Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. august 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/214/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118201987
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4118201987.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a
sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcov: 1. F. T.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom O.-Y., P. P. studni XXX/XX, 2. P. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom O.-Y., P. P.
studni XXX/XX, proti žalovaným: 1. OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO:
31 318 916, 2. Platiť sa oplatí, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO: 45 684 618, o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra zo dňa 14. marca 2018 č. k. 7C/40/2018-27 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27. marca
2018 č. k. 7C/40/2018-36 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením, v spojení s opravným uznesením, súd prvej inštancie nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. Y., obec O., okres O., zapísaných v Správe Okresného
úradu Nitra - katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to stavieb: rodinný dom súpisné číslo XXX postavený
na pozemku parcely registra „C“ parcela č. 39/7, parcela č. 43/2, letná kuchyňa bez súpisného čísla

postavená na parcele registra „C“ parcela č. 43/3, pozemky: parcela registra „C“ parcela č. 39/7 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2, parcela registra „C“ parcela č. 43/1- zastavané plochy
a nádvoria o výmere 333 m2, parcela registra „C“ parcela č. 43/2 - zastavené plochy a nádvoria o
výmere 167 m2, parcela registra „C“ parcela č. 43/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, v
podiele 1/1 vo vlastníctve žalobcov, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Ďalším
výrokom uložil žalobcom v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej o

určenie neplatnosti, neexistencie záložného práva viaznuceho v prospech žalovaného v 1. rade na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami §
324ods.1,§325ods.1,2písm.d/,§326ods.1,2,§330ods.1,§336ods.1CSP.Uviedol,žežalobcovia
sa návrhom, doručeným súdu dňa 19. 02. 2018 domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
by súd uložil žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva vo vzťahu
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci s tým,

že vo veci samej sa budú domáhať určenia neplatnosti, neexistencie záložného práva viaznuceho v
prospech žalovaného v 1. rade na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov. Svoj návrh odôvodnili tým,
že dňa 16. 01. 2014 uzatvorili ako dlžníci spolu so žalovaným v 1. rade ako veriteľom zmluvu o OTP
refinanc úvere č. 376/3001/13SU, na základe ktorej žalovaný v 1. rade poskytol úver žalobcom vo výške
63.900 eur, pričom záväzok zo zmluvy bol zabezpečený záložnou zmluvou v prospech žalovaného v 1.
rade k predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. Z dôvodu nesplácania dlhu je na základe

realizáciezmluvnéhozáložnéhoprávaprikročenékvykonávaniudobrovoľnejdražbyspoločnosťouPlatiť
sa oplatí, s. r. o. Uviedli, že im nie je zrejmé, kedy sa koná prvé kolo dražby, oznámenie o dražbe,dražobnú vyhlášku doposiaľ neobdržali. So žiadnou dobrovoľnou dražbou nikdy nesúhlasili. Z verejne
dostupných informácii vedia, že žalovaný v 2. rade vykonáva často dražby v prospech žalovaného v 1.
rade. Do finančnej tiesne sa dostali z osobných a pracovných problémov, žalovaný v 1. rade im odmietol

vyhovieť v požiadavke na splátkový kalendár. Namietajú, že žalovaný v 1. rade nikde neuvádza, koľko
bolo na predmetný úver od 16. 01. 2014 zaplatené. Okrem toho im nebolo doručené oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, v oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 08. 01.
2016 sú uvádzané chybné údaje. Žalobcovia sa domnievajú, že pri uzatváraní zmlúv bola obmedzená
autonómia vôle. Tvrdili, že je tu obava, že by ich výkon záložného práva, či prípadnej dražby ohrozil

v ich právach a spôsobil im vážnu ujmu, ku ktorej by zrejme došlo uplatňovaním práva žalovaného v
1. rade možnou dobrovoľnou dražbou, dôsledkom čoho by bolo vysťahovanie žalobcov z predmetnej
nehnuteľnosti, pričom nemajú zabezpečené náhradné ubytovanie a súčasne by týmto boli postihnuté
osoby, ktoré na ich dlhu nemajú žiadne pričinenie. Navrhovaným neodkladným opatrením sledujú
dočasnú úpravu pomerov, keďže je tu obava, že žalovaný si uplatňuje neprimerané požiadavky, čo do
výšky plnenia. So žalovaným v 1. rade sa chceli dohodnúť, avšak neúspešne. Dražba nehnuteľností, kde

majú zabezpečené bývanie, podľa názoru žalobcov predstavuje podstatný zásah do rodinného života
žalobcov, ktorý už nie je možný zvrátiť, preto je daná dôvodnosť dočasnej úpravy pomerov. Nariadením
neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému v 1. rade neprimeraná ujma. Súd, posudzujúc návrh
žalobcovnanariadenieneodkladnéhoopatreniaspoluspripojenýmilistinnýmidôkazmi,dospelkzáveru,
že žalobcovia osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu a osvedčili aj to, že je potrebné

