Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917212659
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6917212659.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci žalobcu Poštová banka, a.s. so sídlom 811 02 Bratislava, Dvořákovo nábrežie č. 4, IČO: 31 340
890, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom 821 01 Bratislava
- Ružinov, Ul. Martinčekova č. 13, IČO: 50 361 368, konajúca JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,

advokátkou a konateľkou proti žalovanej L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. P., Ul. L. č. XXXX/X
o zaplatenie 912,16 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Rimavská Sobota
sp.zn. 13Csp/288/2017-60 zo dňa 21. augusta 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 13Csp/288/2017-60 zo dňa 21. augusta 2018 v
napadnutej časti druhej výrokovej vety z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
388,72 Eur s 5% - ným úrokom z omeškania ročne od 01.11.2017 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 912,16 Eur,
úrokov vo výške 77,45 Eur, úrokov vo výške 698,66 Eur, úrokov vo výške 25,5 % ročne zo sumy 912,16

Eur od 01.11.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 912,16 Eur
od 01.11.2017 do zaplatenia, poplatkov vo výške 39,65 Eur na základe Zmluvy o úvere - dostupná
pôžička (ďalej Zmluva), uzavretej medzi stranami sporu dňa 09.08.2013, nedeliteľnou súčasťou ktorej
sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver (ďalej VOP). Na základe tejto
Zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000,- Eur, ktorý sa zaviazal splácať v splátkach,
výška ktorých je zrejmá z rozpisu splátok.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalovaný podpísal formulár, ktorý je podľa jeho názoru
potrebné posúdiť ako návrh zmluvy zo strany spotrebiteľa, čo vyplýva priamo zo zmluvných dojednaní
uvedených v Obchodných podmienkach pre úver, dostupná pôžička, bod 2.2 dňa 03.07.2013. K
uzatvoreniu Zmluvy došlo na základe formulárového tlačiva s predtlačeným označením žalobcu ako
veriteľadňa09.08.2013stým,žebod3voformuláriZmluvyvypĺňalžalobcaakoveriteľ.Jehoobsahomje

poskytnutie úveru 1.000,- Eur požadovaného žalovaným s podmienkami splácania po dobu 72 mesiacov
v splátkach vo výške po 27,- Eur mesačne, splatných vždy k 10. dňu v mesiaci, s dátumom prvej splátky
do 10.07.2018 a konečnej splatnosti úveru dňa 10.07.2018, s úrokovou sadzbou 25,50% ročne, s RPMN
vovýške28,70%ročne,spriemernouRPMNvovýške26,38%ročneacelkovouvýškounákladov895,44
Eur.

4. Súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah uzavretý medzi stranami sporu ako vzťah spotrebiteľský,
vzniknutý na základe spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods.1 OZ, ktorý sa bez ohľadu na jeho právnuformu spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a tiež Zákona o spotrebiteľských úveroch č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy. Zo Zmluvy predloženej žalobcom vyplýva, že
spôsob jej uzatvorenia si zvolil tak, ako je to uvedené v jej bode 2 a 3 samotný žalobca ako veriteľ na

predtlačenomformulári,pretoakzbodu2.2Obchodnýchpodmienokpreúver,dostupnápôžičkavyplýva,
žeúpravynávrhuklientavykonanévsúladestýmtoustanovenímobchodnýchpodmienoksanepovažujú
za zmenu návrhu, je toto zmluvné dojednanie v rozpore s kogentnou právnou úpravou týkajúcou sa
procesu uzatvárania zmlúv vyplývajúcou z ust. § 43a a nasl. OZ. Vzhľadom k tomu, že nie je možné určiť
neplatnosť právneho úkonu, ktorý de iure nikdy nevznikol a teda neexistuje, je aj zmluvné dojednanie,

ktoré je súčasťou neexistujúceho právneho úkonu bezpredmetné.

5. Žalobca vyplnením bodu 3 Zmluvy o úvere dal žalovanému nový návrh na uzavretie Zmluvy o
poskytnutí úveru bez toho, aby zo strany žalovaného došlo k jeho prijatiu. Ak mal žalobca v úmysle
poskytnúť žalovanému úver na základe iných podmienok, ako boli uvedené v žiadosti žalovaného o
poskytnutie úveru, mal uzavrieť Zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Na to však

nestačilo vyplniť údaje bodu 3 Zmluvy o úvere, keďže žalovaný v čase podpisu zmluvného formulára dňa
03.07.2013 nemal vedomosť o výške splátok úveru, o ich splatnosti, počte, o konečnej splatnosti úveru,
o výške RPMN, o výške priemernej RPMN, o výške úrokovej sadzby a ani o výške celkových nákladov,
keďže tieto údaje žalobca do formulára doplnil až dňa 09.08.2013. Ide pritom o údaje, ktoré musia byť
riadne určené a predostreté spotrebiteľovi už v čase podpisu zmluvy. Tieto nemôžu byť menené, resp.

doplnené jednostranným úkonom zo strany žalobcu až následne po podpísaní zmluvy spotrebiteľom,
pretože zmluva je uzavretá a nadobúda účinnosť až platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy.

