Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/106/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216209902
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1216209902.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu: J.. C.

K., N.. XX.XX.XXXX, A. K. XX, A. proti žalovanému: Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta
9, Banská Bystrica, IČO : 36 631 124, o náhradu škody vo výške 19.000 € takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške
tejtonáhradybuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmrozhodnutím,poprávoplatnostitohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 15.06.2016, sa žaloba domáha vydania rozhodnutia, ktorým by

súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 19.000 € titulom náhrady škody.

2. Uviedol, že je invalidný dôchodca s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom dňa 21.12.2015 mu
zamestnanec žalovaného, ktorý doručuje dôchodky na adrese K. XX M. A. bezdôvodne nepriniesol
dôchodokaoznámilmu,žemálenvýplatnúkartuanemáprenehopeniaze.Vzhľadomnaskutočnosť,že
dôchodok je jeho jediným zdrojom príjmu a na jeho výplatu má naviazané platby, vystavil ho do stresovej
situácie, pričom žalobca bol nútený absolvovať pre neho fyzicky náročné "obehávanie" pobočiek

žalovaného, aby zistili dôvody, pre ktoré mu dôchodok nebol vyplatený. Pri týchto úkonoch žalobca
zacítil bolesť v oblasti brucha a dolných končatín. Zvýšená fyzická záťaž a stresová situácia do ktorej ho
zamestnanec žalovaného dostal spôsobili, že žalobca bol dňa 28.12.2015 hospitalizovaný v nemocnici
v Spišskej Novej Vsi a následne sa dňa 29.12.2015 podrobil operácii dolnej končatiny, amputácie prstu
pravej nohy. Keďže je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, presun bez zdravotných pomôcok
je pre neho nemožný. Okrem problémov s chôdzou, je diabetikom, pričom stresové situácie majú na
jeho zdravotný stav nepriaznivé účinky. Z nemocnice v Spišskej Novej Vsi bol preložený do Nemocnice

Akademika Reinera v Prešove, kde bol hospitalizovaný na angiochirurgický zákrok na pravej nohe,
ktorému sa podrobil dňa 05.01.2016.

3. Žalovaný na písomnú výzvu zo dňa 02.05.2016 nereagoval. K žalobe pripojil fotokópie preukazu ZŤP
a lekárske správy. Žalobca nárok oprel o ust. §420 Občianskeho zákonníka.

4. Uznesením č. k. 50C/106/2016-36 zo dňa súd vyzval žalovaného, aby sa k žalobe vyjadril.

5. Žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 03.10.2016 uviedol, že s tvrdeniami žalobcu sa
nestotožňuje a jeho uplatnený nárok v celom rozsahu popiera. Súdu ďalej uviedol, že žalovanému
je vyplácaný dôchodok Sociálnou poisťovňou, a. s. prostredníctvom žalovaného pravidelne každýmesiac, pričom výplatný deň pripadá vždy na 20-ty deň príslušného mesiaca. V dôsledku pochybenia
zamestnanca žalovaného bol dôchodok v mesiaci december 2015 doručený žalobcovi o jeden deň
neskôr t. j. 21.12.2015.

6.Zdôraznil,žedôchodokvmesiacidecember2015bolžalobcoviopakovanedoručenýnaodovzdávacie
miesto a to na základe dohody medzi vedúcim oddelenia pošty Bratislava 2 p. Pinterom a žalobcom dňa
21.12.2015 v určenú hodinu. Poštový doručovateľ vykonal pokus o doručenie dôchodku v dohodnutom
čase, ale žalobca nebol doma a teda dôchodok neprevzal. Keď poštový doručovateľ žalobcu telefonicky

kontaktoval,žalobcažiadal,abymudôchodokdoručilnainéakoodovzdávaciemiestoatodonákupného
centra Aupark v obvode Bratislava 5. Nakoľko takéto doručovanie dôchodku nebolo možné zabezpečiť,
žalobca si vyzdvihol dôchodok ako obyčajne priamo na pošte Bratislava 2 pri priehradke. Žalobca totiž
približne od mája 2015 pravidelne preberá dôchodok na pošte Bratislava 2.

7. Žalovaný uviedol, že v danom prípade došlo len k oneskorenému doručeniu dôchodku, ktoré nemalo

žiadny vplyv na duševný alebo zdravotný stav žalobcu. Má za to, že samotné správanie sa žalobcu
pri doručovaní dôchodku dňa 21.12.2015 preukazuje, že skutočnosti, ktoré uvádza vo svojom návrhu
sú len účelové tvrdenia. Žalobca totiž sám spôsobil, že druhý pokus o doručenie dôchodku vykonaný
dňa 21.12.2015 bol neúspešný a teda sám zavinil, že dôchodok si musel prevziať na pošte Bratislava
2. Ak by žalobcovi naozaj záležalo, aby mu bol dôchodok doručený, tak by sa na odovzdávacom mieste

v dohodnutom čase zdržiaval a dôchodok by prevzal.

