Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/479/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215216951
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215216951.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobkyne: JUDr. Henrieta Danišová, advokátka so sídlom Muchovo nám. 1, 851 01 Bratislava, právne
zastúpenej JUDr. Angelikou Bůžek, advokátkou so sídlom Björnsonova 14, 811 05 Bratislava, proti
žalovanému: N. Y., A.. XX.U.H. XXXX, W. U. I. XXXX/XX, XXX XX T. X., právne zastúpenému JUDr.
Milan Ficek advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, konajúc JUDr.
Milanom Ficekom, o zaplatenie 4.931,14 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 4.898,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 4.898,74 eur od 28.apríla 2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným súdu dňa 23.septembra 2015 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by
bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 4.931,14 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že ako
advokátkaposkytlažalovanémuprávneslužbyvsúdnomkonanívedenomnaOkresnomsúduBratislava
IV. pod sp.zn. 16C/178/2010 vo veci zaplatenia pohľadávky vo výške 27.279,78 eur, kde žalovaný
vystupoval na strane žalobcu. Ten udelil žalobkyni dňa 23.februára 2009 plnú moc na zastupovanie vo
vyššie uvedenom konaní, pričom tam konajúci súd vydal rozsudok čík. 16c/178/2010-236 z 13.augusta

2014, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu s priznaním plnej náhrady trov konania žalobcovi.
Dňa 13.apríla 2015 v čase odvolacieho konania, bolo žalobkyni doručené zrušenie zastupovania bez
uvedenia dôvodu. Žalobkyňa po ukončení právneho zastupovania spracovala konečné vyúčtovanie
odmeny za úkony právnej služby a vystavila faktúru č. 15/2015 na zaplatenie odmeny advokáta, ktorú
doručila novému právnemu zástupcovi žalovaného. Žalovaný odmenu advokáta neuhradil, dôvodiac,
že sumu neuhradí, lebo má za to, že zánikom zmluvy žalobkyni nárok na odmenu zanikol. Žalobkyňa
zdôraznila, že žalovaný bol informovaný o každom úkone, ktorý vykonala s jeho súhlasom a za jeho

prítomnosti. Žalovaný počas zastupovania postup žalobkyni v ničom nenamietol. Tvrdí, že ukončením
zastupovaniazmluvazanikla,alenezanikoljejnároknaodmenu.Žalobkyňavyúčtovalahodnotujedného
úkonu právnej služby v sume 427,18 eur, pričom na úkony právnej služby vo veci samej celkom vovýške
5.009,283 eur z čoho žalovaný zaplatil len 900 eur. Preto na úhradu odmeny vystavila faktúru č. 15/2005
so sumou 4.931,14 eur splatnú dňa 27,apríla 2015. Keďže žalovaný nezaplatil odmenu advokáta,
žalobkyňa si uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5,05% k prvému dňu omeškania, t.j. 28.apríla 2015.

Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami
vrátane ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanému do vlastných rúk
24.februára 2016 (čl. 126), ktorý sa k veci vyjadril v tom smere, že žalobkyňa vyvodzuje svoj domnelý
nárokzozmluvyoposkytnutíprávnychslužiebaodmeneadvokátazodňa23.februára2009azprávnychslužieb vykonaných v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 16C/178/2010, v
ktorom je vedené odvolacie konanie. Listom z 9.apríla 2015 ukončil so žalobkyňou právne zastupovanie
a požiadal ju o doručenie všetkých dokladov súvisiacich s vecou. Následne mu žalobkyňa doručila

faktúru c. 15/2015, ktorou mu z titulu ukončenia právnych služieb fakturovala konečnú odmenu advokáta
vo výške 4.931,14 eur. Listom z 27.apríla 2015 namietal faktúru, že nemá oporu v zmluve o poskytnutí
právnych služieb a odmene advokáta z 23.februára 2009. Nakoľko tam bola dohodnutá odmena za
právne služby tak, že prvá časť odmeny (preddavok) bola uhradená pri podpise zmluvy a druha časť
odmeny bola dohodnutá ako podielová odmena. Na podielovú odmenu žalobkyni však nevznikol nárok,

