Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216213443
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216213443.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu:

Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpeného
JUDr. Oliverom Balážom, advokátom so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava, IČO: 32 178 689, proti
žalovanému: F. H., R.. X.S. XXXX, D. XXX XX Č. Č.. XXX, o zaplatenie 474,98 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 171,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 171,71 eur od 30.marca 2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 2.septembra 2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by
bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 474,98 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že
so žalovaným uzatvoril dňa 5.mája 2015 Zmluvu č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie
telekomunikačných služieb. Žalovaný sa zaviazal platiť dohodnutú cenu služby, na základe vystavených
faktúr. Žalovaný porušil zmluvu tým, že vystavené faktúry v počte 5 ks nezaplatil, pričom ostal dlžný
sumou 474,98 eur. Žalobca si uplatnil zároveň aj úrok z omeškania, zmluvnú pokutu, ako aj náhradu
trov konania.

2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk
dňa 14.apríla 2017 s výzvou, aby s k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k návrhu žiadnym spôsobom
nevyjadril.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal
dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného

návrhu, zmluvou o poskytovaní verejných služieb z 5.mája 2015 aj s dodatkom z tohto dátumu, faktúrou
č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.5.2015 na sumu 9,08 eur (č.l. 8), faktúrou č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou 25.6.2015 na sumu 45,98 eur (č.l. 9), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 27.7.2015
na sumu 65,78 eur (č.l. 10), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.8.2015 na sumu 45,98 eur
(č.l. 11), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.9.2015 na sumu 59,46 eur (č.l. 12), faktúrou č.
XXXXXXXXXXsosplatnosťou29.3.2015nasumu248,70eur(č.l.13),výňatkomzcenníka,stanoviskom
žalobcu z 3.mája 2017, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, pri jej uzatváraní nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, t.j. uvedenú zmluvu je potrebné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu.5. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 5.mája 2015 uzavretou medzi žalobcom ako
podnikom a žalovaným ako účastníkom, fyzickou osobou nepodnikateľom podľa zákona č. 351/2011 o
elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov vyplýva, že predmetom zmluvy bol program

služieb Happy XL NAJ s pridelením SIM karty a mobilného telefónu typu LG G PAD 8.0 LTE BIack, s
tým, že v ďalšom bol uvedený zoznam aktivovaných služieb.
6. Podľa bodu 1 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 5.5.2015 jeho predmetom
bolaaktiváciaprogramuslužiebuvedenéhovtabuľkeč.1dodatku(písm.a)dodatku),záväzokúčastníka
riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu

služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, všeobecnými podmienkami pre
poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete podniku, cenníkom pre poskytovanie
služieb (písm. b) dodatku).
7. Z tabuľky č. 1 dodatku súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý program služieb Happy XL NAJ, pri
dĺžkedohodnutejviazanostina24mesiacovasumepočiatočnejsumyzmluvnejpokutyvovýške300eur.
8. V zmysle Cenníka pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., časť A- Akciové ponuky,

mesačný poplatok za program Happy HL Volania predstavoval sumu 39,99 eur.
9. Faktúrami č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.5.2015 na sumu 9,08 eur (č.l. 8), faktúrou č.
XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.6.2015 na sumu 45,98 eur (č.l. 9), faktúrou č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou 27.7.2015 na sumu 65,78 eur (č.l. 10), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.8.2015
na sumu 45,98 eur (č.l. 11), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.9.2015 na sumu 59,46 eur (č.l.

12), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 29.3.2015 na sumu 248,70 eur (č.l. 13), bola žalovanému
vyúčtovaná suma za poskytnuté služby a poplatky a zmluvná pokuta v súhrne vo výške 414,98 eur.
10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
11. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b)
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce
požiadavky osobitných predpisov.
12. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, Ak je napriek písomnej

výzvepodnikuúčastníknepretržitedlhšieako90dnívomeškanísosplnenímsvojhopeňažnéhozáväzku
voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť,
ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
13. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Právny

predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 a nasl.
Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej
bol dodávateľ povinný poskytovať žalovanému dohodnutý druh služieb a žalovaný bol povinný platiť
dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas. Právny predchodca žalobcu svoju povinnosť
vyplývajúcu mu zo zmluvy splnil a dohodnuté služby žalovanému poskytoval. Žalovaný však svoju

povinnosť nesplnil, keď žalobcovi vyfakturované služby neuhradil riadne a včas.
15.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.17.Podľa§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.
18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti
nezaplatených a poskytnutých služieb dôvodná. Strany sporu uzavreli zmluvy o poskytovaní verejných
služieb podľa § 44 a nasl. Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, na základe ktorej bol žalobca povinný poskytovať žalovanému dohodnutý druh služieb a

