Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Branislav Klukoš
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 2Cpr/10/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5918201052
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Klukoš
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2018:5918201052.3
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v spore žalobcu: K. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. G. XXX, právne
zast.: JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou, so sídlom Radlinského 47, Dolný Kubín, proti žalovanému:
Agrodružstvo OPZ, so sídlom Oravská Poruba 81, IČO: 31 616 852, právne zast.: Mgr. Romanom
Kobellom, advokátom, so sídlom Aleja Slobody 1899, Dolný Kubín, o určenie, že úraz je pracovným
úrazom, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie zastavuje.
Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05. 06. 2018 sa žalobca prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne domáhal, aby súd určil, že úraz, ktorý utrpel žalobca dňa 04. 03. 2017 počas výkonu práce
na pracovisku žalovaného v prevádzke Oravská Poruba 81 je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá
žalovaný a náhrady trov tohto konania.
2. Žalobca žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11. 05.
2015 vznikol medzi ním ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom pracovný pomer na
dobu neurčitú. Žalobca vykonával pre žalovaného v pracovnom pomere dohodnutý druh práce. Dňa
04. 03. 2017 žalobca vykonával prácu v priestoroch družstva v Oravskej Porube, pričom v kravíne
počas tejto pracovnej zmeny utrpel pri plnení pracovných povinností úraz hlavy. K úrazu došlo približne
okolo 14.30 hod. tak, že žalobca v kravíne zabezpečoval pôrod teľnej kravy, túto kravu oddelil od
ostatných, a to do samostatného úseku, ktorý je od ostatných oddelený železnými zábranami zavretými
na retiazku. Pôrod bol ťažký, žalobca vytiahol teľa a ako odväzoval povrázky, druhá krava sa splašila
a spolu s ďalšími kravami za tou zábranou vyvalili zábranu, (sotili do zábrany) železná zábrana sa
otvorila smerom k zohnutému žalobcovi, ktorý sa nestačil uhnúť a brána ho buchla najskôr do boku hlavy
a potom, keď sa zotrvačnosťou vracala brána späť, tak udrela žalobcu znovu do zátylku. Žalobca sa
po tomto úraze pozbieral, pociťoval len bolesti hlavy, nemal vonkajšie krvácanie. Po príchode domov
žalobca už pociťoval čoraz intenzívnejšie bolesti hlavy, pričom v nasledujúci deň nebol schopný ísť do
práce, hoci mal nastúpiť do zmeny. Lekársku pomoc vyhľadal žalobca až dňa 06. 03. 2017, nakoľko
si myslel, že to nie je nič vážne. Ani pri prvých vyšetreniach mu však nevedeli určiť presnú diagnózu,
až neskôr po opakovaných vyšetreniach a následne po prekonaní epileptického záchvatu dňa 21.
03. 2017 vyšetrenie potvrdilo poranenie mozgu a lebky a pretrvávajúce poúrazové zmeny na mozgu.
Zamestnávateľovi pracovný úraz žalobcu oznámila najprv manželka žalobcu, a to dňa 06. 03. 2017, keď
bola zamestnávateľovi zaniesť vystavený doklad o práceneschopnosti žalobcu a aj neskôr na oslave
sviatku MDŽ. Žalovaný však tieto informácie ignoroval s odôvodnením, že žalobca úraz v deň, kedy
mal vzniknúť, neohlásil žalovanému. Žalobca neskôr žalovanému aj písomne oznámil, že utrpel úraz
hlavy pri plnení pracovných úloh, a to listom zo dňa 06. 04. 2017, na ktorý mu žalovaný odpovedal
dňa 25. 04. 2017 tak, že úraz ako pracovný nemôžu uznať a navrhli okolnosť úrazu prešetriť polícii.Žalobca zabezpečil aj znalecký posudok z odboru neurológie, z ktorého vyplynulo, že zranenie, ktoré
utrpel žalobca sa odohralo tak, ako to uviedol žalobca v podanej žalobe.
3. Dňa 31. 10. 2018 bol vytýčený termín pojednávania, v ktorom boli vypočuté sporové strany a boli
navrhnuté dôkazy.
4. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 03. 12. 2018, pričom v priebehu pojednávania po vykonaní
dokazovania žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zobral žalobu v celom rozsahu späť.
5. Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí.
6. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.
9. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorý po otvorení pojednávania prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne zobral žalobu v celom rozsahu späť, pričom so späťvzatím žaloby súhlasil aj žalovaný, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie zastavil, nakoľko žalovaný
so späťvzatím žaloby vyjadril súhlas.
10. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal v
zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom žalobca tým, že zobral žalobu v celom
rozsahu späť, zavinil zastavenie konania, a preto právo na náhradu trov konania prislúcha žalovanému.
Nakoľko si však žalovaný trovy konania voči žalobcovi neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresný súd Ružomberok)
písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 a 2
CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu, a v prípade, ak
sa jedná o podanie urobené v prebiehajúcom konaní tak aj spisovej značky tohto konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.