Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/143/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203773
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1218203773.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci navrhovateľky: P.. L. P., A..
XX.XX.XXXX,M. XX, W., zastúpenej VRBA & PARTNERS, s. r. o., Sliezská 9, Bratislava, proti odporcovi:
G.. P. P., A.. XX.XX.XXXX, M. XG, W., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č. k. 12Pc/4/2018 - 69 zo dňa 10.05.2018

takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 12Pc/4/2018 - 69 zo dňa
10.05.2018 m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie:

Odporca j e povinný platiť navrhovateľke výživné v sume 300 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom doručenia neodkladného opatrenia.

Navrhovateľke p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odporcoviv rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 12Pc/4/2018 - 69 zo dňa 10.05.2018 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť platiť navrhovateľke výživné v sume 100 eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom doručenia uznesenia. Vo zvyšku návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol.

2. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 23.04.2018 domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia a žiadala, aby súd uložil odporcovi ako jej manželovi platiť výživné v sume 300 eur až do
rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľka podala návrh vo veci o určenie výživného, ktorým sa domáha,
aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť výživné v sume 300 eur mesačne.

3. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s odporcom sú
manželia a manželstvo uzavreli 16.09.2016, je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu mestskej
časti W. X. P. Q. N.. XX, H.. XXXX na X.. XXX F. F.. Č.. XXX. P. A. S.. E. P. P. Q.G. F. O. P. T., Y.
S. O. B. P., A.. XX.XX.XXXX Y. P. P., A.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka podala dňa 12.03.2018 návrh
na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného na čas do rozvodu a tiež

podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vo veci doteraz nebolo rozhodnuté. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia a určenie výživného na manželku navrhovateľka odôvodnila tým,
že sa ocitla v sociálnej a hmotnej núdzi pre jej nepriaznivý zdravotný stav. V najťažšom období, keď
potrebuje pomoc, odporca jej ju neposkytol a situáciu zneužil a účelovo vytvára možnosti pre neustále
psychické ponižovanie a fyzické napadanie. Navrhovateľka sa tak ocitla bez pomoci v byte, ktorého sa
má stať podielovou spoluvlastníčkou jednej polovice na základe dedičského konania. Nakoľko byt užíva,

má tam trvalý pobyt s maloletými deťmi, musí platiť úhrady za užívanie bytu. Po vážnej autonehode je
stále práceneschopná a od januára 2018 má príjem 287 eur vyplácaný sociálnou poisťovňou, nakoľko jena dlhodobej práceneschopnosti. Spolu s prídavkami na deti má príjem 344 eur a z toho len za bývanie
musí uhrádzať mesačne 209 eur. Okrem toho musí platiť poplatky za správu domu, kúrenie a vodu 135
eur mesačne, elektrinu 32 eur, plyn 8,50 eur mesačne, koncesionárske poplatky 4,64 eur, televízia a

internet 27 eur, spolu výdavok na bývanie 209 eur. Okrem toho medzi náklady treba zahrnúť náklady
na ošatenie a obuv 40 eur mesačne, drogistický tovar 40 eur mesačne, lieky a lekárov 1 280 eur za
čas od autonehody, čo vynaložila ako nepravidelný výdavok od 08.11.2017 do 02.03.2018 priemerne
za 4 mesiace 320 eur mesačne, ďalej stravu 130 eur, mobil 50 eur, aj lístky MHD, cestovné 200 eur
mesačne. Spolu výdavky navrhovateľky sú v sume 860 eur. Okrem toho má výdavky na maloletého P.

337, 50 eur a na maloletú B. spolu v sume 353,70 eur. Navrhovateľka poukázala na to, že jej príjem
je 334 eur a výdavky má 1 550,57 eur.

