalovaný. Žalovaný mienil vykonať dokazovanie výpismi z účtu, pretože sú tam vklady od pána
L., ktorý uvedené peniaze vkladal na účty po častiach. Záver súdu vychádzajúci čisto len z daňového
priznania podnikateľa je neúplný a v rozpore s vnútornou logikou veci. Súd odmietol všetky dôkazy,
ktoré by potvrdili, že žalobkyňa nemala z čoho financovať stavbu rodinného domu, pričom príjmy a úvery
žalovaného spochybnila. Predložená e-mailová komunikácia je podvrh, bola účelovo vyrobená, pretože

v nej absentuje akékoľvek potvrdenie o doručení. Drobné stavby tam uvedené, boli postavené za 14 dní,
pretože boli zrealizované na základoch oplotenia. Nie je zrejmé, aké rozdielne výpovede súd v konaní
zistil u žalovaného, pretože nikdy netvrdil, že presne nevie, čo pri odchode žalobkyne bolo dokončené
alebo nie, s tým, že by si až v priebehu konania pamätal presne tieto skutočnosti. Jedná sa o účelové
tvrdenie. Je absurdné spochybnenie financovania časti plota stavaného spoločne so susedmi, nakoľko
samotní susedia súdu uviedli, ako to s výstavbou bolo. Vo vzťahu k výpovedi svedka W. B. uviedol,

že súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval dôsledne, pretože svedok uviedol, že sa dokončievala
garáž v roku 2012 a toto tvrdenie je pravdivé. Žalovaný totiž postavil ešte jednu garáž na vedľajšom
pozemku, ktorá bola dokončená v roku 2012 so súpisným číslom XXX, toto je v súčasnosti vedené
ako rodinný dom s garážou. Jedná sa jednak o neúplný skutkový stav veci, pričom postupom súdu
žalovanému sa odňala možnosť konať pred súdom, pretože neboli vykonané ním navrhované dôkazy.

Poukázal na potrebu aplikovať názor prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo
12/2012, podľa ktorého „zmyslom vyporiadania spôsobom podľa § 142 ods. 1, vety tretej Občianskeho
zákonníka nie je len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých
vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového
spoluvlastníctva. Zo zreteľom na to, sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova

zmysle, v rámci ktorého sa prihliada aj k tomu, či a do akej miery ten ktorý spoluvlastník zhodnotil
spoločnú nehnuteľnosť investíciami, prípadne iným spôsobom.“ V tomto smere súd nevzal na zreteľ
práve okolnosti tvrdené žalovaným, hoci vykonával vyporiadanie v širšom slova zmysle. Už na základe
návrhu žalobkyne ponímajúceho aj nehnuteľnosti patriace do podielového spoluvlastníctva, dôkazom
čoho je skúmanie majetkovej situácie, kedy však súčet úverov braných žalovaným na realizáciu

stavby domu nebol zohľadnený. Nestotožňuje sa ani s rozhodnutím o trovách konania, nakoľko už
zo samotného charakteru podielového spoluvlastníctva vyplýva nutnosť rozhodnutia súdu v prípade
nedohody účastníkov. Nedohoda v právnom slova zmysle však nie je zavinená žalovaným o to viac,
ak vo veci súd musel použiť znalecké dokazovanie, t. j. vyriešenie otázky spočívalo na úvahe súdu.
Žalovaný preto popiera dôvodnosť priznanej náhrady trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia

tak, ako to bolo vyčíslené v rozhodnutí. V princípe pri takýchto sporoch je správne aplikovať v danej
veci ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keď sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v predmete veci,
ktorým je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a tieto dôvody na
strane účastníkov, ktorých podiely sú rovnaké a ktorí boli blízkymi osobami. To znamená, že v danom
prípade sa nejedná na strane žalovaného o porušenie práva, ktoré by malo byť sankčne postihnuté

náhradou trov konania. Vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia uvádza, že uplatnené trovy nepovažuje
za efektívne a neboli preukázané čo do dôvodu pri všetkých úkonoch právnej služby, nakoľko trovy
právneho zastúpenia predstavujúce viac ako 1/3 hodnoty vyporiadavaného / požadovaného podielu
nemôžu predstavovať efektívne poskytnuté právne služby.
Žalovaný má za to, že postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom, nakoľko

súd ho nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. pred vyhlásením dokazovania za skončené, čo
považuje za závažnú procesnú vadu a následne rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z
neúplného zistenia skutkového stavu (žalovaným navrhované dôkazy, ktoré súd nevykonal v zmysle
vyššie uvedeného), nesprávnych skutkových zistení (vyhodnocované dôkazy boli jednoznačne len v
neprospechžalovaného),znesprávnehoprávnehoposúdeniavecivzmysle§205ods.2,písm.c)O.s.p.,

navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že toto považuje za nedôvodné,
skutkovo ani právne nepodložené. K námietke žalovaného, že súd poňal do vyporiadania aj veci patriace
výlučne žalovanému, t. j. aj tie, ktoré neboli predmetom podielového spoluvlastníctva s ohľadom na

spôsobom nadobudnutia a užívania, t. j. nehnuteľnosti, ktoré nie sú v katastri zapísané v podielovom
spoluvlastníctve, uviedla, že vykonaným dokazovaním a zistením skutkového stavu bola jednoznačne
preukázaná spoločná vôľa účastníkov postaviť spoločný rodinný dom a garáž, vrátane ich súčastí a
príslušenstiev (teda aj drobných stavieb nachádzajúcich sa na parcele č. XXX/X v katastrálnom územíD., LV č. XXX). Predmetné stavby, vrátane altánku, hospodárskej budovy - skladu a sauny sa realizovali
ešte v období, keď žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome so súpisným
číslom XXX v D., spoločne zabezpečovali všetky stavebné práce, či už finančne, ako aj zabezpečením

stavebného materiálu a v neposlednom rade spoločne rozhodovali o všetkých zásadných otázkach
týkajúcich sa výstavby rodinného domu a stavieb, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe.
Nielen majetkovo-právny vzťah k stavbe a dvojgaráži, ale aj spolužitie účastníkov a ich správanie
nasvedčovalo existencii konkludentnej dohody, z obsahu ktorej je zrejmé, že účastníci mali záujem
založiťspoluvlastníckypodielkpredmetnýmnehnuteľnostiam,vrátanedrobnýchstaviebnachádzajúcich

sa na parcele č. XXX/X v katastrálnom území D.. Z hľadiska nadobudnutia, resp. preukázania
vlastníckeho práva k drobným stavbám nachádzajúcich sa na parcele č. XXX/X v katastrálnom území
D. nemá právne relevantný význam ohlásenie drobných stavieb stavebnému úradu, kde je uvedený
ako stavebník výlučne žalovaný. Listinné dôkazy predložené žalovaným nepreukazujú (a ani nemôžu
preukazovať bez ďalšieho) nadobudnutie predmetných drobných stavieb do výlučného vlastníctva
žalovaného. Drobné stavby - altánok, sklad a saunu žalovaný účelovo ohlásil na Obecnom úrade v

