Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/229/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112227787
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3112227787.7

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcov: 1/ F., 2/ C., zastúpený advokátom
N., 3/ I. proti žalovaným: 1/ A., 2/ Y., o zaplatenie 180.000 eur s príslušenstvom (pôvodne o zaplatenie
70.000 eur s príslušenstvom) a iné, o späťvzatí žaloby žalobcom 3/, o odvolaní žalobcov 2/ a 3/ proti
rozsudkuOkresnéhosúduTrenčín,č.k.14C/420/2012-664zodňa18.januára2016aoodvolanížalobcu

3/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č.k. 14C/420/2012-670 zo dňa 15. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcom 3/, z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k.
14C/420/2012-664 zo dňa 18.01.2016 vo vzťahu k žalobcovi 3/, z r u š u j e uznesenie Okresného súdu
Trenčín, č.k. 14C/420/2012-670 zo dňa 15.02.2016 a konanie vo vzťahu k žalobcovi 3/ z a s t a v u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania voči žalobcovi 3/ n e p r i z n á v a .

Rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 14C/420/2012-664 zo dňa 18.01.2016 vo výroku,
ktorým bola žaloba zamietnutá, a vo výroku o trovách konania (výroky II., III.) vo vzťahu k
žalobcovi 2/ z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom, č.k. 14C/420/2012-664 zo dňa 18.01.2016 zastavil konanie o žalobe
žalobcu 2/ v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5.000 eur (výrok I.), žalobu zamietol
(výrok II.) a žalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania (výrok III.). Rozhodnutie zdôvodnil tým,
že žalobcovia sa domáhali určenia, že žalovaní 1/ a 2/ porušili zákon o
ochrane nefajčiarov. Ďalej žiadali, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vykonať opatrenia, ktorými
zamedzí akýkoľvek kontakt žalobcov s priestormi, ktoré sú alebo môžu byť kontaminované splodinami

z tabakových výrobkov a tiež sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobcom 1/, 2/
každému po 20.000 eur a žalobcovi 3/ sumu 140.000 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od
podania žaloby do zaplatenia. Počas konania žalobca 2/ vzal žalobu späť v časti o
zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5.000 eur. Súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že
z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia 1/ až 3/ pri nástupe do výkonu trestu mali možnosť
písomne vyhlásiť, či sú fajčiarmi alebo nefajčiarmi a žalovaný 1/ ich písomné vyhlásenia rešpektoval,

vytváral nefajčiarske a fajčiarske cely, ako mu ukladal § 18 ods. 9 zákona č. 475/2005 Z. z. a § 8 ods. 1
písm. a), b) zákona č. 377/2004 Z. z. a zaraďoval odsúdených na cely fajčiarske alebo nefajčiarske podľa
týchto ich vyhlásení. Z predloženého množstva záznamov o disciplinárnom previnení, predložených
žalovaným 1/, je nepochybné, že status fajčiar/nefajčiar je odsúdenými hromadne zneužívaný v snahe
účelovým vyhlásením zmeniť celu a spolubývajúcich. Jediný zo žalobcov, ktorého možno spoľahlivo
označiť za nefajčiara, je žalobca 3/ (nefajčil nikdy a vždy bol umiestnený na nefajčiarskej cele).

U žalobcov 1/ a 2/ sa to, že sú nefajčiari, konštatovať nedá, pretože opakovane sa vyhlasovali raz za
fajčiarov, inokedy za nefajčiarov. Ich status nefajčiara a miera závislosti na nikotíne nebola v presnomrozsahu preukázaná, a keďže v minulosti fajčili, nie je ani možné zisťovať štítkovaním vplyv fajčenia na
ich zdravie. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný 1/ sa snaží situáciu
vyriešiť v rámci kapacitných možností, a pokiaľ sa preukáže, že fajčiari zneužívajú postavenie nefajčiara,

sú potrestaní zhabaním tabaku a tabakových výrobkov a tiež disciplinárnym trestom a sú premiestnení
na fajčiarsku celu. V danom prípade preto z hľadiska uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy nemôže byť považovaný za subjekt zásahu do osobnostných práv žalobcov ani žalovaný 1/, ani
žalovaný 2/.