žalovaný bol povinný platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas. Žalobca svoju povinnosť
vyplývajúcu mu zo zmluvy o pripojení splnil a dohodnuté služby žalovanému poskytoval. Žalovaný však
svoju povinnosť nesplnil, keď žalobcovi vyfakturované služby neuhradil riadne a včas, v dôsledku čoho
dlžná suma žalovaného predstavovala sumu 171,71 eur, preto súd dospel k záveru, že žalovaný je
povinný uhradiť žalobcovi túto sumu. Keďže žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu
a žalobca si uplatnil príslušenstvo pohľadávky v podobe úroku z omeškania, súd žalobe i v tejto časti

vyhovel a žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške, počnúc od
30.marca 2016 až do zaplatenia.
19. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s §
232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
20. Faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.6.2015 na sumu 45,98 eur bola žalovanému

vyúčtovaná upomienka oneskorenej platby vo výške 4,99 eur (č.l. 9), faktúrou č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou 27.7.2015 na sumu 65,78 eur bola žalovanému vyúčtovaná taktiež upomienka oneskorenej
platby vo výške 4,99 eur ako aj poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške
16,50 bez DPH, 19,80 s DPH (č.l. 10), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.8.2015 na sumu
45,98 eur bola žalovanému vyúčtovaná upomienka oneskorenej platby vo výške 4,99 eur (č.l. 11),

faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.9.2015 na sumu 59,46 eur bol vyúčtovaný poplatok za
prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 16,50 bez DPH, 19,80 s DPH (č.l. 12) a faktúrou
č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 29.3.2015 na sumu 248,70 eur bola žalovanému vyúčtovaná len
zmluvná pokuta v tejto výške (č.l. 13).
21. Čo do zaplatenia týchto sankcií v podobe upomienok a zmluvných pokút (3 x 4,99 eur; 2 x

19,80 eur a 248,70) v celkovej sume 44,59 eur, táto nebola žalobcom uplatnená dôvodne. Totiž
uvedené vyúčtované pokuty znevýhodňujú spotrebiteľa a nezohľadňuje mieru závažnosti a ani hodnotu
porušovanej povinnosti a ktorej výška nebola so spotrebiteľom individuálne zmluvne dojednaná.
22. Základnou podmienkou priznania nároku na zmluvnú pokutu je existencia platnej dohody
(dojednania) o zmluvnej pokute. Dohoda musí mať písomnú formu a musí v nej byť dostatočne

špecifikovaná zabezpečovaná povinnosť, porušenie ktorej zakladá nárok na zmluvnú pokutu a určená
výška pokuty alebo uvedený spôsob jej určenia.
23. V predmetnom prípade mali byť dohody o zmluvných pokutách obsiahnuté v zmluvných
podmienkach (samotná zmluva, obchodné podmienky, všeobecné podmienky, cenník, tarifa a pod.).
Podmienky uvedené v týchto dokumentoch je možné definovať ako podmienky, ktoré boli vopred

pripravené jednou zo zmluvných strán alebo treťou osobou pre neurčité množstvo zmlúv určitého
druhu a ktoré neboli individuálne dohodnuté medzi stranami. Nič nebráni, aby si účastníci zmluvného
vzťahu niektoré svoje práva a povinnosti upravili odkazom na tieto dokumenty. Takúto možnosť
predpokladajú aj ustanovenia § 40 a 41 zákona o elektronických komunikáciách. Na platnosť dojednaní
obsiahnutých v takýchto dokumentoch je pritom v prvom rade potrebné, aby tieto boli zmluvnými