D. až v priebehu súdneho konania, t. j. dňa 16.11.2010, a teda v čase, keď tieto drobné stavby už
preukázateľne existovali a boli samostatným objektom práv a povinností.

K námietke žalovaného, že žalobkyňa sa na stavebné povolenie dostala len nedopatrením, žalobkyňa
uviedla, že táto obrana neobstojí, nakoľko žalobkyňa je ako podielová spoluvlastníčka uvedených

nehnuteľností zapísaná na liste vlastníctva, čo je verejná listina a platí, pokým sa nepreukáže opak.
Poukázala na to, že žalobkyňa mala byť zapísaná aj ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností -
pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., zapísaných na LV č. XXX, nakoľko aj v tomto
prípade existovala medzi ňou a žalovaným konkludentná dohoda smerujúca k založeniu podielového
spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam. Žalobkyňa sa pri vybavovaní náležitostí ohľadom kúpy a

zavkladovania stavebného pozemku v dobrej viere spoliehala na žalovaného, avšak tento kúpu dojednal
tak, že sa stal výlučným vlastníkom pozemkov on.
K námietke žalovaného, že žalobkyňa nikdy neinvestovala do predmetných nehnuteľností žiadne
finančné prostriedky, uviedla, že z listinných dôkazov, ktoré boli v priebehu súdneho konania
zabezpečené a vykonané jednoznačne vyplynulo, že príjem navrhovateľky za obdobie rokov 2003

až 2009, teda za obdobie výstavby nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, bol celkovo vo výške
15.454,82Eurbruttoapríjemžalovanéhobolvcelkovejvýške-31.006,95Eur,dňa07.07.2004žalobkyňa
predala osobné motorové vozidlo za 300.000,- Sk. Uvedenými listinnými dôkazmi bolo jednoznačne
preukázané,žežalobkyňamalavyššípríjemzauvedenéobdobieakožalovanýanazákladevykonaných
dôkazov súd aj uveril jej tvrdeniam, že sa podieľala na financovaní sporných nehnuteľností. Za účelom

výstavby rodinného domu a dvojgaráže účastníci konania uzavreli s D., a.s. zmluvu o hypotekárnom
úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 800.000,- Sk za účelom
výstavby rodinného domu, ktorý je predmetom konania. Žalobkyňa k uvedenej zmluve pristúpila ako
spoludlžník. Žalovaný dňa 08.06.2004 ako veriteľ uzatvoril aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru vo výške 199.000,- Sk a dňa 24.05.2006 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom

úvere s M. O. O., pričom v priebehu súdneho konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že poskytnuté
finančné prostriedky boli skutočne použité na výstavbu predmetných nehnuteľností. Čo sa týka údajnej
pôžičky poskytnutej žalovanému W. M. vo výške 1.800.000,- Sk, ktoré finančné prostriedky mali byť
údajne poskytnuté prostredníctvom pána L., toto tvrdenie žalovaného považuje žalobkyňa za účelové a
ničím nepodložené. Na začiatku výstavby nehnuteľnosti žalobkyňa investovala svoje vlastné finančné

prostriedky, dokonca žalovanému poskytla finančnú hotovosť aj na kúpu stavebného pozemku s tým,
že sa mala stať podielovou spoluvlastníčkou aj týchto nehnuteľností.

K námietke žalovaného, že prístavby - altánok, sklad, sauna v čase opustenia spoločnej domácnosti
žalobkyňou, t. j. k 31.12.2009 ešte nestáli, uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplýva (listinné

dôkazy - fotografie predložené žalobkyňou, výpovede svedkov A. A., Q. A., skypová komunikácia medzi
svedkyňou A. A. a žalovaným), že drobné stavby existovali aj ku dňu 30.12.2009, kedy účastníci konania
ukončilispolužitie.Altánokbolúplnedokončenýahospodárskabudova(sklad)asaunabolirozostavané.
Aj z výpovedí svedkov B. I., M. I. vyplynulo, že v čase, keď účastníci konania žili v spoločnej domácnosti,
sa navštevovali a na pozemku okrem rodinného domu a dvojgaráže boli aj spevnené plochy, plot,

altánok a sklad (hospodárska budova), ktorý svedok B. I. pomáhal účastníkom stavať. Svedok W. B.,
brat žalovaného uviedol, že v období, keď účastníci konania spolu žili, bol postavený dom, oplotenie,
garáž a príjazdové cesty. Zo samotnej objednávky žalovaného na vypracovanie znaleckého posudku
zo dňa 04.03.2010 (čo bolo len 2 mesiace po ukončení spolužitia s navrhovateľkou) vyplýva, že už vtomto čase okrem rodinného domu a dvojgaráže sa na pozemku žalovaného nachádzali aj príslušenstvá
k rodinnému domu - altánok a rozostavaná stavba za dvojgarážou. Objednávka bola vypracovaná
v zimnom období, keď sa nemohlo stavať, teda je zrejmé, že žalovaný v období od 30.12.2009 do

04.03.2010 nemohol postaviť drobné stavby, resp. príslušenstvo k rodinnému domu. Tieto skutočnosti
potvrdzuje aj vypracovaný znalecký posudok znalcom Y.. A. v konaní sp. zn.10C/83/2010, ktorého
vypracovanie si objednal sám žalovaný. V znaleckom posudku konštatuje, že pri ohliadke a zameraní
predmetu posúdenia zistil, že okrem rodinného domu s príslušenstvom a dvojgarážou sa na pozemku
nachádzajú aj nezamerané stavby a rozostavaná stavba za garážou bez bližšieho určenia a altánok.