8. Na písomnú výzvu žalobcu žalovaný reagoval listom zo dňa 03.06.2016, keď na jeho sťažnosť odoslal
odpoveď. Pokiaľ však žalobca okrem lekárskych správ, ktoré svedčia o jeho hospitalizácií nepredložil
žiadny dôkaz, ktorý by preukázal splnenie základných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalobcu

za škodu, najmä vznik škody, jej rozsah a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, s
poukazomnaskutkovéokolnostižiadažalobuvcelomrozsahuzamietnuťazaviazaťžalobcunanáhradu
trov konania v súvislosti s obranou žalovaného v tomto konaní.

9. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval tak, že na žalobe zotrval, keď súdu uviedol, že zhoršenie

jeho zdravotného stavu bolo spôsobené stresovými situáciami, ktorým sa mal vyhýbať. Súdu doručil
lekársku správu, pričom z predložených lekárskych správ potom jasne vyplýva príčinná súvislosť medzi
zhoršením jeho zdravotného stavu a konaním pracovníka žalovaného.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, výpoveďou svedka Jakuba Forgáča,

oboznámil sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci :

11. Žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, o čom svedčí vydaný Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave preukaz č. 180616.

12. Žalovaný je podľa výpisu z Obchodného registra akciovou spoločnosťou, ktorá podniká o. i. najmä
v oblasti v oblasti výkonu poštovej prevádzky na území SR a v medzinárodnom styku.

13. Žalobca súdu uviedol, že býva na Krížnej 64 v Bratislave, jedná sa o hlučnú ulicu, v baráku na
prízemí sa nachádza piváreň a do vchodu je možné vstúpiť cez dvoje pípacie dvere. Dôchodok mu je

doručovaný 20-teho dňa v mesiaci, ale v decembri 2015 to pripadlo na nedeľu, preto doručovací deň
pripadol na pondelok dňa 21.12.2015. Dôchodok mu doručoval mladý muž, zamestnanec žalovaného,
ktorého hodnotí ako drzého, ktorému nedával sprepitné a ktorý sa na ňom zabával. Pokiaľ ide o
preberanie dôchodku, tak pošta je zriadená na Tomášikovej ulici, ale bola zriadená nová pobočka v
Centráli,ktorúmábližšie.Dôchodokmubolspravidladoručovanýpribližnevčaseod10,30hod.do13.00

hod., niekedy aj neskoršie. Keďže čakal na poštára, musel byť fyzicky doma. Keďže sa blížili Vianoce
a on už mal kúpený lístok na deň 23.12.2015 na vlak do Spis. Novej Vsi, potreboval z dôchodku uhradiť
akútne platby do 03.01.2016. Dňa 21.12.2015 mu poštár okolo 13.00 hod. oznámil, že má jeho výplatnú
listinu, ale peniaze preňho nemá. Podľa vedomostí žalobcu, žalovaný má nejaký interný predpis, podľa
ktorého, ak sa neodovzdá dôchodok, zamestnanec žalovaného po vybavení veci odovzdá výplatnú

listinu opäť na pošte. Dňa 21.12.2015 bol teda žalobca na pošte na Tomášikovej ulici v Bratislave cca o
15.00 hod., čakal tam asi 1 hodinu a domáhal sa vyplatenia dôchodku u vedúceho p. Pintera, ktorého to
ale nezaujímalo, tak priamo na mieste vypísal sťažnosť. Na pošte bol cca do 16.30 hod., potom išiel na
zastávku a linkou č. 50 okolo 17.00 hod. odišiel do Auparku, kde mal odložené nejaké veci, kde sa malstretnúť s istou osobou, ale nemal peniaze, preto nemohol vyplatiť dlh. V sťažnosti uviedol číslo mobilu,
pričom okolo 17.30 hod. mu zavolal nejaký pán z pošty, že má preňho dôchodok a kde ho má doručovať.
Žalobca mu oznámil, že je v Auparku, ale on odmietol mu dôchodok tam doručiť. Preto sa autobusom

č. 50 dostavil na poštu po cca 18.00 hod. a žalovaný mu dôchodok vyplatil. Domov prišiel cca o 19.00
hod. vo fyzicky veľmi zlom stave, lebo nestihol nič povybavovať. Potrebné záležitosti potom vybavil dňa
22.12.2015 a následne dňa 23.12.2015 odcestoval z Bratislavy. Na otázku súdu, akým spôsobom sa
dostavil na súd, žalobca uviedol, že pomocou dvoch barlí docestoval MHD č. 78.