stranami začlenené (inkorporované) do zmluvy. Preto jedným zo spôsobov inkorporácie zmluvných
podmienok do zmluvy sú tzv. inkorporačné klauzuly, ktoré podmienky robia súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní služby a nájme KZ výslovnú inkorporačnú klauzulu obsahuje, keď vo svojich osobitných
a záverečných ustanoveniach hovorí, že všeobecné podmienky, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Okrem inkorporácie všeobecných podmienok do zmluvy je však pre ich záväznosť pre zmluvné strany,

ktorá sa odvíja od súhlasu zmluvných strán s nimi a aj pre platnosť dojednaní obsiahnutých v týchto
dokumentochpotrebné,abyzmluvnéstranymalimožnosťzoznámiťsasichobsahompredalebovrámci
kontraktačného procesu, t.j. pred podpisom zmluvy (nie je dôležité, či túto možnosť aj skutočne využili).
Tento základný predpoklad vyplýva zo všeobecných podmienok platnosti právnych úkonov s ohľadom
na náležitosti vôle subjektu uskutočňujúceho právny úkon (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

24. Pre platné začlenenie všeobecných podmienok do zmluvy teda samotný podpis pod inkorporačnou
doložkou nestačí, je potrebné, aby bol naplnený aj druhý predpoklad, možnosť oboznámenia sa
zmluvných strán s nimi. Dôkazné bremeno o tom, že sa strany s obsahom podmienok uvedenýchv dokumentoch, ktoré sú súčasťou zmluvy mali možnosť oboznámiť spočíva na osobe, ktorá sa ich
ustanovení dovoláva (porovnaj: Nález ÚS ČR I. ÚS 3512/11 z 11.novembra 2013).
25. V predmetnom prípade žalobca nepreukázal, že pred uzatvorením zmluvy, resp. pri jej uzavieraní

sa žalovaný mal možnosť oboznámiť s podmienkami dojednanými v obchodných podmienkach,
všeobecných podmienkach, prípadne v cenníku, tarife. V zmluve je len uvedené, že žalovaný svojím
podpisom potvrdzuje, že ich prevzal, nie je však uvedené, že aj mal pred podpisom zmluvy možnosť
sa s nimi oboznámiť. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo samotnej zmluvy ani z iných žalobcom
predložených dôkazov. Preto podmienky dojednané v týchto dokumentoch nie je možné považovať za

riadne inkorporované do zmluvy a teda za súčasť zmluvy o poskytovaní služieb a nájme KZ.
26. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať
písomnú formu. Keďže, ako vyplynulo z vyššie uvedeného, podmienky, v ktorých je táto dohoda
obsiahnutá, nemožno považovať za súčasť písomnej zmluvy o poskytovaní služieb a nájme KZ a
podmienky nie sú zmluvnými stranami osobitne podpisované, je nutné konštatovať, že dohody o
zmluvných pokutách neboli medzi žalobcom a žalovaným uzavreté ani v zákonom predpísanej forme,

a preto sú v zmysle § 40 OZ absolútne neplatné.
27. Súd dospel k záveru, že uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcom od spotrebiteľa predstavuje
neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka. Uvedené zmluvné
dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluvnom dokumente spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tiež žalovaný, ako spotrebiteľ sa

nemal možnosť oboznámiť s podmienkou pred uzavretím zmluvy. Pričom za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Navyše žalobca, ako dodávateľ nepreukázal
opak. Vzhľadom na uvedené, dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné. Naviac zmluvnú
pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu

bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho
zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
28. V danom prípade sa jednalo o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca
je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní

je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné
bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej
skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho,
kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho

tvrdenie dokázané).
29. Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť
žalobcovi vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobou a teda neuniesol dôkazné bremeno čo
do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatkov, pretože nepredložil
žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú

si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k prerušeniu, či obmedzeniu služby
poskytovanej žalobcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol
tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to,
že v tejto časti bola žaloba nedôvodná. Preto súd žalobu v tejto časti, ohľadne uplatnených poplatkov a
zmluvných pokút aj s uplatneným príslušenstvom zamietol.

30. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z
prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko však v konaní úspešnejšiemu žalovanému

žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade
s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v
tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom, t.j. o nároku na
náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo
nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo

výške 100% a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške
0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v
úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).