Z predložených fotografií je zrejmé, že altánok bol úplne dokončený, ide o fotografiu z letného obdobia
roku 2009, vidieť, že sa tam nachádzajú aj pulty, spevnené plochy a plot bol úplne dokončený. Aj svedok
I., ktorého navrhol vypočuť žalovaný, potvrdil, že v altánku sa oslavovali XX. narodeniny. Stotožňuje
sa s právnym záverom konajúceho súdu, ktorý mal za to, že tieto fotografie mohli byť vyhotovené
navrhovateľkou, keď žila so žalovaným ako druh a družka v spoločnej domácnosti, nakoľko po odchode
žalobkyňa zo spoločnej domácnosti dňa 30.12.2009 sa vzťahy medzi účastníkmi konania vyostrili a

žalobkyňa nemala vstup do nehnueľnosti, ktorej bola podielovou spoluvlastníčkou, čo je zrejmé už aj
z priebehu súdneho konania, keď Okresný súd Lučenec musel uznesením žalovanému prikázať, aby
žalobkyňa mohla vstúpiť na jeho pozemok za účelom vykonania dôkazu, a to ohliadky nehnuteľnosti
a ohodnotenia súdnym znalcom. Z ďalších listinných dôkazov, ako aj svedeckých výpovedí bolo tiež
jednoznačne preukázané, že v čase, kedy účastníci konania žili v spoločnej domácnosti, sa úplne

postavil a dokončil plot, spevnené plochy a boli postavené sklad a sauna.

K námietke žalovaného, že súd spochybnil svedecké výpovede ním navrhnutých svedkov, žalobkyňa
uvádza, že svedecké výpovede svedkov najmä Y. M., D. M., L. S. a W. B. sú rozporuplné, tvrdenia
nimi uvádzané vyvracajú viaceré listinné dôkazy, fotografie doložené do súdneho spisu, ako aj samotné

výpovede žalovaného. Súd ich teda právom vyhodnotil ako nedôveryhodné a nepravdivé.

K námietke vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle žalobkyňa uviedla, že má za
to, že zo strany žalovaného nebol podaný kvalifikovaný návrh na vyporiadanie v širšom slova zmysle.
Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 22Cdo/1927/2004 alebo rozsudok Okresného

súdu Brezno sp. zn. 2C/91/2001, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak chcel žalovaný tzv.
širšie vyporiadanie, bol povinný podať kvalifikovaný vzájomný návrh s určením sumy, ktorá mu má
byť priznaná v rámci investícií, ktoré vynaložil na spoločnú vec. Takýto nárok sa premlčuje v 3-ročnej
premlčacejdobe,ktoráuplynula.Žalobkyňamátedazato,ženáhradainvestíciíčiužzostranyžalobkyne
alebo žalovaného je premlčaná. Žalobkyňa počas konania prostredníctvom právneho zástupcu uplatnila

námietku premlčania.

K námietke žalovaného, že hodnota vyporiadavaných nehnuteľností je značne skreslená nielen pre
odstup času alebo aj preto, že pozemok, na ktorom sa nachádzajú je vo vlastníctve žalovaného, uviedla,
že ocenenie predmetných nehnuteľností je správne, vychádza zo skutočného stavu veci a zohľadňuje

všetky osobitosti ohodnotených nehnuteľností, a teda aj odlišné vlastníctvo pozemkov, na ktorých sú
postavené stavby. Táto skutočnosť sa premietla pri určení, resp. stanovení predajnosti predmetných
nehnuteľností, konkrétne v znaleckom posudku znalca Y.. T. s poukazom na stanovenie nižšieho
koeficientu (triedy) pre trh s nehnuteľnosťami a dosahovanie výnosov z nehnuteľností.

K námietke žalovaného v časti priznaných trov konania uviedla, že bola úspešná v konaní v celom
rozsahu, preto jej súd ako úspešnej účastníčke priznal trovy konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Súd
zobral zreteľ na to, že žalobkyňa pred podaním žaloby sa pokúšala mimosúdne dohodnúť so žalovaným,
čo vyplýva aj zo zápisnice z prvého pojednávania v predmetnej veci, avšak po uvedení výšky sumy,
ktorú od žalovaného žiadala, žalovaný sa postavil odmietavo. Nemala teda inú možnosť, než sa obrátiť

na súd a svoje oprávnené nároky uplatniť súdnou cestou. Súdny spor bol vyvolaný žalovaným, resp.
zapríčinený konaním a správaním žalovaného. Nepriznanie trov konania úspešnej účastníčke by bolo
porušením práv a oprávnených záujmov žalobkyne, všetky úkony právnych služieb boli vykonané účelne
a efektívne v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z., ako aj so zásadou hospodárnosti súdneho konania,
a teda aj ich vyčíslenie a uplatnenie je správne.

Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozhodol v zmysle podaného odvolania žalobkyne a vo zvyšnej
časti rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.Žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu v časti určenia 90-dňovej lehoty na
plnenie vo výroku, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za príslušný
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom súdneho sporu spolu vo výške 44.350,-

Eur a voči rozhodnutiu o trovách konania - trovách právneho zastúpenia, a to z dôvodu, že prvostupňový
súd nepriznal žalobkyni voči žalovanému vyčíslenú náhradu trov právneho zastúpenia v sume
7.213,66 Eur a v časti, kde prvostupňový súd určil lehotu žalovanému na zaplatenie trov konania
a trov právneho zastúpenia 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení odvolania žalobkyňa
uviedla, že nesúhlasí so súdom určenou 90-dňovou lehotou na zaplatenie primeranej náhrady za

jej spoluvlastnícky podiel, nakoľko sa domnieva, že stanovená 90-dňová lehota je aj s prihliadnutím
na všetky okolnosti prejednávanej veci neprimeraná a neopodstatnená. Z celkového postoja, ako
aj z vyjadrení žalovaného prezentovaných počas celého súdneho konania vedeného pod sp. zn.
12C/92/2010 vyplýva, že žalovaný neuznáva, resp. popiera akékoľvek nároky žalobkyne z titulu zrušenia
a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva a je teda viac než otázne, či žalovaný bude mať
snahu uspokojiť akékoľvek nároky žalobkyne priznané z titulu zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. V prípade, ak by rozsudok prvostupňového súdu
vo veci samej nadobudol právoplatnosť, a teda ak by k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva účastníkov konania došlo spôsobom, ako o tom rozhodol prvostupňový súd, žalovaný
by sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a zároveň by mal súdom stanovenú,
resp. určenú 90-dňovú lehotu na zaplatenie primeranej náhrady za príslušný spoluvlastnícky podiel