14. Žalovaný súdu uviedol, že vyplatenie dôchodkov nie je poštovou službou, vyplatenie dôchodku
spadá do pôsobnosti Sociálnej poisťovne, ktorá prostredníctvom pošty doručuje dôchodky. Režim
podľa ktorého dochádza k vyplácaniu dôchodkov prostredníctvom pošty je upravený vo všeobecných
obchodný podmienkach, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke, a aj na pošte VOP sú verejne
prístupné. Podľa týchto VOP sa vyplácajú dôchodky dvoma spôsobmi. Za prvé dôchodok doručuje
poštový doručovateľ na adresu uvedenú v kvitančnom liste, kde adresu, výšku a termín splatnosti

dôchodku oznamuje Sociálna poisťovňa a za druhé, k výplate dôchodku dochádzka prostredníctvom
zamestnanca pošty pri priehradke pošty. V zmysle týchto VOP bod 225 písm. a), ...ak sa nenachádza
adresát uvedený na kvitančnom liste na adrese, ktorá je uvedená Sociálnou poisťovňou, doručovateľ
dôchodok s kvitančnym listom vráti pošte a viac sa takto dôchodok doručovateľom adresátovi
nedoručuje..... Ak bol teda adresát nezastihnuteľný prvý krát, potom automaticky sa dôchodok pri

splatnosti v nasledujúcom období ponecháva na pošte, kde si adresát pre dôchodok chodí osobne.
Nie je však vylúčené, aby opätovne požiadal o doručovanie dôchodku poštovým doručovateľom, keď
sa dostaví na poštu. Takáto situácia nastala aj žalobcu, ktorý nebol prítomný po prvý krát na adrese
uvedenej v kvitančnom liste, preto si dôchodok následne vyberal na Tomášikovej ulici. Podľa VOP
uloženie nevyplateného dôchodku sa adresátovi žiadnym spôsobom adresátovi neoznamuje. V praxi

je to tak, že dôchodcovia majú možnosť si vybrať, a to, že bude Sociálna poisťovňa, a.s. dôchodky
poukazovať na účet dôchodcu, alebo prostredníctvom pošty.

15. Podľa žalovaného zamestnanec žalovaného preto dňa 21.12.2015 nemal povinnosť doručovať
žalobcovi dôchodok. Z toho vyplýva, že zamestnanec žalovaného sa stretol so žalobcom pri schránke,

oznámil mu, že pre neho nemá peniaze, pretože tieto nemá doručovať. Žalovaný poukázal na to, že
jeho zamestnanci nenosia so sebou príliš veľký obnos peňazí, práve z dôvodu častých prepadov.
Keď zamestnanec pošty vykoná doručovanie, po ukončení sa dostaví k žalovanému do prevádzkových
priestorov, vykoná vyúčtovanie, čo mu môže trvať pol hodinu až hodinu. Keďže sa žalobca dostavil
na poštu o 15,00 hod., v tomto čase zamestnanec žalovaného doručoval zásielky alebo vykonával

preúčtovanie. Žalovaný mal snahu opätovne doručovať dôchodok, o čom svedčí aj telefonicky kontakt,
avšak je nereálne, aby žalovaný žalobcovi doručil dôchodok do Auparku, pretože žalovaný vychádzal
z VOP ( bod 245 a 246), podľa ktorých je možné na požiadanie opätovne zásielku doručovať. Žiadal
žalobu zamietnuť.

16. Podľa kvitačného listu žalobca súhlasil s výplatou dôchodku do rúk a dôchodok si od 20.05.2015 do
20. apríla 2016 osobne preberal na pošte Bratislava 2.

17. Z výpovede svedka Q. H., zamestnanca žalovaného, ktorý sa so žalobcom dňa 21.12.2015 stretol
a ktorý doručoval zásielky adresované žalobcovi súd zistil, že svedok pracuje pre žalovaného ako

doručovateľ od roku 2005. Doručovanie zásielok na Krížnu ulicu č. 64 bolo podľa svedka problematické,
nakoľko tam tento vchod bol dosť rizikový, nachádzali sa tam podivné indivídua. Doručovanie na Krížnu
64 bolo zložité v tom, že v tomto vchode nebol nikdy menný zoznam vlastníkov, resp. užívateľov bytov,
čiže nedalo sa tam doručovať riadne bez toho, aby zazvonil a ohlásil doručovanie konkrétne] osobe.
Svedok si pamätal aj na doručovanie žalobcovi, keď uviedol, že žalobca nemal doručovaný viac ako 7