a preto faktúru považuje za bezpredmetnú. Poukázal na čl. II ods. 1 až 4 zmluvy o poskytnutí právnych
služieb z 23.februára 2009, kde bode 1 písm. b) je uvedené, že druhú časť odmeny vo výške 5% z
vymoženej sumy klient uhradí po obdržaní peňažných prostriedkov od dlžníka. Vzhľadom na to, že
konanie vyššie uvedené ešte nie je ukončené a zatiaľ neprišlo ani k reálnemu vymoženiu nároku,
nestala sa druhá (podielová) časť' dohodnutej odmeny splatnou. Preto žalobkyni nárok na časť odmeny
nevznikol a teda podaná žaloba je predčasne podaná, preto navrhol žalobu zamietnuť. Dodal, že v

zmluve nie je spomenutý zánik zmluvy a s ním spojené zaplatenie tarifnej odmeny. Navyše nikde nie
je uvedená konkrétna výška tarifnej odmeny. Nemôže obstáť ani tvrdenie, že žalovaný bol od začiatku
informovaný o výške tarifnej odmeny, pričom poukázal na ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Žalobkyňa
tiežpredložiladodatokč.1kzmluveavyúčtovanieodmenyadvokátak16.marcu2015.Týmtospôsobom
sa snažila zmeniť podmienky, na ktorých sa na začiatku spolupráce dohodli, čo žalovaný neakceptoval a

následne s ňou ukončil zastupovanie. Z tohto dodatku je navyše nepochybné, že až vtedy ho žalobkyňa
výslovne upovedomila o konkrétnej výške odmeny za jeden úkon právnej služby.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi,
splnomocnením z 23.februára 2009 (č.l. 12), zmluvou o poskytnutí právnych služieb a odmene advokáta
(č.l. 13 - 14), rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16C/178/2010-236 z 13.augusta 2013 (č.l.

15 - 21), ukončením zastupovania z 9.apríla 2015 (č.l. 22), konečným vyúčtovaním odmeny advokáta
z 13.apríla 2015 (č.l. 24 - 25), faktúrou č. 15/2015 splatnou 27.apríla 2015 na sumu 4.931,14 eur (č.l.
26), námietkou voči faktúre z 27.apríla 2015 (č.l. 31), návrhom dodatku č. 1 zo 16.marca 2015 (č.l.
132 - 133), Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave čík. 9Co/656/2013-268 zo 7.apríla 2016, ako aj
výsluchom žalobkyne.

Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
Je nesporné, že žalovaný splnomocnil žalobkyňu, aby ho právne zastupovala vo veci vedenej na
Okresnom súdu Bratislava IV. sp.zn. 16C/178/2010, pričom žalobkyňa plnú moc prijala, a to dňa

23.februára 2009. Ďalej je nesporné, že žalobkyňa vykonala úkony právnej služby vo vyššie uvedenej
veci, v spore bol plne úspešný žalovaný a konajúci súd mu priznal náhradu trov konania na trovách
právneho zastúpenia vo výške 5.072,28 eur, s výškou jedného úkonu právnej pomoci v sume 427,18
eur (rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16C/178/2010-236 z 13.augusta 2013 (č.l. 15 -
21). Odvolaním napadnutý rozsudok odvolací súd rozsudkom č.k. 9Co/656/2013-268 zo 7.apríla 2016

potvrdil, pričom úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách
právneho zastúpenia v sume 521,98 eur.

Sporným vo veci ostalo tvrdenie žalovaného, že žalobkyni doposiaľ nevznikol nárok na vyúčtovanie si
odmeny.