4. Odporca má príjem zo zamestnania približne 3 700 eur mesačne k mesiacu september 2017. Je
zamestnaný v obchodnej spoločnosti Y. X. X.. H.. E.. Q. P. F.. Zároveň používa na súkromné účely
služobné vozidlo, mobilný telefón, a tak neplatí s tým súvisiace náklady. Navrhovateľka je po nehode

bez vozidla a musela si požičať na liečenie jej zdravotných následkov po autonehode, a to najmenej
v sume 1 400 eur. Výdavky, o ktoré by sa mal za normálnych okolností postarať odporca, sú pre
navrhovateľku existenčnou hrozbou. S odporcom dlhodobo spoločne nehospodária, odporca posielal
na deti a domácnosť 500 eur od narodenia maloletého P. až do januára 2017, odkedy začal prispievať
nepravidelne alebo vôbec. Od januára 2017 do marca 2017 vznikol dlh 899 eur, kedy musela s deťmi

navštevovať lekárov a platiť všetky výdavky. Od jej autonehody v mesiacoch november a december
2017 odporca neprispieval žiadnou sumou, v januári poslal 350 eur, vo februári 2018 400 eur a v
marci 400 eur. S odporcom nežijú v spoločnej domácnosti od 29.01.2018, kedy bola nútená opustiť
spoločnú domácnosť a odsťahovať sa spolu s deťmi z rodinného domu. Navrhovateľka tvrdila, že
odporca si voči nej neplní vyživovaciu povinnosť ako voči manželke a ani k deťom tak, ako to vyplýva

zo Zákona o rodine. Opustila domácnosť z dôvodu domáceho násilia, opakovaného ublíženia na zdraví,
neposkytnutia akejkoľvek pomoci. Dňa 13.10.2017 utrpela úraz, vážnu dopravnú nehodu so zdravotnými
následkami a z dôvodu zranenia a liečby je doteraz práceneschopná. Vzhľadom na to, že má oveľa
horšiu životnú úroveň ako odporca, jej manžel a zo svojho príjmu sa nevie uživiť, dlhuje iným osobám
za pôžičky, ktoré si zobrala, navrhla, aby súd uložil odporcovi prispievať na jej výživu.

5. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 324, §
325,§326,§328ods.1vspojenís§71ods.1a2 Zákonaorodinearozhodoltak,ženariadilneodkladné
opatrenie a odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky ako manželky v sume 100 eur
mesačne. Prihliadol na to, že navrhovateľka osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov,

keď odporca neprispieva na výživu navrhovateľky v nevyhnutnej miere a navrhovateľka poberá len
prídavky na deti v sume 47,36 eur mesačne a od januára 2018 nemocenské 287 eur, nakoľko je
dlhodobo práceneschopná. Navrhovateľka má tak spolu príjem 334,36 eur. Navrhovateľka osvedčila,
že odporca je povinný prispievať výživným, keďže je zamestnaný ako P. spoločnosti Y. X. X.. H.. E.. a
jeho mesačná mzda je X XXX,XX B. W.. Navrhovateľka nie je v súčasnej dobe schopná zabezpečovať

si svoju výživu a je odkázaná na výživné od manžela. Podľa názoru súdu z celkovej sumy 434,36
mesačnenavrhovateľkabudemôcťzabezpečiťsvojuvýživuvnevyhnutnejmiere,svojezákladnéživotné
potreby vrátane bežných úhrad na domácnosť. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol ako
nedôvodný, pretože priznaním vyššieho výživného by už nešlo len o zabezpečenie výživy navrhovateľky
v nevyhnutnej miere.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom právneho
zástupcu podaním zo dňa 30.05.2018, v ktorom navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej
inštancie a vyhovel jej návrhu a určil výživné v sume 300 eur mesačne. V odvolaní navrhovateľka
namietala, že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že suma 100 eur výživného zabezpečí jej

výživu v nevyhnutnej miere a že výživné vo vyššej sume by nebolo zabezpečením výživy navrhovateľky
len v nevyhnutnej miere tak, ako to uviedol okresný súd v odôvodnení uznesenia. Navrhovateľka tvrdila,
že z predložených dôkazov je zrejmé, že priznaná suma výživného nie je vzhľadom na jej nevyhnutné
výdavky postačujúca na pokrytie výživy v nevyhnutnej miere, a to najmä na jej životnú situáciu, jej
zdravotný stav, a preto je nevyhnutné priznať jej minimálne výživné v sume 300 eur. Vzhľadom na