6.Doplnenieúdajov,ktorýmisúpodstatnézákonnénáležitostiZmluvyospotrebiteľskomúveredoznenia
Zmluvy má za následok zmenu návrhu tak, ako to vyplýva z § 44 ods.2 OZ, ktorú zmenu mal žalovaný

následne prijať a podpísať svojim podpisom a takto podpísanú zmenu doručiť spätne žalobcovi. Tento
postup pri uzatváraní Zmluvy však nebol zo strany žalobcu preukázaný, preto Zmluva nevznikla.

7. Listina označená ako aktuálny stav úveru, v ktorej je uvedená výška jednotlivých splátok a dátum
ich splatnosti nie je súčasťou Zmluvy o úvere a nie je žalovaným ani podpísaná, preto z dôvodu

neakceptovania nového návrhu žalobcu žalovaným nebola dodržaná obligatórna písomná forma Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho tak k uzavretiu Zmluvy o úvere, dostupná pôžička nedošlo.

8. Keďže Zmluva o úvere nevznikla, žalobca bez právneho dôvodu poskytol žalovanému peňažné
prostriedky vo výške 1.000,- Eur, z ktorých žalovaný vrátil žalobcovi len sumu 611,28 Eur , čo vyplýva

zo žalobcom predloženej listiny - aktuálny stav úveru. Rozdiel vo výške 388,72 Eur tak predstavuje na
strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobcovi vydať. Vo zvyšku nie je žaloba
žalobcu podaná dôvodne, preto žalobca nemôže úspešne uplatňovať zmluvné nároky, ktorými sú úroky
a poplatky, v dôsledku čoho súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

9. Pre úplnosť súd poznamenal, že aj v prípade názoru, že Zmluva o úvere bola medzi stranami sporu
uzavretá riadne, by mal žalobca nárok len na vrátenie nesplatenej časti úveru, pretože zistil, že Zmluva
o úvere obsahuje nesprávny údaj o RPMN vo výške 28,70%, pričom z údajov uvádzaných v Zmluve
cez verejne dostupnú kalkulačku mal byť správny výpočet RPMN len vo výške 27,40%, čo znamená,
že RPMN bola v Zmluve určená nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa. Na základe tohto zistenia

by bolo úver v zmysle § 11 ods.1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov, čo by znamenalo rovnaký výsledok, a teda povinnosť žalovaného vrátiť
žalobcovi len rozdiel medzi žalobcom poskytnutou sumou 1.000,- Eur a sumou, ktorú žalovaný na úver
splatil vo výške 611,28 Eur, a teda len rozdiel vo výške 388,72 Eur bez akýchkoľvek úrokov. Záverom
zdôraznil, že z obsahu Zmluvy o úvere mal za preukázané, že žalobca určil výšku mesačnej splátky len

jednou sumou 27,- Eur bez špecifikácie, aká suma z toho pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky, a
teda Zmluva neobsahuje náležitosť stanovenú v § 9 ods.2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase jej uzavretia, preto by súd musel považovať aj z tohto dôvodu úver za bezúročný
a bez poplatkov.

10. V časti žalobcom uplatneného nároku na úrok z omeškania dospel súd prvej inštancie k záveru, že
nesplnením peňažného záväzku sa žalovaný dostal do omeškania, v dôsledku čoho je povinný platiť
úrok z omeškania v zmysle § 517 ods.2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení vo
výške 5% ročne z priznanej sumy 388,72 Eur od 01.11.2017 do zaplatenia. S prihliadnutím na pomernýúspech oboch strán sporu priznal súd žalovanému ako strane, ktorá bola v konaní úspešnejšia by bol
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 55% voči žalobcovi. Keďže žalovanému v konaní žiadne
trovy nevznikli, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalobca a podal proti nemu v celom rozsahu
odvolanie. Argumentoval tým, že pre vydanie rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky s
poukazom na § 365 ods.1 písm. a) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP),
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam s

poukazomna§365ods.1písm.f)CSPajehorozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci s poukazom na § 365 ods.1 písm. h) CSP. V odvolaní namietal predovšetkým tú skutočnosť,
že nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď mu súd svojim postupom znemožnil účasť na
konaní bez toho, aby ho oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o neuzavretí zmluvy o
úvere a žalobu o zaplatenie peňažnej sumy zamietol. Súd nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke
uzatvárania zmluvy o úvere postupom podľa § 129 CSP a ani podľa § 157 CSP a nevytýčil ani termín

predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP, ktorého účelom je zabrániť inštitútu tzv. prekvapivých
rozsudkov, akým napadnuté rozhodnutie nesporne je. Nevytýčil ani termín pojednávania podľa § 177
ods.1 CSP, čím absolútne odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Jedinou možnou procesnou
obranou žalobcu je preto právo podať odvolanie.