Podľa§24ods.1až3zákonač.586/2003Z.z.oadvokáciiaozmeneadoplnenízákonač.455/1991Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 586/2003 Z. z.“), advokát poskytuje právne
služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. (2) Advokát popri nároku na

odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky
sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb,
najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky,
preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. (3) Odmena advokáta sa určuje na základe dohody
medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

Podľa § 83 zákona č. 586/2003 Z. z., podrobnosti o výške odmeny advokátov a spôsobe jej určenia,
o podmienkach na poskytnutie právnych služieb v mimosúdnom konaní za zníženú odmenu alebo
bezplatne, o podmienkach na určenie náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času ustanovívšeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo“).

Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „advokátskej vyhlášky“), odmena
advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“);
ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej
odmene (§ 9 až 14 ).

Podľa § 2 ods. 1 až 3 advokátskej vyhlášky, pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže
advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v
rozpore s dobrými mravmi. (2) Zmluvná odmena sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na
vybavenie veci (hodinová odmena); b) paušálnou sumou (paušálna odmena); c) podielom na hodnote
veci (podielová odmena); d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.

(3) Spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa odseku 2 môžu byť kombinované.

Podľa § 9 ods. 1 advokátskej vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej
hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci
vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Osobou oprávnenou na náhradu trov konania môže byť len účastník konania. Ustanovenie § 149 ods. 1
O.s.p. upravuje tzv. platobné miesto a v konečnom dôsledku sleduje záujmy advokáta tým, že náhrada
trov je vyplácaná na jeho účet. Zo zákona však nemá právo si tieto peniaze ponechať, ani ich zadržať
inak, než na základe dohody s klientom, pričom je povinný vykonať vyúčtovanie".

Citované ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. má vo vzťahu k advokátovi iba zabezpečovaciu funkciu.
Ukladá povinnému subjektu plniť na účet advokáta, ktorý sa tým stáva platobným miestom. Následne je
advokát povinný prijatú náhradu trov konania klientovi vyúčtovať a pokiaľ eviduje neuspokojenú peňažnú
pohľadávku, prichádza na jeho strane do úvahy napríklad kompenzačný úkon. Ak však boli v čase

inkasovania náhrady trov konania advokátom odmena a iné nároky advokáta zo zmluvy o poskytovaní
právnych služieb už zaplatené resp. uspokojené, má advokát povinnosť prijatú náhradu trov konania
vyplatiť klientovi.

Nie je však vylúčená dohoda medzi klientom a advokátom o spôsobe disponovania s prijatou náhradou

trov. Tu nie je advokát zmluvne limitovaný a môže sa s klientom dohodnúť aj na ponechaní si inkasovanej
náhrady trov konania ako súčasti vlastnej odmeny za poskytovanie právnych služieb. V danom prípade
má právny titul pre ponechanie si prijatej náhrady trov konania plne autonómny zmluvný základ a
nevychádza z § 149 ods. 1 OSP, ktorého účel je nepochybne odlišný. To korešponduje aj so znením
poslednej vety § 10 Advokátskeho poriadku, podľa ktorej má advokát nárok na sumu klientovi prisúdenej

náhrady trov konania iba vtedy, ak sa na tom s klientom písomne dohodol. Interný predpis Slovenskej
advokátskej komory teda navyše pre túto dohodu expressis verbis vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania, náklady spojené s ich uplatnením.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššiaako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Vzťah advokáta a klienta sa zakladá na vzájomnej dôvere.
Žalovaný neozrejmil súdu z akého dôvodu došlo k ukončeniu právneho zastúpenia žalobkyňou, a to
ani do skončenia dokazovania. Taktiež v konaní sa nepreukázal postup žalobkyne pri jeho zastupovaní,
ktorý by bol v rozpore so záujmami žalovaného. Svoju obranu založil len na skutočnosti, že žaloba bola
podaná predčasne, nakoľko bola dohodnutá podielová odmena a k vymoženiu sumy doposiaľ nedošlo.