žalobkyne. Žalovaný ako výlučný vlastník by mohol s predmetnými nehnuteľnosťami, vrátane súdom
prikázaného spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v tejto 90-dňovej lehote neobmedzene disponovať, a
teda predovšetkým ich prevádzať, zaťažiť záložnými právami, resp. inými vecnými právami v prospech
tretích osôb skôr, ako bude povinný uhradiť žalobkyne primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky
podiel. Žalovaný nadobudne vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu žalobkyne právoplatnosťou

rozsudku, pričom zápis tohto výroku v katastri nehnuteľností je deklaratórny a zapisuje sa záznamom.
Nič nebráni tomu, aby žalovaný momentom právoplatnosti a vykonateľnosti tohto výroku uzavrel zmluvu
o prevode vlastníctva, resp. záložnú zmluvu k predmetu konania. Takýmto konaním žalovaného by
mohlo reálne dôjsť k sťaženiu, resp. ohrozeniu uspokojenia akýchkoľvek nárokov žalobkyne priznaných
jej z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré

sú „zročné“ až uplynutím 90 dní od právoplatnosti rozsudku, resp. čo sa týka trov konania, uplynutím
30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa si reálne môže uplatniť a vymáhať svoje nároky cestou
exekúcie a zabezpečiť svoje súdom priznané nároky v exekučnom konaní najskôr po uplynutí 90 dní
od právoplatnosti rozsudku. Poukázala na uznesenie Okresného súdu v Lučenci zo dňa 10.02.2014,
č. k. 12C/92/2010-917, ktorým žalovanému bolo zakázané do 30 dní od vykonateľnosti vo veci

samej prevádzať na iné osoby, scudziť, prenechať do nájmu alebo výpožičky, zriadiť záložné právo
alebo vecné bremeno, predkupné právo, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti, ručiť nimi alebo
zriadiť právo v prospech tretej osoby alebo akýmkoľvek iným spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami
nachádzajúcimi sa v katastrálnom území D., Obec D., zapísanými na LV č. XXX Okresného úradu
T., katastrálny odbor, patriacimi do výlučného vlastníctva žalovaného, ako aj so spoluvlastníckym

podielom žalovaného vo výške 1/2 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území D.,
Obec D. zapísanými na LV č. XXX Okresného úradu T., katastrálny odbor. Aj v prípade nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia okresného súdu zo dňa 10.02.2014 predbežné opatrenie by zaniklo najneskôr
po uplynutí 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej; je však otázne, či v prípade núteného
výkonu rozhodnutia by bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie do času zániku predbežného

opatrenia. Žalovaný by okamihom zániku účinkov nariadeného predbežného opatrenia mohol naďalej
s predmetnými nehnuteľnosťami ako ich výlučný vlastník neobmedzene disponovať, a teda ich ďalej
prevádzať, resp. zaťažovať v prospech tretích osôb, v dôsledku čoho je reálne uspokojenie pohľadávok
žalobkyne a samotný výkon rozhodnutia otázny. Ak by žalovaný na základe právoplatného rozhodnutia
súdu disponoval až 90-dňovou lehotou na zaplatenie primeranej náhrady za príslušný spoluvlastnícky

podiel žalobkyne, mohol by sa na jeho strane vytvoriť priestor na ďalšie scudzenie, resp. zaťaženie
predmetných nehnuteľností ďalšími záložnými právami, resp. vecnými právami v prospech tretích osôb,
čím by sa postavenie žalobkyne pri vymáhaní práv, resp. nárokov priznaných jej z titulu zrušenia
vyporiadania podielového spoluvlastníctva mohlo ešte viac zhoršiť, resp. úplne znemožniť. Má za
to, že s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu by bolo primerané a spravodlivé

určiť pre žalovaného 3-dňovú lehotu na zaplatenie primeranej náhrady za príslušný spoluvlastnícky
podiel a taktiež na zaplatenie náhrady trov konania. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti zmenil tak, aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za
spoluvlastnícky podiel vo výške 44.350,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.Ďalej predmetným odvolaním žalobkyňa napadla rozhodnutie prvostupňového súdu v časti priznanej
náhrady trov konania titulom trov právneho zastúpenia, keď prvostupňový súd zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 19.445,32 Eur v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku, pričom žalobkyňa vyčíslila trovy právneho zastúpenia v celkovej výške
26.658,98 Eur. Namietala, že pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že za úkony právnej služby
označené ako ďalšie porady právneho zástupcu so žalobkyňou (13.09.2010, 04.04.2011, 07.09.2011,
14.03.2012, 29.05.2012, 02.11.2012, 14.05.2013, 17.06.2013, 28.06.2013, 21.08.2013, 16.09.2013 a

13.01.2014) súd nepriznal odmenu, keďže vykonanie týchto úkonov právny zástupca ničím nepreukázal,
takýto záver považuje za neodôvodnený a neopodstatnený s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania
vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Poukázala na to, že prvostupňový
súd rozsudok vyhlásil a zároveň písomné vyhotovenie rozsudku doručil účastníkom dňa 04.02.2014,

pričomnapojednávanídňa14.01.2014súdvyzvalúčastníkovaprávnychzástupcovúčastníkovkonania,
aby v lehote 3 dní odo dňa pojednávania vyčíslili trovy konania. Žalobkyňa dňa 20.01.2014 doručila
vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Dňa 05.02.2014, teda v zákonnej lehote do 3 dní od vyhlásenia
rozsudku, ktorým sa konanie skončilo, žalobkyňa prostredníctvom zástupcu doručila súdu písomné
podanie označené ako vyčíslenie trov právneho zastúpenia - doplnenie, kde ako prílohu predložila

potvrdenie o vykonaní porád s klientom, preukazujúce vykonanie jednotlivých porád právneho zástupcu
so žalobkyňou a ich časový rozvrh. Postup Okresného súdu Lučenec považuje za postup, ktorý je
porušením práva účastníka, ktorý mal vo veci plný úspech na uplatnenie, resp. priznanie všetkých trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal;
navyše takýto postup súdu nemá oporu v zákone, znamená porušenie práv účastníka na spravodlivý

súdny proces a zároveň je odopretím práva účastníka konať pred súdom .

Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobkyne odmenu za úkony označené ako zaslanie znaleckého
posudku zo dňa 22.06.2010 a predloženie listinných dôkazov dňa 29.09.2010, pretože ide len o
jednoduché administratívne úkony, ktoré nemožno subsumovať pod žiadny úkon vymenovaných v

§ 14 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Takýto právny záver súdu považuje žalobkyňa za nedôvodný a
neopodstatnený s prihliadnutím na ust. § 13a ods. 2, písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., podľa ktorého
odmena vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a)
nárok na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo
dedičstva. V zmysle § 13a ods. 5 citovanej vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v

odsekoch1a2patríodmenaakozaúkony,ktorésúimsvojoupovahouaúčelomnajbližšie.Podľanázoru
navrhovateľky nešlo o jednoduché administratívne úkony, a preto patrí jej právnemu zástupcovi odmena
vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny. Súd nepriznal náhradu za úkony právnej služby, za ktoré
si právny zástupca odmenu vyčíslil vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny v plnej výške, ale len vo
výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny z dôvodov, že nemožno ich považovať za podania na súd vo

veci samej, žiadosť o vyčíslenie súdneho poplatku v správnej výške zo dňa 17.07.2010, odvolanie voči
uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, námietka zaujatosti voči znalkyni zo
dňa 28.03.2011, žiadosť o uloženie povinnosti strpieť vstup a prechod cez pozemok zo dňa 29.03.2011,
vyjadrenie k odvolaniu žalovaného o vylúčení znalkyne zo dňa 06.06.2011, vyjadrenie k odvolaniu
žalovaného proti uzneseniu súdu o nariadení kontrolného znaleckého posudku zo dňa 04.11.2011,

žiadosť o predĺženie lehoty na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, stanovisko žalobkyne k
vyjadreniu žalovaného k znaleckému posudku, žiadosť o ustanovenie znalca na účely určenia hodnoty
drobných stavieb, odvolanie proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania. Žalobkyňa má za to,
že všetky uvedené úkony právnej služby boli vykonané, resp. poskytnuté v priamej súvislosti s vecou
samou a rozhodnutie o vyššie opísaných podaniach malo zásadný vplyv na postup súdu vo veci samej,

resp. ovplyvnilo konečné rozhodnutie súdu vo veci samej. Má za to, že trovy právneho zastúpenia
boli oprávnene vyčíslené vo výške 26.658,98 Eur a ich uplatnenie je v plnom súlade s ustanoveniami
vyhlášky. Z tohto dôvodu navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a rozhodol tak, že
žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 3.846,09 Eur a trovy právneho
zastupovania vo výške 26.658,98 Eur, alternatívne aby rozsudok prvého stupňa v napadnutej časti zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu žalobkyne podané nebolo.Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovaného a odvolanie žalobkyne v rozsahu danom
ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu vo veci samej, t.j. vo veci zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva účastníkov k predmetu sporu v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdil. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania v zmysle § 220 O.s.p. zmenil. V ostatných výrokoch, t. j. vo
výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške
116,54 Eur a rozhodol o vrátení preddavku žalobkyni vo výške 123,01 Eur, zostáva rozsudok okresného

súdu v zmysle § 206 ods. 2 O.s.p. nedotknutý.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu vo veci samej, ktorým
okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k veciam, ktoré sú uvedené vo
výroku rozsudku prvostupňového súdu a prikázal všetky veci do vlastníctva žalovaného. Rovnako sa
stotožňuje s rozsudkom okresného súdu v časti, v ktorej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobkyne 1/2 za všetky veci, ktoré sú v podielovom

spoluvlastníctve účastníkov konania spolu vo výške 44.350,- Eur v lehote do 90 dní od právoplatnosti
rozsudku.Odvolacísúdzároveňuvádza,žesastotožňujeajsdôvodmi,nazákladektorýchprvostupňový
súdrozhodol,pričomtietodôvodysúzrozumiteľne,presvedčivoajasneuvedenévodôvodnenírozsudku
prvostupňového súdu. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k názoru, že okresný súd z hľadiska
posúdeniaopodstatnenostižalobyvovecisamej,ktorousažalobkyňadomáhalazrušeniaavyporiadania

podielového spoluvlastníctva, dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, pričom prvostupňový
súd v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, skutkový stav, ktorý bol podkladom jeho rozhodnutia
je podložený vykonaným dokazovaním. Súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých
rozhodných skutočností po náležitom zistení skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s
ust. § 132 O.s.p., vo veci správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 136 ods.

1 a 2, § 137 ods. 1 a 2, § 119 ods. 1 a 2, § 120 ods. 1 a § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Námietky
žalovaného uvedené v odvolaní, týkajúce sa veci samej, odvolací súd nepovažuje za prijateľné, pretože
s námietkami, ktoré žalovaný v odvolaní uviedol, sa už vysporiadal aj prvostupňový súd, čo vyplýva aj z
odôvodnenia jeho rozhodnutia. Žalovaný vo svojom odvolaní týkajúceho sa veci samej neuviedol žiadnu
podstatnú skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesno-právnom postupe

prvostupňového súdu alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia prvostupňového súdu. Preskúmaním
veci odvolací súd dospel k názoru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu vo veci
samej nie je dôvodné.

Odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že prvostupňový súd nepoužil účastníkov

podľa § 120 ods. 4 O.s.p. pred vyhlásením dokazovania za skončené, čím odňal žalovanému možnosť
konať pred súdom, nemožno tejto námietke žalovaného prisvedčiť. Odvolací súd uvádza, že tvrdenie
žalovaného,žeokresnýsúdnepoučilúčastníkovpodľa§120ods.4O.s.p.predvyhlásenímdokazovania
za skončené, je síce pravdivé, avšak prvostupňový súd neodňal tým možnosť konať účastníkom pred
súdom. Odvolací súd preštudovaním spisu zistil, že účastníci boli riadne podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

poučení, a to písomne minimálne v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci samej, pričom prvostupňový
súd na pojednávaní dňa 14.01.2014, ktorého sa zúčastnili osobne účastníci konania, aj ich právni
zástupcovia a ktoré pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 04.02.2014,
dôsledne postupoval podľa § 118 ods. 2 O.s.p., čo nepochybne vyplýva z obsahu zápisnice, na ktorom
pojednávaní bol vypočutý aj znalec Y.. T., ktorý vo veci podával písomný znalecký posudok č. 60/2013.

Po ukončení výsluchu znalca súd pristúpil k výsluchu žalobkyne, následne bolo dané slovo právnemu
zástupcovi žalobkyne, súd ďalej pristúpil k výsluchu žalovaného a následne sa vo veci vyjadroval právny
zástupca žalovaného. Súd ďalej postupoval podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a uviedol, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré významné skutkové tvrdenia zostalisporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci
navrhli. Následne súd vyzval právneho zástupcu žalobkyne a osobitne aj právneho zástupcu žalovaného
na vyjadrenie podľa § 118 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého súd vyzval účastníkov, aby zhrnuli svoje

návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, na ktorú výzvu aj právny zástupca
žalovaného sa vyjadril. Následne súd vyhlásil dokazovanie za skončené, pričom zároveň uznesením
odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 04.02.2014. Z obsahu zápisnice odvolací
súd ďalej zistil, že súd následne zrušil uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené a ktorým
odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia a pokračoval ďalej v pojednávaní oboznámením listinných

dôkazov, teda vykonal dokazovanie v zmysle § 129 O.s.p., pričom po takomto vykonaní dôkazov právni
zástupcovia účastníkov uviedli, že sa už k veci vyjadriť nechcú. Následne súd vyhlásil dokazovanie za
skončené a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 04.02.2014. Z obsahu spisu
nepochybne vyplýva, že súd poučovaciu povinnosť v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. splnil, pričom žalovaný
svoje právo navrhnúť vykonanie toho ktorého dôkazného prostriedku ako účastník konania aj využil.
Súd prvého stupňa vykonal dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia boli potrebné pre rozhodnutie vo veci,

odvolací súd poukazuje na to, že zákonom č. 353/2003 Z. z., ktorým bol novelizovaný Občiansky súdny
poriadok s účinnosťou od 01.03.2003 umožnil súdu, aby účastníka poučil nielen ústne, ale prípadne aj
písomne a nielen pred skončením dokazovania, ale aj po začatí konania. Žalovaný týmto spôsobom
prvostupňovým súdom poučený bol, a to písomne v predvolaní na pojednávanie dňa 14.09.2010, ktoré
obsahovalo aj poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (v spise na č. l. 68). Predvolanie spolu s poučením bolo

žalovanému riadne doručené a toto prevzal dňa 20.08.2010. Odvolací súd poukazuje aj na dôvodovú
správu k § 120 ods. 4 zákona č. 353/2003 Z. z., ktorou došlo k zmene ust. § 120 ods. 4 O.s.p., z ktorej
vyplýva, že poučovacia povinnosť uvedená v § 120 ods. 4 O.s.p. nie je (ako doposiaľ) viazaná na okamih
pred skončením dokazovania, ale súd ju môže využiť ústne i písomne hneď po začatí konania. Odvolací
súd poukazuje v tejto súvislosti aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, a to konkrétne uznesenie

NS SR sp. zn. 1Cdo 22/2010 a 1Cdo 117/2011. Odvolací súd preskúmajúc túto odvolaciu námietku
žalovaného dospel k záveru, že námietka žalovaného, že prvostupňový súd tým, že nepoučil účastníkov
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. pred vyhlásením dokazovania za skončené, odňal možnosť žalovanému konať
pred súdom, je nedôvodná.

Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že prvostupňový súd vykonával vyporiadanie v širšom
zmysle, odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie nie je pravdivé; prvostupňový súd nevyporiadaval
podielovéspoluvlastníctvoúčastníkovvširšomzmysle,právenaopak,preskúmanímvecijeodvolaciemu
súdu zrejmé, že takýto návrh na vyporiadanie v širšom zmysle v priebehu konania účastníkmi konania,
a teda ani žalovaným podaný nebol. Na to, aby súd vyporiadaval podielové spoluvlastníctvo v širšom

zmysle, je nevyhnutnou podmienkou podanie návrhu alebo vzájomného návrhu tak, ako na to v
odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval aj prvostupňový súd. Za takýto návrh nemožno v žiadnom
prípade považovať vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na prvom pojednávaní vo veci, kedy tento
pozahájenípojednávaniasalenvyjadril,ženavrhuje,abydanánehnuteľnosť,ktorájepredmetomsporu,
bola prisúdená do výlučného vlastníctva žalovaného, aby sa to urobilo vyporiadaním v širšom slova

zmysle vzhľadom na skutočnosť, že stavbu financoval žalovaný v celom rozsahu. Takéto vyjadrenie
rozhodne nemožno považovať za vzájomný návrh, pričom takéto vyjadrenie nemožno považovať ani
za neúplný návrh - podanie urobené v súlade s ust. § 42 O.s.p., pri ktorom by vznikla povinnosť
súdu v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd v zhode s názorom prvostupňového súdu uvádza,
že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle je možné vykonať na základe

návrhu účastníka (§ 79 ods. 1 O.s.p.) alebo vzájomného návrhu (§ 97 ods. 1, § 98 O.s.p.). O návrhu
(vzájomnom návrhu) požadujúcom zaplatenie určitej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania je však vždy
treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel, a to
z dôvodu, že pohľadávka z dôvodu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až na základe
právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré

súd vyporiadava podľa § 142 ods. 1, veta tretia Občianskeho zákonníka ako vyporiadanie v širšom
zmysle na návrh účastníka, je totiž treba rozlišovať, či sa jedná o majetkové právo investujúceho
spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi alebo napr. právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, či právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu.