12. Ohľadom uzavretia zmluvy o úvere poukázal na postup dohodnutý v čl. 2 bod 2.2 Obchodných
podmienok (ďalej OP), ktorý je v súlade s postupom predpokladaným Občianskym zákonníkom v § 43
a nasl. s dôrazom na poslednú vetu o tom, že úpravy návrhu vykonané v súlade s týmto ustanovením
Obchodných podmienok sa nepovažujú za zmenu návrhu. Z takto upraveného postupu pri uzatváraní
zmlúv vyplýva, že v prípade akceptácie návrhu úverovej zmluvy bankou, ktorá po podpise klienta doplní

do formulára údaje o výške poskytnutého úveru spolu s ostatnými náležitosťami, banka telefonicky
alebo písomne oznámi klientovi túto informáciu, pričom klient môže upravený návrh úverovej zmluvy
odmietnuť do 5 dní od oznámenia banky o akceptácii návrhu klienta. Nakoľko telefonické hovory boli
archivované len jeden rok, nemá už žalobca v súčasnosti možnosť toto svoje tvrdenie preukázať.
Banka však bez toho, aby nemala informáciu o akceptácii upravených podmienok návrhu zo strany

klienta, tomuto spätne ním podpísanú zmluvu nezašle. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný
úver čerpal a v čase čerpania bol oboznámený s podmienkami poskytnutia úveru, ktorý akceptoval
aj za týchto podmienok. Nikdy nespochybnil jeho vôľu uzavrieť úverovú zmluvu a nespochybnil ani
dojednané úverové podmienky. Platí preto ust. § 43c ods.1 OZ, podľa ktorého včasné vyhlásenie
urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej

súhlas, je prijatím návrhu. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný prijal návrh žalobcu o podstatných
náležitostiach zmluvy o úvere, čo prejavil najskôr odsúhlasením úverových podmienok telefonicky a
následne čerpaním úveru, ako aj tým, že zo strany žalovaného dochádzalo k mesačným úhradám
úveru. V prípade, ak by žalovaný nesúhlasil s podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere, neexistovala
by podpísaná zmluva o úvere zo strany oboch účastníkov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie

Ústavného súdu ČR sp.zn. I.US 49/08 a na § 273 ods.1 Obch. zák. a zdôraznil, že klient svojim podpisom
potvrdil, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami pre
úver-dostupnápôžička,dostupnápôžička-šikovnárezerva,sadzobníkompoplatkov,RPMN,úrokovými
sadzbami a informáciami o poistení.

13. K aplikácii ustanovenia súdu o bezdôvodnom obohatení žalobca poukázal na to, že právny
predchodca žalobcu a ani súčasný veriteľ nevedeli, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, o čom
sa dozvedeli až z rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota, preto je nepredstaviteľné, že ak
by to právny predchodca veriteľa, spoločnosť Poštová banka a.s. vedela, že sa žalovaný na jej úkor
obohacuje,žebymuneposielalaupomienky,abydoplatilomeškanésplátkyavýzvyažebyhobolahneď

po čerpaní úveru žalovala na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovi tak nie je jasné, na základe
čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že pôvodný veriteľ Poštová banka a.s. vedel, že žalovaný sa
na jeho úkor bezdôvodne obohacuje, ktorý názor posúdil za subjektívny a ničím nepotvrdený.

14. Žalobca v odvolaní tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je preskúmateľné. Aj keď sú

súdy povinné ex offo skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy so spotrebiteľom, aj ochrana
spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade nie je možné ju chápať ako obranu jeho
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalovaný uzavrel zmluvu dobrovoľne bez pripomienok a nátlaku,preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
prípadne aby žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

17. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
dňa 09.08.2013 Zmluva o úvere, dostupná pôžička pod č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať
v pravidelných mesačných splátkach po 27 Eur počas 72 mesiacov. Celkové náklady spojené s úverom
boli dohodnuté v sume 895,44 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe z úveru dohodnutej stranami vo výške

25,50%, pri RPMN vo výške 28,70%, priemernej hodnote RPMN 26,38%, pričom dátum prvej splátky
bol dohodnutý na deň 10.08.2013 a termín konečnej splatnosti na deň 10.07.2018.

18. Žalovaný platil na úver vo výške 1.000,- Eur splátky, z ktorých si žalobca započítal ku dňu vyhlásenia
predčasnej splatnosti dňa 30.04.2015 na istinu sumu 87,84 Eur, pričom rozdiel v sume 912,16 Eur je

predmetom sporu. Napriek písomnému upozorneniu o tom, že žalobca vyhlási predčasnú splatnosť
úveru, žalovaný splátky úveru nesplácal, v dôsledku čoho žalobca od úverovej zmluvy odstúpil. Z
prehľadu splátok a úhrad o aktuálnom stave úveru vyhotovenom žalobcom ku dňu 30.04.2015 vyplýva,
že z uhradených splátok si žalobca započítal túto najskôr na úroky z úveru vo výške 25,50% ročne a
úroky z omeškania a len rozdiel si započítal na istinu. Okrem nesplatenej istiny si žalobca uplatnil aj

úroky z úveru, a to ku dňu zosplatnenia úveru 30.04.2015 vo výške 418,98 Eur, úroky z omeškania vo
výške 2,62 Eur a po odpočítaní platieb započítaných žalobcom na úroky činili úroky z úveru dohodnuté
vo výške 25,5% ročne ku dňu zosplatnenia úveru sumu 344, 16 Eur (tretia tabuľka v žalobe).