krát dôchodok, takže ho nestretol. Uviedol, že v byte, kde býval žalobca v roku 2015 v čase keď mal
doručovať, nemal žalobca uvedené meno, bolo tam uvedené cudzie meno, v súčasnosti má vedomosť
o tom, že žalobca tam meno uvedené má. Uviedol súdu, že ak doručoval žalobcovi zásielky, tak to
bolo v dopoludňajších hodinách a dôchodky žalobcovi doručil len vtedy, ak ho náhodne stretol, inak
doručovanie nebolo možné. Svedok ďalej uviedol, že žalobcovi sa vyhýbal, nekontaktoval sa s ním a

stránil sa ho. V decembri 2015 bol žalobca jediný dôchodca, ktorému mal doručiť dôchodok. V tento
deň dôchodok nechal na pošte, vzal si len kartu s tým, že 8 krát pred tým žalobcu nestretol, tak sa
domnieval, že ho ani teraz nestretne. V ten deň vhadzoval listy do schránok zvonku a žalobca prišiel k
nemu. Svedok mu vysvetlil, že dôchodok u seba nemá, že sa môže za 2-3 hodiny dostaviť na poštu, abymu dôchodok vyplatili. Pamätá si nepresne, že žalobca uvádzal, že potrebuje zaplatiť dlhy. Bol trochu
hysterický, svedok si už nepamätal ako reagoval, ale mohlo sa stať, že zvýšil hlas. K tomu uviedol,
že to bolo v čase pred vianočnými sviatkami, zastupoval ešte jeden rajón naviac, bolo veľa zásielok na

doručenie.Rozišlisaasvedokočakával,žesabudežalobcasťažovať,t.j.žeminimálnebudevolaťalebo
pôjde na poštu. Z jeho správania bolo zrejmé, že sa rozčúlil a mal zvýšený hlas, ale nekričal na celú
ulicu, presne povedané začal hysteričiť. K následnému doručeniu uviedol, že ešte keď bol na rajóne,
tak mu volal nadriadený, aby kartu odovzdal kolegovi, ktorý doručoval expresné zásielky autom. Svedok
vypovedal aj k času, keď bol žalobcovi doručovaný dôchodok druhýkrát na adresu Krížna 64. Vtedy bol

v aute aj s kolegom a bol svedkom ako kolega so žalobcom telefonuje. Od kolegu vie, že žalobca žiadal
kolegu o doručenie dôchodku do obchodného centra konkrétne ku pásu, kde mal nákup, lebo chcel
zaplatiť ten nákup. Po rozhovore kolegu so žalobcom bol tento jeho kolega zjavne rozrušený. Žalobca
napokon v ten deň dôchodok dostal, pretože si bol pre neho osobne na pošte v Novom meste. Svedok k
veci ďalej dodal, že má vedomosť od bývalých vlastníkov bytov v dome kde býval žalobca, že žalobca
je silný cukrovkár, mal problémy s nohou aj s prstom na nohe, chodil o paličke. Tiež má vedomosť aj o

tom, že žalobca mal prst obviazaný a to ešte pred dňom, keď mu nebol doručovaný dôchodok. Svedok
tiež žalobcu osobne videl v letnom období t. j. minimálne 4 roky dozadu, že mal žalobca obviazaný prst
na nohe. Nepamätal si na ktorej nohe to bolo.

18. Listom zo dňa 02.05.2016 si žalobca uplatnil u žalovaného náhradu škody.

19. Listom zo dňa 03.06.2016 žalovaný odpovedal žalobcovi na sťažnosť, keď uviedol, že na základe
zmluvy medzi Sociálnou poisťovňou, a.s. a žalovaným a Obchodných podmienok žalovaný zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobí pri výplate dôchodkov. Nepravidelnosti môže dôchodca u žalovaného
reklamovať, avšak v danej veci žalobca nijakým spôsobom nepreukázal základné predpoklady pre vznik

zodpovednosti žalovaného za škodu.

20. Podľa prepúšťacej správy Nemocnice s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s. zo dňa 03.01.2016
žalobca bol hospitalizovaný v čase od 28.12.2015 do 04.01.2016. Žalobca bol prijatý so syndrómom
diabetickej nohy a osteomyeiitídou II. prsta pravej nohy. Po nevyhnutnej príprave v lokálnej anestézii

bola vykonaná amputácia prsta.

21. Podľa prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove žalobca
bol hospitalizovaný v čase od 04.01.2016 do 06.01.2016 z dôvodu, že po amputácii II. prsta pravej
nohy DK bol prijatý za účelom intervencie tepien ÍPDK. Dňa 05.01.2016 bol vykonaný endovaskulárny

revaskularizačný zákrok.