2. Proti uvedenému rozsudku podali včas odvolanie žalobca 2/ a žalobca 3/. Keďže ide o samostatné
procesné spoločenstvo žalobcov podľa § 76 Civilného sporového poriadku (každý z nich samostatne,
aj keď spoločnou žalobou, uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v ním vyčíslenej sume a ďalšie
nároky; nejde o také spoločné práva a povinnosti žalobcov, že by sa rozsudok musel rovnako vzťahovať
na každého z nich), pričom žalobca 1/ odvolanie nepodal, vo vzťahu k žalobcovi 1/ rozsudok nadobudol
právoplatnosť a odvolací súd rozsudok vo vzťahu k žalobcovi 1/ nepreskúmaval.

3. Žalobca2/prostredníctvomsvojhozástupcuvodvolaníprotirozsudkuuviedol,žerozsudokprevzalpri
nahliadnutí do spisu dňa 28.04.2016. Na pojednávanie dňa 18.01.2016, na ktorom sa rozhodlo vo veci v
prvom stupni, žalobca 2/, ani riadne ustanovený zástupca žalobcu 2/ (advokát), neboli predvolaní. Súd
zasielal upovedomenie o termíne pojednávania prostredníctvom žalobcu 3/, ktorý v tom čase už žalobcu

2/ nezastupoval, ako je zrejmé z odvolania plnomocenstva, ktoré je obsahom spisu. Týmto postupom
súdu prvej inštancie bola žalobcovi 2/ odňatá možnosť konať pred súdom. Preto navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobca 3/ v odvolaní proti rozsudku okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal

navrhované dôkazy, neumožnil žalobcom, aby si riadne uplatňovali svoje procesné práva.

5. Po vyhlásení rozsudku bol súdu prvej inštancie doručený návrh žalobcu 3/ na prerušenie
konania a predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie,
či ustanovenie § 18 ods. 9 zákona č. 475/2005 Z. z. je, alebo nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej

republiky. Súd prvej inštancie o tomto návrhu rozhodol uznesením, č.k. 14C/420/2012-670 zo
dňa 15.02.2016, v ktorom návrh na prerušenie konania zamietol.

6. Proti uzneseniu, č.k. 14C/420/2012-670 zo dňa 15.02.2016 podal žalobca 3/ včas odvolanie.

7. Dňa 20.07.2016 doručil žalobca 3/ súdu prvej inštancie podanie označené ako späťvzatie návrhu, v
ktorom uviedol, že upúšťa od riešenia problematiky sporovej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. 4C/420/2012 a berie predmetný návrh v celom rozsahu späť.

8. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu 2/ nevyjadrili.

9. Žalovaný 2/ k späťvzatiu žaloby žalobcom 3/ uviedol, že so späťvzatím súhlasí.

10. V priebehu konania, po vyhlásení napadnutých rozhodnutí súdu prvej inštancie a po podaní
odvolaní žalovanými 2/ a 3/ došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem

iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach
(§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací
súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť podaných odvolaní podľa ustanovení O.s.p., avšak procesne

postupoval podľa ustanovení CSP.

11. Podľa § 370 ods. 1, ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale
skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení
späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak

späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

12. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom 3/ v celom rozsahu odvolací súd najprv rozhodol o tomto
späťvzatí. Keďže žalovaný 1/ nevyjadril nesúhlas a žalovaný 2/ výslovne vyjadril súhlas so späťvzatímžaloby, odvolací súd v zmysle ustanovenia § 370 ods. 1 CSP späťvzatie pripustil a v zmysle § 370 ods.
2 CSP súčasne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi 3/ a konanie zastavil.

13. Dôsledkom späťvzatia žaloby v celom rozsahu bolo zastavenie konania, preto bolo potrebné zrušiť
nielen rozsudok vo veci samej, ale aj uznesenie, č.k. 14C/420/2012-670 zo dňa 15.02.2016,
ktorýmsúdprvejinštancierozhodovalonávrhužalobcu3/naprerušeniekonaniaaprotiktorémužalobca
3/ pôvodne (pred späťvzatím žaloby) podal odvolanie.

14. Pokiaľ ide o rozsudok vo vzťahu k žalobcovi 2/, Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal
vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo vzťahu k žalobcovi 2/ podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
391 ods. 1 CSP).