bezodkladne upraviť pomery strán sporu vo forme neodkladného opatrenia, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Podľa názoru súdu návrh žalobcov spĺňa všetky zákonné náležitosti,
vrátane opísania rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia. Súd
poukazuje na to, že žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods.
2 písm. d) CSP, ktorým má súd uložiť žalovanému v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva

k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam. Žalobcovia preukázali a osvedčili svoje tvrdenia, že medzi
nimi a žalovaným v 1. rade bola uzavretá zmluva o OTP REFINANC ÚVERE č. 376/3001/13SU zo dňa
16. 01. 2014 a súčasne, že pohľadávka žalovaného je zabezpečená záložným právom k predmetným
nehnuteľnostiam. Pretože žalovaný v 1. rade už vykonal úkony smerujúce k výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby, resp. prostredníctvom žalovaného v 2. rade, výkonom záložného práva

dobrovoľnou dražbou by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva a právom chráneného záujmu
žalobcov,ktorívpredmetnejnehnuteľnostibývajú.Žalobcovianamietajúpravosťasplatnosťpohľadávky.
Podľa žalobcov vymáhanie pohľadávky dobrovoľnou dražbou predstavuje ohrozenie ich vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, ako aj ohrozenie ich práva na obydlie, ktoré je chránené Ústavou SR. V danom
prípade je potrebné zdôrazniť, že nariadením neodkladného opatrenia nedochádza k neprimeranému

zásahu do právnych vzťahov medzi stranami, pretože následky plynúce z neodkladného opatrenia pre
žalovaného v 1. a 2. rade sú oveľa menšie v porovnaní s reálnou hrozbou straty bývania pre žalobcov.
Strata bývania je jedným z najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia. V nadväznosti
na uvedené, súd uložil žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. Y., obec O., okres O., zapísaných v Správe Okresného

úradu Nitra - katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to stavieb: rodinný dom súpisné číslo 343 postavený
na pozemku parcely registra „C“ parcela č. 39/7, parcela č. 43/2, letná kuchyňa bez súpisného čísla
postavená na parcele registra „C“ parcela č. 43/3, pozemky: parcela registra „C“ parcela č. 39/7 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2, parcela registra „C“ parcela č. 43/1- zastavané plochy a
nádvoria o výmere 333 m2, parcela registra „C“ parcela č. 43/2 - zastavené plochy a nádvoria o výmere

167 m2, parcela registra „C“ parcela č. 43/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, v podiele 1/1
vo vlastníctve žalobcov, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Zároveň súd uložil
podľa § 336 ods. 1 CSP žalobcom povinnosť v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu
vo veci samej o určenie neplatnosti, neexistencie záložného práva viaznuceho v prospech žalovaného
v 1. rade na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný v 1. rade,
domáhajúc sa ním jeho zmeny a zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol,
že nemožno súhlasiť s viackrát uvedenými tvrdeniami žalobcov, že títo neobdržali žiadne upomienky,
či výzvy na zaplatenie a taktiež, že im nikto nedoručil oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne

splatný. Pred začatím výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby prejavil dostatočnú snahu
o dobrovoľnú úhradu dlžnej sumy zo strany dlžníka, avšak s negatívnym výsledkom. Nestotožňuje sa
s tvrdením žalobcov, ako aj konštatovaním súdu, že v danom prípade je naliehavá potreba upraviť
pomery strán sporu neodkladným opatrením z dôvodu bezprostredne hroziacej ujmy na právachžalobcov v 1. a 2. rade. Uspokojovanie veriteľa výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby
totiž nie je možné vnímať ako ujmu žalobcov v 1. a 2. rade, keďže sami žalobcovia ako dlžníci a
zároveň aj ako záložcovia prestali plniť záväzok vo forme dohodnutých splátok, práve naopak, takéto

konanie zo strany žalobcov je spôsobilé privodiť ujmu záložnému veriteľovi. Nariadením neodkladného
opatrenia sa práve jemu ako veriteľovi znemožňuje domôcť sa uspokojenia jeho pohľadávky v zmysle
ustanovení záložnej zmluvy, čím na jeho strane, bez jeho zavinenia, vzniká protiprávny stav. Ďalej
uviedol, že len upriamenie pozornosti súdu zo strany žalobcov na smernice na ochranu spotrebiteľa
bez ďalšieho nie je dostatočným odôvodnením ich nároku. Záložná zmluva nie je spotrebiteľská zmluva,

táto slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej podstatou je oprávnenie veriteľa domáhať sa uspokojenia
pohľadávky zo zálohu v prípade, ak pohľadávka nebude riadne a včas splnená. Súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil, pretože neboli splnené zákonné podmienky, ktoré by odôvodňovali
nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nebola hodnoverne osvedčená dôvodnosť nároku žalobcov.