22. Podľa ambulantnej správy Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 03.11.2016 bol žalobca v
infúznej liečbe s dg.: DM2T na II T s komplikáciami mikro a makrovask. - dlhodobá kompenzácia
9/16 zlepšená, t.j. pacient je s plne rozvinutými mikro a makrovaskularnymi komplikáciami diabetu, s

odporúčaním fyzickej aktivity podľa tolerancie vyhýbať sa situáciám spojeným s psychickým a fyzickým
vypätím.

23. Podľa Všeobecných obchodných podmienok žalovaného s účinnosťou od 01.11.2014 v časti Výplata
dôchodkov(ďalejlen"VOP");výplatadôchodkovjeslužba,vrámciktorejSlovenskápošta,a.s.(ďalejlen

"SP")vyplácadôchodcomdôchodkypoukázanénavýplatuSociálnoupoisťovňou(ďalejlen"poisťovňa").

24. Podľa bodu 2.1.1. VOP platobným dokladom, na základe ktorého SP (žalovaný) vypláca dôchodky
dôchodcom, je kvitančny list.

25. Podľa bodu 2.2.5.VOP, výplatu dôchodku zabezpečuje :

a. poštový doručovateľ - na adrese uvedenej na kvitančnom liste. Ak nie je dôchodca, resp. iný
prijímateľ zastihnutý, vyplatí sa mu suma dôchodku na pošte, do obvodu ktorej patrí jeho adresa.
Uloženie nevyplateného dôchodku na pošte sa dôchodcovi, resp. inému prijímateľovi neoznamuje. Ak

sa suma nevyplateného dôchodku nevyplatí do budúcej splatnosti dôchodku, ďalšia mesačná splátka
sa dôchodcovi, resp. inému prijímateľovi nedoručuje.
b. zamestnanec SP pri priehradke pošty, do obvodu ktorej patrí adresa dôchodcu- v prípade, ak dôchodca požiadal o dispozičnú službu Výplata na pošte v zmysle bodu 2.4. týchto
obchodných podmienok, v tomto prípade SP dôchodok na adresu nedoručuje,
- v prípade, ak dôchodca býva v mieste bez doručovacej služby,

- v prípade dôchodkov, ktoré nemohol doručovateľ vyplatiť na adrese uvedenej na kvitančnom liste vo
výplatný deň, SP vyplatí tieto dôchodky pri priehradke pošty v nasledujúcich dňoch.

26. Podľa bodu 2.4.1.VOP , k výplate dôchodku je možné poskytnúť nasledujúce doplnkové, dispozičné
a info služby:

- Príjem žiadostí na poukazovanie dôchodkových dávok na účet banke
- Opakované doručenie dôchodku na žiadosť dôchodcu
- Výplata na pošte
- Doposielanie dôchodku
- Potvrdenie o aktuálnej výplate dôchodku
- Poskytnutie informácie o dôchodkoch a dôchodcoch. Podľa bodu 2.4.6.VOP, SP dôchodok doručí

dôchodcovi nasledujúci pracovný deň po uplatnení žiadosti.

27. Podľa bodu 2.4.5.VOP, na základe telefonickej žiadosti dôchodcu adresovanej pošte, do obvodu
ktorej patrí adresa dôchodcu, SP dodatočne doručí dôchodok za bežný alebo minulý mesiac, ktorý bol
uložený na pošte, na adresu uvedenú na kvitančnom liste.

28. Podľa bodu 2.4.7.VOP, písomnou žiadosťou podanou na tlačive SP (Žiadosť o dispozičné služby k
dôchodku),ktoréjedostupnénakaždejpošte,nawww.posta.skanapožiadanienaZákazníckomservise
SP, môže dôchodca požiadať poštu, do obvodu ktorej patrí jeho adresa, o službu Výplata na pošte. Pri
využití tejto služby SP realizuje výplatu dôchodku pri priehradke pošty. Dôchodok SP nedoručuje na

adresu dôchodcu.

29. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

30. Podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo
fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto
osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

31. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že
škodu nezavinil.

32. Podľa ust. § 441 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením
poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

33. Podľa ust. § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si
tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom
prostredí. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov a má
formu generálnej prevencie.

34. Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné
objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy
sú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v
peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové

hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch
vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo
účelné. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach, ale aj na škodu,
ktorú poškodený utrpel na iných majetkových hodnotách alebo na zdraví či na živote. Pri škode na zdraví
sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Zákon

priznáva aj právo na náhradu straty na zárobku, ktorá sa uhrádza formou peňažného dôchodku.