15. Odvolanie žalobcu 2/ bolo síce formulované ako odvolanie proti celému rozsudku, žalobca 2/ však
v tomto odvolaní neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by považoval za nesprávny
výrok I. rozsudku, ktorým bolo konanie o jeho žalobe v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy
v sume 5.000 eur z dôvodu späťvzatia zastavené (pričom žalobca 2/ vzal žalobu v tejto časti
späť ešte predtým, ako udelil splnomocnenie advokátovi - č.l. 156 a 520 súdneho spisu), preto odvolací

súd podľa obsahu považoval odvolanie žalobcu 2/ za odvolanie len proti výrokom II. a III.
napadnutého rozsudku (proti zamietnutiu žaloby po čiastočnom späťvzatí a proti výroku o trovách).

16. Odvolanie žalobcu 2/ bolo založené na tom, že súd prvej inštancie nekonal so
žalobcom 2/, ani s advokátom, ktorého žalobca 2/ splnomocnil na svoje zastupovanie, ale konal

len so žalobcom 3/ ako splnomocneným zástupcom žalobcu 2/. Pokiaľ žalobca 2/ v odvolaní uviedol, že
obsahom spisu je odvolanie plnomocenstva daného žalobcovi 3/, odvolací súd po preskúmaní súdneho
spisu zistil, že odvolanie plnomocenstva v súdnom spise nie je. Napriek tomu však odvolací súd dospel z
dôvodov uvedených nižšie k záveru, že súd prvej inštancie mal po doložení splnomocnenia pre advokáta
ďalej konať s advokátom a nie so splnomocneným zástupcom žalobcu 2/, ktorý nie je advokát.

17. Na č.l. 15 je v súdnom spise založené splnomocnenie z 10.10.2012, podpísané žalobcom 2/ ako
splnomocniteľom a žalobcom 3/ ako splnomocnencom, v ktorom žalobca 2/ splnomocňuje žalobcu 3/ na
všetky úkony spojené s návrhom zo dňa 09.10.2012 vo veci porušenia § 18 ods. 9 zákona č. 475/2005
Z. z. a nemajetkovej ujmy, a to na všetky úkony v zmysle O.s.p. Na č.l. 570 je v súdnom spise založené

splnomocnenie z 27.07.2015, podpísané žalobcom 2/, v ktorom žalobca 2/ splnomocňuje advokáta N..
D.X.nazastupovanievkonanípredsúdomvprávnejveciozaplatenie70.000eurainé,vedenej na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 14C/420/2012. Toto splnomocnenie predložil súdu prvej inštancie
splnomocnený advokát počas nahliadnutia do spisu dňa 04.08.2015. Aj keď na splnomocnení nie je
výslovne uvedené prijatie splnomocnenia splnomocnencom, už samotná skutočnosť, že

splnomocnenie predložil súdu tento splnomocnenec (a vo veci aj ďalej konal ako zástupca žalobcu 2/),
predstavuje konkludentné prijatie splnomocnenia. Žalobca 2/ teda najprv udelil splnomocnenie na svoje
zastupovanie v tomto konaní podľa § 24 O.s.p. zvolenému zástupcovi, ktorý nie je advokát a následne
(bez odvolania predchádzajúceho splnomocnenia) udelil nové splnomocnenie na svoje zastupovanie v
tej istej veci podľa § 25 O.s.p. advokátovi.

18. Podľa § 24 druhá veta O.s.p. v tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného
zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25 (t. j. zastúpenie advokátom). Aj
keď to z textu uvedeného ustanovenia výslovne nevyplýva, podľa názoru odvolacieho súdu treba
časť vety za bodkočiarkou vykladať tak, že možnosť mať len jedného zvoleného zástupcu neplatí

vtedy, ak obaja (všetci) zvolení zástupcovia sú advokáti. K takémuto záveru je možné dospieť
jednak systematickým výkladom v spojení s ustanovením § 25 ods. 1 druhá veta, podľa ktorého
plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (akceptovanie plnomocenstva udeleného
inej osobe popri plnomocenstve udelenom advokátovi by znamenalo obmedzenie advokáta úkonmi
vykonanými splnomocneným zástupcom - neadvokátom), ako aj logickým a teleologickým výkladom -

zastúpenie účastníka konania advokátom ako osobou, ktorá má právnické vzdelanie a príslušnú skúšku
spôsobilosti (advokátsku skúšku), predstavuje osobitný typ zastúpenia účastníka konania na vyššej
odbornej úrovni než pri zastúpení inou fyzickou osobou. Takisto ustanovenie § 48a O.s.p. predpokladá
len zastúpenie účastníka konania viacerými advokátmi, nie však súčasné zastúpenie advokátom a inoufyzickou osobou. Teda, ak si účastník konania v priebehu konania zvolí za svojho zástupcu advokáta
(hoci bol predtým zastúpený inou fyzickou osobou), je potrebné vychádzať z toho, že chce byť zastúpený
na vyššej odbornej úrovni. Preto súd nemôže nebrať do úvahy splnomocnenie dané advokátovi a ďalej

