Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 28. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117222576
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4117222576.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr.
Martin Máčaj, proti povinnému: O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., L. XXX/X, o vymoženie 101 eur s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 7. augusta 2018,
č. k. 7Er/91/2017-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNitra(súdprvejinštancievzmysle§12zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,
ďalejlen„CSP“aakoexekučnýsúdvzmysle§45ods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch
a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“)
uznesením zo dňa zo dňa 07. 08. 2018, č. k. 7Er/91/2017-14, zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, § 243h ods. 1
Exekučného poriadku, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 31 ods. 3, 3, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52
ods. 1, 2, 3, 4 a § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“
alebo „OZ“).

3. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísanom
vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. dňa 15. 02. 2017 sa
oprávnený domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky s príslušenstvom, trov pôvodného konania
a trov exekúcie. K návrhu priložil kópiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28. 07. 2014, ktorej
súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, rozhodcovskej zmluvy zo dňa

28. 07. 2014, splnomocnenie a rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadenom pri
Asociácii pre arbitráž so sídlom v Bratislave, vedený pod sp. zn. SRSAspA 05231/16 zo dňa 28. 07.
2016, ktorý tvorí v danej veci exekučný titul. Dňa 20. 08. 2017 doručil súdny exekútor Okresnému súdu
Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe pripojeného exekučného titulu a
návrhu oprávneného.

4. Exekučný súd právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou, označenou ako zmluva o
úvere, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,podľa ktorého je bez právneho významu právna forma zmluvy. V danej veci je ďalej nepochybné,
že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri
uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho povolania, ani zamestnania či inej podnikateľskej

činnosti. Účel povinnému poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon povolania nemal exekučný
súd v konaní za preukázaný. Z uvedených dôvodov sa vo veci použije špeciálna právna úprava
obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Pokiaľ aj bod 20. VPPÚ obsahuje klauzulu v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, t. j. že na

všetky právne vzťahy založené zmluvou o úvere sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, táto
klauzula nepochybne obchádza ustanovenie § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka o nemožnosti
odchýliť sa v neprospech spotrebiteľa od výhodnejšej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom
zákonníku, a je preto zo zákona neplatná.

5. Exekučný súd zistil, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu,

pričom právomoc rozhodcovského súdu mala byť v danej veci založená rozhodcovskou zmluvou,
uzavretou dňa 28.07.2014. Podľa článku II predloženej rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy o úvere č. 404201483, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia
právztaktovyplnenejzmenky,vrátanesporovojejplatnosť,výkladalebozrušenie,budúriešené:a)pred

Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku
podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský
rozsudok preskúmava iný rozhodcova ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského

súdu,b)predpríslušnýmsúdomSR,akžalujúcazmluvnástranapodážalobunasúdepodľa príslušného
právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že
pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z tejto zmluvy, vrátene sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa

nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných
strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzavretia tejto
zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej

strane.

6. Takto koncipovaná rozhodcovská zmluva podľa exekučného súdu spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Napriek tomu, že táto bola v danom
prípade uzavretá na samostatnej listine a teda na prvý pohľad sa táto môže javiť ako individuálne

dojednaná, avšak nielenže nebola dojednaná individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej bdelosti
spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavrieť úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa
uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu mohla byť podstatne ovplyvnená. Vzhľadom na podstatu
úverového plnenia oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom,
ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným

orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu
určeného subjektu. Predmetná rozhodcovská zmluva v čl. II. bod 2 obsahuje neprijateľné dojednanie
z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo
zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský súd. Súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe,
že práve dodávateľ - oprávnený, je ten, ktorý si uplatňuje nároky z úverových zmlúv podaním žaloby

na Stálom rozhodcovskom súde, v dôsledku čoho fakticky odníma právo spotrebiteľovi - povinnému
domáhať sa svojich práv zaručených článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na všeobecnom
súde. Z rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, v akom rozsahu a akou osobou bol spotrebiteľ - povinný
poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. Obsah tejto rozhodcovskej
zmluvy nemal povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto zmluvy

v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okolnosť, že zmluvné strany mali možnosť odstúpiť odzmluvy a to v uvedenej lehote 10 dní od uzatvorenie zmluvy a v tejto lehote osobitnou formou „písomne“
doručiť odstúpenie druhej zmluvnej strane, spotrebiteľa pri vyjednávaní podstatne znevýhodňuje.