35. Z uvedeného je zrejmé, že ujma môže nastať tak v majetkovej, ako i v nemajetkovej sfére
poškodeného. Nemajetková ujma je ujmou v osobnej sfére poškodeného. Náprava nesleduje cieľnavrátenia do pôvodného stavu či poskytnúť poškodenému peňažné zadosťučinenie, ale predstavuje
skôr určité spravodlivé zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
prichádza do úvahy napr. pri vytrpených bolestiach pri ujme na zdraví.

36. Na vznik práva na náhradu škody musia byť ale splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej
súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie
skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd SR") v náleze pod sp. zn. I
ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného

vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného,
ktorá musí byť predvídateľná.

37. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia
právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie
právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody

(damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve
porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť
za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá),
ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka,

ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí
byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.

38. Ďalej je potrebné poukázať aj na to, že príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou
nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje

logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia
príčinného vzťahu medzi nimi). Jednoznačne predmetné tvrdenie skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej len "Najvyšší súd SR") v rozsudku sp. zn. R 21/1992, podľa ktorého časová súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie
je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť napomáha len pri

posudzovaní vecnej súvislosti.

39. Podľa vyššie uvedeného možno skonštatovať, že subjekt môže byť zodpovedný za škodu len za
predpokladu, že určitá skutočnosť, s ktorou je podľa Občianskeho zákonníka spojená zodpovednosť za
škodu, t.j. protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná zvláštna udalosť, škodu skutočne spôsobila.

Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane
druhej existoval vzťah príčiny a následku. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy).
Nepostačuje, ak tento vzťah je iba sprostredkovaný, t.j. ak následok škody už vzniknutej vyvolá ďalšiu
škodu, ku ktorej však protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval. Zákon totiž existenciu príčinnej
súvislosti vyžaduje práve a len medzi protiprávnym úkonom a v súvislosti s ním vzniknutou škodou, a

nie medzi udalosťou, ktorá je už následkom porušenia právnej povinnosti a ďalšou škodou.

40. Príčinná súvislosť sa vyžaduje vždy bez ohľadu na to, či ide o subjektívnu alebo objektívnu
zodpovednosť. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné
rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede. Teda ak protiprávne konanie

škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku. Túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale
vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie),
bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania
(opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr.

porušenie zmluvnej povinnosti poškodeným), zodpovednosť za škodu nenastáva.

41. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

42. V konaní nebolo medzi sporovými stranami sporné, že dňa 21.12.2015 žalobca mal cestou

žalovaného prevziať invalidný dôchodok a že žalovaný v rámci svojej obchodnej činnosti a na základe
zák. č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na základe
zmluvy so Sociálnou poisťovňou a na základe zverejnených Všeobecných obchodných podmienok
zabezpečoval odovzdanie tohto dôchodku žalobcovi.43. Žalobca v žalobe ako aj pred súdom tvrdil, že vo výplatnom termíne ku dňu 21.12.2015 mu
zamestnanec žalovaného - poštový doručovateľ neodovzdal tento dôchodok na adrese trvalého pobytu,

čím ho dostal do stresovej situácie, keď musel vzhľadom na svoj zdravotný stav (ako osoba so
zdravotnýmpostihnutím)cestovaťMHDnapríslušnúpoštukžalovanému,kdepodalsťažnosť.Následne
odišiel na nákupy do obchodného centra Aupark a po telefonickom oznámení ďalšieho zamestnanca
žalovaného, že mu nemôže doručiť dôchodok do nákupného centra, musel žalobca opätovne cestovať
MHD na poštu k žalovanému, kde mu bol dôchodok vyplatený v tento až cca 18.00 hodine.

44. Žalobca fyzickú i psychickú záťaž v deň doručovania invalidného dôchodku žalovaným poníma
ako príčinu vzniku jeho nepriaznivého zdravotného stavu, keď lekárskymi správami preukazoval súdu,
že je liečený dlhodobo na diabetes mellitus I typ a následkom stresových situácii v deň 21.12.2015,
vrátane sklzu pri vybavovaní záležitostí pred vianočnými sviatkami ( úhrada dlhov, darčekov, nákupov) a
cestovanímdoSpišskejNovejVsidňa23.12.2015muselvyhľadaťlekárskupomoc,následnesapodrobil

dňa 29.12.2015 amputácii prsta na pravej nohe ako aj ďalších vyšetrení súvisiacich s amputáciou tejto
jeho časti tela (ateroskleróza končatinových tepien dňa 04.01.2016 a dňa 03.11.2016 infúzna liečba s
dg. DM2T na II T s komplikáciami mikro a makro vaskluárne).

45. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca preberal cestou žalovaného invalidný

dôchodok podľa kvitančného listu od mája 2015 do apríla 2016 výplatou dôchodku priamo na prevádzke
žalovaného t.j. Pošte Bratislava 2, o čom svedčí podpis žalobcu a pečiatka a podpis vyplácajúceho
zamestnanca uvedených na kvitačnom liste.