3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedli, že podané odvolanie

považujú za účelové, tendenčné a nesúhlasia s ním. Majú za to, že dostatočne opísali dôvody a
rozhodujúceskutočnostiodôvodňujúcenariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorédoložilidôkazmi,ktoré
mali k dispozícii. Žalovaný v 1. rade si v oznámení o začatí výkonu záložného práva nárokuje inú
sumu ako vo vyhlásení okamžitej splatnosti úveru či výzve pred zosplatnením. Zmluva je pre nich
neprehľadná,nezrozumiteľná,nedávajúcajasnýprehľadotom„koľko“,„akodlho“,aké% aspochybňujú

jej platnosť. Z korešpondencie žalovaného vyplýva vždy iná ním požadovaná suma dlhu, ktorú ale
nijako nešpecifikuje, nepreukazuje ním jednotlivé nárokové položky, z čoho sa skladajú a na akom
základe. Ďalej uviedli, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie
obydlia.Sútohtonázoru,ževzhľadomnaprebiehajúcivýkonzáložnéhoprávajeabolanaplnenázásada
potrebynaliehavostiarýchlehoapružnéhoriešeniasituácie,ktoráneznesieodkladprenebezpečenstvo,

ktoré inak hrozí ich záujmom, a preto je a bolo nariadenie neodkladného opatrenia namieste. Súd pri
rozhodovaní o vydaní neodkladného opatrenia nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom
účastníkov a mal by vychádzať zo skutočností preukázaných alebo osvedčených žalobcami, čo urobil.
Bez akýchkoľvek pochybností je možné uzavrieť, že vzhľadom na účel neodkladného opatrenia, ktorým
je poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam, sú a boli v tejto veci splnené predpoklady

pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia nedôjde
žiadnym spôsobom k narušeniu práv žalovaného, ktorý je naďalej záložným veriteľom, a preto zásada
primeranosti neodkladného opatrenia je v danom prípade zachovaná. Navrhli napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a odvolanie žalovaného v 1. rade zamietnuť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
v 1. rade (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné a napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť v zmysle ustanovenia § 387
ods. 1 CSP.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení: a/ neodkladné opatrenia, ktorých účelom je
bezodkladná úprava pomerov strán. Potreba takejto bezodkladnej úpravy pomerov musí byť pritom
naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať i na čas minulý, b/ opatrenia nariadené

v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch skupinách neodkladných opatrení
bude potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Rozhodovanie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v civilnom konaní treba považovať za integrálnu súčasť
základného práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, keď cieľom tohto
návrhu je dosiahnuť požadovanú súdnu ochranu a v danom kontexte má právna úprava zaručiť účinnosť

poskytnutej súdnej ochrany.

8. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byťvždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je
dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že

exekúcia by bola ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením
sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, ani že v dôsledku
neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma strane, teda, že ujma povinného nesmie byť
neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia

byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

9. V preskúmavanej veci sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, v
zmysle ktorého by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade, aby sa zdržali výkonu záložného práva vo vzťahu
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Nitra, obci Nitra katastrálnom území Y., zapísaným na LV

č. XXXX, špecifikovaným v návrhu, nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej (určenie neplatnosti, neexistencie záložného práva
v prospech žalovaného v 1. rade na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov). Žalobcovia dôvodili, že
so žalovaným v 1. rade dňa 16. 01. 2014 uzatvorili zmluvu OTP Refinanc úvere č. 376/3001/13SU,
na základe ktorej im žalovaný v 1. rade poskytol úver vo výške 639.000 eur, ktorý bol zabezpečený

zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach v ich vlastníctve, zapísaných na LV č. XXXX. Z dôvodu
nesplácania dlhu voči žalovanému v 1. rade je na základe realizácie zmluvného záložného práva
prikročené k výkonu dobrovoľnej dražby spoločnosťou Platiť sa oplatí s. r. o. (žalovaný v 2. rade). Majú
za to, že je tu obava, že výkon záložného práva, či prípadnej dražby ich ohrozí na ich právach a spôsobí
im vážnu ujmu, ku ktorej by zrejme došlo uplatňovaním práva žalovaného v 1. rade možnou dražbou

a následným udelením príklepu či exekučným konaním, nehľadiac na vysťahovanie z nehnuteľnosti,
kde nemajú zaistené náhradné ubytovanie, pričom strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do
práva na rešpektovanie obydlia. Dražba nehnuteľností, v ktorej majú zabezpečené bývanie, predstavuje
podstatný zásah do ich rodinného života, ktorý už nie je možný zvrátiť. Nariadením neodkladného
opatrenia nevznikne žalovanému v 1. rade neprimeraná ujma, nakoľko nariadený rozsah neodkladného