Odvolací súd ešte poukazuje na to, že pokiaľ prvostupňový súd venoval pozornosť aj zisťovaniu
majetkovej situácie účastníkov, tieto skutočnosti nezisťoval pre účely vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v širšom zmysle, ale z dôvodov, že žalovaný spochybňoval samotnú existenciu
podielového spoluvlastníctva, keď uvádzal, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností. Vyporiadanie vširšom zmysle môže súd uskutočniť iba na návrh niektorého zo spoluvlastníkov podľa § 79 ods. 1 O.s.p.
alebo na základe vzájomného návrhu. V prípade širšieho vyporiadania je však žiaduce, aby o návrhu na
takéto vyporiadanie súd rozhodol samostatným výrokom, je vylúčené vykonať zohľadnenie finančných

aspektov veci v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel. Ak by potom bolo súdom
rozhodnuté o širšom vyporiadaní bez riadneho návrhu na takéto vyporiadanie, pôjde o prípad, keď tu
nebol návrh na začatie konania, hoci ho podľa zákona bolo treba (viď 22Cdo 3766/2011 NS ČR).

Vo vzťahu k námietke žalovaného v podanom odvolaní, že prvostupňový súd zamietol dôkaz výsluchom

Q. A. a pána L., odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko odvolací súd z obsahu
spisu zistil, že žalovaný na pojednávaní dňa 17.09.2013 uviedol, že by chcel vypočuť pána B. L., pričom
uviedol, že tento vkladal peniaze pre neho (žalovaného) ako jeho pôžičku vkladom na účet žalobkyne
a tiež by chcel dať predvolať svedka Q. A., bývalého manžela žalobkyne, aby objasnil, ktoré finančné
prostriedky mu žalobkyňa vyplatila, aby preukázal koľko financií ona do domu investovala, keď žiadne
nemala. Nemožno konštatovať, že by takýmto vyjadrením žalovaný (naviac za situácie, že v konaní

bol zastúpený zástupcom z radov advokátov) splnil povinnosť označiť dôkazy v zmysle § 120 ods. 4
O.s.p., pričom z obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že následne žiadny návrh zo strany žalovaného
alebo jeho právneho zástupcu na výsluch svedkov s označením ich mien, adries bydliska, resp. adries
doručovania v konaní podaný nebol.

Ostatné námietky uvedené v odvolaní žalovaného odvolací súd rovnako nepovažoval za spôsobilé
privodiť zmenu alebo zrušenie rozsudku okresného súdu vo veci samej, keďže prvostupňový súd
sa námietkami, ktoré v odvolaní uviedol žalovaný, náležite vysporiadal, podľa názoru odvolacieho
súdu, prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, pričom rozsudok
prvostupňového súdu netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti, preto ho odvolací súd z dôvodu vecnej

správnosti potvrdil. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 132 O.s.p. súd hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Prvostupňový súd
sa dôsledne zaoberal vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti,
pričom preskúmaním veci odvolací súd nezistil, že by prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil vykonané

dôkazy, pričom prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané, ako dôkazy vyhodnotil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Vzhľadom na
uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd vykonané dôkazy vyhodnotil správne a vo
veci vecne správne rozhodol. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci
samej v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Čo sa týka odvolania žalovaného v časti priznanej náhrady trov konania žalobkyni, odvolací súd
námietku odvolateľa považuje za dôvodnú.

Odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa v podanom návrhu najprv žiadala zrušiť a vyporiadať

podielové spoluvlastníctvo k rozostavanej stavbe domu a dvojgaráže, pričom vyporiadanie navrhla
prikázaním vecí do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že by bola povinná zaplatiť žalovanému
primeranú náhradu za príslušný spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 zo všeobecnej hodnoty
nehnuteľnostiurčenejznaleckýmdokazovaním.Vprípadeaksúdvrámcidokazovaniadospejekzáveru,
že predmetné nehnuteľnosti neprisúdi do výlučného vlastníctva žalobkyne a zároveň ich neprikáže ani

do výlučného vlastníctva žalovaného, navrhla, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov v
podiele 1/2 k celku a nariadil predaj nehnuteľností, rozdelil výťažok medzi účastníkov konania podľa
veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Až v priebehu konania potom, čo bolo znaleckým posudkom
posúdené, že rozdelenie veci nie je možné, podala žalobkyňa návrh na pripustenie zmeny návrhu tak, že
sa alternatívne domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam - rodinnému domu

a dvojgaráže s príslušenstvom alebo aj ostatným veciam (oploteniu, spevneným plochám, vodomernej
šachte, altánku, skladu a sauny), pričom už navrhla vyporiadanie prikázaním vecí žalovanému bez
určenia výšky náhrady, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na vyporiadanie, pričom v takomto
rozsahu (zrušenie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu a dvojgaráže, ako aj ostatným
veciam - oplotenie, spevnené plochy, vodomerná šachta, altánok, sklad, sauna) bola úspešná, pričom

výška náhrady bola súdom stanovená v prihliadnutím na vykonané znalecké dokazovanie. Podľa názoru
odvolacieho súdu práve v týchto konkrétnych okolnostiach je potrebné vidieť dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni podľa § 150 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konaniacelkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva
náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak
účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Odvolací súd v tomto smere poukazuje

aj na rozhodnutie uverejnené pod číslom 37/1972 Zbierky rozhodnutí a stanovísk. Odvolací sú teda
poukazuje na to, že navrhovateľka s prihliadnutím na pôvodne podaný návrh by úspešná nebola,
pričom v návrhu ani neuviedla konkrétnu výšku náhrady, ktorú navrhuje na vyrovnanie na výplatu pre
žalovaného a až v priebehu súdneho konania potom, čo vo veci už bolo vykonané dokazovanie, a
to aj znaleckými posudkami, navrhla vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takým spôsobom, že

výlučnýmvlastníkomvecí,ktoréúčastnícikonaniamajúvpodielovomspoluvlastníctvesastanežalovaný
a len po pripustení zmeny návrhu súdom žalobkyňa bola v zásade úspešnou účastníčkou, pričom za
dôležité je potrebné v súdenej veci považovať aj okolnosť, že výška náhrady bola stanovená súdom
na základe znaleckého dokazovania po začatí súdneho konania. Berúc teda do úvahy celý priebeh
konania, odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu v časti náhrady trov konania podľa §
220 O.s.p. a rozhodol, že navrhovateľke náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva. Odvolací