46. Už podľa tohto listinného dôkazu s poukazom na Všeobecné obchodné podmienky možno

predpokladaťadospieťkzáveru,žežalobajenedôvodnáprenesplneniežalobcom tvrdenejskutočnosti,
že mal prevziať invalidný dôchodok na adrese trvalého pobytu na Krížnej č. 64 v Bratislave od poštového
doručovateľa. Žalobca sa ku kvitačnému listu a k preberaniu jeho dôchodku priamo na pošte ca 8
mesiacov pred inkriminovaným dňom žiadnym spôsobom nevyjadril a súdu nedoručil ani stanovisko
k výpovedi svedka Jakuba Forgáča, ktorého súd vypočul na pojednávaní dňa 02.02.2018, na ktoré

sa žalobca písomne ospravedlnil. Zápisnicu z tohto pojednávania žalobca spolu s predvolaním na deň
09.05.2018 osobne prevzal dňa 13.02.2018.

47. Napriek tomu, že svedok Q. H. uviedol súdu podstatné okolnosti v súvislosti s doručovaním
invalidného dôchodku žalobcovi dňa 21.12.2015, ktoré potvrdzujú tvrdenie žalobcu o neodovzdaní

dôchodku na adrese trvalého pobytu, z jeho výpovede vyplývajú aj odlišné zistenia pri doručovaní
dôchodku žalobcovi, ktorý tvrdil, že žalovaný nemal povinnosť doručiť žalobcovi dôchodok na adresu
trvalého bydliska, nakoľko si dôchodok žalobca osobne vyberal na pošte už niekoľko mesiacov. Svedok
súdu totiž uviedol, že mal pri sebe kvitačný list a žalobcovi ako jedinému dôchodcovi mal dňa 21.12.2015
doručiť invalidný dôchodok do domu na K. XX M. A.. Svedok následne taktiež uviedol, že žalobcovi

dôchodokniekoľkomesiacovdôchodoknedoručoval.Zatejtosituáciesúduneboldoloženýžiadnydôkaz
o tom, že žalobca písomne žiadal o výplatu dôchodku priamo na pošte ( bod 2.4.1 VOP), čo by mohol
súd vyhodnotiť v prospech žalobcu, avšak invalidný dôchodok bol žalobcovi dňa 21.12.2015 opätovne
doručovaný, čo potvrdil aj svedok. Niet teda pochýb, že žalobca sa z miesta trvalého bydliska a
z prevádzky žalovaného vzdialil do nákupného centra a požadoval doručiť dôchodok tam. Súd mal

preukázané,žeinvalidnýdôchodokžalobcaobdržaleštevdeňsplatnostit.j.21.12.2015vpoobednajších
hodinách.

48. Predmetom žaloby je náhrada škody vo výške 19.000€, ktorú si žalobca uplatňuje všeobecne podľa
§ 420 OZ, ako škodu majetkovú. V konaní však žalobca žiadnym spôsobom neurčil a nepreukázal ako

dospel k tejto výške a ani neuviedol, či škoda sa vzťahuje výhradne na jeho zdravotný stav, príp. náhradu
na liečbu, doliečovanie, bolestné...alebo či ide výhradne o majetkovú škodu osobného charakteru, ktorú
si uplatňuje ako finančný postih od žalovaného.

49. Súd pri posúdení žalobcovho nároku bez konkretizovania vyššie uvedeného posúdil žalobcov

nárok nezávisle od žalobcom uvedenej právnej kvalifikácie, keď dospel k záveru, že v danom prípade
z charakteru žaloby a tvrdení žalobcu sa jedná vždy o nárok na náhradu škody podľa § 420 Obč.
zákonníka, keď pri posúdení tohto nároku možno skonštatovať, že subjekt môže byť zodpovedný za
škodu len za predpokladu, že určitá skutočnosť, s ktorou je podľa Občianskeho zákonníka spojenázodpovednosť za škodu, t.j. protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná zvláštna udalosť, škodu
skutočne spôsobila.

50. Z charakteru a obsahu žaloby nie je možné aplikovať ani ust. §11 a §13 Obč. zákonníka, podľa
ktorých fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti
a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy a keď fyzická osoba
má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho
osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie a

pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Taktiež nie je možné aplikovať ani ust. § 444 Obč. zákonníka,
podľa ktorého pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia, nakoľko zo žaloby nevyplývajú žiadne závery o tom, že by žalobca požadoval
tieto nároky.

51. Takéto konštatovanie súdu smeruje potom k vzniku zodpovednostného vzťahu žalovaného ku škode
podľa § 420 Obč. zákonníka, ktorú žalobca v žalobe požaduje.