Súd mal za preukázané, že zo strany právnej zástupkyne, ktorá hájila záujmy žalovaného, nedošlo k
pochybeniu, v súdnom spore mal žalovaný plný úspech, a aj mu bola priznaná náhrada trov konania
za úkony právnej služby, a to vo výške 5.072,28 eur v časti konania na súde prvého stupňa a vo výške
521,98 eur v časti konania na odvolacom súde. Žalovaný zaplatil len preddavok vo výške 900 eur. Vo
zvyšku žalobkyňa si vyúčtovala úkony právnej služby podľa tarifnej odmeny vo výške 4.931,14 eur. Túto
sumu však na pojednávaní dňa 29.júna 2015 korigovala a v časti 32,40 eur vzala späť žalobu.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O. s. p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstvaaleboourčenie,čitumanželstvojealebonieje.Vtakomtoprípadesúdrozhodneozastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Nakoľko žalobca vzal svoju žalobu v časti späť podaním, a to v časti 32,40 eur s príslušenstvom , pričom
v tomto smere žalovaný súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby, súd v tejto časti konanie zastavil.

Vzhľadom na rozsah právnych služieb poskytovaných žalobkyňou žalovanému, v jeho civilnej sporovej
veci vedenej na Okresnom súdu Bratislava IV. A vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v tomto
konaní ani nežiada podielovú odmenu zo zmluvy o poskytnutí právnych služieb z 23.februára 2009, ale
vyúčtovala si len základnú tarifnú odmenu, ktorú eviduje ako neuspokojenú peňažnú pohľadávku, súd
žalobu posúdil ako dôvodnú, a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.898,74 eur s úrokom

z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.898,74 eur počnúc od nasledujúceho dňa splatnosti
faktúry, t.j. od 28.apríla 2015 až do zaplatenia.
Súd pripomína žalovanému, že advokát má možnosť uzavrieť so svojím klientom zmluvy o poskytnutí
právnych služieb v ktorom si môže dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny, pričom
výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Táto zmluvná odmena môže byť

hodinová; paušálna; podielová; tarifná dohodnutá inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny; ale aj
kombinovaná.
Žalobkyňa si však vyúčtovala nedoplatok na vykonaných právnych službách len čo do výšky základnej
sadzby tarifnej odmeny podľa tarifnej hodnoty veci a podľa počtu úkonov právnej služby, na ktorý má
zákonný nárok. Neobstojí preto ani obrana žalovaného, že nebol informovaný v zmysle § 18 ods. 4

zákona o advokácii, pretože tu poučenie spotrebiteľa - klienta podľa tohto ustanovenia má význam len
zo zmluvne dohodnutej odmeny. Totiž len čo do výšky základnej sadzby tarifnej odmeny by to nedávalo
zmysel, a nebolo by ani v súlade s eurokonformným výkladom tohto ustanovenia, bol potom spotrebiteľ
nadrámec ochraňovaný a bola by porušovaná rovnosť strán. Takýmto prehnaným výkladom by potom
advokát nemal mať nárok ani na základnú sadzbu.

Uvedené korešponduje aj so znením úst. § 24 ods. 3 zákona o advokácii, podľa ktorej odmena advokáta
sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi
tarifná odmena. Nakoľko sám žalovaný tvrdil, že došlo k ukončeniu zmluvy o právnom zastúpení a
túto skutočnosť žalobkyňa nepopierala a keďže niet zmluvy, potom advokátovi patrí tarifná odmena za
vykonané služby.

Samozrejme žalovaný, keďže disponuje exekučným titulom, celú priznanú sumu rozsudkom Okresného
súdu Bratislava IV č.k. 16C/178/2010-236, ale aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.
9Co/656/2013-268 sa môže domáhať plnenia od tam zaviazaných žalovaných. Nebolo by spravodlivé,kebysiprávnyzástupca,ktorýuždávnovykonalprávneslužbysvojmuklientovi,bysitietomaluplatňovať
až po vymožení pohľadávky.
Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov

konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,

súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní
plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., z ktorého vyplýva, že v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).