19. Z takto uplatnených súm uznal súd za oprávnenú len sumu 388,72 Eur s 5% - ným úrokom

z omeškania ročne od 01.11.2017 do zaplatenia z dôvodu, že Zmluva uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným pre nedostatok písomnej formy, ktorá je obligatórnou náležitosťou Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, nevznikla. Žalobca tak bez právneho dôvodu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške
1.000,- Eur, z ktorých žalovaný vrátil žalobcovi len sumu 611,28 Eur, čo vyplýva zo žalobcom predloženej
listiny - aktuálny stav úveru. Rozdiel vo výške 388,72 Eur predstavuje na strane žalovaného bezdôvodné

obohatenie, ktoré je povinný žalobcovi vydať.

20. Zmluva o úvere, pokiaľ by bola platná, obsahuje údaj o RPMN vo výške 28,70% v neprospech
spotrebiteľa, keď správny výpočet RPMN súdom cez verejne dostupnú kalkulačku mal byť len vo výške
27,40%.

21. Výšku mesačnej splátky určil žalobca len jednou sumou 27,- Eur bez špecifikácie, aká suma z toho
pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky, a teda Zmluva neobsahuje náležitosť stanovenú v § 9 ods.2
písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia.

22. Podľa § 43 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ) účinný ku dňu 09.08.2013 účastníci
sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku
rozporov.

23. Podľa § 43a ods.1 cit. zák. prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho
vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

24. Podľa § 43c) ods. 1 cit. zák. včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo iné

jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

25. Podľa § 44 ods.2 cit. zák. prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.

26. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval pri prejednaní
veci zákonným spôsobom, keď žalobcovi neumožnil, aby sa mohol v konaní brániť a reagovať na
výsledky posúdenia prejudiciálnej otázky o neuzavretí zmluvy o úvere súdom prvej inštancie, dôsledkom
ktorého bolo zamietnutie žaloby, avšak na základe iného právneho titulu, než z ktorého si žalobca nárok
na zaplatenie peňažnej sumy uplatnil. Súd nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke uzatvárania

zmluvy o úvere postupom podľa § 129 CSP a ani podľa § 157 CSP a nevytýčil ani termín predbežného
prejednania sporu podľa § 168 CSP, ktorého účelom je zabrániť inštitútu tzv. prekvapivých rozsudkov,
akým napadnuté rozhodnutie nesporne je tak, ako to správne žalobca v odvolaní namietal. Nevytýčil ani
termín pojednávania podľa § 177 ods.1 CSP, čím absolútne odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.
Nesprávnym procesným postupom tak znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

27. S právnym posúdením spôsobu uzavretia Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným,
ktorá má nesporne charakter spotrebiteľskej zmluvy súdom prvej inštancie o tom, že podľa bodu 2 a 3
Zmluvy nedošlo zo strany žalovaného k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru, keďže
žalobcom podaný nový návrh na základe podmienok, ktoré boli iné, ako uvedené žalovaným v jeho

žiadosti o poskytnutie úveru žalobca nezohľadnil sa odvolací súd nestotožnil.

28. Predovšetkým je treba zdôrazniť, že žalovaný nevyplňoval formulár žiadosti o úver, ako to nesprávne
súd prvej inštancie v odôvodnení jeho rozhodnutia uviedol, ale dňa 03.07.2013 vyplnil formulár označený
vzáhlavíakoZmluvaoúvere,dostupnápôžičkasvedomímasjehosúhlasom,žeostatnénáležitosti,ako

výška splátok úveru, splatnosť jednotlivých splátok, ich počet, konečná splatnosť úveru, výška RPMN,
ako aj výška priemernej RPMN, výška úrokovej sadzby, ako aj výška celkových nákladov, o ktorých v
čase podpisu zmluvného formulára nemal vedomosť ani sám žalobca, mohli byť žalovanému známe až
po posúdení jeho bonity a schopností splácať úver z ním preukázaného príjmu. Žalobca tieto relevantné
údaje doplnil do Zmluvy dňa 09.08.2013, pričom takto vyplnenú zmluvu doručil žalovanému, inak by

nevedel, kedy a v akej výške musí splácať úver a ani by nevedel, že mu ho žalobca vo výške 1.000,-
Eur schválil.

29. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tým zistením súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere nevznikla
a že žalobca nebol oprávnený požadovať od žalovaného žiadne iné plnenie ako to, ktoré zodpovedalo

výške ním reálne nevrátených peňažných prostriedkov v sume 388,72 Eur a 5% úrok z omeškania ročne
s úhradou tejto sumy, ktoré je bezdôvodným obohatením na strane žalovaného.

30. K posúdeniu otázky uzavretia zmluvy o úvere súdom prvej inštancie s odkazom na § 43 a nasl.
OZ a na čl. 2 bod 2.2 Obchodných podmienok odvolací súd uvádza, že spôsob uzatvorenia zmluvy

bol upravený medzi stranami v čl. 2 bod 2 Obchodných podmienok, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou
Zmluvy o úvere. Je nesporné, že to bol žalovaný, ktorý požiadal žalobcu o poskytnutie sumy 1.000,- Eur
a vyplnil prvú a druhú časť formulára Zmluvy svojimi osobnými údajmi, výškou ním žiadaného úveru a
tento osobne podpísal. Z návrhu Zmluvy žalovaného, tvoriaceho súčasť Zmluvy o úvere vyplýva, že sa
žalovaný oboznámil s Obchodnými podmienkami a výškou RPMN, resp. jej výpočtom, pričom banka po

posúdení všetkých údajov a vyhodnotení bonity klienta určila výšku úrokovej sadzby, mesačné splátky,
ich výšku, začiatok a koniec ich platenia, a teda dĺžku doby splácania úveru, vrátane celkových nákladov
tak, ako sa na tom strany Zmluvy vopred dohodli. Z predtlače Zmluvy o úvere, a nie žiadosti, ako to
nesprávne súd uviedol, podpísanej žalovaným vyplýva označenie zmluvných strán, výška žalovaným
navrhovaného úveru, ním navrhnutá doba splácania, ním navrhnutý spôsob čerpania a splácania

úveru, ako aj dátum, ku ktorému mienil žalovaný úver splácať v mesačných splátkach. Banka bola
pritom oprávnená upraviť výšku úveru, ktorý žiadal žalovaný, pokiaľ by mu z jeho príjmu splácanie
jednotlivých splátok ním požadovaného úveru nevyšlo. Vyplnenie návrhu Zmluvy o údaje v bode 3
žalobcom neodporuje požiadavke žalovaného, pričom ho nie je možné považovať za nič iné, ako za
akceptáciu návrhu žalovaného.

31. Všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré musí obsahovať Zmluva o úvere nielen podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, ale aj podľa ustanovení Obchodného zákonníka a Zákona o spotrebiteľských
úveroch musí banka oznámiť žiadateľovi o úver, rovnako ako aj to, že nespĺňa podmienky na vznik nímvybraného poistenia, čo vykoná podľa bodu 2 Obchodných podmienok telefonicky na telefónne číslo,
ktoré je povinný klient uviesť už v jeho návrhu. Ak by klient nebol zastihnutý, doručí mu žalobca - veriteľ
písomné oznámenie v zmysle čl. 8 Obchodných podmienok. Ak klient neodmietne telefonicky alebo

písomne do 5 pracovných dní upravenú výšku úveru, úrokovej sadzby, prípadne dobu jeho splácania
alebo ak banka schváli požadovanú výšku úveru a dobu splácania uvedenú v žiadosti klienta, odošle
jeden originál zmluvy o úvere klientovi. Návrh žalovaného stráca uplynutím 30 dní od dňa jeho podania
klientom platnosť. Za deň podania návrhu sa považuje deň podania na obchodnom mieste žalobcu, aj
keď by bol odlišný odo dňa vyznačenom na formulári zmluvy o úvere. Podstatná však je posledná veta

tohto dojednania, že úpravy návrhu na vykonanie v súlade s týmto ustanovením obchodných podmienok
sa nepovažujú za zmenu návrhu.

32. V prejednávanej veci sa pritom nemôže v žiadnom prípade jednať o zmeny návrhu Zmluvy zo strany
žalobcu, keďže predtým žalobca žiaden návrh žalovanému, ktorý by bol doplnením údajov menil, nedal.
Jediný, kto dával návrh na uzavretie zmluvy bol žalovaný. Zo strany žalobcu sa tak nejednalo o taký

postup jeho ako veriteľa, ktorý by bol v rozpore s kogentnou právnou úpravou § 43a a nasl. OZ. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere vznikla výlučne na základe návrhu žalovaného, doplneného žalobcom. Ak by
žalobca nebol doplnil do Zmluvy o úvere povinné údaje, Zmluva by nevznikla. Sú to totižto podstatné
náležitosti vyžadované Obchodným a Občianskym zákonníkom, ako aj Zákonom o spotrebiteľských
úveroch. O tom, že Zmluva o úvere vznikla a má písomnú formu niet žiadnych pochybností, a to aj preto,

že ju žalovaný neodmietol. Naopak obe zmluvné strany ju podpísali a bez akýchkoľvek výhrad prijali.
O tom, že s návrhom žalovaného žalobca súhlasil, ako aj že žalovaný bez výhrad súhlasil s údajmi
doplnenými žalobcom svedčí to, že si sumu 1.000,-Eur od žalobcu zinkasoval a túto aj čiastočne splatil.

33. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 9.3 odôvodnenia svojho

rozhodnutia, že zmluva je uzavretá a nadobúda účinnosť až platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy,
avšak v prejednávanej veci sa jedná práve o prijatie návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy žalobcom,
a nie o prijatie návrhu žalovaným, pričom sa v žiadnom prípade v prejednávanej veci nejedná o dodatky,
výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré by podľa svojho obsahu mali byť považované
za nový návrh adresáta pôvodného návrhu, keď tieto údaje ani adresát pôvodného návrhu, t.j. žalovaný

nikdy nevzniesol.

34. Nie je možné súhlasiť ani s tým jeho názorom, že vyplnenie bodu 3 Zmluvy o úvere podľa návrhu
žalovaného zo dňa 03.07.2013 by bolo jeho odmietnutím zo strany žalobcu, pretože tak, ako odvolací
súd uviedol vyššie, šlo zo strany žalobcu o uvedenie v poradí prvotných údajov, ktoré musia byť

v každej zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené tak, ako to vyplýva z § 9 zák. č. 129/2010 Z.z.
v nadväznosti na ustanovenia Občianskeho a Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere tak podľa
názoru odvolacieho súdu vznikla na základe konsenzu zmluvných strán, keďže žalobca návrh Zmluvy
obsiahnutý v zmluvnom formulári podpísanom žalovaným dňa 03.07.2013 a žalobcom dňa 09.08.2013
neodmietol a ho akceptoval. V konaní žalovaný nepreukázal, že by bol Zmluvu do 5 pracovných dní

písomne alebo telefonicky odmietol.

35. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že spôsob uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zodpovedá postupu stanovenom v § 43c ods.1 OZ, pretože žalovaný prijal návrh žalobcu o podstatných
náležitostiach zmluvy o úvere, čo prejavil odsúhlasením úverových podmienok telefonicky a následne

čerpaním úveru a najmä tým, že zo strany žalovaného dochádzalo k mesačným úhradám žalobcom
poskytnutej sumy. V prípade, že by žalovaný nesúhlasil s podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere,
nebol by zmluvu o úvere podpísal a úver v sume 1.000,- Eur by tak nebol vyčerpal.

36. V tejto súvislosti je relevantné aj ust. § 273 ods.1 zák.č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa

ktorého je možné časť obsahu zmluvy určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú
stranám uzavierajúcim zmluvy známe alebo ak sú tieto k návrhu priložené. Žalovaný už pri vypĺňaní
návrhu Zmluvy o úvere potvrdil, že bol oboznámený so všetkými obchodnými podmienkami uvedenými
v Zmluve o úvere, ako aj so sadzobníkom poplatkov, s výškou RPMN a s úrokovými sadzbami a že bol
informovaný aj o poistení.

37. Odvolací súd nesúhlasí ani s tým právnym názorom súdu vysloveným v bode 9.4 odôvodnenia
jeho rozhodnutia, že v konaní nebolo preukázané doručenie doplneného nového návrhu žalobcu
žalovanému, pretože ak by nebol žalovaný obdržal návrh zmluvy, nebol by získal od žalobcu ani úvervo výške 1.000,- Eur a nebol by ani na tento úver splácal mesačné splátky, pretože by nebol vedel, v
akej výške ich má len na základe vyplnenia prvej a druhej časti jeho žiadosti, označenej v konečnom
dôsledku ako Zmluva o úvere vôbec platiť.

38. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške
1.000,- Eur bez právneho dôvodu preto nezodpovedá listinným dôkazom, ktoré žalobca v konaní
predložil a ktorými súd nesporne vykonal dokazovanie. Ak súdu prvej inštancie stačila listina predložená
žalobcom označená ako „Aktuálny stav úveru“ na to, aby mohol vypočítať rozdiel, ktorý vznikol

medzi sumou 1.000,- Eur poskytnutou žalobcom žalovanému a sumou, ktorú v splátkach žalovaný
žalobcovi vrátil, potom nie je odvolaciemu súdu dostatočne zrejmé, prečo tento istý listinný dôkaz nie je
relevantným dôkazom aj na to, že ním žalobca dostatočne preukázal jednotlivé splátky od žalovaného
v dátumoch splatnosti a vo výške určenej žalobcom. Výška splátok a ich splatnosť pritom vyplýva a
korešponduje s výškou splátok uvedených žalobcom v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Táto listina je
interným dokladom žalobcu o výške splátok a dátume splácania, ktorý by sám o sebe bez toho, že by

tieto isté údaje neboli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemal žiaden význam. Z tohto dôvodu
nie je ani žiaduce vyžadovať od žalobcu, aby aktuálny stav úveru dával podpisovať žalovanému. Musel
by tak robiť každý mesiac v prípade, že by žalovaný riadne splácal splátky, pretože by to malo každý
mesiac vplyv na to, či sa suma požičaná žalovanému znižuje alebo nie.

39. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a
následne vec nesprávne právne posúdil, keď pri posudzovaní nároku vychádzal z toho, že k platnému
uzatvoreniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. Ak bol toho názoru,
že medzi žalobcom a žalovaným zmluva o úvere platne nevznikla a je vec potrebné posúdiť podľa
ustanovení o bezdôvodnom obohatení, mal žalobcu postupom podľa § 129 CSP vyzvať na vyjadrenie sa

nielen k otázke uzatvorenia zmluvy o úvere, ale aj k otázke vzniku príp. bezdôvodného obohatenia, ktoré
viedlo súd k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu, inak takýmto nesprávnym postupom odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom.

40. Odvolací súd sa nestotožnil ani s alternatívnou možnosťou právneho posúdenia veci súdom prvej

inštancie, ktorú pripustil s rovnakým výsledkom, a teda že ak by aj bola zmluva o úvere platná, bol by
úver bez úrokov a bez poplatkov podľa § 11 ods.1 písm. b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku
dňu 09.08.2013, keďže je v nej nesprávne uvedená výška RPMN a splátky úveru nie sú rozčlenené tak,
ako to veriteľovi ukladá § 9 ods.2 písm. j/ a k/ cit. zák., čo by malo za následok, že by mal žalobca nárok
len na vrátenie nesplatenej časti istiny úveru, t. j. rovnakej sumy 388,72 Eur. Takýto alternatívny názor

súdu bez bližšieho odôvodnenia a bez toho, že by bolo z rozhodnutia zrejmé vykonanie dokazovania
na takéto úvahy súdu nemá oporu v riadne zistenom skutkovom stave, preto naň nemohol odvolací
súd prihliadnuť, a to aj z toho dôvodu, že nielen splátky úveru, začiatok splácania a jeho koniec, ale
aj výška úveru a nákladov s ním spojených vrátane RPMN a priemernej RPMN je v úverovej zmluve
uvedený jednoznačne.

41. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
presné vyčíslenie RPMN, ako aj priemernej RPMN tak, ako to ukladá dodávateľovi služby zákon č.
129/2010 Z. z. v § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, písm. d) a § 19 pričom údaj o RPMN nepredstavuje iba údaj o
úrokochzúveru,aleajúdajocelkovýchnákladochúverutak,abysaspotrebiteľvedelamoholrozhodnúť

pre konkrétny úver a porovnať ponuky viacerých poskytovateľov úveru. Náklady na úver predstavujú
náklady, ktoré musí dlžník zaplatiť za požičané peniaze a okrem výšky úrokovej sadzby v percentách
obsahujú aj poplatky, ktoré sú spojené s úverom, a to či už jednorázové, ktoré sa platia pri uzatváraní
zmluvy - napr. poplatok za poskytnutie úveru, za sprostredkovanie a podobne alebo pravidelné, ktoré
sa platia spolu so splátkou úveru - poplatok za poistenie, poplatok za úverový účet a pod.. Odvolací súd

má za to, že žalovaný uviedol v úverových zmluvách údaj o RPMN správne.

42. Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na účely výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého

spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o
spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpaniaa ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

43. Prepočet výšky RPMN súdom prvej inštancie podľa kalkulačky, aj keď je verejne dostupná, nie
je natoľko relevantným údajom, aby mohol z neho súd bez ďalšieho vychádzať, a to o to skôr, že
údaj o RPMN, ktorý sa musí vypočítať veriteľom pri poskytovaní úveru spotrebiteľovi podľa presného
vzorca, do ktorého veriteľ uvádza rôzne vstupné údaje podľa aktuálnych informácií, ktoré nemôže

mať súd k dispozícii v celom rozsahu, nie je údajom relevantným. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu
nevyplýva, z akých vstupných údajov výšku RPMN vypočítal, preto je ním uvádzaný údaj o RPMN
nepreskúmateľný. Z tohto dôvodu preto ani súdom prvej inštancie uvádzaná nesprávna výška RPMN
nemá žiadnu relevanciu.

44. Ani údaj o začiatku a konci splácania úveru, ako ani počet splátok a ich výška, ktoré všetky

údaje zmluva o úvere obsahuje nemôže mať za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a
to aj s prihliadnutím na závery Najvyššieho súdu SR v jeho rozhodnutí č. k. 3 Cdo 146/2017 zo dňa
22.021.2018, ktorý v bode 29 odôvodnenia uviedol...“ Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov
vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych
záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať

tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká
je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č.
129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo
vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne

ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.“

45. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným spĺňa všetky v § 497 a
nasl. Obch. zák., v § 52 a nasl. OZ, ako aj v § 9 ods. 2, § 11 ods. 4 a § 19 zák. č. 129/2010 Z.z.
stanovené náležitosti, preto je platným právnym úkonom. Neplatnými môžu byť len tie jej ustanovenia,

ktoré by spĺňali podmienky nekalosti a neprijateľnosti a ktoré by boli dohodnuté v neprospech žalobcu
ako spotrebiteľa.

