Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2CoE/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314209132
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4314209132.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený:
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, v ktorej mene koná konateľ
a advokát JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému: L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., C. XXXX/X, o

vymoženie sumy 256 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Levice č. k. 9Er/471/2014-18 zo dňa 2. júna 2014, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil

s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútorochaexekučnejčinnostiaozmeneadoplneníďalšíchzákonov(ďalejlen„Exekučnýporiadok“),
§ 35, § 45 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rozhodcovskom konaní"), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods.
1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len "Občiansky zákonník"), § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2 zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a jej prílohou a rozhodnutiami
Európskehosúdnehodvora.Vodôvodneníuviedol,žesúdnyexekútordňa23.04.2014doručilsúduprvej
inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul označil rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so
sídlom v Bratislave sp. zn. SR 00167/12 zo dňa 24.04.2012. Súd prvej inštancie z úradnej povinnosti

skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul sú v súlade so zákonom a zistil, že uvedené podania nie sú v súlade so zákonom. Mal preukázané,
že oprávnený s povinným uzavreli dňa 15.03.2010 zmluvu o úvere č. 403700247, ktorej súčasťou
boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Súd prvej inštancie mal za to, že uvedená zmluva
o úvere je podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Zistil, že bod 15
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahoval znenie rozhodcovskej doložky. Podľa názoru

súdu prvej inštancie je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor oprel o to, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciusilu,aleajúroveňinformovanosti, atátosituáciahovediekpristúpeniunapodmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.
Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy

ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Povaha zmluvy je teda
adhézna, tzn. spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložkybol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Rozhodcovská doložka
je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej

zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do
takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia
pre exekútora. Na podklade uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti aj zákon č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako
aj na ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že
exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonávanie exekúcie z predložených podkladov
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Zdôraznil, že formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a

preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného
titulu. S poukazom na Nález ÚS SR 5/2000 uviedol, že exekučný súd nemôže v rámci exekučného
konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť
len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže
sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Namietal, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom

ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním,
čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd prvej
inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal pritom na
to, že s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Dodal, že v zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy
mal povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere

na všeobecný súd. Mal za to, že cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Na základe toho na záver vyjadril názor, že súd
konal nad rámec zákonných ustanovení.
3. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,

ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie
napadnuté uznesenie vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní dňa
08.08.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s

ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,

Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.6. Podľa § 9a ods. 1 až 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch

procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 19.02.2014, kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 00167/12 zo dňa 24.04.2012, podkladom ktorého bola Zmluva o úvere č.
403700247 zo dňa 15.03.2010, ktorý záväzok bol zabezpečený zmenkou zo dňa 15.03.2010. Súčasťou

zmluvy o úvere boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 15 obsahujú rozhodcovskú
doložku.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil, že súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje

rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v
odôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaobmedzillennaskonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutého
rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd, ktorý koná
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových
a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez
návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva (doložka) medzi zmluvnými stranami bola uzavretá

platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy (doložky), prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných
právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou (doložkou) viazaná.

10. Nemožno sa stotožniť s námietkou oprávneného, že by súd prvej inštancie ako exekučný súd

prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom, keďže v preskúmavanej
veci bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup súdu prvej inštancie, ktorý po podaní žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská zmluva
(doložka) bola uzavretá platne. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie len
realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j.

oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

11. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa sa považuje fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Zmluva o úvere uzavretá s oprávneným a povinným túto charakteristiku spĺňa.

12. Občiansky zákonník v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a

rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda podstatné, či spotrebiteľ (povinný) mal
možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V
tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú
vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že
bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol

ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno
označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské
právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.13. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka obsiahnutá
v bode 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bola správne posúdená ako neprijateľná
podmienka spotrebiteľskej zmluvy, pretože akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu

a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V
predmetnom exekučnom konaní ide práve o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému

ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne
akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
obchodným zmluvným dojednaniam, teda aj rozhodcovskému konaniu.

14. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie prijal záver, že exekučný titul je v
rozpore so zákonom, nakoľko celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je
prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany

spotrebiteľa. V danom prípade súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,
pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako
celok. Z uvedených podstatných dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za

neopodstatnené.

15. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodcovský
súd nemal právomoc vo veci rozhodovať, keďže rozhodcovská doložka nebola platne a individuálne
dojednaná a preto nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. S poukazom už na vyššie

uvedené skutočnosti, ide o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, a to ani
z formálnej ani z materiálnej stránky.

16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).