príjmy oboch manželov suma 300 eur mesačne nepredstavuje sumu, ktorou by sa dosiahla rovnaká
životná úroveň manželov, ale ide o sumu, ktorá pokrýva iba tie najnevyhnutnejšie náklady. Poukázala
na to, že v dôsledku jej nepriaznivej životnej situácie a v dôsledku správania sa odporcu sa ocitla v
sociálnej a hmotnej núdzi. Odporca jej neposkytol pomoc, situáciu zneužil a účelovo vytváral možnostipre neustále psychické ponižovanie a jej fyzické napadanie. Práceneschopnosť odôvodňuje aj výšku
jej príjmu, pretože vyšší príjem si nemôže vzhľadom na to zabezpečiť. Od januára 2018 má príjem
vo výške 287 eur a len za bývanie musí uhradiť sumu 209 eur mesačne. Poukázala na to, že má

výdavky aj na maloleté deti tak, ako uviedla v podanom návrhu, a to spolu v sume 1 550,57 eur aj s
jej nákladmi. Podaním zo dňa 25.09.2018 navrhovateľka doplnila svoje podanie a oznámila súdu, že
nastúpila do zamestnania v mesiaci júl 2018, ale po zhoršení zdravotného stavu musela opätovne
nastúpiť práceneschopnosť. Lekárom je doporučená invalidita a tá je v súčasnej dobe vo vybavovaní.
Je zrejmé, že navrhovateľka bude mať minimálny príjem, okrem toho má vyživovaciu povinnosť k dvom

maloletým deťom, ale súd jej určil výživné iba v sume 100 eur mesačne, s čím nesúhlasí. Otec na
maloleté deti platí výživné v rozsahu 200 eur na každé dieťa. Manžel jej nedovolí vstúpiť do rodinného
domu, z ktorého odišla, ale užíva ho výlučne sám a o deti sa stará každý druhý víkend. Pokiaľ ide
o príjem manžela zo sociálnej poisťovne, jeho je príjem za rok od júla 2017 do júna 2018 spolu s
odmenami v priemernej výške X XXX B. mesačne. S prihliadnutím na uvedené priznaná suma súdom v
napadnutom uznesení nie je postačujúca na pokrytie výživy v nevyhnutnej miere vzhľadom na životnú

situáciu navrhovateľky a jej zdravotný stav, a preto je nevyhnutné priznať jej výživné minimálne vo výške
300 eur. Poukázala na príslušné ustanovenia Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že manželia majú mať
rovnakú životnú úroveň a vzájomnú vyživovaciu povinnosť, a preto je nutné prihliadnuť na jej súčasnú
situáciu ako manželky, tak aj matky maloletých detí, a nie je schopná zaplatiť náklady a výdavky na
školu, škôlku, zdravotné výdavky jej aj deti, bývanie, stravu, cestovné a pod. Tiež treba prihliadnuť na

to, že musela opustiť spoločnú domácnosť, kde bývali v rodinnom dome a sama sa starať o vlastnú
výživu, úhradu nevyhnutných potrieb i s prihliadnutím na jej zdravotný stav a tiež aj na starostlivosť o
maloleté deti. Vzhľadom na príjem odporcu vo výške X XXX B. a jej príjem je zrejmé, že suma 300 eur,
ktorú požaduje, nie je v žiadnom prípade takou sumou, ktorá by zodpovedala a odôvodňovala rovnakú
životnú úroveň manželov, ale je to suma, ktorá pokryje len najnevyhnutnejšie náklady.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
§ 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

8. Neodkladné opatrenie možno podľa § 324 ods. 1 C.s.p. nariadiť pred začatím konania, počas konania
alebo po jeho skončení.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Predmetom konania v danej veci nariadenie neodkladného opatrenia a určenie výživného na

manželku, ktorá preukázala, že je práceneschopná, nemá možnosť si zabezpečiť vlastný príjem z
dôvodu zhoršeného zdravotného stavu v dôsledku autonehody. Okrem toho má vyživovaciu povinnosť k
dvom maloletým deťom, ktoré má zverené do osobnej starostlivosti. Tvrdila, že v dôsledku nepriaznivej
životnej situácie a v dôsledku správania sa odporcu sa ocitla v sociálnej a hmotnej núdzi. Odporca jej
neposkytol pomoc, situáciu zneužil a účelovo vytváral možnosti pre neustále psychické ponižovanie a jej

fyzické napadanie. Odporca na maloleté deti platí výživné v rozsahu 200 eur na každé dieťa. Nedovolí
jej vstúpiť do rodinného domu, z ktorého odišla, ale užíva ho výlučne sám. Pokiaľ ide o príjem manžela
zo sociálnej poisťovne, jeho je príjem za rok od júla 2017 do júna 2018 spolu s odmenami v priemernej
výške X XXX eur mesačne.

12. Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

13. V zmysle tohto ustanovenia výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných,
osobných a životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce,
že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má

nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu a má postačovať na uhrádzanie základných
životných potrieb.14. Neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere možno nariadiť
bez zreteľa na to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny
dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znamená, že výživné poskytované na inom než

zákonnom podklade nemožno chrániť neodkladným opatrením.

15. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí
ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje
platenie výživného. Osvedčenie nariadenia neodkladného opatrenia vyžaduje aj schopnosti a možnosti

povinného platiť výživné v zmysle Zákona o rodine.

16. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne
odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne
aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah
meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných

osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie
dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj
pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa má postačovať na
uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích
povinností.

17. V danej veci navrhovateľka tvrdila, že nie je schopná zabezpečiť si príjem zárobkovou činnosťou a
jej jediný príjem sú nemocenské dávky, ktoré dostáva od januára 2018 v sume 287 eur.

18.Súdprvejinštanciepriskúmanídôvodnostipodanéhonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,

správne vychádzal z ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého manželia majú vzájomnú
vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí
jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

19. V zmysle tohto ustanovenia vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva a je viazaná na
právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Pri vymedzení
vzťahov medzi manželmi treba vychádzať zo zásady, že muž a žena majú rovnaké práva a povinnosti.
Uvedené vyplýva zo záväzku zmluvných strán Medzinárodného paktu o občianskych a politických
právach podniknúť vhodné kroky na to, aby zabezpečili rovnaké práva a povinnosti osôb v manželstve,

resp. zo základných zásad zákona o rodine, t.j. že manžel a manželka sú si rovní v právach a
povinnostiach, ako aj zo základnej právnej vety vymedzujúcej vzťahy medzi manželmi (manželia sú si v
manželstve rovní v právach a povinnostiach). V súvislosti s ustanovením § 71 treba uviesť, že uzavretím
manželstvavznikámedzimanželmibezpodielovéspoluvlastníctvo,ktoréhoobsahomsastávavšetko,čo
nadobudnú manželia alebo niektorý z nich, za podmienky, že to môže byť predmetom vlastníctva. Tento

inštitút predstavuje podstatu majetkových vzťahov medzi manželmi a súčasne vyjadruje hospodársku
stránku rovnakého právneho postavenia manželov. V rámci neho by si mali manželia organizovať a
zabezpečiť všetky svoje osobné potreby, keďže v zmysle zákonnej úpravy všetky veci patriace do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov užívajú obaja manželia spoločne, spoločne uhrádzajú aj
náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

20. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka
odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi
ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb
sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska.

Uplatňovanievýživnéhomedzimanželmijepretomožnéajvprípadoch,keďsúnapríkladobajamanželia
zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však
vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Návrhy v praxi spravidla vyplývajú z rozvratu vzťahov,
keď manželia začnú hospodáriť samostatne, na základe čoho sa prejaví rozdiel v životnej úrovni, často
vyvolaný aj tým, že jeden z manželov v prevažnej miere vykonávajúci starostlivosť o domácnosť z tohto

dôvodu nie je schopný dosiahnuť príjmové pomery druhého manžela.

21. Okresný súd vychádzal z návrhu navrhovateľky a predložených dôkazov a dospel k záveru, že
navrhovateľka v súčasnosti potrebuje, aby jej manžel prispieval na výživu, keď jej jediný príjem súnemocenské dávky, ktoré dostáva v sume 287 eur a je potrebné uhrádzať aj iné náklady na strane
navrhovateľky, a to na ošatenie, stravu, hygienu, lieky a podobne, navrhovateľka potrebuje, aby jej
odporca prispieval finančne.