7. Súd prvej inštancie exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,
zriadenom pri Asociácii pre arbitráž so sídlom v Bratislave, vedený pod sp. zn. SRSAspA 05231/15 zo
dňa 28. 07. 2016, považoval za vydaný v rozpore so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej
zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv oprávneného ako dodávateľa, ktorý
si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo

zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje súd
za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny exekútor
žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
(neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania.

8. S poukazom na uvedené skutočnosti exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako celok zamietol. Záverom poznamenal, že po právoplatnosti uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora súd exekučné konanie zastaví podľa § 44 ods. 4 Exekučného
poriadku.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd
dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), ktoré vychádzalo z
posudzovania podľa právnej normy, ktorá na skutkový stav nedopadá alebo právnu normu určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Exekučný súd

v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/2995
Z. z. (Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd
v prejednávanej veci okrem ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. na zistený skutkový
stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Na správne
zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona

o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v
prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale mal za to,
že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval.

10. Pri udelení poverenia na výkon exekúcie súd z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť

o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie) skúmal exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu podľa § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavanie materiálnej
stránky spočíva v preskúmavaní hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu (dovolenosť,
možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd pri preskúmavaní exekučného titulu po materiálnej stránke

nemohol skúmať samotné rozhodcovské konanie, keďže samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera
súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v
rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie
nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať

k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s
dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu (nemôže vyplývať z
vady konania). Táto požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu vyplýva zo samotnej povahy
exekučného konania, kde konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného titulu sa oboznámiť
s priebehom rozhodcovského konania. Spomenutá požiadavka znamená, že v rámci exekučného

konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu
(rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú
povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho
posúdenia veci.

11. Ak súd aplikoval na skutkový stav veci ust. § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti
výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon
o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, hlavne právo na prejednanie veci pred
príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona orozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov (§ 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie trpí procesnou vadou,

ktorou je odôvodnenie rozhodnutia. V súvislosti s neúplným zistením skutkového stavu veci súdom prvej
inštancie mal za to, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový
stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská
zmluva, resp. rozhodcovská doložka.

12. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvárali rozhodcovskú doložku podľa § 3 zákona o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, čím zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 predmetnej zmluvy je následne
daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.

s., rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a. s., postupuje v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní ako aj v zmysle
svojho Rokovacieho poriadku. Vzhľadom k tomu bol exekučný titul vydaný oprávneným orgánom v
konanívedenomvzmysleužspomínanéhoosobitnéhoprávnehopredpisu.Vovecinámietkykonajúceho
súdu ohľadom znemožnenia voľby sporu pred štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r/

Občianskeho zákonníka poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto
úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, a teda exekučný súd vo veci
konal nad rámec zákonných ustanovení.

13. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie

súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo forme
zápisnice zo dňa 15. 02. 2017 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava v neprospech povinného o vymoženie pohľadávky

vo výške 101 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, Karloveské
rameno 8, sp. zn. SR 05231/16 zo dňa 28. 07. 2016, právoplatný dňa 27. 12. 2016 a vykonateľný dňa
01. 02. 2017. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 101
eur, úrok v sume 7,25 eura, poplatok vo výške 149,56 eura, úrok vo výške 23,22 % ročne zo sumy 101

eur od 09. 10. 2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 101 eur od 14. 07.
2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, poplatok za upomienku vo výške 10 eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 100,16 eura, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 70,- eur
splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k
poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia

dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len
jednej splátky riadne a včas.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom od 01. 04. 2017, ak
tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa

primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRSK“),
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľskéspory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, 1) vrátane sporov o určenie, či tu právo
alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len
spotrebiteľ.

Podľa § 73 ods. 1 ZoRSK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský
spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní
začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

Podľa § 73 ods. 3 ZoRSK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 73 ods. 4 ZoRSK, na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže
spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred

stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom v čase začatia exekúcie, súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý

bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok
vznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o
zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 3 EP v znení účinnom v čase začatia exekúcie, súd pred vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore
preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených

rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie
je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
17. Rozhodovanie exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia v prípadoch, keď je exekučným

titulom rozhodcovský rozsudok, sa s účinnosťou od 1. januára 2015 zmenilo, ak je rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, t. j. podľa platnej právnej úpravy v tzv. spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní (§ 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní).
Keďže uvedený zákon zvyšuje významným spôsobom požiadavky na rozhodcovský súd a konanie
pred ním, ustanovuje sa aj zvýšený prieskum prípustnosti exekúcie na podklade spotrebiteľského

rozhodcovskéhotitulu.Vtejtosúvislostijepotrebnéupozorniťajnaintertemporálneustanovenieknovele
(§ 243d ods. 1 EP), podľa ktorého nie je možné udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, ak nebude
návrh na vykonanie "starého" spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku (t. j. rozsudku vydaného
v spotrebiteľskom spore v konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní do 31.
decembra 2014) podaný do 3 mesiacov od účinnosti zákona.

18. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa
18.01.2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený

v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, čirozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

19. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a

pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva,
že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť
rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je
pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí
spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená
dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o

podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či
účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu,
či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide
o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

20. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že predmetné exekučné konanie začalo
dňa 15. 02. 2017, teda v deň, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom krutým a ktorým sa oprávnený domáha vykonania exekúcie voči
povinnému na sumu 101 eur s príslušenstvom. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 05231/16 zo dňa 28. 07.

2016, právoplatný dňa 27. 12. 2016 a vykonateľný dňa 01. 02. 2017.

21. Odvolací súd konštatuje, že správne bol povinný súdom prvej inštancie s ohľadom na všetky zistené
skutočnosti posúdený ako spotrebiteľ a veriteľ ako dodávateľ. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s
právnym názorom exekučného súdu, že Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným má charakter

spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere je typizovanou - adhéznou zmluvou s vopred pripraveným obsahom,
ktorý povinný ovplyvniť nemohol a musel pristúpiť na vopred stanovené podmienky oprávneného.
V dôsledku uvedeného je zrejmé, že v skutočnosti ide o spotrebiteľský vzťah vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je v zmysle platných a účinných právnych predpisov oprávnený rozhodnúť

len spotrebiteľský rozhodcovský súd alebo rozhodca zapísaný v zozname vedenom Ministerstvom
spravodlivosti SR.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu bol právny vzťah medzi oprávneným a povinným správne posúdený
ako vzťah spotrebiteľský, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych

predpisov o ochrane spotrebiteľa, t. z., že je nutné aplikovať spotrebiteľské právo.

23. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými

stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

24. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie vyhodnotil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, v zmysle
zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní následne skúmal, či exekučný titul
vydal orgán, ktorý bol na to oprávnený.

25. Odvolací súd na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že Stále

rozhodcovské súdy rozhodujú spory vzniknuté z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike. V
rozhodcovskom konaní sa rozhodujú všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov ohľadom ktorých
možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určení či tu právo alebo právny vzťah je alebonie je. Z rozhodcovského konania sú vylúčené spory týkajúce sa: vzniku, zmeny alebo o zániku
vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam; spory o osobnom stave; spory súvisiace
s núteným výkonom rozhodnutí; spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného

konania. V rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. nemožno rozhodovať ani spory medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou
zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

26. Spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a len
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v
spotrebiteľských sporoch. Spotrebiteľské spory možno rozhodovať iba pred stálym rozhodcovským
súdom, ktorého zriaďovateľ je držiteľom povolenia udeleného ministerstvom podľa zákona č. 335/2014
Z. z. Ministerstvo vedie na svojej internetovej stránke zverejňuje Zoznam stálych rozhodcovských

súdov, ktorých zriaďovateľ je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory a Zoznam rozhodcov
oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory.

27. Odvolací súd podriadiac predmetnú exekučnú vec pod právny režim zákona č. 335/2014 Z. z.
zisťoval, či sa Stály rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok tvoriaci v danej veci exekučný

titul, nachádza v zozname, vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Pri tomto zisťovaní odvolací súd
zistil, že menovaný stály rozhodcovský súd sa v tomto zozname nachádza. Vzhľadom k uvedenému
teda rozhodnutie vydal orgán (Stály rozhodcovský súd), ktorý mal právomoc vo veci rozhodnúť. Keďže
ide o spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníkmi, ktorými
súd dodávateľ a spotrebiteľ, je jednoznačne dané dikciou zákona, že spotrebiteľské spory môžu v

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní na základe exekučných titulov (rozhodcovských rozsudkov)
vydaných po 31. 03. 2015 rozhodovať len rozhodcovské súdy (resp. rozhodcovia) na to oprávnené a
vedené v príslušnom zozname.

28. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný

spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Vzhľadom k tejto
skutočnosti je jednoznačne zrejmé, že rozhodcovský rozsudok nemôže byť vykonateľným exekučným
titulom, pretože vykazuje nedostatok materiálnej vykonateľnosti.
29. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že je
primárne potrebné preskúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na

vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené
právnymi predpismi a či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom,
ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory a či rozhodcovské rozhodnutie

spĺňa náležitosti osobitného predpisu a či je vykonateľné v zmysle § 44 ods. 3 EP. V nadväznosti
na uvedené ďalej preskúmaval exekučný titul a rozhodcovskú doložku, ktorou bola právomoc
spotrebiteľského rozhodcovského súdu založená. Exekučný súd vykonaným dokazovaním síce zistil,
že predmetnú vec rozhodol rozhodcovský súd evidovaný v Zozname stálych rozhodcovských súdov
oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, hoci to výslovne neuviedol, avšak bez uvedeného

zistenia by zamietol žiadosť z tohto dôvodu, a správne dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva
nebola uzavretá platne, pretože nebola individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho nemohla byť, a teda
ani nebola založená právomoc Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských
arbitrážnych súdov. V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za
platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného).
Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy
vždy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a

to preukázateľne. Odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj v samotnej
rozhodcovskej zmluve, je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom vneprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu si povinný ako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku obsiahnutú v
rozhodcovskej zmluve osobitne nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť jej ustanovenia. Mal možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia
situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej

činnosti známe, že oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová,
tiež adhézna) zmluvy. Preto bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že
oprávnený rozhodcovskou zmluvou iba alternatívne dojednal konanie pred rozhodcovským súdom.
V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a obrátil
sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto veci exekučným titulom, pričom práve túto

možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk. Povinný nemal možnosť jej obsah
meniť, a tak nemal ani možnosť nepodpísať rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej rozhodcovské
konanie aj prebehlo. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že na takto dojednanú rozhodcovskú
zmluvu nemožno nazerať ako na individuálne dojednanú. Zároveň nie je zanedbateľnou tá skutočnosť,
že spotrebiteľ, ktorý má záujem získať peňažné prostriedky je vo finančnej tiesni a pri podpise

rozhodcovskej zmluvy sa môže odôvodnene domnievať, že ak rozhodcovskú zmluvu nepodpíše, úver
mu nebude poskytnutý. Odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi
predloženánapodpisprávevčasejehozníženejbdelosti,kedysipovinnýnemoholdostatočneuvedomiť
dôsledky svojho podpisu a prijatie podmienok rozhodcovskej zmluvy, kedy spotrebiteľ nie je schopný
posúdiť následky dojednaní, s ktorými vyjadruje súhlas pri podpise rozhodcovskej zmluvy. Ohľadom

možnosti alternatívne si vybrať medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, odvolací súd označuje túto
možnosť za zjavne teoretickú, bez možnosti praktického využitia spotrebiteľom.

31. V prejednávanej veci je nutné trvať na tom, že požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkovspotrebiteľskejzmluvyalebotiežnedostatokznačnejnerovnováhyvneprospechspotrebiteľa

niejespôsobilézaručiťuždojednanie,ktoréprávovýberuspôsoburiešeniasporuaajsubjektumajúceho
vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania), a
to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie (a rozhodnutie) sporu rozhodcom, tak i všeobecným
súdom. Možnosť iniciovania sporu spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom totiž treba považovať za
skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou

zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku - nakoľko táto práve predpokladá prvotné prejednanie a
tiež rozhodnutie sporu rozhodcom). Za neprijateľné teda treba považovať už riziko, že spotrebiteľovi
jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi
viacerými, v tu modelovanom prípade inak len troma do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu)

vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako stále platí, že túto
nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu
poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade,
ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať).

Uplatnením záverov zhora, použijúc metódy právnej argumentácie „a minori ad maius (od menšieho k
väčšiemu)“ potom bolo vylúčené dospieť k niečomu inému, než k tomu, že ak za neprijateľnú zmluvnú
podmienku musí byť považovaná rozhodcovská zmluva poskytujúca spotrebiteľovi len obmedzený
prístup k všeobecnému súdu (závislý na okolnostiach, ktoré sám nemusí byť schopný ovplyvniť), nútiaca
ho však pre prípad výberu rozhodcovského súdu dodávateľom sa podrobiť právomoci rozhodcu, tým

skôr by musela byť neprijateľnou (a preto i neplatnou) taká doložka, ktorá spotrebiteľovi ani žiaden výber
neposkytuje.

32. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností zhodne ako súd prvej inštancie prijal
záver,žepredmetnýexekučnýtituljevrozporesozákonom,keďžecelýpostupodrozhodcovskejzmluvy

až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom
zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv
oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými
mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné zamietnuť žiadosťsúdneho exekútora už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o tejto žiadosti na vykonanie exekúcie,
pretože súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc

rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.
33. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho súd následne správne právne
vec posúdil keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S

poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

34. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 tak, že v tomto štádiu konania procesne úspešnému povinnému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas

aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).