46. Z vyššie uvedených dôvodov dospel preto odvolací súd k záveru, že v prejednávanej veci nešlo zo
strany žalobcu potom, ako po vyplnení návrhu Zmluvy žalovaným v jej prvej a druhej časti, sám v nej

vyplnil aj časť 3 Zmluvy o žiadnu zmenu návrhu, ale len o uvedenie údajov, bez ktorých by ani ku vzniku
zmluvy nemohlo dôjsť, pretože až doplnením zvyšnej časti Zmluvy žalobcom ohľadom podstatných
náležitostí nevyhnutných pre jej vznik ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 09.08.2013 došlo k jej
vzniku. Nie je preto možné uvažovať o tom, že by prvotné údaje zahrnuté do Zmluvy žalobcom mali
byť zároveň aj zmenou zmluvy a už vôbec nie zmenou návrhu zmluvy, pretože tou by mohlo byť len

také podanie žalovaného, ktorým by svoj návrh (žalobca žiaden návrh na uzavretie zmluvy nedával)
vyhotovený dňa 03.07.2013 bol po vyplnení Zmluvy žalobcom namietal a keď by navrhol sám úpravu
žalobcom stanovených podmienok, čo neurobil.

47. Dôležité však je to, že žalovaný mohol po doručení takto upravenej zmluvy o úvere vo vzťahu k

žalobcovi v lehote 5 dní žalobcom vyplnenú Zmluvu odmietnuť, k čomu evidentne nedošlo, pretože
žalovaný dôkazy na telefonické a ani písomné odmietnutie návrhu v konaní nepredložil.

48. Ak žalovaný prevzal od žalobcu sumu 1.000,- Eur na základe platnej a účinnej Zmluvy o úvere
podpísanej žalobcom dňa 09.08.2013, nemohlo dôjsť na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Z

tohto dôvodu musí súd posúdiť nárok uplatnený žalobcom ako nárok vzniknutý na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorý nebol v celom rozsahu žalobcovi vrátený, a to ani v časti istiny a ani v časti
zmluvných úrokov, na platení ktorých sa so žalobcom dohodol.

49. Zo strany súdu tak ide nielen o nesprávne a neúplne zistený skutkový stav, a to napriek jeho

alternatívnemu posudzovaniu žalobcom uplatneného nároku, so závermi ktorého sa odvolací súd
rovnako nestotožnil, ale najmä o nesprávne právne posúdenie, a to nielen ohľadom neexistencie Zmluvy
pre nedostatok písomnej formy, ale aj ohľadom nesprávneho posúdenie dôsledkov, ktoré mali nastaťvo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN a nešpecifikácie
zloženia splátok s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. žalobcom.

50. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

51. Súd prvej inštancie bude vychádzať v ďalšom konaní z právneho názoru vysloveného odvolacím
súdom o tom, že k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným došlo

platne, o čom svedčí aj prevzatie úveru vo výške 1.000,- Eur žalovaným a jeho čiastočné splácanie.
Žalovaným nesplatenú časť úveru nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré by bolo
malo žalovanému vzniknúť, pretože žalobca žalovanému neposkytol sumu 1.000,- Eur na základe
vlastného rozhodnutia, ale na základe žalovaným akceptovanej žiadosti o poskytnutie tejto sumy, na
ktorú uzavreli strany platnú zmluvu. Z tohto dôvodu ide zo strany žalovaného výlučne o porušenie
povinnosti splatiť sumu dohodnutú v zmluve o spotrebiteľskom úvere v mesačných splátkach riadne a

včas, v dôsledku čoho musí súd prvej inštancie posúdiť nárok na zaplatenie žalobcom uplatnenej sumy
ako nárok na splatenie zvyšnej časti úveru.

52. Pokiaľ nezistí, že by bol úver poskytnutý žalobcom bezúročný z iných dôvodov, než uvádzal v
alternatívnom posúdení nároku, rozhodne aj o nárokoch žalobcu na zaplatenie dohodnutého úroku z

úveruvovýške25,5%ročnezosumyúverutak,akohovžalobežalobcavyčíslilzvlášťkudňuodstúpenia
žalobcu od zmluvy o úvere z dôvodu nesplácania úveru žalovaným a od dátumu odstúpenia žalobcu od
zmluvy o úvere až do zaplatenia celej, doteraz nezaplatenej sumy úveru. Rozhodne aj o nároku žalobcu
na úhradu úroku z omeškania z dlžnej sumy, na zaplatenie ktorého žalobcovi vzniká právo popri úroku
z úveru.

53. O náhrade trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd
prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

54. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).