konať výlučne so skôr zvoleným zástupcom - neadvokátom, aj keď splnomocnenie dané
neadvokátovi formálne nezaniklo, keďže nebolo vypovedané, ani odvolané (nejde o jediný prípad, keď
sa nevyžaduje formálny zánik predchádzajúceho splnomocnenia a koná sa s novým splnomocnencom
- porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.08.2012, sp. zn. 6Cdo/186/2012). V
prospech tohto výkladu napokon svedčí aj zásada, že v prípade pochybností o posúdení úkonov

účastníkovkonaniajevprocesnomprávevždypotrebnéprikloniťsaktakému(skutkovémuajprávnemu)
posúdeniu, ktoré je v prospech konajúceho účastníka konania.

19. Preto mal súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu od momentu, keď bolo súdu
predložené splnomocnenie udelené advokátovi, konať s týmto advokátom ako so
zástupcom žalobcu 2/. Ak tak súd neurobil a predvolanie na pojednávanie na deň 18.01.2016 (spolu s

uznesením, č.k. 14C/420/2012-600) zaslal výlučne žalobcovi 3/ ako zástupcovi žalobcu 2/, znemožnil
žalobcovi 2/ riadne uskutočňovať jeho právo zúčastniť sa na pojednávaní, čím došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Keďže tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní
pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie (jeho meritórnu časť) vo vzťahu k
žalobcovi 2/ zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude konať ako so zástupcom žalobcu 2/ so zvoleným
advokátom, predvolanie na nové pojednávanie doručí podľa § 110 ods. 1 CSP tomuto advokátovi
(prípadne ak bude mať za to, že je potrebné, aby žalobca 2/ bol na pojednávaní osobne
prítomný, doručí predvolanie aj žalobcovi 2/) a následne vo veci opätovne rozhodne.

21. Vzhľadom k tomu, že výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie je súvisiacim výrokom (§
379 písm. a) CSP), odvolací súd súčasne so zrušením výroku vo veci samej (výroku II.) zrušil aj výrok
o trovách (výrok III.) vo vzťahu k žalobcovi 2/. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie
znova rozhodne o trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods.

3 CSP) vo vzťahu k žalobcovi 2/.

22. Pokiaľ ide o trovy konania v zastavenej časti (t. j. vo vzťahu medzi žalobcom 3/, ktorý vzal žalobu
späť, a žalovanými 1/ a 2/), odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 256
ods. 1 CSP s prihliadnutím na princíp ochrany legitímnych očakávaní žalobcu 3/. Žalobca 3/

v späťvzatí žaloby neuviedol žiadne dôvody späťvzatia žaloby. Z toho vyplýva, že zavinenie zastavenia
konania je potrebné pripísať žalobcovi 3/, ktorý podal žalobu a následne ju vzal späť bez toho, aby
dôvodom späťvzatia bolo správanie žalovaného (zaplatenie uplatneného nároku). Preto by v zásade
vznikol žalovaným voči žalobcovi 3/ nárok na náhradu trov konania. V tomto prípade však súd prvej
inštancie v rozsudku, č.k. 14C/420/2012-664 rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ nepriznal

náhradu trov konania a žalovaní nepodali odvolanie proti tomuto výroku rozsudku. Aj keď dôsledkom
späťvzatia žaloby zo strany žalobcu 3/ je zrušenie rozsudku vo vzťahu k žalobcovi 3/, späťvzatie žaloby
by nemalo mať na žalobcu 3/ tvrdší procesný dopad než prehra v spore vo veci samej. Preto ak náhrada
trov konania (vo vzťahu k žalobcovi 3/) nebola žalovaným priznaná pri zamietnutí žaloby (bez ohľadu
na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku, ktoré odvolací súd nemohol preskúmavať, keďže výrok o

trovách nebol napadnutý odvolaním), podľa názoru odvolacieho súdu nemožno náhradu trov vo vzťahu
k žalobcovi 3/ priznať ani pri zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).