52. S poukazom na vyššie uvedené potom súd uvádza, že pochybenie žalovaného nebolo v tomto

konaní jednoznačne preukázané, keďže žalovaný postupoval podľa VOP, doručoval žalobcovi dôchodok
cez kvitačný list, včas reagoval na jeho sťažnosť a doručoval mu dôchodok opätovne v zmysle VOP.
Ak by aj v prípade, že žalobcovi mal dôchodok osobne odovzdať doručovateľ na adrese Krížna 64 v
Bratislave (čo z výpovede svedka nie je úplne zrejmé), tak aj tak bol dôchodok žalobcovi doručený v deň
splatnosti dôchodku pripadajúcej na výplatu. Súd pri doručovaní vychádzal z preukázaných okolností

ohľadom neprítomnosti žalobcu v mieste odovzdania dôchodku a uzavrel takéto konanie žalobcu ako
svojvoľné (odchod do nákupného centra). Ak teda došlo k fyzickému vyčerpaniu žalobcu, vzhľadom na
jeho zdravotný stav, keď treba brať zreteľ na dlhoročnú diagnózu diabetes žalobcu, možno uzavrieť, že
žalobca si nadmernú aktivitu a tým aj psychický stres vyvolal vo veľkej miere sám.

53. Napokon súd prihliadol na zdravotné správy, z ktorých je nepochybné, že žalobca je už dlhodobo
pacientom s dg. diabetes, v každej správe má odporúčanie dodržiavať liečebný postup a šetrenie sa.

54. S poukazom na vyššie uvedené, súd žalobe nevyhovel, keď neboli splnené základné predpoklady
vzniku škody, keď absentuje priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a

škodou. Z listinných dôkazov mal súd totiž preukázané, že žalobca už v inkriminovaný deň 21.12.2015
trpel dlhoročne diabetess, z ďalšej lekárskej správy mal stanovenú dg. ateroskleróza, čo je podľa
dostupných informácii degeneratívne ochorenie cievnej sten ( je to dlhodobý proces, pri ktorom
dochádza k tuhnutiu cievnej steny a zužovaniu jej priesvitu). Uvedenými lekárskymi správami žalobca
nepreukázal, že jeho zhoršený zdravotný stav bezprostredne súvisí s doručovaním dôchodku dňa

21.12.2015, teda, že prílišnou fyzickou a psychickou námahou došlo k následnej amputácii prsta pravej
dolnej končatiny, ako i postihu tepien, keď takéto zdravotné problémy žalobcu súdu potvrdil aj svedok,
ktorý pri doručovaní zásielok žalobcovi pred inkriminovaným dňom videl žalobcu s obviazaným prstom
na nohe a tak je dôvodné súdom pochybovať o vzniku neodkladného chirurgického zákroku u žalobcu
8 dní po inkriminovanom dni, navyše s prihliadnutím aj so zvýšenou aktivitou žalobcu vykonaním cesty

z Bratislavy do Spišskej Novej Vsi vlakom.

55. Súd ďalej uvádza, že vykonával dokazovanie na pojednávaniach dňa 03.05.2017, kde žalobcu a
žalovaného vypočul, dňa 02.02.2018, kde vypočul svedka v neprítomnosti žalobcu a dňa 28.09.2018,
keď vec prejednal v neprítomnosti žalobcu podľa § 180 ods. 1 C.s.p., nakoľko sa žalobca nedostavil,

predvolanie si neprevzal. S ohľadom na avizovanú hospitalizáciu žalobcu, súd žalobcovi postupne
doručoval všetky písomnosti, ku ktorým sa písomne nevyjadril ( výsluch svedka, listinné dôkazy
predložené žalovaným), naopak, žalobca dňa 01.02.2018 požiadal tretiu osobu bez udelenia
plnomocenstva (JUDr. Petra Kociana, advokáta, ktorý uviedol, že žalobcu zastupuje v iných veciach) o
ospravedlnenie na pojednávací deň 02.02.2018 s tým, že súdu doručí doklady o ukončení hospitalizácie

a dňa opäť túto tretiu osobu požiadal o ospravedlnenie na pojednávanie dňa 09.05.2018 z dôvodu
hospitalizácie. Keďže od začatia hospitalizácie žalobcu uplynulo už minimálne 8 mesiacov a žalobca
súdu žiadny relevantný dôkaz o trvaní, resp. začatí hospitalizácie nedoručil, súd žalobu zamietol z
dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno, hoci bol súdom viackrát poučený o dôkaznej povinnosti.56. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

59. O trovách konania súd preto rozhodol podľa § 255 ods. 1a § 266 ods.1, 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).