22. Vzhľadom na obsah spisu a skutočnosti tvrdené navrhovateľkou v podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, je dôvodné tvrdenie navrhovateľky v podanom odvolaní, že suma 100 eur
výživného nemôže zabezpečiť jej výživu v nevyhnutnej miere ako vyplýva z ustanovenia § 71 Zákona
o rodine. Priznaná suma výživného nie je vzhľadom na jej nevyhnutné výdavky postačujúca na pokrytie

výživy v nevyhnutnej miere, a to najmä s prihliadnutím na jej životnú situáciu, jej zdravotný stav v
dôsledku dopravnej nehody dňa 13.10.2017 s následnou práceneschopnosťou, z čoho nepochybne
vyplýva, že navrhovateľka si sama nemá možnosť zabezpečiť príjem pre svoju výživu. Treba tiež
pripomenúť, že navrhovateľka má zverené do osobnej starostlivosti dve maloleté deti, na ktorých výživu
je povinná rovnako ako druhý rodič prispievať výživným zo zákona a poskytovať im osobnú starostlivosť,
čo však zo sumy, ktorú dostáva vo výške 287 eur nie je možné a rovnako z tejto sumy nemá možnosť

sebe zabezpečiť výživu v nevyhnutnej miere. Rovnako je navrhovateľka povinná zabezpečovať výživu
maloletých detí, ale vzhľadom na dlhodobú práceneschopnosť, finančné prostriedky na výživu detí
nedokáže zabezpečiť v potrebnom rozsahu. I keď otec maloletých detí má vyživovaciu povinnosť,
rovnakotútovyživovaciupovinnosťmáajmatka,ktorejsúdetizverenédoosobnejstarostlivosti.Okresný
súd vychádzal z nesprávneho zistenia, že navrhovateľka má spolu príjem 334,36 eur, pretože prídavky

na deti súvisia so zverením detí do osobnej starostlivosti rodiča a poskytovaním osobnej starostlivosti a
nie sú určené na výživu navrhovateľky. Preto príjem navrhovateľky je v sume 287 eur.

23.Dôvodnenavrhovateľkatvrdila,ževdôsledkujejnepriaznivejživotnejsituácieavdôsledkusprávania
sa odporcu sa ocitla v sociálnej a hmotnej núdzi, keď odporca ako manžel jej neposkytuje pomoc a to ani

finančnú,inapriektomu,žeojejzdravotnomstave,práceneschopnostiafinančnejsituáciimávedomosť,
i keď je nepochybné, že má finančné prostriedky, ktorými by mohol manželke zabezpečiť aspoň výživu v
nevyhnutnom rozsahu dobrovoľne a zároveň nerešpektuje zásadu rovnakej životnej úrovne manželov.
Pre rozhodnutie je významná tiež skutočnosť, že navrhovateľka podaním zo dňa 25.9.2018 predložila
súdu oznámenie príslušnej sociálnej poisťovne zo dňa 31.8.2018 o uplynutí podporného obdobia dňom

27. októbra 2018, ktorým dňom navrhovateľke zanikne nárok na nemocenské. Navrhovateľka uviedla,
že nastúpila do zamestnania v mesiaci júl 2018, ale po zhoršení zdravotného stavu musela opätovne
nastúpiť práceneschopnosť. Lekárom je doporučená invalidita, ktorá je v štádiu vybavovania. Vzhľadom
na príjem odporcu vo výške X XXX B. a príjem navrhovateľky v sume 287 eur je zrejmé, že suma 100
eur, ktorú neodkladným opatrením uložil okresný súd platiť navrhovateľke, nie je takou sumou, ktorá

by zodpovedala rovnakej životnej úrovni manželov vychádzajúc z ustanovenia § 71 Zákona o rodine
a za danej situácie, pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, ktoré predpokladá platenie výživného v
nevyhnutnej miere, suma 100 eur mesačne nezodpovedá skutočnostiam osvedčeným navrhovateľkou
v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pri posúdení jej návrhu v zmysle § 366
Civilného mimosporového poriadku.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa 388 Civilného sporového
poriadku zmenil a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke
výživné v sume 300 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Výrok
neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej

miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb navrhovateľky.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že navrhovateľke priznal proti odporcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko mala plný úspech.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).