opatrenia je primeraný sledovanému legitímnemu účelu.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v
zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že vzťahy

medzi stranami sporu je odôvodnené neodkladne upraviť vo forme nariadenia neodkladného opatrenia
v žalobcami požadovanom znení. Je nesporné, že žalobcovia sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako
bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. 1410 pre katastrálne územie Dražovce.
Rovnakonespornoujeskutočnosť,žežalovanýv1.radeprostredníctvomžalovanéhov2.radepristúpilk
výkonuzáložnéhoprávadobrovoľnoudražbounauvedenénehnuteľnosti,atonazákladezmluvyoúvere

a zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá skutočnosť bola žalobcom oznámená listom žalovaného v
1. rade zo dňa 08. 11. 2016, ako i listom žalovaného v 2. rade zo dňa 04. 01. 2018.

11. Odvolací súd vyhodnotením rozhodujúcich skutočností tak dospel k záveru totožnému so súdom
prvej inštancie, že v preskúmavanej veci sú naplnené zákonné predpoklady pre žalobcami požadované

využitie inštitútu neodkladného opatrenia ako ochranného prostriedku pred vznikom závažnej ujmy
na ich strane v podobe straty vlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku napadnutého
uznesenia, vo vzťahu ku ktorým je vykonávané záložné právo prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorú
vykonáva žalovaný v 2. rade, teda v podobe straty ich majetku, ale súčasne tiež v podobe straty ich
obydlia, keďže nie je sporné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby k tomuto účelu žalobcom

slúžia. Žalobcovia osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, prameniaceho zo zmluvy
o poskytnutí úveru, v súvislosti s ktorou uzatvorili so žalovaným 1. tiež zmluvu o zriadení záložného
práva v prospech záložného veriteľa, ktorým je žalovaný 1. a predmetom ktorej sú práve nehnuteľnosti
špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia osvedčili aj dôvodnosť obavy, že
napriek tomu, že spochybňujú existenciu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorá skutočnosť má

byť predmetom konania vo veci samej, bude naďalej žalovaný 1. uplatňovať výkon záložného práva
formou realizácie dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy, práve
prostredníctvom žalovaného 2.12. Jedinou procesnou zárukou, ktorú majú žalobcovia k dispozícii na svoju ochranu, je podanie
návrhu na súd na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní tak bol preukázaný základný
predpoklad, splnenie ktorého zákon vyžaduje pre využitie inštitútu neodkladného opatrenia vo vzťahu

k navrhovanému opatreniu, a to existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane
žalobcov. Žalobcovia preukázali vôľu druhej strany (žalovaného 1.) realizovať výkon záložného práva
formou dobrovoľnej dražby (žalovaným 2.), pričom predmetom dražby sú sporné nehnuteľnosti.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je spôsobilý

privodiť neoprávnený zásah do práv a právom chráneného záujmu žalobcov, t. j. do ich majetkových
práv. Potrebné je zdôrazniť, že nariadením neodkladného opatrenia nedochádza k neprimeranému
zásahu do právnych vzťahov medzi stranami, pretože následky plynúce z neodkladného opatrenia pre
žalovaného v 1. rade, ako finančnej inštitúcie s finančným zázemím a krytím a pre žalovaného v 2. rade
vykonávajúceho dobrovoľné dražby, ako súčasť jeho podnikateľských aktivít sú mizivé v porovnaní s
reálnou hrozbou straty bývania pre žalobcov. Samotná strata bývania je jedným z najvýznamnejších

zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať
v podstate možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie. V Európskej
únii predstavuje právo na obydlie jedno zo základných práv zaručených čl. 7 Charty, ktoré musí
vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice č. 93/13/EHS. Súdny dvor EÚ v tomto smere už
poukázal na dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd mal k dispozícii neodkladné opatrenia,

umožňujúce prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia, týkajúceho sa
nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou. V uvedenom smere bolo možné prijať záver o pravdepodobnosti
nároku žalobcov, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a tiež osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobcovia, ktorí spochybňujú platnosť záložného práva, mienia podať
žalobu o určení neplatnosti, neexistencie záložného práva, ktorú povinnosť im aj súd prvej inštancie

uložil v zmysle § 336 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie neposudzoval nárok vo veci samej, ale riešil, či
pre procesnoprávny inštitút neodkladného opatrenia sú alebo nie sú osvedčené zákonné podmienky
k vyhoveniu takéhoto návrhu, pričom dospel k záveru, že tieto zákonné podmienky boli osvedčené,
splnené. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za
následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalobcom v 1. a
2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď v čase jeho rozhodovania je nesporné, že v

súvislosti s odvolacím konaním im žiadne trovy nevznikli, ktorá skutočnosť odôvodňovala záver o tom,
že sa žalobcom náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).