súd ešte dodáva, že je potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania brať do úvahy aj tú okolnosť, že
žalobkyňa (čo je nepochybne zrejmé z obsahu spisu) požadovala vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky
podiel vo výške 2.000.000,- Sk, čo je 66.388,- Eur, žalovaný bol ochotný vyplatiť žalobkyni náhradu
za spoluvlastnícky podiel vo výške 1.000.000,- Sk, čo je 33.194,- Eur, pričom súd priznal náhradu vo
výške 44.350,- Eur a v tejto súvislosti preto prípadná nedohoda účastníkov musí zaťažovať aj v rámci

súdneho konania obidvoch účastníkov. Podľa názoru odvolacieho súdu by bolo v rozpore so zásadou
spravodlivosti, aby za takejto situácie náklady trov konania, ktoré vznikli žalobkyni, znášal žalovaný.

Vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne, ktorá žiadala zmeniť rozsudok prvostupňového súdu v časti lehoty
na plnenie, odvolací súd odvolanie žalobkyne v tomto smere nepovažuje za dôvodné. Odvolací súd

poukazuje na to, že vzhľadom na výšku sumy, ktorú má žalovaný zaplatiť žalobkyni, považuje aj odvolací
súd v zhode s názorom prvostupňového súdu aplikáciu ust. § 160 ods. 1 O.s.p. tak, že súd určil dlhšiu
lehotu na plnenie v trvaní 90 dní za správnu, pričom odvolací súd uvádza, že žalovaný ani nemôže v
lehote 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia disponovať s vecami, ktoré sú predmetom zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v rozsahu 1/2. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že

vykonateľnosť rozhodnutia súdu vo veci samej v časti, v ktorej súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť
žalobkyni náhradu vo výške 44.350,- Eur, nastane až uplynutím 90 dní po právoplatnosti rozsudku v
tejto časti, pričom žalovaný ďalších 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej nemôže s
nehnuteľnosťami tak, ako je to už uvedené vyššie disponovať.

Z dôvodov, že odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu v časti priznanej náhrady trov
konania žalobkyni tak, ako to už bolo uvedené vyššie, nebolo potrebné sa v ďalšom dôsledne zaoberať
námietkami žalobkyne vo vzťahu k nepriznaným trovám konania titulom trov právneho zastúpenia.
Odvolací súd však preskúmal aj túto časť rozhodnutia prvostupňového súdu a má za to, že výšku trov
konania vzniknutých žalobkyni právnym zastúpením v súdnom konaní, ktoré by bolo nutné považovať

za trovy potrebné na účelné uplatňovanie a bránenie práva žalobkyne, okresný súd ustálil správne. K
námietkam žalobkyne v podanom odvolaní vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že okresný súd tým, že na
pojednávaní dňa 14.01.2014 uznesením vyzval účastníkov a právnych zástupcov účastníkov konania,
aby v lehote 3 dní odo dňa pojednávania si vyčíslili trovy konania, ktoré pojednávanie bolo odročené za
účelom vyhlásenia rozsudku na deň 04.02.2014, porušil práva účastníka na spravodlivý súdny proces

a odoprel právo účastníka konať pred súdom, nepovažuje za dôvodné s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti prípadu, keď je nepochybné, že právny zástupca žalobkyne v súdom stanovenej lehote uplatnil
trovy právneho zastúpenia, ako aj trovy konania vzniknuté žalobkyni spolu vo výške 30.628,08 Eur, z
čoho trovy právneho zastúpenia, vrátane cestovného a náhrady za stratu času + DPH predstavujú sumu
26.658,98 Eur a trovy konania vzniknuté žalobkyni titulom zaplatených súdnych poplatkov, preddavku na

znalecké dokazovanie a nákladov za vyhotovenie fotokópií zo súdneho spisu, spolu vo výške 3.969,10
Eur. Právny zástupca v písomnom vyčíslení a uplatnení trov právneho zastúpenia zo dňa 17.01.2014
uplatnil aj trovy právneho zastúpenia za ďalšiu poradu s klientom nepresahujúcu 1 hodinu, celkovo
v počte úkonov 10 a pokiaľ nepriložil k tomuto vyúčtovaniu aj podklad, na základe ktorého takýto
úkon právnej pomoci vo vyúčtovaní uviedol, nemôže to ísť na ťarchu rozhodnutia prvostupňového

súdu, ale na ťarchu samotnej žalobkyne. Je nepochybné, že potvrdenie o vykonaní porady s klientom
právny zástupca žalobkyne súdu doručil až potom, čo vo veci bol vyhlásený rozsudok, ktorý bol
zároveň toho istého dňa právnemu zástupcovi žalobkyne aj doručený a z ktorého nepochybne právny
zástupca žalobkyne zistil, že za úkony právnej služby označené ako ďalšie porady právneho zástupcuso žalobkyňou súd odmenu nepriznal, keďže vykonanie týchto úkonov právny zástupca žalobkyne ničím
nepreukázal. Aj keď prvostupňový súd dôsledne nepostupoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., súd umožnil
a vytvoril časový priestor pre účastníkov konania na riadne uplatnenie trov konania s prihliadnutím k

tomu, že pojednávanie dňa 14.01.2014 bolo odročené len z dôvodu vyhlásenia rozsudku, pričom súd
v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže súd umožnil účastníkom riadne vyčíslenie náhrady trov
konania, pričom im uložil aj lehotu, ktorá je súladná s lehotou podľa § 151 ods. 1, veta druhá O.s.p. a
právny zástupca žalobkyne v súdom stanovenej lehote aj náhradu trov konania riadne uplatnil a všetky

trovy konania vyčíslil, nemohlo za takejto situácie dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom
a podľa názoru odvolacieho súdu teda nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva účastníka na spravodlivý
súdny proces.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. V
odvolacom konaní žiaden z účastníkov nebol plne úspešný, preto odvolací súd žiadnemu účastníkovi

trovy odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.